Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobkyne: F. C., M. XX, práv. zast.: Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, Advokátska kancelária Michalovce, M. Gorkého 1, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný s poukazom na ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2018 vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, v celom rozsahu a potvrdil toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. V odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil, že: „Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe žiadosti pani F. C. (ďalej len „účastníčka konania“) o invalidný dôchodok zo dňa 31. januára 2018 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. marca 2018, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť účastníčky konania o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce zo dňa 31. januára 2018 účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie spísané formou zápisnice v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 13. apríla 2018 v ktorom uviedla, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % a požiadala o znovu posúdenie zdravotného stavu. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. marca 2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. marca 2018 je potrebné potvrdiť. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.“ Žalovaný, citujúc ust. § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ďalej dôvodil, že: „Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce dňa 25. apríla 2018, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Pre posudzovanie zdravotného stavu účastníčky konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach dňa 16. mája 2018 boli zohľadnené lekárske nálezy: prepúšťacia správa z hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie D. Z. A. Š. G. O. od 22. septembra 2013 do 24. septembra 2013, prepúšťacia správa z hospitalizácie na ortopedickom oddelení D. G. - Š., V..Z.. od 14. júla 2015 do 16. júla 2015, prepúšťacia správa z hospitalizácie na chirurgickom oddelení Ú.Z. S. D. F. od 10. októbra 2016 do 16. októbra 2016, prepúšťacie správy z hospitalizácie v L. D. V. D. O. G. od 11. januára 2017 do 16. januára 2017 a od 6. decembra 2017 do 11. decembra 2017, chirurgické vyšetrenie v D. Z. A. Š. G. O. zo dňa 3. októbra 2013, zo dňa 17. októbra 2013, zo dňa 8. septembra 2016, zo dňa 17. augusta 2017, zo dňa 19. septembra 2017, neurologické vyšetrenia v D. Z. A. Š.H. G. O. zo dňa 28. februára 2017, zo dňa 4. apríla 2017, zo dňa 23. augusta 2017, zo dňa 23. novembra 2017, zo dňa 30. januára 2018, zo dňa 9. apríla 2018, MRI vyšetrenie C chrbtice zo dňa 22. marca 2017, rehabilitačné vyšetrenia P. F. Z..F..P. G. zo dňa 25. apríla 2017 a zo dňa 8. júna 2017, kardiologické vyšetrenia D. O. zo dňa 12. mája 2014, zo dňa 16. decembra 2014, zo dňa 18. júna 2015, zo dňa 12. augusta 2015, zo dňa 15. mája 2017, zo dňa 20. júna 2017 a zo dňa 28. júna 2017, ortopedické vyšetrenia Š. - V. - Y. G. - Š. zo dna 4. júna 2015, zo dňa 16. januára 2018 a zo dňa 13. marca 2018, endokrinologické vyšetrenia v L. D. V. O.F. O. G. zo dňa 2. novembra 2016 a zo dňa 31. mája 2017, MR ľavého ramena zo dňa 18. septembra 2013, MR sternoklavikulárnych sklbení zo dňa 30. augusta 2013, RTG hrudníka zo dňa 16. decembra 2014, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 2. februára 2018, zo dňa 12. februára 2018, zo dňa 5. marca 2018, zo dňa 21. marca 2018, zo dňa 5. apríla 2018, zo dňa 15. mája 2018, psychologické vyšetrenie v A. D. O. zo dňa 15. mája 2018, ako aj vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 16. mája 2018 s nasledovným záverom. Účastníčka konania bola v októbri 2016 operovaná. bola jej odstránená štítna žľaza, pričom v pravom laloku bol histologickým vyšetrením potvrdený papilárny karcinóm s mikrometastázami do jednej lymfatickej uzliny. Odvtedy je účastníčka konania pravidelne sledovaná endokrinológom. V januári 2017 absolvovala tyreoeliminačnú liečbu rádiojódom s dobrým efektom. V decembri 2017 bolo realizované pomocné zobrazovacie vyšetrenie (celotelová scintigrafia), kde sa nezistili žiadne patologické ložiská, laboratórne parametre stimulovaného tyreoglobulínu v sére a protilátok proti tyreoglobulínu boli uspokojivé. Endokrinológ dokumentuje remisiu ochorenia teda neprítomnosť návratu zhubného ochorenia. Stav je stabilizovaný. Účastníčka konania je liečená neurológom pre bolesti v krčnej oblasti chrbtice, v objektívnom klinickom náleze je prítomna mierna porucha statodynamiky, bez známok dráždenia nervov a svalov (šľachovookosticové reflexy sú výbavné), bez úbytku svalovej hmoty, chôdza účastníčky konania je samostatná bez pomôcok, stav je posudkovo nevýznamný. Účastníčka konania je liečená taktiež ortopédom pre syndróm manžety rotátorov. V roku 2013 účastníčka konania absolvovala artroskopickú operáciu ľavého ramena. Toho času je hybnosť ľavého ramena (nedominantná končatina) len mierne obmedzená, svalová sila je dobrá. Od roku 2014 je účastníčka konania liečená kardiológom pre ischemickú chorobu srdca s hrudníkovou angínou. Pomocné zobrazovacie vyšetrenie (ECHOKG vyšetrenie srdca) dokumentuje nezväčšené dutiny srdca, bez regionálnych porúch kinetiky. Zrýchlená činnosť srdcového rytmu účastníčky konania je posudkovo nevýznamná. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníčky konania je rozhodujúcim zdravotným postihnutím zhubný nádor štítnej žľazy so stabilizáciou zdravotného stavu bez návratu ochorenia, ktorý posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly IV, položka 9.3, písmeno c) prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na dobré hodnoty laboratórnych výsledkov. Iné zdravotné postihnutia účastníčky konania sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Košiciach určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, zhubný nádor štítnej žľazy, po stabilizácii zdravotné stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa kapitoly IV, položky 9.3, písmena c) prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 30 % až 40 %). Za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania: poruchy krčných medzistavcových platničiek s radikulopátiou, ischemická choroba srdca, angína pektoris, paroxyzmálna tachykardia, syndróm manžety rotátorov, benígna dysplázia prsníka, posudkový lekár sociálneho poistenia účastníčke konania nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 30 %. V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia posudkového lekára, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej 30 %, preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 06.06.2018.

2. Žalobkyňa vo včas podanej žalobe, podanej proti rozhodnutiu žalovaného, doručenej osobne súdu dňa 02.08.2018, sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V žalobe po opísaní priebehu administratívneho konania argumentovala nasledovne: „V predmetnej veci bol môj zdravotný stav posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia tak, že moja miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe je 30 %, bez navýšenia za ostatné ochorenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené endokrinologické choroby, poruchy výživy a premeny látok, zhubný nádor štítnej žľazy, po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokov) podľa kapitoly IV, položky 9.3 písmena c) prílohy 4. Ostatné ochorenia: poruchy krčných medzistavcových platničiek s radikulopátiou, ischemická choroba srdca, angína pectoris, paroxyzmálna tachykardia, syndróm manžety rotátorov, benígna dysplázia prsníka, posudkový lekár vyhodnotil ako posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie.“ Ďalej, poukazujúc na ust. § 71 ods. 1, 2, 5 a 6 a § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., argumentovala, že: „Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný iba rekapituluje skutočnosti zistené z lekárskych správ, bez toho, aby tieto skutočnosti podrobil vecnému vyhodnoteniu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na strohé skutkové konštatovanie s poukazom na predložené lekárske správy a závery odborných lekárov, bez toho, aby tieto predložené dôkazy náležitým a zákonným spôsobom vyhodnotil. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa posudkový lekár sociálneho poistenia dopracoval ku konkrétnej, t.j. 30 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci zákonom stanoveného rozpätia 30 % - 40 %. Taktiež z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalšie zdravotné postihnutia: poruchy krčných medzistavcových platničiek s radikulopátiou, ischemická choroba srdca, angína pectoris, paroxyzmálna tachykardia, syndróm manžety rotátorov, benígna dysplázia prsníka, nie je zrejmé, pre aké medicínske dôvody nie sú vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia podstatné pre prípadné navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, prípadne aké parametre by museli vykazovať, aby boli významné.“ a že: „Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom je v podstate iba prepísaný odborný posudok o invalidite, do ktorého sú zase v značnej miere prepísané posudkovým lekárom vybrané časti lekárskych správ, bez uvedenia myšlienkových postupov a úvah, akými sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití konkrétnych právnych predpisov, nie je možné považovať za zodpovedajúce ustanoveniam § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Bolo povinnosťou žalovaného náležite dbať na dostatočné, logické, zrozumiteľné a presvedčivé zdôvodnenie. V danom prípade považujem rozhodnutie žalovaného pre absentujúcu správnu úvahu v tomto smere za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukazujem na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach týkajúcich sa nárokov na invalidný dôchodok, (rozsudok NS SR č.k. 1So/60/2015 zo 14.02.2017, rozsudok NS SR č.k. 9So/133/2015 z 29.03.2017), v zmysle ktorých je nesporne právnou povinnosťou žalovaného dôsledne sa zaoberať pri hodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dôchodok v podaných posudkoch posudkových lekárov jednak podrobným odôvodnením zistenej miery poklesu pracovnej schopnosti u rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a taktiež s rovnakou mierou dôkaznej intenzity a dôslednosti aj posúdeniu toho, do akej miery môžu byť vedľajšie zdravotné postihnutia u žiadateľa o invalidný dôchodok uznateľné, a teda zhodnotiteľné pre priznanie nároku na invalidný dôchodok. Zároveň súdu predkladám aj aktuálnu lekársku správu O.. A. Č., neurológa D. Z. A. Š. G. O. V..Z.. s uvedením záverečnej diagnózy cervikobrachiálny syndróm, ktoré potvrdzuje, že môj zdravotný stav sa zhoršuje. Toto ochorenie patrí medzi veľmi ťažké neurologické postihnutie.“ Preto z uvedených dôvodov navrhla, aby súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2018 a taktiež aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2018 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie, a aby žalobkyni priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.

3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril replikou zo dňa 06.11.2018 žalovaný, ktorý poukazujúc na priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom a jeho výsledok, okrem toho citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 72 zákona č. 461/2003 Z.z., uviedol, že: „Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 25. apríla 2018 a dňa 16. mája 2018. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 16. mája 2018 s nasledovným záverom: Žalobkyňa bola v októbri 2016 operovaná, bola jej odstránená štítna žľaza, pričom v pravom laloku bol histologickým vyšetrením potvrdený papilárny karcinóm s mikrometastázami do jednej lymfatickej uzliny. Odvtedy je žalobkyňa pravidelne sledovaná endokrinológom. V januári 2017 absolvovala tyreoeliminačnú liečbu rádiojódom s dobrým efektom. V decembri 2017 bolo realizované pomocné zobrazovacie vyšetrenie (celotelová scintigrafia), kde sa nezistili žiadne patologické ložiská, laboratórne parametre stimulovaného tyreoglobulínu v sére a protilátok proti tyreoglobulínu boli uspokojivé. Endokrinológ dokumentuje remisiu ochorenia, teda neprítomnosť návratu zhubného ochorenia. Stav je stabilizovaný. Žalobkyňa je liečená neurológom pre bolesti v krčnej oblasti chrbtice, v objektívnom klinickom náleze je prítomná mierna porucha statodynamiky, bez známok dráždenia nervov a svalov (šľachovookosticové reflexy sú výbavné), bez úbytku svalovej hmoty, chôdza žalobkyne je samostatná bez pomôcok, stav je posudkovo nevýznamný. Žalobkyňa je liečená taktiež ortopédom pre syndróm manžety rotátorov. V roku 2013 žalobkyňa absolvovala artroskopickú operáciu ľavého ramena. Toho času je hybnosť ľavého ramena (nedominantná končatina) len mierne obmedzená, svalová sila je dobrá. Od roku 2014 je žalobkyňa liečená kardiológom pre ischemickú chorobu srdca s hrudníkovou angínou. Pomocné zobrazovacie vyšetrenie (ECHOKG vyšetrenie srdca) dokumentuje nezväčšené dutiny srdca, bez regionálnych porúch kinetiky. Zrýchlená činnosť srdcového rytmu žalobkyne je posudkovo nevýznamná. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach žalobkyni určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, zhubný nádor štítnej žľazy, po stabilizácii zdravotné stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa kapitoly IV, položky 9.3, písmena c) prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil zvýšenie percentuálnej miery. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila aj novú odbornú lekársku správu. K odbornému lekárskemu nálezu, ktorý žalobkyňa predložila až po vydaní rozhodnutia, žalovaná uvádza, že žalobkyňa má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane podať žiadosť o invalidný dôchodok, vzhľadom na skutočnosť, že v čase posudzovania nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala vznik invalidity a následné prehodnotenie nároku žalobkyne na invalidný dôchodok. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa bola povinná označiť dôkazy na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na invalidný dôchodok v rámci konania o žiadosti o invalidný dôchodok, prípadne v odvolaní. Na základe dodatočne predloženej lekárskej správy nie je daný dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. K námietke týkajúcej sa podrobného odôvodnenia zistenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že posudkoví lekári sociálneho poistenia sa v dostatočnom rozsahu vyjadrili ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, z obsahov posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miere pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. mája 2018 a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. mája 2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. marca 2018. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.“

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa duplikou už nevyjadrila.

5. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 a ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že žalobe žalobkyne pre jej nedôvodnosť nemožno priznať úspech, a to z ďalej uvedených dôvodov.

6. Na pojednávaní sudu právna zástupkyňa žalobkyne uviedla: „My trváme na podanej žalobe v celom rozsahu. Nezákonnosť vidíme v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu veci vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ. Z rozhodnutia s výnimkou vymenovania žalobkyňou predložených lekárskych správ v podstate možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné náležitosti a požiadavky tak, ako to definuje zákon v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu neboli vedľajšie diagnózy posudzované, resp. prečo nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % v zmysle § 71 ods. 8 zákona, a taktiež preskúmavané rozhodnutie neposkytuje zrozumiteľné a presvedčivé zdôvodnenie určenia celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v spojení s celkovým vyhodnotením jej zdravotného stavu. Preto trváme na žalobe a navrhujeme, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby.“

7. Na otázku sudcu dodala, že „podľa názoru žalobkyne by mali zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tieto diagnózy, resp. zdravotné postihnutia, a to poruchy krčných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ischemická choroba srdca, angina pectoris, paroxyzmálna tachykardia, teda tie, ktoré sú uvedené v posudkoch posudkového lekára ako ďalšie ochorenia. Chceme ešte dodať k tým lekárskym správam, že máme predložené súčasné lekárske správy, ktoré potvrdzujú, že sa zhoršil zdravotný stav žalobkyne.“

8. Právna zástupkyňa žalobkyne predložila ešte lekárske správy z kardiológie a neurológie zo dňa 18.01.2019, resp. 15.01.2019, ktoré sa krátkou cestou v rovnopise doručili protistrane - žalovanému a v jednom vyhotovení sa založili do spisu súdu.

9. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu, reagujúc na prednes právnej zástupkyne žalobkyne, k veci uviedla: „My trváme na našom písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2018, z ktorého vyplýva, že vo veci konajúci posudkoví lekári opakovane odborne vyhodnotili zdravotný stav žalobkyne a dospeli k rovnakému záveru, že u žalobkyne nie je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu, a teda nie je invalidná. Pokiaľ žalobkyňa zdokladuje zhoršenie zdravotného stavu, má možnosť opakovane požiadať o invalidný dôchodok. Preto navrhujeme súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.“

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mat' špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.

Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

11. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu každého žiadateľa o invalidný dôchodok, a teda aj žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z ňou doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

12. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného (dávkového spisu žalobkyne a zdravotnej dokumentácie žalobkyne) vyplýva nasledovný priebeh administratívneho konania a to, že žalovaný generálny riaditeľ podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. mája 2018 potvrdil žalobou žalobkyne napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. marca 2018, ktorým podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Michalovce zo dňa 31. januára 2018 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dňa 25. apríla 2018. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 16. mája 2018 s nasledovným záverom: Žalobkyňa bola v októbri 2016 operovaná, bola jej odstránená štítna žľaza, pričom v pravom laloku bol histologickým vyšetrením potvrdený papilárny karcinóm s mikrometastázami do jednej lymfatickej uzliny. Odvtedy je žalobkyňa pravidelne sledovaná endokrinológom. V januári 2017 absolvovala tyreoeliminačnú liečbu rádiojódom s dobrým efektom. V decembri 2017 bolo realizované pomocné zobrazovacie vyšetrenie (celotelová scintigrafia), kde sa nezistili žiadne patologické ložiská, laboratórne parametre stimulovaného tyreoglobulínu v sére a protilátok proti tyreoglobulínu boli uspokojivé. Endokrinológ dokumentuje remisiu ochorenia, teda neprítomnosť návratu zhubného ochorenia. Stav žalobkyne ku dňu podania kontrolného posudku (16. mája 2018) je stabilizovaný. Žalobkyňa je liečená neurológom pre bolesti v krčnej oblasti chrbtice, v objektívnom klinickom náleze je prítomná mierna porucha statodynamiky, bez známok dráždenia nervov a svalov (šľachovookosticové reflexy sú výbavné), bez úbytku svalovej hmoty, chôdza žalobkyne je samostatná bez pomôcok, stav je posudkovo nevýznamný. Žalobkyňa je liečená taktiež ortopédom pre syndróm manžety rotátorov. V roku 2013 žalobkyňa absolvovala artroskopickú operáciu ľavého ramena. Toho času je hybnosť ľavého ramena (nedominantná končatina) len mierne obmedzená, svalová sila je dobrá. Od roku 2014 je žalobkyňa liečená kardiológom pre ischemickú chorobu srdca s hrudníkovou angínou. Pomocné zobrazovacie vyšetrenie (ECHOKG vyšetrenie srdca) dokumentuje nezväčšené dutiny srdca, bez regionálnych porúch kinetiky. Zrýchlená činnosť srdcového rytmu žalobkyne je posudkovo nevýznamná. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia žalobkyni určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, zhubný nádor štítnej žľazy, po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa kapitoly IV, položky 9.3, písmena c) prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil zvýšenie percentuálnej miery, pretože iné zdravotné postihnutia žalobkyne (ochorenie ľavého ramena ako nedominantnej končatiny, bolesti v krčnej oblasti chrbtice, ischemickú choroba srdca s hrudníkovou angínou a zrýchlená činnosť srdcového rytmu) nedosahujú jednotlivo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Aj v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia žalobkyne, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho nespĺňa jednu z troch podmienok uvedených v bode 10 tohto rozsudku, v tam citovanom ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

13. Postup žalovaného bol podľa názoru súdu správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne.

14. V čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne nebola zistená taká zmena v jej zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala vznik invalidity u žalobkyne, a následné opätovné kontrolné posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne, spočívajúce v tom, či spĺňa podmienku nároku na invalidný dôchodok, t.j. či je invalidná, potvrdilo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom, a súd nezistil žiadne rozpory v posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne prvostupňovým a druhostupňovým posudkovým lekárom.

15. Pretože po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne ako je vyššie uvedené a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, preto žalobkyňa nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16. Preto súd považoval posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne za objektívne, nestranné, a preto aj za správne, keďže posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou a aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, tak súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok, ktorý by bol iný ako sú posudky posudkových lekárov.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v ust. § 70 ods. 1 a ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

18. K odborným lekárskym nálezom, ktoré žalobkyňa predložila až po vydaní rozhodnutia, súd zhodne so žalovaným uvádza, že žalobkyňa v prípade zhoršenia zdravotného stavu má možnosť znovu si podať žiadosť o invalidný dôchodok, ak sa domnieva, že už spĺňa zákonnú podmienku nároku na invalidný dôchodok, ktorou je invalidita. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy, v čase posudzovania zdravotného stavu, dostupných lekárskych nálezov. Objektívne nemohol posudzovať odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa doručila po právoplatnosti žalovaného rozhodnutia (06.06.2018), resp. ako prílohy žaloby alebo ktoré predložila na pojednávaní súdu.

19. V žalobe uvedené pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú podľa názoru súdu neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovými lekármi. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli podľa názoru súdu dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

20. Keďže podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, preto ak žalovaný generálny riaditeľ dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, súd na základe vyššie zisteného skutkového stavu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (06.06.2018) v zmysle vyššie citovaného ust. § 135 ods. 1 SSP uzatvára, že jeho žalobou napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

21. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach týkajúcich sa nárokov na invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp.zn. 1So/60/2015 zo 14.02.2017, rozsudok NS SR sp.zn. 9So/133/2015 z 29.03.2017), tak súd pre úplnosť uvádza, že v uvedených veciach jednak ako súd prvého stupňa, tak aj súd odvolací ako druhostupňový súd postupovali podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, kedy neplatilo vyššie v bode 10 tohto rozsudku citované jednoznačné ust. § 135 ods. 1 SSP, a jednak v prvom prípade vo veci sp.zn. 1So/60/2015 išlo o stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ďalším sporným ochorením bolo psychiatrické ochorenie, v ktorom posudku boli zistené rozpory, a v druhom prípade vo veci sp.zn. 9So/133/2015 išlo o poškodenie pečene ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ďalším sporným ochorením bol útlak nervových štruktúr, v ktorom posúdení boli zistené rozpory, na rozdiel od daného prípadu žalobkyne.

22. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, nepovažujúc právny názor žalobkyne za správny, podľa ust. § 190 SSP za použitia ust. § 199 ods. 3 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

23. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP), a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.