Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXX, I., zastúpený Advokátska kancelária SOWA s.r.o., Beblavého 8, Bratislava, IČO: 50 720 422, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co, Dublin, Ireland, spoločnosť registrovaná v Írsku pod č. 104547, zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. októbra 2020 č.k. -203, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok I.) z m e ň u j e tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250 € od 10.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Odvolací súd návrh na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. návrh na prerušenie konania zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, čl. 7 ods. 1 a bodu 14 odôvodnenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „“). Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal zakúpenú letenku na let č. FR2973 dňa 10.08.2018 z Bruselu do Bratislavy, let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou, a že tento let bol zrušený z dôvodu štrajku zamestnancov leteckej spoločnosti Ryanair (žalovaného). Rovnako sporným nebola dĺžka letu (957 km) od ktorej závisí výška uplatnenej náhrady podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004. Bezpochyby tak vznikol žalobcovi nárok na náhradu za zrušenie letu v súlade s ustanovením článku 5 ods. 1 písm. c) v rozsahu podľa článku 7 ods. 1 písm. a) . Obrana žalovaného spočívala v uplatnení liberačného dôvodu podľa článku 5 ods. , kedy letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu, čo je v prípade, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým mal byť štrajk jeho zamestnancov, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Poukázal zároveň na bod 14

odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, podľa ktorého štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku príslušného leteckého dopravcu je možné považovať za mimoriadnu okolnosť.

1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že podstatným teda bolo posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej dopravnej spoločnosti, žalovaného, možno pokladať za mimoriadnu okolnosť, ktorej sa nedalo zabrániť ani pri prijatí všetkých primeraných opatrení. Zrušenie predmetného letu bolo spôsobené štrajkom zamestnancov žalovaného v Belgicku. Žalovaný mal snahu štrajkom zabrániť, zúčastňoval sa rokovaní so zamestnancami. Štrajky v roku 2018 trvali približne 10 mesiacov. Dôvodom bola aj skutočnosť, že podľa belgického právneho poriadku, bolo potrebné vytvoriť delegáciu odborov, keďže na štrajku sa podieľalo viacero odborových združení. Zostavovanie nominácií do delegácie bolo časovo náročné, nakoľko sa nevedeli jednotlivé odborové organizácie dohodnúť na svojich zástupcoch. Štrajk zo dňa 10.08.2018, z dôvodu, ktorého prišlo k zrušeniu predmetného letu, vznikol z dôvodu, že na mediácií dňa 06.08.2018 sa odmietla zúčastniť jedna z odborových organizácií. Žalovaný sa snažil danú situáciu riešiť. Žalovaný nemal možnosť ako zabrániť zrušeniu letu, keďže v Belgicku je zakázané agentúrne dodávanie dočasných pracovníkov zamestnávateľom, ktorého zamestnanci štrajkujú a na druhej strane o nemožnosti premiestniť lietadlo za účelom nahradenia letu, ktorého posádka je v štrajkovej pohotovosti. Navyše vyžaduje prijatie len primeraných opatrení. Liberačný dôvod nepredstavujú všetky mimoriadne okolnosti, ale len také, ktorým by sa nedalo zabrániť opatreniami primeranými situácii, a to v čase, kedy takéto mimoriadne okolnosti nastanú a zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého dopravcu. Pokiaľ ide o charakter štrajku súd prvej inštancie dospel záveru, že išlo o vnútorný štrajk, t. j. štrajk vlastného personálu, ktorý však nebol divým štrajkom, teda takým, ktorý nebol vopred ohlásený a ktorý vznikol v dôsledku prekvapivého rozhodnutia zamestnávateľa. Judikatúra Súdneho dvora EÚ a tiež rozhodnutia súdov členských krajín, na ktoré odkazuje žalobca sa netýkajú predmetnej veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že nie je viazaný rozhodnutiami súdov členských krajín. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukazuje na bod 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, z ktorého možno vyvodiť, že mimoriadnou okolnosťou, ktorej sa nedalo zabrániť ani vtedy keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, sú aj štrajky, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. Štrajk zamestnancov žalovaného v Belgicku dňa 10.08.2018 jednoznačne ovplyvnil prevádzku žalovaného, leteckého dopravcu - došlo k zrušeniu letu. Nie je možné vyvodiť, že štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku leteckého dopravcu je možné posúdiť ako mimoriadnu okolnosť len v prípade vonkajšieho štrajku. Ide o mimoriadnu okolnosť, ktorej sa nedalo zabrániť. A preto žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi uplatnenú náhradu podľa čl. 7 nariadenia č. 261/2004.

1.3. Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania (výrok II.) odôvodnil ustanoveniami § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p , keď dospel k záveru, že nebol daný dôvod na podanie prejudiciálnej otázky. Podstatným bolo posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti možno pokladať za mimoriadnu okolnosť a či v prípade zrušenia letu z dôvodu štrajku zamestnancov žalovaného boli naplnené liberačné dôvody, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Súd prvej inštancie mal za to, že aplikácia ustanovení čl. 5 ods. 3 a tiež bodu 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004 nevyvolávajú pochybnosti. V bode 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004 sa považujú štrajky za mimoriadne okolnosti, ktoré ovplyvňujú prevádzku leteckého dopravcu avšak bez rozlišovania toho či ide o štrajk vnútorný alebo vonkajší (štrajk tretích osôb, zamestnancov letiska).

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca ktorý navrhol zmeniť rozsudok tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 250,- € spolu s príslušenstvom a súd mu prizná nárok na náhradu trov konania. Svoje odvolanie podal z dôvodov uvedených v a

2.1. Napadnutý rozsudok obsahoval nesprávne skutkové zistenia. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že štrajky trvali približne 10 mesiacov, a že žalovaný nemohol skončenie štrajku ovplyvniť, či urýchliť z dôvodu, že sa odborové organizácie nevedeli dohodnúť na svojich zástupcoch. Štrajky netrvali 10 mesiacov. Desať mesiacov trvalo iba kolektívne vyjednávanie. K mediačnému stretnutiu prišlo dňa 18.07.2018, na ktorom odborové organizácie požadovali, aby sa pracovné zmluvy zamestnancov riadili belgickým právom, inak odmietli pokračovať v mediačnom konaní. Až následne

prišlo k prvému a druhému štrajku dňa 25. a 26.07.2018 a tretiemu štrajku dňa 10.08.2018. K štvrtému štrajku prišlo dňa 28.09.2018. V októbri 2018 prišlo k dohode. Nie je možné tvrdiť, že nedohodnutie sa odborových zväzov na svojich zástupcoch bolo príčinou, pre ktorú nemohol žalovaný ovplyvniť, či urýchliť ukončenie štrajku. K ukončeniu kolektívnych vyjednávaní prišlo práve priblížením k požiadavkám odborových organizácii.

2.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutia súdov členských štátov, predmetom konaní boli zákonné štrajky zamestnancov a nešlo o divé štrajky. Štrajk uvedený v bode 14 nariadenia č. 261/2004 nevyhnutne neznamená, že ide o mimoriadnu udalosť. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok zo dňa 22.12.2008 sp. zn. C-549/07. Ako mimoriadne okolnosti možno kvantifikovať iba také udalosti, ktoré sa svojou povahou alebo pôvodom netýkajú bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa účinnej kontrole, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ pre leteckých dopravcov nie je neobvyklé, že pri výkone svojej činnosti čelia nezhodám alebo konfliktom so svojimi zamestnancami, a že riziká vyplývajúce zo sociálnych dôsledkov takýchto opatrení musia byť považované za súčasť bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, pričom nezáleží ani na tom, či je štrajk zákonný alebo nie podľa národného práva. Ak za mimoriadnu okolnosť nemožno považovať divý štrajk, tak za mimoriadnu okolnosť nemožno považovať ani zákonný štrajk. Interné štrajky spadajú pod bežnú aktivitu leteckého dopravcu ako zamestnávateľa a nemôžu sa vymykať jeho účinnej kontrole, nakoľko je len na leteckom dopravcovi, aby konflikt, ktorý s jeho pracovníkmi vznikol, vyriešil. Ak nedôjde k vyriešeniu štrajku, letecký dopravca sa nemôže zbaviť zodpovednosti voči cestujúcim, nakoľko by to viedol k nesprávnemu presunu povinnosti znášať škodu spôsobenú štrajkom leteckého dopravcu na cestujúceho. Kolektívne vyjednávanie a štrajky zamestnancov s nimi súvisiace sú bežnou súčasťou aktivity leteckých dopravcov, a preto nemôžu spadať pod mimoriadne okolnosti.

2.3. Žalobca v podanom odvolaní trval na prerušení konania a podania návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá sa má týkať otázky, či štrajk zamestnancov prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorý bol vopred ohlásený odborovými organizáciami v súlade s vnútroštátnym právom, predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetný štrajk ako jeden z mnohých, ktorým žalovaný v roku 2018 čelil je objektívnym dôvodom pre zrušenie letu žalobcu. V tomto prípade sa nejednalo o ojedinelú štrajkovú akciu, ale o súbor viacerých štrajkov, ktoré mali za cieľ vydierať žalovaného a takto si vynútiť svoje požiadavky na žalovanom ako zamestnávateľovi. Predmetného štrajku sa zúčastnilo 40% belgickej palubnej posádky. Štrajk posádky bol mimo kontroly žalovaného, pričom o zrušení letu bol žalovaný informovaný najrýchlejšie, ako to situácia dovolila. K tvrdenie žalobcu uvedenému v odvolaní, podľa ktorého sa letecký dopravca nemôže zbaviť zodpovednosti voči cestujúcim ak nedôjde k vyriešeniu štrajku, žalovaný uviedol, že takýto prístup by pre žalovaného znamenal zamedzenie možnosti vyjednať si akékoľvek pre seba výhodnejšie podmienky a povinnosť vyhovieť, každej požiadavke zamestnancov a odborov. Žalovaný neprofitoval zo štrajkových akcií a dodnes znáša ich následky vo forme súdnych žalôb. Z vyjadrenia pána K. Q., letového operátora a zamestnanca žalovaného vyplýva, že žalovaný robil všetko pre to, aby zrušeniu letu zabránil. Žalovaný kontaktoval všetkých cestujúcich, ktorým bol let zrušený alebo meškal z dôvodu štrajku. Nemohlo byť použité ani rezervné lietadlo čo poukazuje na fakt, že žalovaný sa pripravoval na možnosť zrušenia letu a robil všetko pre to aby štrajk zasiahol čo najmenej cestujúcich, no keďže nemal posádku let musel byť zrušený. Žalovaný trvá na tom, že boli naplnené liberačné dôvody v zmysle nariadenia. Žalovaný navrhol, aby bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca svojou replikou, v ktorej uviedol, že štrajk predstavuje legitímnu možnosť kolektívneho vyjednávania pre zamestnancov, ktorí sú oproti zamestnávateľovi v slabšej pozícii. Žalobca k uvedenému poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bad Kreuznach zo dňa 20.01.2020, sp. zn. . Ako uviedol Súdny dvor EÚ, ktorého výklad je v danom prípade smerodajný, leteckí dopravcovia môžu v rámci výkonu svojej činnosti bežne čeliť nezhodám, ba dokonca konfliktom zo svojimi zamestnancami alebo časťou týchto zamestnancov a riziká vyplývajúce zo sociálnych dôsledkov, ktoré sprevádzajú takého opatrenia je možné považovať za súčasť bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu.

4.1. V doplnení svojho vyjadrenia žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 23.03.2021 sp. zn. C-28/20, podľa ktorého interný štrajk zamestnancov leteckého dopravcu je nutné považovať za bežný výkon jeho činnosti a situáciu, ktorú je možné vopred predvídať, a to najmä ak ide o štrajk ohlásený v súlade s právnymi predpismi. Štrajk zamestnancov nemôže byť považovaný za mimoriadnu okolnosť, pokiaľ je spojený s požiadavkami súvisiacimi s pracovnými vzťahmi medzi dopravcom a zamestnancami, ktoré je možné riešiť v rámci sociálneho dialógu vo vnútri podniku. Mimoriadnou okolnosťou je iba štrajk, ktorý nie je vnútorne spojený s činnosťou leteckého dopravcu, napr. ako štrajk zamestnancov letiska.

5. Žalovaný sa v duplike vyjadril k replike žalobcu a poukázal na stanovisko generálneho advokáta Európskeho súdneho dvora pána Priit Pikamäe č. 28/20 zo dňa 16.03.2021, podľa ktorého štrajk zamestnancov predstavuje mimoriadnu okolnosť, ktorá môže leteckého dopravcu zbaviť zodpovednosti za zaplatenie náhrady za zrušenie alebo meškanie letu. Aby bol štrajk považovaný za mimoriadnu okolnosť musia byť splnené dve podmienky. Prvou je, že letecký dopravca zvyčajne nemá nijaký právne významný vplyv na to, či sa uskutoční alebo neuskutoční štrajk, a to ani v prípade ak sa jedná o jeho vlastných zamestnancov. Druhou podmienkou je preukázanie prijatia všetkých primeraných opatrení na zabránenie zrušenia letu alebo veľkého meškania letu. Nemožno od neho vyžadovať, aby prijal neprijateľné obete vzhľadom na možnosti jeho podniku v príslušnom čase. Žalovaný je názoru, že spravil maximum nato, aby sa vyhol zrušeniu letov či už žalobcu alebo ostatných cestujúcich. Štrajk bol vyvolaný a dlhodobo udržiavaný v pohotovosti odborovými organizáciami. Žalovaný sa dlhodobo snažil s nimi vyjednávať no vzhľadom na nekonzistentnosť a neschopnosť odborových organizácii dohodnúť sa medzi sebou bolo pre žalovaného mimoriadne náročné dospieť k akejkoľvek dohode. Jediným spôsobom ako mohol žalovaný zabrániť zrušeniu letov bolo prijatie podmienok odborových organizácii.

6. Žalobca doručil súdu dňa 16.05.2021 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný sa odvoláva iba na návrh generálneho advokáta, pričom vo veci už Súdny dvor EÚ rozhodol a neriadil sa návrhom generálneho advokáta.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok zmeniť podľa .

8. Podľa bodu 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.

8.1. Podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004, v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu. iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

8.2. Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

8.3. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 € v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; b) 400 € v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; c) 600 € v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

9. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané ( uvedené ani nebolo medzi stranami sporné ),že žalobca ako cestujúci si u žalovaného ako leteckého dopravcu zakúpil letenku na let č FR2973 na deň 10.08.2018 z Bruselu do Bratislavy. Uvedený let bol zrušený z dôvodu štrajku ohláseného odborovými zväzmi zamestnancov žalovaného na deň 10.08.2018. Z dôvodu zrušeného letu si žalobcu u žalovaného požadoval náhradu za zrušený let podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 vo výške 250,- €. Dĺžka letu, od ktorej závisí rozsah náhrady nebola sporná a bola 957 km. Žalovaný s náhradou nesúhlasil, nakoľko podľa jeho názoru v danom prípade existovali liberačné dôvody podľa článku 5 ods. 3 a bodu 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, ktoré mali spočívať v štrajku zamestnancov leteckej spoločnosti vyvolaných odborovými zväzmi zamestnancov žalovaného. V priebehu roka 2018 boli odborovými organizáciami zamestnancov žalovaného vyvolané štyri štrajky, jeden z nich aj v deň zrušené letu dňa 10.08.2018.

10. Základnou otázkou, s ktorou sa v posudzovanom spore bolo potrebné vysporiadať, je posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti, ktorý bol vyhlásený odborovými organizáciami, a ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi možno považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá podľa bodu 14 odôvodenia nariadenia a článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 zbavuje leteckú spoločnosť zodpovednosti za náhradu za zrušený let podľa článku 5 ods. 1 psím. c) a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004. Súd prvej inštancie pri svojom právnom posúdení dospel k záveru, že takýto štrajk, t. j. vnútorný štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti žalovaného a nejde pritom o divý štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti (ktorý nie je dopredu ohlásený), predstavuje mimoriadnu okolnosť, ktorá zbavuje žalovaného náhrady za zrušený let. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobcom uvádzaná judikatúra sa na daný spor nevzťahuje.

11. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil judikatúru Súdneho dvora, ktorá sa týkala liberačných dôvodov na zbavenie zodpovednosti za náhradu za zrušený let. Jedným z predmetov úpravy nariadenia č. 261/2004 je náhrada pre cestujúcich, ktorý let bol zrušený alebo má veľké meškanie. Tieto skutočnosti majú negatívny vplyv na cestujúcich. Zodpovednosť leteckého dopravcu za zrušený alebo zmeškaný let nie je absolútna a počíta s liberačnými dôvodmi, ktoré spočívajú v mimoriadnych okolnostiach, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Povinnosťou leteckého dopravcu je preukázať existenciu a spojitosť medzi mimoriadnymi okolnosťami a meškaním alebo zrušením letu, a že sa tomu nedalo zabrániť ani za prijatia všetkých primeraných opatrení. v bode 14 odôvodnenia predmetného nariadenia obsahuje demonštratívny výpočet okolností, ktoré by mohli mať za následok vznik mimoriadnych okolností, ktoré zbavujú leteckého dopravcu zodpovednosti za zrušený let. V uvedenom výpočte je medzi takéto okolnosti zaradený aj štrajk. Ďalší výklad pojmu mimoriadne okolnosti bol ponechaný na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Treba uviesť, že nebolo zámerom normotvorcu priznať charakter oslobodzujúcich skutočností od povinnosti náhrady pre cestujúcich v prípade zrušenia letu všetkým mimoriadnym okolnostiam, ale iba tým, ktorým sa nebolo možné vyhnúť, hoci boli prijaté všetky opatrenia. Z toho vyplýva, že všetky mimoriadne okolnosti nie sú oslobodzujúce, je úlohou toho, kto má v úmysle sa ich dovolávať okrem iného preukázať, žeby sa im v každom prípade nedalo vyhnúť opatreniami prispôsobenými situácii, to znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2008 sp. zn. C-549/07, bod 39 a 40). Pokiaľ ide o štrajk ako liberačný dôvod, tak aj v tejto problematike zaujal Súdny EÚ vo svojej judikatúre stanovisko. Je potrebné rozlišovať medzi vnútorným štrajkom (štrajkom zamestnancom leteckého dopravcu) a vonkajším štrajkom (štrajkom tretích osôb, zamestnancov letiska). Súdny dvor vo svojej judikatúre dospel zatiaľ k záveru, že len vonkajší štrajk napr. štrajk zamestnancov letiska je považovaný za mimoriadnu okolnosť, ktorá zbavuje leteckého dopravcu náhrady za zrušený let (rozsudok Súdneho

dvora zo 4.10.2012, sp. zn. C-22/11). Pokiaľ ide o vnútorný štrajk tak Súdny dvor EÚ v rozsudku Súdneho dvora zo dňa 17.04.2018 sp. zn. C - 195/17, vyslovil záver, že divoký štrajk, v dôsledku nečakaného rozhodnutia a v nadväznosti na výzvu, ktorá nepochádza od zástupcov zamestnancov podniku, ale spontánne od samotných zamestnancov nespadá pod pojem mimoriadne okolnosti. Už z tohto rozhodnutia mohlo byť súdu prvej inštancie zrejmé, že ak Súdny dvor divoký štrajk nepovažuje za mimoriadnu okolnosť, tak nie je možné ani štrajk zamestnancov, ktorý bol riadne ohlásený zástupcami zamestnancov považovať za mimoriadnu okolnosť, a to z dôvodu, že o uvedenom štrajku vedel a mal možnosť prijať primerané opatrenia. Už v tomto rozsudku Súdny dvor EÚ vyslovil záver, že štrajk je konflikt so zamestnancami ohľadom vyjednávania o pracovných podmienkach a je možné ho považovať za bežnú súčasť výkonu činnosti leteckého dopravcu ( bod 32 vyššie uvedeného rozsudku).

11.1. Udržateľnosť vyššie uvedeného právneho posúdenia podporuje aj aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-28/20 zo 23. marca 2020 vo veci Airhelp Ltd proti Scandinavian Airlines System Denmakr - Norway - Sweden, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že štrajkové hnutie, ktoré je zvolané odborovým zväzom zamestnancov prevádzkujúceho leteckého dopravcu pri dodržaní podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi, najmä nimi vyžadovanej lehoty na predchádzajúce oznámenie, s cieľom vyjadriť požiadavky zamestnancov tohto dopravcu, a ku ktorému sa pripojí kategória zamestnancov nevyhnutných na uskutočnenie letu, nespadá pod pojem mimoriadna okolnosť podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Štrajk je konfliktná udalosť medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorého cieľom je ochromiť zamestnávateľa, zostáva jedným z možných prejavov sociálneho vyjednávania, a preto ho treba pokladať za udalosť, ktorá je súčasťou bežného výkonu zamestnávateľ bez ohľadu na osobitosti dotknutého trhu práce (bod 28 uvedeného rozsudku). Právo na štrajk majú zamestnanci garantované článkom 28 Charty základných práv Európskej únie a skutočnosť, že sa ho títo zamestnanci dovolávajú a začnú v tomto smere konať, je potrebné považovať za predvídateľnú pre každého zamestnávateľa, najmä ak je takýto štrajk ohlásený (bod 32 uvedeného rozsudku).

11.2. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že v danom prípade je potrebné vykladať článok 5 ods. v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a to tak, že v danom prípade na strane žalovaného neboli dané podmienky na zbavenie sa povinnosti platiť náhradu žalobcovi za zrušený let. Tak ako bolo uvedené vyššie štrajk zamestnancov žalovaného leteckého dopravcu nie je možné považovať za mimoriadnu okolnosť a je potrebné ju pokladať za bežnú súčasť výkonu zamestnávateľa, v tomto prípade leteckého dopravcu.

12. Nakoľko ostatné skutočnosti neboli medzi stranami sporné, má odvolací súd za to, že z dôvodu zrušenia letu, na ktorý si žalobca zakúpil letenku sú naplnené podmienky podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 na priznanie náhrady za zrušený let podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004. Keďže let, ktorého sa mal žalobca zúčastniť bol na vzdialenosť kratšiu ako 1500 km, patrí žalobcovi náhrada podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004, a to vo výške 250,- € a preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi náhradu za zrušený let v tejto výške.

13. Okrem istiny má žalobca nárok i na úrok z omeškania. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle , . Žalobca výzvou zo dňa 11.11.2019 (č.l. 16 spisu) doručenou žalovanému v tento deň vyzval žalobcu na zaplatenie dlhu do 28 dní od doručenia výzvy. To znamená, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 10.12.2019. Odvolací súd z tohto dôvodu zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 10.12.2019 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je ustanovená nariadenia vlády č. , podľa ktorého je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K rozhodnému dňu táto úroková sadzba bola vo výške 0 %, preto sadzba úrokov z omeškania predstavuje 5 % ročne.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok I.) zmenil podľa tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 250,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,-€ od 10.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Súčasťou odvolania žalobcu je jeho opätovný návrh na prerušenie konania a začatie konania o prejudiciálnej otázke.

15.1. Podľa , súd konanie preruší ak, podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

15.2. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd nie je povinný podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, má len túto možnosť ak vzhliadne, že existuje otázka ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie veci v danom prípade. Odvolací súd je názoru, že žalobcom uvádzaná otázka bola Súdny dvorom EÚ už v konaní o prejudiciálnej otázke riešená, preto nie je potrebné ju opätovne riešiť. Vzhľadom na to, nie sú splnené podmienky na prerušenie konania, a preto odvolací súd tento návrh zamietol.

16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V konaní boli plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).