Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: UNIKO s.r.o., Partizánska 6093/12A, Michalovce, IČO: 45 966 061, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, Sama Chalupku 18, Michalovce, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4772 O-505/2015 zo dňa 27.11.2015, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na Krajský súd v Košiciach 1. 2. 2016 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4772 0-505/2015 zo dňa 27.11.2015 v spojitosti s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorým je Inšpektorát práce Prešov P:100/2015-R S/2015/347/13746/15 zo dňa 21.08.2015, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia.

2. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi rozhodnutím č. P: 100/2015-R, S/2015/347/13746/15 zo dňa 21.08.2015, podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona číslo 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní pokutu vo výške 5.000,- EUR podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., dňa 24.04.2015 o 13 hodine 20 minúte, tým že využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, S. K. a S. J., ktorí pre neho vykonávali stavebné práce na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP - 1.ETAPA“ v Michalovciach, na základe pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami o pracovnej činnosti zo dňa 24.04.2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

3. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP - 1. ETAPA“ v Michalovciach (ten bol uskutočnený dňa 24. 04. 2015 o 13:20 h) a predmetné porušenie povinnosti primerane odôvodnil porušením jednotlivých ustanovení právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri určovaní výšky pokuty zasa prihliadol na závažnosť zisteného nedostatku a jeho možných následkov, na počet nelegálne zamestnávaných osôb, či na fakt, že protiprávneho konania takéhoto charakteru sa účastník konania dopustil po prvýkrát. Na základe týchto skutočností potom inšpektorát práce usúdil, že sankcia ustálená na sume 5 000 EUR je primeraná,

plniaca najmä svoju preventívnu funkciu s cieľom odradiť účastníka konania (ale aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností) od budúceho nezákonného správania sa.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolanie. Žalobca dôvodil nedostatočným zistením skutkového stavu, tvrdiac, že zamestnanci S. K. a S. J. mali riadne podpísané dohody o pracovnej činnosti zo dňa 24.04.2015, ktoré podpísali tesne pred odchodom na stavenisko, s tým, že následne ich prihlásila externá firma LA economy, s.r.o. Michalovce na Sociálnu poisťovňu. Uviedol : „V tento deň som mal mať nárazovú prácu, na stavbu mi mali doviezť betón, nevedel som o ktorej hodine to bude a či vôbec betón v ten deň dovezú. Obidvaja, hore uvedení pracovníci sú zamestnaní v trvalom pracovnom pomere, v iných firmách. 24.4.2015 mi volali pracovníci zo stavby, že nebudú stíhať spracovať dovezený betón, potrebujú pomoc, tak som zavolal p. K. a p. J., aby mi prišli vypomôcť. Bolo to v čase okolo 13.00 hod., kedy som dal vedieť aj mojej externej účtovníčke, že ich má prihlásiť do Soc. poisťovne. Personálne údaje som dal účtovníčke 23.4.2015 s tým, že jej dám vedieť, či spomínaných pracovníkov bude treba vôbec prihlásiť, podľa toho, či mi privezú betón na stavbu. Účtovníctvo mi spracováva externá firma...LA economy, s.r.o. Michalovce. Celú agendu vedie firma LA economy, s.r.o. Michalovce, v svojej firme, na uf. Gorkého 7, Michalovce a tá aj elektronicky spolupracuje so Sociálnou poisťovňou. Ja, ako konateľ spoločnosti UNIKO s.r.o. som prišiel ku kontrole až po ukončení kontroly...cca o 14.20 hod., kedy som sa dozvedel, že kontrola IBP vôbec prebehla. Je preto fyzicky nemožné, aby som v čase medzi 13:20 až 13:45 prihlasoval pracovníkov do pracovného pomeru. A zároveň ani nie je možné, aby externá účtovná firma vedela v priebehu 20 minút medzi 13:20 až 13:45 spracovať personálne údaje, bez toho aby boli dodané skôr, to jest pred časom kontroly. Zároveň Vás chcem upozorniť, že na stavbe boli ďalší traja pracovníci, ktorí boli prihlásení v Soc. poisťovni. Je preto nelogické, že traja pracovníci by boli prihlásení a dvaja neprihlásení. Prílohou listu bol dodací list dodávateľskej firmy, ktorá betón doviezla. Jednalo sa o mimoriadnu situáciu, ktorá sa nedala ináč vyriešiť. Žiadal o preskúmanie situácie, ktorá v spomínaný deň nastala a zváženie, že pokuta vo výške 5.000,- EUR je pre firmu likvidačná. Dňa 24.4.2015 na stavbu garáži bol dovezený betón o 13:20 hod. Až 24.4.2015 som mal potvrdené, že betón dovezú a preto som aj 24.4.2015 telefonicky volal pracovníkom, aby došli vypomôcť na stavbu a zároveň účtovníčke, aby pracovníkov prihlásila. Účtovníčka nebola vo svojej firme, keď došla na firmu, hneď pracovníkov prihlásila.“ „dňa 24.4.2015 v čase kontroly som mal na stavbe piatich pracovníkov... „ S. K. a S. J., pracovali na stavbe iba 24.4.2015“. V odvolaní zo dňa 31. 08. 2015 žiadal o zohľadnenie nim uvádzaných okolností spáchania sankcionovaného deliktu, ktoré spočívali v náhlej potrebe práce dotknutých osôb. Táto skutočnosť a tiež neprítomnosť účtovníčky vo firme viedla k oneskorenému prihláseniu týchto osôb do Sociálnej poisťovne, ktoré inšpektorát práce, podľa jeho názoru, postihuje likvidačnou pokutou. Súčasťou podaného odvolania je tiež aj žiadosť účastníka konania o prehodnotenie výšky sankcie.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.11.2015 č. OPS/BEZ/2015/4772 0-505/2015 odvolanie navrhovateľa zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. k.: P: 100/2015-R, S/2015/347/13746/15 zo dňa 21.08.2015. Rozhodnutie odôvodnil tak, že v dňoch 24. 04. 2015, 28. 04. 2015, 04. 05. 2015 a 07. 05. 2015 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania, na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP - 1. ETAPA“, Narcisová ul., Michalovce inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania ust. § 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej „“), i na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri tomto výkone inšpekcie práce boli zistené dva prípady nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o NP a NZ, ktoré inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IPV-085-39-1.2/P-A24,28-15 zo dňa 29. 05. 2015 (ďalej „protokol“), prerokovanom dňa 29. 05. 2015 s X.. I. J., konateľom spoločnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra, ktorý sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole vyjadril listom zo dňa 1.6.2015. Inšpektorát práce po oboznámení sa s obsahom predmetného vyjadrenia vypracoval dňa 10. 06. 2015 dodatok k protokolu, v ktorom označil jeho argumenty za nespôsobilé zmeniť obsah protokolu. Zaslaním tohto dodatku žalobcovi do vlastných rúk následne považoval výkon inšpekcie práce za ukončený. Na základe skutkových záverov inšpekcie práce začal inšpektorát práce (ako prvostupňový správny orgán) správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za jeden správny delikt, právne posúdený ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Ten sa k návrhu na postih vyjadril tým spôsobom, že poukázal na nárazovosť práce vykonanej dotknutými osobami dňa 24. 04. 2015, i na včasné oznámenie osobných údajov týchto osôb externej účtovníckej firme (dňa 23.04. 2015). Zároveň však dodal, že bolo fyzicky nemožné, aby z jeho strany došlo v čase medzi 13:20 h a 13:45 h k prihláseniu dotknutých osôb (keďže konateľ do výkonu inšpekcie práce vstúpil až po jej ukončení, cca o 14:20 h), rovnako bolo nemožné, aby externá firma vedela v priebehu 20

minút spracovať osobné údaje bez toho, aby boli dodané skôr, t. j. pred kontrolou. Tvrdil teda, že v čase výkonu inšpekcie práce sa na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP - 1.ETAPA" v Michalovciach nachádzali 5 pracovníci a medzi nimi aj p. S. K. a S. J., ktorí, ale v danom mesiaci pracovali na stavbe len 24.04.2015, pre nárazovú prácu /dovoz betónu na stavbu/. Toto bolo oznámené externej účtovníčke, ktorá mala osobné údaje p. K. a J. a prihlásila ich do Sociálnej poisťovne. Konateľ žalobcu sa o výkone inšpekcie práce dozvedel okolo 14:20 hod., a nemohol od 13:20 do 13:45 prihlasovať zamestnancov, ak externá účtovníčka vedela spracovať osobné údaje v priebehu 20 minút /mala vopred nahlásené/. Žalobca uvádzal, že považuje za nelogické, aby 3 pracovníci prítomní na stavenisku boli prihlásení a ďalší dvaja nie a k svojmu vyjadreniu pripojil ako prílohu dodací list od firmy, ktorá doviezla v uvedený deň žalobcovi betón. Tvrdil, že povinnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení splnil včas, tieto povinnosti zabezpečovala spomínaná externá účtovníčka, ktorá mala osobné údaje dotknutých dvoch zamestnancov a na základe jeho pokynu, po dodaní betónu pristúpila k splneniu tejto povinnosti bez ohľadu na prebiehajúci výkon inšpekcie práce. Správny orgán prvého stupňa po vysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu následne vo veci rozhodol.

6. V napadnutom rozhodnutí žalovaný ďalej uviedol, že pri hodnotení správnosti skutkového stavu vychádzal zo zistení správneho orgánu prvého stupňa a dôvodil, že u žalobcu na stavenisku kontrolný orgán vykonal v období od 24.04.2015 do 04.06.2015 inšpekciu práce, bol vyhotovený a prerokovaný protokol č.: IPV-085-39-1.2/P-A24.28-15 dňa 29.05.2015, prevzatý konateľom žalobcu, ktorý sa písomne vyjadril dňa 04.06.2015, s ktorými argumentmi sa inšpektor práce vysporiadal v rámci Dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce číslo: IPV-085-39-1.2/P-A24.28-15 zo dňa 29.05.2015. Inšpekcia práce v uvedenom subjekte bola zameraná na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Pokuta bola žalobcovi uložená za nedostatok, ktorý je uvedený v predmetnom protokole v časti Nelegálne zamestnávanie B)1.

7. Žalovaný preto rovnako ako správny orgán prvého stupňa žalobcom uvedené nebral do úvahy, trval na tom, že došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a považoval argumenty uvedené k protokolu a opakované v odvolacích námietkach za potvrdenie zistených skutočností, na základe ktorých bolo konštatované spáchanie správneho deliktu žalobcom, napriek popisu okolností, za ktorých podľa žalobcu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Námietka podľa správnych orgánov nemala vplyv na samotné zistenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré sa považuje za preukázané nevčasným prihlásením zamestnancov /po začatí inšpekcie/. V zmysle uvedeného je preto úmyselnosť či neúmyselnosť konania vo vzťahu k zistenému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania irelevantná. Už správny orgán prvého stupňa konštatoval, že porušenie povinnosti, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie a ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania a nie zavinenie. Preto uviedol, že z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, alebo zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo zavinením iných subjektov, ako zamestnávateľa. Podobne na vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nemá vplyv ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok, resp. vzniknutý protiprávny stav uviedol do súladu s platnou legislatívou. Žalobca sa s poukazom na vyššie uvedené sa aj podľa žalovaného mohol zodpovednosti zbaviť za predpokladu, ak by predložil dôkazy, že zistený správny delikt nespáchal, lebo včas prihlásil aj dvoch zamestnancov, pred začatím kontroly /inšpekcie/, to však nepredložil.

8. Správny orgán prvého stupňa uzavrel a žalovaný sa stotožnil s tým, že zistenie a preukázanie nelegálneho zamestnávania žalobcovi je zákonným predpokladom uloženia pokuty. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Nelegálne zamestnávanie vymedzuje zákon č. 82/2005 Z. z. v § 2. kde v ods. 2 písm. b) uvádza, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby. má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu // a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Správny orgán nemá možnosť pokutu za toto porušenie zákonného zákazu neuložiť, naopak má povinnosť konať a za preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložiť pokutu.

9. Pri preskúmaní rozhodnutia teda žalovaný vychádzal z odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, jeho administratívneho spisu a dôvodil, že pri výkone inšpekcie práce u žalobcu na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP 1.ETAPA” v Michalovciach bola dňa 24.04.2015 o 13:20 hod. vykonaná fyzická kontrola osôb nachádzajúcich sa na stavenisku. Výkonom inšpekcie práce bola na stavenisku zistená aj prítomnosť fyzických osôb: S. K. a S. J., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali stavebné práce na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP - 1.ETAPA“ v Michalovciach. Táto skutočnosť je zaznamenaná v Zozname kontrolovaných osôb zo dňa 24.04.2015. Počas výkonu inšpekcie práce na stavenisku inšpektori práce kontrolovali fyzické osoby, ktoré vykonávali stavebné práce na predmetnom stavenisku a boli vyzvané, aby preukázali svoju totožnosť a vysvetlili dôvod prítomnosti na stavenisku, všetky skontrolované fyzické osoby, vrátane p. S. K. a S. J., zhodne uviedli, že stavebné práce na predmetnom stavenisku vykonávajú žalobcu. Po vykonaní fyzickej kontroly osôb stavenisku sa na predmetné stavenisko dostavil aj konateľ žalobcu, ktorý potvrdil pravdivosť poskytnutých informácií.

10. Žalovaný konštatoval, že správnemu orgánu prvého stupňa boli doručené Dohody o pracovnej činnosti s S. K. a S. J., a z týchto dohôd preukázané, že dňa 24.04.2015 o 13:20 hod., v čase výkonu inšpekcie práce mal s vyššie uvedenými fyzickými osobami uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že účastník konania si nesplnil povinnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a fyzickú osobu: S. K., prihlásil dňa 24.04.2015 o 13:35 hod. a fyzickú osobu: S. J., prihlásil dňa 24.04.2015 o 13:49 hod., teda až po vykonaní inšpekcie práce na stavenisku

- Bytový dom a garáže SNP - 1.ETAPA" v Michalovciach. V registri poistencov a sporiteľov starobného a dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že vyššie menované fyzické osoby neboli prihlásené do registra pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (Zákon č. 461/2003 Z. z.) tým, že menované fyzické osoby neprihlásil do Sociálnej poisťovne.

11. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 24.04.2015 o 13:20 hodine pri kontrole fyzických osôb nachádzajúcich sa na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP 1.ETAPA" v Michalovciach. Tým, že zamestnávateľ - účastník konania preukázateľne využíval závislú prácu vyššie uvedených fyzických osôb, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu () dohodami o pracovnej činnosti a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z.), došlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa vyššie uvedených ustanovení platných právnych predpisov. Správny orgán prvého stupňa i žalovaný mali za preukázané všetky znaky závislej práce a to: vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnancov, osobne zamestnancami pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe a porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.

12. Podľa žalovaného žalobca porušil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce - inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) bod I. skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.

13. Žalovaný k výške pokuty uloženej pokuty uviedol, že sa v nej zohľadňuje závažnosť zisteného nedostatku a jeho rozsah a jej výška je primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce, pričom zákon o inšpekcii práce nepripúšťa uloženie nižšej pokuty ako je 5000 €, za nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb.

14. Za zistený nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu vo výške 5000 €, tak ako je uvedený vo výroku rozhodnutia, ktorý sa týkal nelegálneho zamestnávali dvoch

fyzických osôb. /minimálna výška pokuty je 5000 €, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb/. Správny orgán určil výšku pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta plnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu.

15. Pri určovaní výšky pokuty bolo prihliadnuté na fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z.

16. Dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k jednej so základných povinností zamestnávateľa, nakoľko jeho porušenie môže mať závažné sociálne dopady, pretože zamestnávateľ za nelegálne zamestnávaného zamestnanca neodvádza napr. odvody (poistné) do Sociálnej poisťovne, čím sú ohrozené nároky zamestnanca napríklad v prípade pracovného úrazu (absencia úrazového poistenia) alebo v prípade vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (absencia nemocenského poistenia). Represívna funkcia uloženej pokuty - výška pokuty 5000 EUR je citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, takže sa dá predpokladať, že splní svoj účel.

17. Žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý dôvodil, že vychádzal z preventívnej funkcie uloženej pokuty - ktorá má za cieľ pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania. Uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na ostatných zamestnávateľov. Výchovná funkcia uloženej pokuty sledovala cieľ odradiť od nezákonného postupu žalobcu a aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Žalobca pri začatí konania nevzniesol také námietky, ktoré by vyvrátili zistený stav. Na všetky zistené skutočnosti a vyjadrenia účastníka konania bolo prihliadnuté pri inšpekcii práce a v prebiehajúcom správnom konaní. V súlade s vyššie uvedeným vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Rozhodnutie bolo vydané na základe protokolu č.: 1PV-085-39-1.2/P-A24.28-15 zo dňa 29.05.2015, dokladov a skutkových zistení počas inšpekcie práce a vyjadrení účastníka konania, preto nebolo potrebne zo strany správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ktoré by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci.

18. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 28. 01. 2016 nesúhlasil s právnymi závermi inšpekčných orgánov (žalovaného i Inšpektorátu práce Prešov), s ich postupom a rozhodnutiami namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, a nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že právny orgán vydal rozhodnutie č.k. P: 100/2015-R S/2015/347/13746/15 zo dňa 21.08.2015 bez náležitého zistenia skutkového stavu, nevysporiadal s vecnou argumentáciou navrhovateľa, nevykonal dokazovanie v celom rozsahu , nežiadal vyjadrenie spoločnosti LA economy, s. r. o. ohľadom prihlásenia zamestnancov. Podľa žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán napadnutým rozhodnutím nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neodstránil a bez nápravy, ktorá by viedlo k riadnemu vykonaniu dokazovania v predmetnej veci vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového správnemu orgánu, jeho rozhodnutie potvrdil ako zákonné. Podľa žalobcu rozhodnutia prvostupňového orgánu i žalovaného nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a sú nepreskúmateľné, čím sú tak v rozpore s § 3 ods. 4, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Na základe uvedeného považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a žiadal obe rozhodnutia zrušiť, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len OSP/ a to z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) OSP, ktoré možno stotožniť s ust. § 191 ods. 1 d/, e/, g/ Správneho súdneho poriadku /zák. č. 162/2015 Z.z./ účinného od 1. 7. 2016.

19. K doručenej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný 18.07. 2016 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a odvolania žalobcu pokladá napadnuté rozhodnutie za zákonné. Po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Konštatoval, že v súlade s cit. ustanovením právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Za nelegálne zamestnávanie sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tiež považuje, ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.

z. Ten okrem iného ukladá zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zo žalobcom predložených dôkazov je zrejmé, že pracovnoprávne vzťahy s dotknutými osobami S. K. a S. J. boli založené na základe dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 24.04.2015, s dohodnutým začiatkom dňa 24.04. 2015. Opierajúc sa o registračné listy FO (typ prihláška) odvolací orgán mal za to, že žalobca prihlásil menovaných na účely príslušných poistení až dňa 24. 04. 2015 v rozhodujúcom čase o 13:35 h (v prípade p. K.), resp. o 13:49 h (v prípade p. J.O.), teda preukázateľne po tom, ako títo zamestnanci začali v prospech účastníka konania vykonávať dohodnutý druh práce (pomocné stavebné práce).Táto skutočnosť sa stala Národnému inšpektorátu práce známou zo skutkových záverov inšpektorov práce obsiahnutých v protokole (tí v predmetnom dokumente skonštatovali, že počas výkonu inšpekcie práce na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP - 1. ETAPA“ v Michalovciach, t. j. dňa 24. 04. 2015 o 13:20 h kontrolovali fyzické osoby, ktoré vykonávali stavebné práce, pričom medzi kontrolovanými osobami bol aj p. S. K. a p. S. J.), ktorých správnosť žalobca v žiadnom zo svojich podaní nerozporoval (účastník konania vo svojich vyjadreniach k protokolu a následne aj k začatiu konania iba vysvetľoval okolnosti, za akých došlo k omeškaniu s prihlásením dotknutých zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, pričom súčasne dodal, že tieto osoby za účelom výkonu práce telefonicky kontaktoval cca o 13:00 h).

20. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto konštatoval, že inšpektorát práce v procese rozhodovania vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď vyššie popísané konanie účastníka konania spočívajúce vo využívaní závislej práce menovaných bez ich včasného prihlásenia do Sociálnej poisťovne kvalifikoval ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa účastník konania dopustil spôsobom vymedzeným v § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zmenu právneho posúdenia veci pritom nemohla vyvolať ani argumentácia účastníka konania o náhlej potrebe práce zo strany dotknutých osôb (tá mala vzniknúť v dôsledku neočakávanej dodávky betónu na stavenisko), či o včasnom nahlásení ich osobných údajov externej účtovníckej firme (to sa malo udiať ešte dňa 23. 04. 2015). Tieto okolnosti vzhľadom na platiaci princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty (podľa tohto princípu postačuje na účely legitímneho sankcionovania za správny delikt, ktorým je aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Preukázanie toho, že zo strany právnickej osoby došlo k porušeniu zákonom jej uloženej povinnosti, a teda k prihláseniu dotknutých zamestnancov do Sociálnej poisťovne po začatí výkonu ich činnosti; skutočnosť, či sa tak udialo úmyselne alebo nie, nemá vplyv na posúdenie veci) nemôžu zbaviť zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako sa domnieva. Aj za predpokladu, že by za vytýkaným pochybením účastníka konania stáli okolnosti, ktoré priamo nezávisia od jeho vôle (náhla potreba práce, neprítomnosť účtovníčky vo firme), bolo jeho povinnosťou (ako zamestnávateľa) prijať také opatrenia, aby zabránil vzniku tohto protiprávneho stavu.

21. Žalovaný citoval ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce podľa ktorého inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. V uvedenom prípade bol inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo boli inšpekciou práce preukázané uvedené porušenie povinnosti. Rovnako správnemu orgánu vyplývala priamo z právnej úpravy povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokuty za zistené a preukázané protiprávne konanie takéhoto charakteru.

22. Správny orgán prvého stupňa v tomto prípade uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 5 000 eur, na samej spodnej hranici zákonnej sadzby vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb (2), čo v napadnutom rozhodnutí aj primerane a zákonne odôvodnil s prihliadnutím na relevantné kritéria stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný sa stotožnil s jeho právnym názorom, na základe ktorého tento rozhodol o uložení pokuty tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Žalovaný k vyjadreniam žalobcu uviedol, že pokuta vo výške 5 000 EUR bola žalobcovi uložená na spodnej hranici, za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania

podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o NP a NZ, ktorého sa dopustil tým, že (ako právnická osoba) dňa 24. 04. 2015 o 13:20 h využíval závislú prácu fyzických osôb. K uvedenému záveru dospel inšpektorát práce na základe viacerých dokladov (zoznamu kontrolovaných osôb, protokolu, z dohôd o pracovnej činnosti uzatvorených s dotknutými zamestnancami dňa 24. 04. 2015 a tiež zo žalobcom predložených registračných listov FO - typ prihláška), z ktorých je evidentné, že žalobca v čase výkonu inšpekcie práce -1. j. dňa 24. 04. 2015 o 13:20 h zamestnával dotknuté osoby bez toho, aby si vo vzťahu k nim splnil svoju prihlasovaciu povinnosť (podľa spomínaných registračných listov bol p. K. prihlásený na účely príslušných poistení dňa 24. 04. 2015 v rozhodujúcom čase o 13:35 a p. J. dňa 24. 04. 2015 o 13:49, teda preukázateľne po tom, ako títo zamestnanci začali v prospech žalobcu vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť). Inšpektori práce boli totiž v priebehu kontroly vykonanej dňa 24. 04. 2015 o 13:20 h očitými svedkami toho, ako menovaní vykonávajú na pracovisku žalobcu stavebné práce (dôkazom toho je nielen spomenutý protokol a zoznam kontrolovaných osôb, ale aj vyhotovená fotodokumentácia), a to aj napriek tomu, že nie sú prihlásení do Sociálnej poisťovne tak, ako to požaduje dikcia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

23. Skutočnosť, že externá spoločnosť nahlásila dotknuté osoby do registra v ten istý deň nemôže zmeniť právny pohľad na vec, keďže k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo už tým, že dotknutí zamestnanci pracovali pre žalobcu na jeho stavenisku ešte predtým, ako boli prihlásení na účely príslušných poistení. Túto skutočnosť považoval žalovaný za dokázanú na základe viacerých dôkazov, ktorých relevantnosť žalobca ani v priebehu inšpekcie práce a ani počas správneho konania ani raz nespochybnil.

24. Pokiaľ ide o jeho požiadavku na doplnenie dokazovania (a to vyjadrením externej účtovníckej spoločnosti), tak žalovaný upriamil pozornosť konajúceho súdu na dikciu § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého patrí vykonávanie dôkazov práve správnemu orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy treba vykonať a ktoré nie a akú hodnotu dôležitosti, zákonnosti a napokon aj pravdivosti bude jednotlivým vykonaným dôkazom pripisovať. Ako vyplýva z predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia, inšpektorát práce v priebehu konania disponoval dostatočným dôkazovým materiálom na účely vyvodenia právneho záveru o porušení povinnosti žalobcom. S ohľadom na tento fakt preto nepovažoval na potrebné žiadať vyjadrenie od spoločnosti LA economy, s. r. o. (spoločnosti poverenej prihlasovaním zamestnancov do Sociálnej poisťovne), keďže aj za predpokladu, že by sa potvrdila pravdivosť tvrdení žalobcu o poskytnutí údajov dotknutých zamestnancov účtovníčke už dňa 23. 04. 2015, resp. o dobrovoľnom nahlásení p. K. a p. J. na účely príslušných poistení (teda o nahlásení bez vedomosti o vykonanej kontrole inšpektorátom práce), tieto okolnosti by nijako neovplyvnili právne posúdenie veci, a to vzhľadom na platiaci (a v oboch rozhodnutiach deklarovaný) princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty. Navyše, z odôvodnenia prvostupňového správneho aktu jasne vyplynulo, že inšpektorát práce sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Preto obe rozhodnutia nielenže vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, ale inšpekčné orgány sa procese rozhodovania dôsledne riadili aj zásadami správneho trestania, a preto nie je dôvod na to, aby konajúci súd v súlade s petitom žalobcu napadnuté rozhodnutia zrušil.

25. Žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného z 3.5.2017 a uviedol, že „podľa ust. § 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Napokon podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preto podľa neho nedošlo ku akceptovaniu jeho požiadavky na doplnenie dokazovania vypočutím resp. vyžiadaním vyjadrenia od externej účtovníckej firmy LA economy, s.r.o. a poukázal na dikciu § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého patrí vykonávanie dôkazov správnemu orgánu. Týmto žalovaný iba potvrdil tú skutočnosť, že nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 34 Správneho poriadku. V zmysle ust. § 34 ods. 1,2,3 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a

ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

26. Žalobca v zmysle vyššie citovaných ustanovení mal nielen právo ale aj povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, čo aj urobil keď navrhol vyžiadať si vyjadrenie od účtovníckej firmy, ktorej zadal jasný pokyn, aby vykonala potrebné nahlásenia na Sociálnej poisťovni. K vykonaniu tohto dôkazu žalovaný aj napriek tomu nepristúpil. Hoci vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, tak ako to žalovaný uviedol s poukazom na ust. § 34 ods. 4 SP, podľa nášho názoru to neznamená to, aby správny orgán odmietol vykonať dôkaz, ktorý navrhol účastník , v tomto prípade žalobca. Správny orgán má vykonať všetky dostupné dôkazy, a až následne tak ako o tom pojednávania ust. § 34 ods. 5 SP ich hodnotí podľa svojej úvahy. To ako by správny orgán vyhodnotil takýto dôkaz je inou otázkou, podstatné je že takýto dôkaz nevykonal, čim podľa nášho názoru bolo porušené právo účastníka konania, t.j. žalobcu, čo má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ani v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu nie je žiadna zmienka o navrhnutej požiadavke žalobcu vykonať dôkaz vyžiadaním stanoviska od externej účtovníckej firmy resp. vypočutia zodpovednej poverenej pracovníčky tejto firmy, preto samozrejme absentuje aj hodnotenie takéhoto dôkazu, ktorý nebol vykonaný. Aj samotný postup správnych orgánov pred vydaním napadnutých rozhodnutí pri vykonávaní kontroly nebol zákonný nakoľko si inšpektori inšpektorátu práce nevyžiadali pri vykonávanej kontrole občianske preukazy dotazovaných kontrolovaných osôb a urobili zápis iba na základe vyjadrenia týchto osôb s tým, že tento zápis bol chybný v základných údajoch, čo sa týka mena a priezviska a absentovali aj základné identifikačné údaje kontrolovaných osôb ako rodné čísla a údaje z občianskeho preukazu. Týmto kontrola, ktorá viedla k vydaniu napadnutých rozhodnutí nebola vykonaná v súlade so zákonom“.

27. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v spojitosti s ust. § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v právnych medziach žaloby podľa ust. § 191 ods. 1 d/, e/, g/, SSP, ako aj v procesno-právnom režime žaloby vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v podaniach účastníkov konania, doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. , Preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

28. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

29. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy Správneho súdneho poriadku (§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

30. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, alebo uvedené v § 195 SSP v spojení s § 134 ods. 2 SSP (dôvody neviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby), či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

31. V konaní vo veciach správneho trestania je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný (§ 120 písm. b/ SSP). Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom. Ak zistí skutkové, procesné,

alebo právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

32. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. ) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenízamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) .

Podľa § 7 ods. 11 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 (správne delikty) a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa ust.§ 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Nelegálne zamestnávanie vymedzuje zákon č. 82/2005 Z. z. v § ods. 2 písm. b) a uvádza, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený | pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu // a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa 4 ods. 1 /na pracovnú zmluvu/ na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, ako aj zamestnanca v právnom vzťahu i na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného na účely sociálneho poistenia, na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo len na účely dôchodkového poistenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľov i .alebo fyzickej osobe /a porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických .osôb súčasne, najmenej 5000 eur. Podľa ustanovenia $ 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce - inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) bod I.. skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.

33. V predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty. V kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajúce správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty. U iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov je to ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie).

34. Správny súd v konaniach týkajúcich sa správneho deliktu, rozhodovanie o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladanie sankcie zaň posudzuje na základe analógie legis, v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti, v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo Trestného zákona.

35. Prihliadnuc k vyššie uvedeným záverom správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce v prvom stupni a odvolací správny orgán v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci pred vydaním rozhodnutí postupovali v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto ich rozhodnutia treba považovať za zákonné.

36. Žalobca mal so zamestnancami uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, zamestnanci boli na stavbe, ale napriek tomu uviedol, že ich nemusel potrebovať a svoju povinnosť podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., splnil, až keď ich potreboval /po dodaní betónu/. Správny súd sa stotožnil so záverom, že dotknutí a menovaní zamestnanci žalobcu pracovali v čase inšpekcie, preto v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod l zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobca bol povinný zamestnancov prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, prítomného na pracovisku. Správny súd, zhodne ako žalovaný, konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav tak, ako ho interpretuje inšpektorát práce, pretože ide o informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede.

37. Dohoda o pracovnej činnosti oboch zamestnancov zakladala povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne, založeného v administratívnom spise, však vyplýva, že tak zamestnávateľ napokon urobil po začatí kontroly. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybnosti o správnosti ich záverov o tom, že vyššie činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny režim § 1 ods. 2 Zákonníka práce („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.). pri úprave pracovnoprávnych vzťahov má vychádzajúc predovšetkým z ustanovenia § 1 ods. 2 občianskeho zákonníka, ktorý je normou lex specialis, pre potrebu ochrany pracovnoprávnych vzťahov v širšom právnom kontexte, vrátane odvodových povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu.

38. Správny súd konštatuje, že žalobca nedôvodne namietal, že postup žalovaného ako nezákonný, poukazujúc na nerešpektovanie ust. § 32, ods. 1, § 33, § 34 ods. 2, 3 zákona č. 71/1976 Zb. z. o správnom konaní /t.j., že žalovaný nezistil presne a úplne skutkový stav a nevykonal ním navrhované dokazovanie/. S týmto záverom nemôže správny súd súhlasiť. Správny súd považuje za relevantné dôkazy získané správnym orgánom prvého stupňa pri výkone kontroly 24. 4. 2015, kedy podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní u žalobcu, zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., lebo dňa 24.04.2015 o 13 hodine 20 minúte, využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, S. K. a S. J., ktorí pre neho vykonávali stavebné práce na stavenisku „Bytový dom a garáže SNP - 1.ETAPA“ v Michalovciach, na základe pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami o pracovnej činnosti zo dňa 24.04.2015 a žalobca porušil povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

39. Podľa správneho súdu rozhodnutie žalovaného o tejto otázke je zákonné, vychádzajúc z dôsledne zisteného skutočného stavu veci správnym orgánom prvého stupňa. Obidve napadnuté rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené a preto preskúmateľné. Žalovaný nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré pokladal za nadbytočné, čo odôvodnil. Správny súd konštatuje, že návrhy na dôkazy sú obsahom administratívneho spisu, ale nebolo nutné ich vykonať a správne orgány ich nehodnotili ako hodnoverné, lebo prvotné štádium zistenia skutkového stavu uvedené do protokolu o vykonanej kontrole, t.j. „čo k veci“ povedal konateľ a kontrolovaní zamestnanci pokladal na preukázanie spáchania správneho deliktu. Správny súd konštatuje, že správna úvaha patrí správnemu orgánu a z jej obsahom sa správny súd stotožňuje. Ďalšie dopĺňanie už zisteného už nemôže byť chápané ako obrana žalobcu a realita, ktorú možno vidieť vo svetle jeho dôkazov z hľadiska účelu a ochrany jeho záujmov žalobcu, ale už bolo opakované, že zodpovednosť žalobcu je objektívna a zavinenie nie je predpokladom jeho zodpovednosti za spáchania správneho deliktu.

40. Správny orgán prvého stupňa za vyššie uvedené porušenie povinností uložil pokutu vo výške 5000,- EUR na dolnej hranici v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.

z. Žaloba mal v súlade s § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní možnosť vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu zisťovania a predložiť a navrhnúť dôkazy. Z administratívneho spisu je možné zistiť argumenty žalobcu, na ktoré obe odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov dali odpoveď. Žalovaný rovnako dospel k právnemu záveru, že prvostupňový orgán správne vychádzal z preukázaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca nepredložil nijaké dokumenty, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené skutočnosti svedčiace o porušení citovaných ustanovení zákonov /ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní/ a konštatoval porušenie povinností uložených osobitným predpisom /§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení/, pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

41. Správny súd poukazuje na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce, zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňovali všetky zákonné kritériá. Vzhľadom k uvedenému je potom uložená pokuta na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby/ od 5 000 eur do 200 000 eur/. K výške uloženej pokuty správny súd dodáva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 5 000,- EUR podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o inšpekcii práce, na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby /za 2 fyzické osoby/.

42. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán správne právne posúdil zistený skutkový stav, uloženie sankčného postihu je dôvodné a výška uloženej sankcie je vo vzťahu k spáchanému deliktu, ako aj k okolnostiam uvedeného prípadu primeraná, keď podkladom napadnutého správneho aktu boli relevantné dôkazy zistené a vyhodnotené v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2, 3 a 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku.

43. Ako nedôvodné správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu týkajúce sa neurozumiteľnosti rozhodnutí. Žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne jasne, zrozumiteľne a náležite odôvodnil a vysporiadal sa so zisteným skutkovým stavom a poukazujúc na porušenie povinností zo strany žalobcu a správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým mu uložil obligatórnu pokutu na spodnej hranici jej zákonného. Závery správnych orgánov oboch stupňov o posúdení tohto vzťahu majú svoj reálny dôkazný základ v obsahu administratívneho spisu, predovšetkým v obsahu protokolu, v obsahu námietok a odvolania žalobcu. Z iných vykonaných dôkazov, resp. ani z iných relevantných inšpekčných zistení nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by navodzovali potrebu zaoberať sa podrobne námietkami žalobcu poukazujúcimi prípadne na iný charakter právneho vzťahu medzi ním a zamestnancom v deň vykonania inšpekcie práce. Správny súd vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v prebiehajúcom konaní nezistil žiadnu nezákonnosť rozhodnutiu žalovaného, ktorý sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vyporiadali s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd neuznal ako dôvodnú predmetnú žalobnú námietku vzťahujúcu sa na údajnú nejednoznačnosť spôsobu spáchania správneho deliktu.

44. Vo vzťahu k žalobným námietkam súd opakovane poukazuje na obsiahle a právne vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, pričom v právnej konfrontácii so žalobnými dôvodmi považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci dôkazného stavu boli zistené všetky podmienky pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti. Za relevantné považoval listinné dôkazy, predovšetkým Dohody o pracovnej činnosti a ďalšie navrhované dôkazy predložené žalobcom v administratívnom konaní nemali potenciál právnu spôsobilosť zvrátiť ten dôkazný stav, ktorý bol konštatovaný inšpektorom práce v rámci vykonanej kontroly.

45. Správny súd sa pri posudzovaní veci tiež zaoberal možnosťou správneho súdu posudzovať predmetnú vec správneho trestania za aplikácie novšej, priaznivejšej právnej úpravy. Zákon č. 294/2017 Z.z. z 19. októbra 2017 totiž zmenil a doplnil § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinný od 1. januára 2018 a slová "nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)" sa nahradili slovami "neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6)“ na prihlásenie do tohto registra,

najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra".

46. Pokiaľ ide o nový právny stav účinný od 1.1.2018, správny súd konštatuje, že aj za účinnosti znenia § 2 ods.2, písm. d/ zákona o nelegálnom zamestnávaní sú dôvody pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti v podstate založené na tom, že ak zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do poistenia, sám znáša riziko, ak v priebehu 7 dňovej lehoty, v rámci ktorej môže vo veci byť vykonaná kontrola správnym orgánom, bude zistené porušenie tejto povinnosti. Dôvodová správa k novelizovanému zneniu § 2 ods.2 dáva za pravdu takémuto výkladu zákona, aký realizoval správny súd.

47. Podľa § 7ca a prechodných ustanovení zákon č. 294/2017 Z. z. z 19. októbra 2017 k úprave účinnej od 1. januára 2018 sa porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) účinného do 31. decembra 2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, na účely vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných predpisov 27) na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému inšpektorátu práce, nepovažuje za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, využívala závislú prácu fyzickej osoby a prihlásila túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.".

48. Zamestnávateľ je potom podľa súčasne platnej právnej úpravy povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (napr. do začatia výkonu činnosti zamestnanca), najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto sedemdňovej lehoty. Ak si však zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť v lehote uvedených siedmich dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nelegálne zamestnávanie nemôže konštatovať. Ak si zamestnávateľ splní túto povinnosť až po lehote siedmich dní alebo si ju nesplní vôbec, v takom kontrolný orgán, bez ohľadu na čas výkonu kontroly, konštatuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj spätne.“

49. Vzhľadom na začatú kontrolu u žalobcu 24. 4. 2015, pred začatím práce a prihlásením zamestnanca v sociálnej poisťovni, však nie je možné, aby správny súd v posudzovanej veci uplatnil novšiu právnu úpravu alebo judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, ani po zmene zákona účinného od 1. 1. 2018.

50. Správny súd nepochybuje o správnosti záveru, že ani prípadné nariadenie ústneho pojednávania vo veci by neprispelo k inému zisteniu skutkového stavu prejednávanej veci. Vychádzajúc z analógie postupu pri prejednávaní správneho deliktu orgán verejnej správy nie je povinný nariaďovať na prejednanie ústne pojednávanie, podľa ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Vychádzajúc pôvodne z Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 z 5. februára 2014 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/l/2013 ktoré konštatovali, že „z § 21 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán preto nie je povinný nariaďovať ústne pojednávanie, limitovaný je však povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci /rovnako v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/66/2013 Najvyšší súd SR konštatoval : „ námietka ohľadom nevykonania ústneho pojednávania neobstojí, nakoľko z ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku takáto povinnosť správneho orgánu nie je obligatórna ak žalobca nepredložil iné dôkazy, ktoré by bolo potrebné prejednať na ústnom pojednávaní, takže ústne pojednávanie by v danom prípade nebolo účelné a hospodárne“/. Aj súčasná judikatúra kasačného súdu pokračuje v tomto zmysle pri posudzovaní povinnosti orgánov verejnej správy nariaďovať vo veci prerokovania správnych deliktov ústne pojednávanie. Vyššie uvedené konštatovanie s prejednávanou vecou súvisí, hoci žalobca priamo namietal porušenie povinnosti správnymi orgánmi dôsledne zisťovať skutkový stav veci pred rozhodnutím vo veci, lebo žalovaný uvedenú povinnosť nemal, ak považoval povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci za splnenú a tiež za naplnenú požiadavku zaručenú žalobcovi podľa čl 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na inú právnu ochranu.

51. Vo všeobecnosti k obsahu žaloby a jej doplnenia súd záverom uvádza, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa so zásadnými žalobnými námietkami, pričom nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď (Napr. vec Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.1.1999 č. 30544/96 a iné, tiež judikatúra ÚS SR - I.ÚS 226/03, III. ÚS 209/2004, III.ÚS 260/06 a ďalšie).

52. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

53. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, postupujúc podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca v konaní nemal úspech.

54. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dni od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).