Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-19-2020.pdf
PDF · 129.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: N. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XX, XXX XX U., zastúpený: Mgr. Miloš Čičmanec, advokát, Štefánska 3793/22, Poprad, proti žalovanému: chrysso s. r. o., Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 44 459 751, o zaplatenie 5.219,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/181/2018-261 zo dňa 08.11.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/181/2018-261 zo dňa 08.11.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.219,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.219,84 eur od 16.01.2018 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur s poukazom na ust. § 358, § 359, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564, § 369 ods. 1 a 2, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 580, § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. II. výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 15.05.2018, postúpenou na Okresný súd Bratislava II dňa 30.07.2018, sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 5.219,84 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, považoval súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola platne uzavretá zmluva o dielo. Akceptáciou písomnej objednávky došlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá skutočnosť ani nebola sporná. Rovnako nebola medzi stranami sporu sporná tá skutočnosť, že žalobca dielo vykonal a za výrobu, montáž atypickej knižnice podľa objednávky vystavil žalovanému dňa 05.01.2018 faktúru č. 2017041, splatnú dňa 15.01.2018 na sumu 5.219,84 eur. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný si listom zo dňa 24.01.2018 jednostranne započítal voči žalobcovi pohľadávku, ktorá mala žalovanému vzniknúť z dôvodu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 8.231,67 eur s DPH proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela 5.219,84 eur.
Sporným medzi stranami sporu bol nárok žalobcu na doplatenie ceny diela vo výške 5.219,84 eur vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 21010009, otázka včasného a riadneho odovzdania diela, reklamácia vád žalovaným a nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávky, súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou platnosti tohto právneho úkonu, ako aj s otázkou existencie nároku žalovaného na zaplatenie pohľadávky, ktorú si žalovaný započítal voči žalobcovi. V liste zo dňa 24.01.2018 označenom ako „Započítanie pohľadávok“, žalovaný uviedol žalobcovi, že nakoľko knižnica bola dodaná po termíne dňa 26.11.2014 (dňa 19.07.2017 bola prevzatá s vadami, odstránenie ktorých trvalo ďalšie 4 mesiace), vznikol žalovanému ako objednávateľovi voči žalobcovi ako zhotoviteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 8.231,67 eur s DPH. Týmto si žalovaný jednostranne započítava svoju pohľadávku vo výške 8.231,67 eur proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela 5.219,84 eur. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že pred vystavením a doručením uvedenej výzvy žalovaný žalobcovi vystavil faktúru na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty, alebo že by iným spôsobom vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a neurčil ani jej splatnosť. V prejednávanej veci súd považoval za nesporné, že žalovaný žalobcu nevyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vyslovil názor, že nakoľko v čase jednostranného započítania žalovaným ešte nenastala splatnosť pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je možné považovať tento započítací prejav s poukazom na ustanovenie § 359 ObZ za platný. Žalovaný si v danom prípade v rozpore so zákonom (§ 581 ods. 2 Obč. zákonníka) jednostranným započítacím úkonom započítal zročnú pohľadávku proti nezročnej, čo malo za následok neplatnosť tohto úkonu. Z uvedeného dôvodu teda ani nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu na doplatenie ceny za dielo, ktorú si uplatnil v tomto konaní.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný prejavil vôľu započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, tak uvedený prejav postačuje na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na uvedenom písomnom prejave nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 ObZ. Samotné uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval.
3. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, že žalobca dielo neodovzdal riadne a včas, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, súd na základe vykonaného dokazovania považoval toto tvrdenie žalovaného za nepreukázané. Poukázal na to, že z obsahu predloženej objednávky vyplýva, že strany sporu si dohodli termín odovzdania diela do 4 týždňov od uhradenia zálohy. Je nesporné, že žalovaný zaplatil zálohu dňa 24.05.2017, z toho vyplýva, že termín odovzdania diela bol 24.06.2017. Žalobca tvrdil, že dielo odovzdal a vykonal jeho montáž v dohodnutých priestoroch na adrese žalovaného, P. X, L. I., dňa 15.06.2017, avšak žalovaný tvrdil, že došlo k odovzdaniu diela až dňa 19.07.2017, čo podľa neho dosvedčuje dodací list. Tento dodací list však bol vystavený a podpísaný jednostranne žalovaným, bez podpisu a pečiatky žalobcu, s uvedením dvoch rozdielnych dátumov 18.07.2017 a 19.07.2017. V tejto súvislosti súd uviedol, že strany sporu si v zmluve o dielo nedohodli ako podmienku odovzdania diela spísanie žiadnej zápisnice ani preberacieho protokolu. Preto platí, že záväzok vykonať dielo je splnený jeho dokončením a odovzdaním objednávateľovi (žalovanému) a jeho prevzatím, kedy nastupuje synalagmatický záväzok zaplatiť cenu diela. Navyše v rozpore s uvedeným tvrdením žalovaného o termíne montáže, odovzdania a prevzatia diela je e-mail žalovaného zo dňa 20.06.2017, adresovaný žalobcovi spolu s priloženou fotodokumentáciu s označením v predmete ako reklamácia. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že dielo muselo byť žalovanému odovzdané pred termínom 20.06.2017, nakoľko inak by nemohla byť žalobcovi zaslaná žalovaným vyhotovená fotodokumentácia predmetného diela. Uvedené preukazuje, že dielo bolo žalovanému odovzdané včas, najneskôr dňa 20.06.2017, teda pred termínom určeným na dokončenie diela v zmysle zmluvy o dielo, t.j. 24.06.2017.
4. Vychádzajúc z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že došlo k odovzdaniu diela v stanovenom termíne a je rovnako nesporné, že žalovaný ako objednávateľ aj dielo prevzal a pri jeho preberaní a montáži nenamietal žiadnu ním neskôr tvrdenú vadu diela. V dôsledku uvedeného, keďže žalovaný toto dielo prevzal, zmenil sa obsah záväzku spôsobom zodpovedajúcim vadnému plneniu.
5. Pokiaľ mal žalovaný za to, že zhotovené dielo nezodpovedá objednávke, mal postupovať v súlade s platnými právnymi predpisu (Obchodný zákonník) a mal túto skutočnosť uviesť bez zbytočného odkladu buď pri preberaní diela alebo mal túto skutočnosť reklamovať ako prípadnú vadu diela. Súd mal za to, že zaslanie fotodokumentácie diela bez ďalšieho nie je možné považovať za riadnu reklamáciu vád. Iná reklamácia okrem predmetnej fotodokumentácie do spisu nebola žalovaným doložená.
6. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že dielo malo v čase odovzdania vady, súd uviedol, že keďže dielo bolo žalovanému odovzdané včas a zo strany žalovaného nedošlo k riadnej reklamácii vád diela v zmysle § 564, § 436 až § 431 ObZ, potom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela. Súd ustálil, že žalobcovi odovzdaním diela vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle platne uzavretej zmluvy o dielo.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej istiny s príslušenstvom a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 369c ObZ). Žalobca si uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania v zákonnej výške, preto súd, postupujúc podľa § 369 ObZ priznal žalobcovi úroky z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t.j. od 16.01.2018.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého mal vo veci žalobca plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, podľa § 355 a nasl. CSP, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Uviedol, že zo strany žalobcu nebolo dielo odovzdané riadne a včas tak, ako bolo dohodnuté v objednávke zo dňa 19.05.2017. Ako vyplýva z obsahu dodacieho listu predloženého samotným žalobcom, dielo bolo odovzdané až dňa 19.07.2017, pričom bolo odovzdané s vadami. Po výzve žalovaného na odstránenie vád diela bolo dielo následne riadne odovzdané až dňa 26.11.2017. Z dôvodu omeškania dodania diela si žalovaný uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorú následne započítal proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela.
11. Žalovaný zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dielo riadne dodal dňa 15.06.2017. Nedodanie riadne vykonaného diela včas, ale rovnako aj včasné dodanie diela s vadami, zakladá nárok objednávateľa na zmluvnú pokutu. Preto tvrdenie žalobcu pre prípad, že by preukázal dodanie diela v lehote 4 týždňov, sa nepovažuje za dodanie diela včas, ak dielo nie je vyhotovené v požadovanej kvalite. Ad absurdum, by podľa výkladu žalobcu, mohol dodať jednouchú dosku s odvolaním sa, že splnil dielo včas a následne riadne vyhotovovanie diela by predstavovalo len odstraňovanie vád diela. Z písomných podaní žalobcu a jeho výpovede vyplýva, že k riadnemu odovzdaniu diela podľa objednávky došlo až dňa 26.11.2017. Týmto postupom zo strany žalobcu jednoznačne došlo k uznaniu vád a ich odstráneniu. Ak by dielo nebolo vadné, tak by žalobca reklamáciu neuznal a určite by v tej istej sume nevyrábal novú knižnicu.
12. Žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania sú nesporné nasledovné skutočnosti. Dňa 19.05.2017 vystavil žalovaný pre žalobcu objednávku atypickej knižnice podľa priloženého návrhu L.. J.. Y. P. - W., v prevedení dyha breza, polyuretánový tal transparent, v celkovej cene 8.683,20 eur bez DPH so zľavou 10 %, so zálohou 50 %, max. lehotou dodania 4 týždne od úhrady zálohy. Prílohou objednávky bol grafický návrh atypickej knižnice.
13. V objednávke je uvedené, cit.: „Zhotoviteľ má právo v prípade omeškania sa objednávateľa so splnením svojho peňažného záväzku, uplatniť si úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý i započatý deň omeškania odo dňa splatnosti do úplného zaplatenia. Objednávateľ má právo v prípade omeškania sa zhotoviteľa s odovzdaním diela v termíne do 4 týždňov od uhradenia zálohovej faktúry uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dohodnutej ceny objednávky, za každý i započatý deň omeškania.“
14. Dňa 22.05.2017 zaslal žalobca žalovanému súhlas s podmienkami objednávky. Dňa 22.05.2017 vystavil žalobca pre žalovaného zálohovú faktúru č. 22051017 na sumu 5.200,- eur, splatnú dňa 26.05.2017, predstavujúcu zálohovú platbu na výrobu a montáž stolárskych výrobkov. Dňa 24.05.2017 bola na účet žalobcu zaslaná suma 5.200,- eur s poznámkou Q. B., ktorá suma predstavovala v zmysle objednávky zálohu za knižnicu.
15. Z dodacieho listu, bez uvedenia čísla, vystaveného dňa 18.07.2017, resp. 19.07.2017, vyplýva, že žalovanému ako odberateľovi bola dodaná atypická knižnica, pričom v pravom dolnom rohu pri dátume 18.07.2017 je uvedená poznámka: so závadami.
16. Žalovaný vyslovil názor, že vzhľadom na oneskorené dodanie diela a zmluvné dojednanie medzi sporovými stranami vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 8.231,67 eur s DPH, ktorú si v liste zo dňa 24.01.2018 označenom ako „Započítanie pohľadávok“ jednostranne započítal proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela 5.219,84 eur. Na základe uvedeného pohľadávka žalobcu zanikla. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti zmluvnej pokuty vo výške 3.011,83 eur v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy.
17. Poukázal na to, že z výpovede žalobcu na pojednávaní nesporne vyplýva, že dielo bolo opakovane reklamované a opakovane boli zo strany žalobcu odstraňované vady. K odovzdaniu diela došlo až dňa 25.11.2017.
18. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo aj právne dôvodný, a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
19. Nesúhlasil s názorom súdu o nemožnosti jednostranného započítania a považuje ho za nesprávny, nakoľko nie je pravda, že žalovaný nevyzval žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty. Už zo samotného listu žalobcu zo dňa 31.1.2018 označeného ako vrátenie faktúry č. 010170038, ktorý bol priložený k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalobca od žalovaného obdržal faktúru č. 010170038 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.231,67 eur vystavenej dňa 14.12.2017 a túto predmetným listom vracal žalovanému. Tento dôkaz je od počiatku obsahom spisu a súd ho opomenul pri rozhodovaní zobrať do úvahy.
20. Žalovaný ďalej uviedol, že listom zo dňa 21.12.2017 zaslal žalobcovi faktúru č. 010170038 zo dňa 14.12.2017 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.231,67 eur. Túto faktúru žalobca vrátil žalovanému listom zo dňa 05.01.2018. Z dôkazu považoval za nesporné, že bez akýchkoľvek pochybností bola žalobcovi doručená faktúra na úhradu zmluvnej pokuty, a preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že započítanie je neplatné, nakoľko malo dôjsť k započítaniu nezročnej pohľadávky oproti zročnej pohľadávke. V tomto smere považoval žalovaný napadnutý rozsudok za prekvapivý, nakoľko táto skutočnosť sa javila zo žalobcom predložených listín ako nesporná a navyše žalobca sa týmto spôsobom nikdy procesne nebránil. Inak povedané, žalobca nenamietal, že žalovaný si započítal nezročnú pohľadávku oproti zročnej. Následne si žalovaný listom zo dňa 24.01.2018 jednostranne započítal predmetnú pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty proti pohľadávke žalobcu. Listom zo dňa 31.01.2018 žalobca vrátil žalovanému faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty a následne žalovaný opätovne listom zo dňa 09.02.2018 zaslal predmetnú faktúru, ktorú mu žalobca vrátil listom zo dňa 19.02.2018. Posledným listom medzi sporovými stranami je list žalovaného zo dňa 02.03.2018, ktorým bola žalobcovi opätovne zaslaná faktúra na úhradu zmluvnej pokuty.
21. Na základe uvedeného považoval žalovaný záver súdu o neplatnosti jednostranného zápočtu v bodoch 11. a 12. odôvodnenia rozsudku za nesprávny a neprijateľný. S poukazom na túto skutočnosť je nesprávny aj celý napadnutý rozsudok, nakoľko bolo žalobe vyhovené aj napriek tomu, že nárok žalobcu zanikol započítaním. Za rovnako nesprávny žalovaný považoval aj záver súdu, že žalobca splnil svoj záväzok dňa 15.6.2017. Zo strany žalobcu nebol produkovaný žiaden dôkaz o tejto skutočnosti a zároveň táto skutočnosť je vyvrátená priamo samotným žalobcom, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že k riadnemu odovzdaniu diela bez vád došlo až v novembri 2017, o čom svedčí aj vystavenie faktúry v januári 2018. Žalobca v
dohodnutom termíne neodovzdal také dielo, aké bolo žalovaným objednané. Z jeho strany preto nedošlo k riadnemu splneniu záväzku a ani k vzniku nároku na odmenu za dielo.
22. Žalovaný poukázal na to, že súd v závere odôvodnenia rozsudku nesprávne uviedol, že žalobca vyrobil nový výrobok a tento následne dodal žalovanému, čo nie je možné považovať za odstraňovanie vád. Tento záver je neprijateľný. Nešlo o nový výrobok, žalovaný si u žalobcu objednal len jeden výrobok podľa predmetnej objednávky a žiadnu inú objednávku žalobcovi nevystavil. Zo strany žalobcu išlo o odstraňovanie vytknutých a reklamovaných vád, ktoré žalobca odstránil až v novembri 2018, teda približne štyri mesiace po dohodnutom termíne, o čom svedčí aj vystavenie faktúry v januári 2018. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
23. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.
25. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho podľa ust. § 385 ods. 1 CSP iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaných ustanovení zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie.
26. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
27. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
30. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
31. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
33. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/181/2018-261 zo dňa 08.11.2019, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
34. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.219,84 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenej časti odmeny za dielo - atypickú knižnicu vyrobenú žalobcom na základe objednávky žalovaného zo dňa 15.10.2018 podľa projektového návrhu L.. J.. Y. P. - W.. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo dielo odovzdané riadne a včas tak, ako bolo dohodnuté v objednávke zo dňa 19.05.2017. Z dôvodu omeškania dodania diela si žalovaný uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorú následne jednostranne započítal proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo aj právne dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v odvolaní s týmto záverom nesúhlasil a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil.
35. Odvolací súd sa ako prvou zaoberal námietkou žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dielo bolo odovzdané riadne a včas dňa 15.06.2017 tak, ako bolo dohodnuté v objednávke zo dňa 19.05.2017. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na obsah objednávky, z ktorej vyplýva, že strany sporu si dohodli termín odovzdania diela do 4 týždňov od uhradenia zálohy. V konaní bolo nesporné, že žalovaný zaplatil zálohu dňa 24.05.2017, takže termín odovzdania diela bol do 24.06.2017. Sporným bola otázka včasného a riadneho odovzdania diela, keď žalobca tvrdil, že dielo odovzdal a vykonal jeho montáž v dohodnutých priestoroch na adrese žalovaného, P. X, L. I., dňa 15.06.2017, a žalovaný, že došlo k odovzdaniu diela až dňa 19.07.2017, čo podľa neho preukazuje dodací list.
36. Odvolací súd v zhode s právnym ustálením súdu prvej inštancie konštatuje, že tento dodací list bol vystavený a podpísaný jednostranne žalovaným, bez podpisu a pečiatky žalobcu, s uvedením dvoch rozdielnych dátumov 18.07.2017 a 19.07.2017. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uviedol, že strany sporu si v zmluve o dielo nedohodli ako podmienku odovzdania diela spísanie žiadnej zápisnice ani preberacieho protokolu, a preto platí, že záväzok vykonať dielo je splnený jeho dokončením, odovzdaním a prevzatím žalovaným, kedy nastupuje synalagmatický záväzok zaplatiť cenu diela. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v rozpore s tvrdením žalovaného o termíne montáže, odovzdania a prevzatia diela je e-mail žalovaného zo dňa 20.06.2017, adresovaný žalobcovi spolu s priloženou fotodokumentáciu s označením v predmete ako reklamácia. Odvolací súd mu dáva za pravdu, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dielo muselo byť žalovanému odovzdané pred termínom 20.06.2017, nakoľko inak by nemohla byť žalobcovi zaslaná žalovaným vyhotovená fotodokumentácia predmetného diela. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dielo bolo žalovanému odovzdané včas, najneskôr dňa 20.06.2017, teda pred dohodnutým termínom určeným na dokončenie diela v zmysle zmluvy o dielo, t.j. 24.06.2017 a nie až 26.11.2017, ako tvrdil žalovaný, ktorý svoje tvrdenie nepreukázal. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, ktorý považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie záväzku dňa 15.06.2017. Žalovaný ako objednávateľ dielo prevzal a pri jeho preberaní a montáži nenamietal žiadnu ním neskôr tvrdenú vadu diela. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že pokiaľ mal žalovaný za to, že zhotovené dielo nezodpovedá objednávke, mal postupovať v súlade s ust. § 564, § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka a mal túto skutočnosť uviesť bez zbytočného odkladu buď pri preberaní diela alebo mal túto skutočnosť reklamovať ako prípadnú vadu diela. Odvolací súd sa rovnako tak stotožnil s ustálením súdu prvej inštancie, že zaslanie fotodokumentácie diela bez ďalšieho nie je možné považovať za riadnu reklamáciu vád. Iná reklamácia okrem predmetnej fotodokumentácie do
spisu nebola žalovaným doložená a rovnako tak ani k podanému odvolaniu. K tvrdeniu žalovaného, že dielo malo v čase odovzdania vady, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na bod 16. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie podrobne uviedol, ako mal žalovaný postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi, pokiaľ mal za to, že zhotovené dielo nezodpovedá objednávke. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by samotné vady identifikoval, žalobcovi oznámil zákonným spôsobom a zároveň pri prevzatí diela, resp. bezprostredne potom oznámil aj nároky, ktoré si ako objednávateľ vo vzťahu k vadám diela u zhotoviteľa uplatňuje.
37. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
38. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý namietal správnosť názoru súdu prvej inštancie o nemožnosti jednostranného započítania, nakoľko nie je pravda, že žalovaný nevyzval žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že zo samotného listu žalobcu zo dňa 31.1.2018 označeného ako vrátenie faktúry č. 010170038, ktorý bol priložený k návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyplýva, že žalobca od žalovaného obdržal faktúru č. 010170038 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.231,67 eur vystavenej dňa 14.12.2017 a túto predmetným listom vracal žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nevyhodnotil tento dôkaz a opomenul ho pri rozhodovaní vziať do úvahy. K argumentácii žalovaného, že žalobca nenamietal, že žalovaný si započítal nezročnú pohľadávku oproti zročnej odvolací súd dodáva, že pri započítaní pohľadávok je irelevantné, či žalobca namietal, že žalovaný si započítal zročnú pohľadávku proti nezročnej, ale je úlohou súdu posúdiť, či započítanie prebehlo správne, t.j. podľa platných právnych predpisov.
39. V liste zo dňa 24.01.2018 označenom ako „Započítanie pohľadávok“, žalovaný uviedol žalobcovi, že nakoľko knižnica bola dodaná po termíne dňa 26.11.2014 (dňa 19.07.2017 bola prevzatá s vadami, odstránenie ktorých trvalo ďalšie 4 mesiace), vznikol žalovanému ako objednávateľovi voči žalobcovi ako zhotoviteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 8.231,67 eur s DPH a žalovaný si jednostranne započítava svoju pohľadávku vo výške 8.231,67 eur proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela 5.219,84 eur. Odvolací súd k otázke jednostranného započítania poznamenáva, že Obchodný zákonník v ustanoveniach § 358 až § 364 upravuje len niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok. Pre obchodné záväzkové vzťahy sa teda použije úprava započítania v Občianskom zákonníku a zároveň odchylná úprava uvedená v Obchodnom zákonníku. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku. Započítanie ako forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, predpokladá splnenie zákonných podmienok, ktorými sú: a/ vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b/ skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c/ spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov a napokon d/ existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, ako jednostranného právnemu úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a kedy sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z uvedených predpokladov chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, započítania nenastanú. Splatnosť zmluvnej pokuty sa odvíja od doručenia výzvy (postačuje aj samotné doručenie faktúry na jej zaplatenie) žalobcovi tak, aby bolo zrejmé, že táto výzva na plnenie má byť žalobcom realizovaná v určitej výške a na základe uvedeného titulu. Moment započítania (a tak aj zániku) pohľadávok následne nastáva spôsobom predpokladaným § 580 Občianskeho zákonníka, teda momentom stretu
splatných pohľadávok - pohľadávky žalobcu na zaplatenie časti ceny diela a pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom týmto momentom je splatnosť neskoršie splatnej pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdo/6/2011).
40. Súd prvej inštancie v bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne poukázal na všeobecnú právnu úpravu, z ktorej vyplýva, že ak dohoda o zmluvnej pokute jej splatnosť neurčuje (tak ako v prejednávanej veci), je táto splatnosť viazaná na jednostranný úkon veriteľa, ktorý musí dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty vyzvať. Ak teda medzi stranami nedošlo v zmluve k dohode o splatnosti zmluvnej pokuty, je potrebné posúdiť jej splatnosť podľa všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku obsiahnutých v § 563 Občianskeho zákonníka a § 359 Obchodného zákonníka. Splatnosť pohľadávky (zmluvnej pokuty), ktorá sa spája s povinnosťou vyzvať dlžníka, aby túto zaplatil, nastáva až momentom doručenia takejto výzvy dlžníkovi, resp. najskôr momentom, kedy sa dostala do sféry jeho dispozície. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, na základe čoho konajúci súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný žalobcu nevyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvedené nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď ako je vyššie uvedené, žalobca listom zo dňa 31.1.2018 vrátil žalovanému faktúru č. 010170038, ktorou mu žalovaný vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 8.231,67 eur. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému, že aj z listov žalobcu zo dňa 5.1.2018, 19.2.2018, ktorými uvedenú faktúru opätovne vrátil žalovanému je nesporné, že bez akýchkoľvek pochybností bola žalobcovi doručená faktúra na úhradu zmluvnej pokuty, a preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že započítanie je neplatné z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie.
41. Odvolací súd posúdil dôvodnosť pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. V objednávke atypickej knižnice zo dňa 19.05.2017 žalovaný navrhol, aby objednávateľ mal právo v prípade omeškania zhotoviteľa s odovzdaním diela v termíne do štyroch týždňov od uhradenia zálohovej faktúry uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dohodnutej ceny objednávky, za každý aj započatý deň omeškania. Žalobca v súhlase s podmienkami objednávky zo dňa 22.05.2017 potvrdil prevzatie objednávky zo dňa 19.05.2017 na výrobu a montáž a typickej knižnice a súhlasil s podmienkami uvedenými v danej objednávke. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, žalobca sa nedostal do omeškania s odovzdaním diela, takže nedošlo k splneniu dohodnutých podmienok uplatnenia zmluvnej pokuty, a žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Na základe uvedeného je zrejmé, že nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny diela jednostranným započítaním listom žalovaného zo dňa 24.01.2018.
42. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že žalovaný prejavil vôľu započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, tak uvedený prejav postačuje na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu, vykonaný žalovaným, platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na uvedenom písomnom prejave nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Samotné uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval.
43. Odvolací súd, zhrňujúc uvedené zastáva názor, že žalovaným opodstatnená námietka v súvislosti s nesprávnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne započítania nezročnej pohľadávky žalovaného so zročnou pohľadávkou žalobcu z dôvodov uvedených v bode 11. napadnutého rozsudku, však nič nemení na správnosti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože s poukazom na zmluvné dojednanie strán, záväzok vykonať dielo je splnený jeho dokončením a odovzdaním objednávateľovi, t.j. žalovanému, a jeho prevzatím je žalovaný ako objednávateľ povinný zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela. Dielo bolo žalovanému odovzdané včas, ako bolo vyššie uvedené, dňa 20.06.2017 a z uvedeného dôvodu nemá žalovaný nárok na zmluvnú pokutu.
44. Odvolací súd posúdil námietku žalovaného že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces ako nedôvodnú. Žalovaný vytkol súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti aj napriek žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, o ktorej nebolo rozhodnuté a žalovaný o vybavení tejto žiadosti nebol nijak informovaný. Súd prvej inštancie v bode 5. napadnutého rozsudku dostatočne odôvodnil, že ospravedlnenie nebude akceptovať, vzhľadom na to, že nebolo doručené včas, pričom poukázal na to, že žalovaný už dňa 06.11.2019 vedel, že bude mať problém s právnym zástupcom, t.j. 2 dni pred pojednávaním, a zároveň
poukázal aj na to, že ospravedlnenie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, najmä neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré by mal pojednávanie odročiť. Odvolací súd záverom poukazuje na rímsko-právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv.
45. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
46. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011).
47. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, súd mu priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu proti žalovanému.
49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).