Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: E. zastúpený: Mgr. Csaba Bodnár, advokát so sídlom Továrenská č. 1 , 943 03 Štúrovo, IČO: 42338051 proti žalovanému: Q., zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, o zaplatenie 2750,71 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti zaplatenie istiny vo výške 14,44 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 182,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 182,32 eur od 19.10.2012 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 86%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2012 žiadal aby súd zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 3337,36 eur s 8,75% - ným ročným úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. V predmetnej žalobe žalobca uviedol , že žalovaný bol zamestnancom žalobcu, ako vodič kamiónu od 16.09.2011 do 25.04.2012 a v tomto čase ako pôžičku prevzal od zamestnávateľa okrem riadnej výplaty sumu 2334,89 eur, ktorú mu napriek viacerým výzvam a to osobným aj telefonickým a naposledy písomným zo dňa 06.07.2012 neuhradil, pričom dlžná suma pozostáva z týchto položiek: 1. Za september 2011 žalovanému na výplatu chodilo 162,34 eur pričom v skutočnosti žalovaný prevzal 537,59 eur t.j. rozdiel tvorí 375,25 eur ktorú sumu ako pôžičku nevrátil, 2. Za mesiac október 2011 žalovanému na výplatu chodilo 364,23 eur, pričom v skutočnosti žalovaný prevzal 992,06 eur t.j. rozdiel tvorí 627,83 eur, ktorú sumu ako pôžičku nevrátil, 3. Za mesiac november 2011 žalovanému na výplatu chodilo 364,23 eur, pričom v skutočnosti žalovaný prevzal 940,65 eur t.j. rozdiel tvorí 576,42 eur, ktorú sumu ako pôžičku nevrátil, 4. Za mesiac december 2011 žalovanému na výplatu chodilo 364,23 eur, pričom v skutočnosti žalovaný prevzal 958,39 eur t.j. rozdiel tvorí sumu 594,16 eur, ktorú sumu ako pôžičku nevrátil, 5. Za mesiac január 2012 žalovanému na výplatu chodilo 373,56 eur pričom v skutočnosti žalovaný prevzal 504,83 eur t.j. rozdiel tvorí sumu 131,27 eur, ktorú ako pôžičku nevrátil, 6. Za mesiac február 2012 žalovanému na výplatu chodilo 370,20 eur, v skutočnosti žalovaný prevzal 400,16 eur t.j. rozdiel predstavuje 29,96 eur ktorú sumu ako pôžičku nevrátil. Z uvedeného ako ďalej žalobca v žalobe uviedol vyplýva, že za obdobie september 2011 až február 2012 mal žalovaný nárok za odrobenú prácu

u žalobcu v hodnote 1998,79 eur a v skutočnosti mu zamestnávateľ poskytol sumu 4333,68 eur a rozdiel 2334,89 eur bola ako pôžička zo strany zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ poskytol žalovanému na jeho požiadanie kvôli jeho rodinným problémom, ktorú sumu t.j. pôžičku sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť postupne, čo však neuskutočnil. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovanému bola zverená firemná platobná karta, z ktorej mohol ako vodič kamiónu vyplácať len náklady súvisiace s vykonávaním prác v prospech zamestnávateľa, avšak žalovaný v lehote od 26.09.2011 do 24.04.2012 neoprávnene použil túto firemnú platobnú kartu na platby svojich súkromných nákladov, ktoré nesúviseli s nákladmi zamestnávateľa. Peňažné prostriedky z platobnej karty žalovaný vybral nasledovne: 1. Dňa 26.09.2011 vybral na svoju súkromnú potrebu 805,71 eur, 2.dňa 01.02.2012 vybral pre svoju súkromnú potrebu sumu 50 eur, 3. Dňa 17.04.2012 vybral pre svoju súkromnú potrebu sumu 50,86 eur 4. Dňa 20.4.2012 vybral pre svoju súkromnú potrebu sumu 9 eur, 5. Dňa 29.04.2012 vybral pre svoju súkromnú potrebu sumu 24,44 eur, 6. Dňa 24.04.2012 vybral pre svoju súkromnú potrebu 50,46 eura t.j. celkovo za uvedené obdobie bez súhlasu zamestnávateľa - žalobcu neoprávnene vybral a pre svoju potrebu si ponechal peňažné prostriedky vo výške 1002,47 eur.

2. Súd na základe predmetnej žaloby a predložených dôkazov zo strany žalobcu dňa 12.12.2012 pod č. l. 14Ro/415/2012 - 44 vydal platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor v ktorom uviedol, že uplatnený nárok žalobcu pokladá za nezákonný z dôvodu, že žalobca zavádza súd nepravdivými informáciami. V odpore žalovaný ďalej uviedol že žalobca mu nevyplatil mzdu za mesiac marec a apríl 2012, čo preukazuje aj výplatná listina miezd za mesiac 3/2012 a 4/2012. Tieto výplatné listiny ako ďalej uviedol žalovaný v odpore nepodpísal, nakoľko mu žiada mzda vyplatená nebola. Žalovaný uviedol, že poukazuje aj na ďalšie výplatné listiny za rok 2011 a 2012, ktoré však vlastnoručne podpísal, keďže za tieto mesiace mu bola mzda vyplatená. Na základe nevyplatenia mzdy za mesiac marec a apríl 2012 podal na OR PZ v Nových Zámkoch trestné oznámenie, nakoľko mal dôvodné podozrenie z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného, ktorého skutku sa mal dopustiť žalobca. Uvedené konanie je vedené pod č. k. ČVS: ORP-1083/ŠT-NZ-2012. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou že nereagoval na telefonické urgencie a ani na predsúdnu výzvu zo dňa 06.07.2012 s tým, že aj v tomto žalobca účelovo klame, nakoľko mu zaslal i výzvu zo dňa 27.04.2012 ktorá je súčasťou žaloby, a na ktorú ako uviedol žalovaný písomne reagoval prostredníctvom právneho zástupu dňa 09.05.2012. Ďalej žalovaný uviedol, že za účelové konanie pokladá aj to, že si prevzal od septembra 2011 do februára 2012 formou preddavkov sumu 2334,89 eur a že zo služobnej karty za obdobie od septembra 2011 do apríla 2012 minul sumu 1002,47 eur. Žalovaný ďalej poznamenal, že žalobca mu bol povinný, nakoľko bol vodičom medzinárodnej dopravy zaplatiť i diéty ktoré mu uhrádzal spolu so splatnou mzdou. Žalovaný uviedol, že žalobca mu neposkytol žiadne pôžičky nad výšku jeho mzdy. Čo sa týka výberov cez kreditnú kartu z účtu žalobcu v sume 1002,47 eur tieto platby zo dňa 26.09.2011 a 01.02.2012 predstavujú nákupy nafty a čo sa týka nákupov od 17.04.2012 do 24.04.2012 k tomuto uviedol, že žalobca ho ponechal bez akejkoľvek pomoci v Holandsku, kde sa mu pokazilo motorové vozidlo, čo preukazuje potvrdenie Ministerstva dopravy v Holandsku. Ďalej uviedol, že v Holandsku po pokazení kamiónu i srdcový kolaps, avšak zamestnávateľ sa o neho nezaujímal a neposkytol mu žiadnu pomoc. Uviedol, že s bývalým zamestnávateľom sa žiadne prerokovanie škody nedokonali pričom celé správanie žalobcu považuje za účelové len z dôvodu, že mu nechce vyplatiť mzdu, ktorú poctivo vykonával tak ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Žalobca na pojednávaní dňa 17.02.2015 uviedol, že trvá a predmetnej žalobe s tým, že predmetnou žalobou si uplatňuje vrátenie pôžičky ktorá bola poskytnutá žalovanému ako aj zaplatenie pôžičky vo výške 2334,89 eur a náhrady škody vo výške 1002,47 eur. Vo výpovedi uviedol, že čo sa týka pôžičky samotný žalovaný ho požiadal o poskytnutie pôžičky z dôvodu rodinných problémov, ktorú mu postupne tak ako bolo uvedené v žalobe poskytol s tým, že písomná zmluva o pôžičke uzavretá nebola, avšak je zrejmé že žalovaný peniaze prevzal. Pôžičku mal žalovaný splácať postupne v ďalších mesiacoch zo svojej výplaty, k čomu však nedošlo lebo pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného. Okrem uvedenej pôžičky ako ďalej uviedol žalobca žiadal titulom náhrady škody zaplatenie sumy 1002,47 eur, ktorá sa skladá z platieb, ktoré vybral žalovaný z pridelenej firemnej karty v dňoch ako bolo špecifikované a vyčíslené žalobe. V septembri 2011 bol žalovaný vyslaný do Holandska, pričom v tento deň 26.09.2011 naložil vozidlo, keďže bol vodičom kamiónu a zaparkoval v Holandsku pred jednou firmou v zákaze. V Holandsku pred firmou, kde neoprávnene parkoval bolo následne telefonované z Holandskej firmy do firmy vlastníka motorového vozidla, teda žalobcu, aby vozidlo z miesta zákazu státia premiestnili, resp. bolo zabezpečené jeho premiestnenie. Zamestnanec firmy žalobcu ktorého meno nevedel uviesť sa preto spojil telefonicky so žalovaným a bolo mu povedané aby zabezpečil odťah vozidla. Žalovaný sa však pri telefonickom kontakte zdržiaval mimo miesta kde bolo vozidlo zaparkované, trvalo mu vyše 1,5 hodiny kedy sa vrátil a keď sa k vozidlu vrátil bola už

pristavená odťahová služba, vozidlo už bolo pripravené na odťah a vtedy sa žalovaný pobil s personálom odťahovej služby, čo samotný žalovaný aj oznámil a následne odťahová služby vozidlo odtiahla bolo treba tak vyplatiť odťahovej službe sumu 805,71 eur , lebo inak by nebolo vozidlo vydané s tovarom , ktorý bol naložený. Žalovaný tak nemal inú možnosť, len vybrať finančnú hotovosť t.j. 805,71 eur z firemnej karty a vyplatiť tak sumu za odťah. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru mal túto sumu zaplatiť žalovaný zo svojich finančných prostriedkov, keďže ako vodič z povolania mal ovládať pravidlá cestnej premávky ako aj zákony v zahraničí. Tým, že vybral tieto finančné prostriedky z firemnej karty zamestnávateľa spôsobil zamestnávateľovi tak škodu vo výške 805,71 eur. Následne bolo zistené, že z firemnej karty, ktorá bola pridelená žalovanému vybral aj ďalšie finančné hotovosti už v uvedených termínoch, ktoré použil žalovaný pravdepodobne na súkromné účely. Čo sa týka výberov v dňoch 01.02.2012 a 17.04.2012 tieto výbery boli zistené počas trvania pracovného pomeru so žalovaným následne ďalšie výbery 20.4.2012, 23.04.2012 a 24.04.2012 boli zistené zo strany zamestnávateľa až po skončení pracovného pomeru. Keďže tieto boli vykonané v zahraničí a až s odstupom určitého času sa tieto položkovite objavili vo výpise účtu zamestnávateľa. Žalobca uviedol, že za obdobie od septembra 2011 do februára 2012 bol žalovaný vyslaný na pracovné cesty je teda zrejmé, že mu patrili aj cestovné náhrady, ktoré mu boli riadne vyplatené, avšak nie v termíne splatnosti jeho mzdy ale po každej pracovnej ceste, ktorú žalovaný absolvoval a ktoré si vyúčtoval. Žalobca uviedol, že výbery z platobnej karty za obdobie od septembra 2011 do 24.04.2012 nesúviseli s pracovnou cestou, nakoľko ak by niektoré výbery s pracovnou cestou súviseli tak po skončení pracovnej cesty zamestnanci sú povinní predložiť doklad na čo konkrétne výbery použili napr. parkovné, oprava vozidla. Keď toto vyúčtovanie nepredložia jedná sa o neoprávnený výber. Právny zástupca uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka uplatneného nároku v časti pôžičky PZ uviedol, že žiadna zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola, jednalo sa o zaplatenie mzdy a cestovných náhrad resp. diét. Zároveň žiadal zamietnuť žalobu aj v časti náhrady škody, nakoľko prvé dva výbery vo výške 805,71 eur dňa 26.09.2011 a 50 eur dňa 01.02.2012 predstavujú náklady na nákup nafty s tým, že žiadal aby žalobca preukázal že suma 805,71 eura predstavovali náklady za odťah vozidla. Všetky výbery ktoré boli uskutočnené z platobnej karty neboli použité na súkromné účely žalovaného, všetky boli v súvislosti s plnením pracovných úloh žalovaného v zahraničí.

3. Žalobca podaním zo dňa 18.03.2015 žiadal aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu žalobcovi vo výške 2750,71 eur spolu s úrokom z omeškania. Súd uvedené podanie podľa obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré doručil na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného. Súd uznesením č. l. 12Cpr/6/2013- 127 zo dňa 17.04.2015 konanie zastavil v časti istiny vo výške 586,65 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 586,65 eur od 19.10.2012 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v zastavenej časti vo výške 455,33 eur. Proti uzneseniu 12Cpr/6/2013-127 podal odvolanie právny zástupca žalobcu. Odvolací súd uznesením č. k. 25CoPr/5/2015- 145 zo dňa 30.09.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v rámci podania ( č. l. 116) žiadal aby súd pripustil zmenu - rozšírenie žaloby a žiadal aby súd ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku platobné karty, navigačné zariadenia, a iné doklady ktoré prevzal pri nástupe do zamestnania. Súd na pojednávaní dňa 09.05.2017 (č. l. 179) vyhlásil uznesenie ktorým nepripustil zmenu žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému vrátiť žalobcovi vrátiť platobné karty, navigačné zariadenia a iné doklady, ktoré žalovaný prevzal pri nástupe do zamestnania v zmysle § 143 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorého výsluch bol navrhnutý právnym zástupcom t.j. vykonanie dôkazu výsluchom strany sporu uviedol, že žalobný návrh neuznáva ani len čiastočne s tým, že žiadnu pôžičku od žalobcu nedostal, ani od neho žiadnu pôžičku nepožadoval. Uviedol, že u žalobcu pracoval na základe pracovnej zmluvy nevedel uviesť presný dátum, s tým, že pracovný pomer bol ukončený výpoveďou s tým, že samotný žalobca si z neho spravil otroka, nechal ho v Anglicku s pokazeným motorovým vozidlom bez kúrenia s tým, že sa vôbec nevie vyjadriť k tomu z akého dôvodu si žalobca uplatňuje vrátenie nejakej sumy titulom pôžičky. Ďalej uviedol, že čo sa týka uplatnenej náhrady škody vo výške 1002,47 eura táto pozostáva zo sumy 805 eur za zaplatenie odťahovej služby v Holandsku s tým, že sa jednalo o odťah kamiónu, z ktorého vytekala nafta, takže motorové vozidlo_ kamión odstavil, prišli policajti, a keď sa snažil auto zabezpečiť už prišla odťahová služby, kamión bol odtiahnutý do najbližšieho mesta. Bolo do neho požadované zaplatenie ceny odťahu 805 Eur, ktoré aj reálne zaplatil a to priamo odťahovej službe. Pritom ako odťahová služba auto odtiahla vybrala z nádrže asi 50 litrov nafty, aby nafta nevytekala a na druhý deň ráno mu bol kamión odovzdaný a pokračoval v pracovnej ceste. Uviedol, že nemôže za to, že musel zaplatiť sumu ktorá predstavovala sumu za odťah kamiónu. Žalovaný ďalej uviedol, že čo

sa týka ďalších nárokov vybral finančné prostriedky okolo 50 libier z platobnej karty pretože sa musel ubytovať v hoteli, s čím žalobca aj telefonicky súhlasil. Žalovaný uviedol, že sa nepamätá na ďalšie výbery, doznal sa však že si musel vybrať 50 eur na jedlo, lebo sa ocitol bez finančných prostriedkov. Pri poslednej pracovnej ceste v Anglicku sa mu pokazil kamión, tam platil 50 Eur kartou za hotel, na iný výber si nepamätá s tým, že celkovo vybral 50 Eur na jedlo, 50 Eur za ubytovanie. Vo výpovedi doznal, že po ukončení pracovnej cesty túto nevyúčtoval. Vo výpovedi ďalej uviedol, že počas pracovnej cesty v Holandsku mal aj fyzický kontakt so zamestnancami odťahovky, nakoľko samotný žalobcu mu povedal, že nemá odovzdať kľúče od kamiónu a vtedy mu pracovníci odťahovej služby násilím odobrali kľúče od vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že na poslednej pracovnej ceste mal aj zdravotné problémy, z týchto dôvodov aj požiadal zamestnávateľa aby za ním prišiel náhradný kamión, ktorú situáciu však zamestnávateľ neriešil. Zároveň doznal, že disponoval iba jednou bankomatovou kartou a tankovacími kartami, ktoré zamestnávateľovi nevrátil. Na návrh právneho zástupcu žalobcu súd vypočul svedkyňu V., ktorá vo svedeckej výpovedi uviedla, že pracuje u žalobcu ako špeditérka. V rámci pracovnej náplne ako špeditérka mala povinnosť zabezpečiť náklad tovaru, ako aj komunikáciu s vodičmi, s tým že v uvedený deň počas pracovnej cesty v Holandsku žalovaný zastavil na zakázanom mieste, pričom firma pred ktorou bolo motorové vozidlo zastavené ju priamo kontaktovala s tým, že následne sa na tento pokyn holandskej firmy mala skontaktovať s vodičom, teda žalovaným ktorý sa na mieste samom nenachádzal, s tým, že bola zároveň upozornená, že inak bude nákladné vozidlo odtiahnuté. Skúšala sa spojiť so žalovaným cez mobil, toto spojenie sa podarilo až po 1,5 hodine kedy sa žalovaný dostavil k vozidlu, prišla aj odťahová služba a vozidlo bolo odtiahnuté, pričom samotný žalovaný jej oznámil, že bol napadnutý zamestnancami odťahovej služby, načo mu povedala že to má riešiť cestou polície, čo však žalovaný odmietol. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie z akého dôvodu zostal žalovaný stáť ma zakázanom mieste. Svedkyňa ďalej uviedla , že žiadnu listinu z Holandska nevidela, nevedela sa vyjadriť prečo bolo vozidlo odstavené. Reálne videla iba dokumenty o náklade a preprave tovaru. Svedkyňa ďalej uviedla, že kde sa vodič konkrétne pohybovala a kde bolo motorové vozidlo reálne odstavené, toto sa vie zistiť len prostredníctvom GPS monitoringu vozidiel s tým, že sa nevie vyjadriť či sa tieto údaje aj archivujú. O tom kde reálne stálo motorové vozidlo sa dozvedela od zamestnancov firmy v Holandsku ktorí povedali, že stojí na zakázanom mieste. Samotný videozáznam nikdy nevidela, videla len že je motorové vozidlo odstavené a to z mapy s stým, že motorové vozidlo mohlo stáť kdekoľvek aj pri ceste. Bol vypočutý svedok C. ktorý uviedol, že je zamestnanec žalobcu ako vedúci dopravy vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka odťahu motorového vozidla počas pracovnej cesty žalovaného v Holandsku bolo mu zo strany špeditérky oznámené, že zamestnanci holandskej firmy oznámili, že auto má byť preparkované inak bude odtiahnuté, z akého dôvodu skutočne a na akom mieste žalovaný kamión zaparkoval sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že z dôvodu odťahu kamiónu bola zaplatená cena za odťah asi 805 eur, tieto skutočnosti vie sprostredkovane od špeditérky. Svedok ďalej uviedol, že čo sa týka predloženej listiny z Holandska podľa jeho vedomostí bol prijatý nejaký zákon v r. 1999, že motorové vozidlo, ktoré je pokazené môže byť odtiahnuté aby to nemohlo byť sporom medzi dopravcami a holandským štátom s tým, že si myslím, že to bolo urobené tak, že všetky takéto doklady majú holandské inštitúcie preložené pri všetkých veciach rovnako, na základe toho istého skutkového stavu ktorú listinu odovzdajú vodičovi, aby nemuseli volať tlmočníka. Svedok uviedol, že pôžičky si zamestnanci riešia priamo s majiteľom firmy, pričom nebol on sám nikdy prítomný pri žiadnom úkone ohľadne uzavretia pôžičky medzi žalobcom a žalovaným stým, že sám má vedomosť o tom, že viacerí zamestnanci žiadali o poskytnutie pôžičiek od žalobcu, finančné prostriedky si požičiavali výhradne vodiči.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Žalovaný ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 16.9.2011 písomnú pracovnú zmluvu s pracovným zaradením zamestnanca vodič - opravár na dobu určitú do 19.3.2012 s 3 - mesačnou skúšobnou dobou (č. l. 5). Dňa 19.3.2012 (č. l. 6) bol zmluvnými stranami t. j. zamestnávateľom a zamestnancom uzavretý a podpísaný písomný dodatok k pracovnej zmluve, podľa ktorého sa pracovný pomer pôvodne dojednaný na dobu určitú zmenil na dobu neurčitú. Zamestnanec

- žalovaný písomne s dátumom 26.4.2012 oznámil zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tým, že pracovný pomer končí dňom 30.4.2012 (č. l. 10). Zamestnávateľ oznámil žalovanému (č. l. 11) skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa podľa § 72 Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer končí dňom 25.4.2012. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu tak skončil dňom 25.4.2012, ktorá skutočnosť nebola sporná.

6. Žalobca podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí žaloby sa domáhal vrátenia pôžičky vo výške 1.748,24 Eur, ktorú ako uvádzal žalobca poskytol žalovanému na jeho vlastnú žiadosť z dôvodu rodinných problémov. Žalobca poukázal na to, že vyčíslená a poskytnutá pôžička tak predstavuje rozdiel medzi nárokovateľnou mzdou za mesiace september 2011 - február 2012 a vyplatenou mzdou zamestnancovi podľa výplatnej listiny a výplatných vreciek.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8. Zmluva o pôžičke je zmluvou, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu, t. j. ide o reálny kontrakt, čo znamená, že pre vznik právneho vzťahu pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi, teda dôkazné bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky, a že žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi teda spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej aj plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami. Zaviazanie dlžníka na plnenie súdom bude teda závisieť od úspechu dokazovania. Na druhej strane i v prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník namietať neexistenciu dlhu alebo jeho výšky. V prípade, že veriteľ neunesie dôkazné bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.

9. Žalobca žiadal vrátanie pôžičky s odôvodnením, že žalovaný požiadal o pôžičku, ktorú mu vraj postupne vyplácal v období od mesiaca september 2011 do mesiaca február 2012, ktorá pôžička bola zahrnutá do celkovej vyplatenej mzdy za toto obdobie, čo žalobca preukazoval výplatnými listinami a výplatnými vreckami. Samotný žalobca si rozporoval v tom, či túto údajnú pôžičku poskytoval ako súkromná osoba alebo ako zamestnávateľ. Z vykonaného dokazovania bolo žalobcom preukázané, že žalovanému ako mzdu za vyššie uvedené obdobie okrem nárokovateľnej mzdy vyplatil žalovanému aj ďalšie finančné prostriedky, avšak žalobca nepreukázal inými relevantnými dôkazmi, a to ani výpoveďou predvolaného svedka, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, aj keď len v ústnej forme. Z vykonaného dokazovania nebol tiež žalobcom preukázaný dôvod, pre ktorý vyplatil žalovanému uvedenú sumu, ktorej vrátenia sa žalobca domáhal. V prípade, že by súd aj vyhodnotil, že zmluva o pôžičke je neplatná, súd nezistil dôvod, pre ktorý by zaviazal žalovaného na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca neuniesol ani v tomto smere dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov, t. j. z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu v časti uplatneného nároku vo výške 1.748,24 Eur, t. j. vrátenia pôžičky, súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

10. Žalobca sa žalobou po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal aj zaplatenia ďalšej sumy a to vo výške 1.002,47 Eur titulom náhrady škody, ktorá pozostáva zo sumy 805,71 Eur, ktoré zaplatil žalobca ako zamestnávateľ žalovaného za odťah vozidla v príčinnej súvislosti s porušením pracovným povinností žalovaného, t. j. zamestnanca (odparkovanie vozidla na zákaze státia) a ďalšej sumy za neoprávnené výbery z platobnej karty, ktorá bola poskytnutá žalovanému a ktoré žalovaný nevyúčtoval, t. j. vo výške 196,76 Eur. 11. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.

12. Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

13. V ustanovení § 179 a nasl. je upravená všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. V týchto prípadoch ide o tzv. subjektívnu zodpovednosť za škodu s prezumpciou

(s predpokladom) neviny, t. j. o zodpovednosť, ktorá je založená na princípe zavinenia, čo znamená, že zamestnávateľ musí zamestnancovi preukázať, že škodu zavinil. Predpoklady tejto zodpovednosti sú predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne a to 1. Vznik škody, 2. Porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, 3. Príčinná súvislosti medzi prvým a druhým predpokladom, 4. Zavinenie.

14. Žalobca sa domáhal, ako už bolo vyššie uvedené v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, zaplatenia sumy 805,71 Eur, ktorú preukázateľne zamestnávateľ vyplatil. Sporná bola skutočnosť, z akých dôvodov došlo k odťahu motorového vozidla - kamiónu, počas pracovnej cesty v Holandsku, kedy bolo motorové vozidlo vo vlastníctve zamestnávateľa odtiahnuté a bola vyplatená cena za odťah motorového vozidla. Preukázané tak bolo a zo strany žalovaného ani nebolo popierané, že k tejto udalosti došlo pri plnení jeho pracovných úloh. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil pravidlá cestnej premávky a zákony platné v Holandsku. Žalovaný naopak súdu predložil (č. l. 62), že motorové vozidlo, ktoré bolo odtiahnuté, bolo nepojazdné, takže z tohto dôvodu možno vyvodiť, že tvrdenie žalobcu nebolo preukázané. Uvedené tvrdenie žalobcu nebolo preukázané ani výpoveďou predvolanej svedkyne, ani ďalšími relevantnými dôkazmi. V danom prípade teda sa zamestnanec ocitol v dôkaznej núdzi a jediným dôkazom, ktorým mohol preukázať ním uvedené tvrdenie je práve potvrdenie z Ministerstva dopravy, verejných prác a správy vôd v Holandsku, ktorý dôkaz poprel tvrdenie žalobcu. Súd poukazuje na to, že v prípade, že by uvedené skutočnosti boli sporné, zamestnávateľ sa mohol obrátiť priamo na uvedenú zahraničnú inštitúciu, ktorým dôkazom by preukázal ním uvedené tvrdenie, že žalovaný ako zamestnanec zaparkoval motorové vozidlo - kamión na zákaze státia a týmto porušil svoje povinnosti. Žalobca tak ako zamestnávateľ žalobcu nepreukázal, že škodu zavinil. Zamestnanec s tým, že ako už bolo uvedené, musia byť splnené všetky vyššie uvedené predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu. Žalobca tak nepreukázal okrem vzniku škody, ktorá skutočnosť nebola sporná, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh žalovaného, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh ani zavinenie. Z uvedených dôvodov tak súd aj v tejto časti považoval nárok žalobcu za nedôvodný.

15. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

16. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

17. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

18. V ustanovení § 182 je upravená zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Charakteristikou tejto zodpovednosti za škodu je, že je to subjektívna zodpovednosť založená na princípe prezumpcie viny zamestnanca a zásadne sa uhrádza celá skutočná škoda (schodok). Zavinenie zo strany zamestnanca sa tu teda predpokladá, zamestnávateľ ho nedokazuje, zamestnanec sa však môže tejto zodpovednosti „vyviniť“ (exkulpovať) celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznik celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Túto zodpovednosť preberá zamestnanec na seba uzavretím písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť písomná, môže byť uzatvorená iba so zamestnancami, ktorí dovŕšili 18 rokov veku a jej predmetom môžu byť hodnoty určené na obeh alebo obrat a ktoré sú povinní vyúčtovať, inak je neplatná. Ďalším charakteristickým znakom týchto hodnôt je, že zodpovedný zamestnanec s týmito zverenými hodnotami osobne disponuje po celú dobu, po ktorú mu boli zverené. Ak by zverené hodnoty nevykazovali uvedené znaky, dohoda o hmotnej zodpovednosti by bola neplatná. Ide najmä o tieto hodnoty: hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a podobne. Vylúčené sú základné prostriedky napríklad motorové vozidlá a predmety drobné a krátkodobé (napríklad inventárne predmety). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi stranami sporu, teda zamestnancom a zamestnávateľom, bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti (č. l. 170) a to dňa 19.9.2011, ktorá skutočnosť nebola sporná. Právny zástupca žalovaného namietal platnosť uvedenej dohody s tým, že

má za to, že táto dohoda je neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 1 tejto dohody v súvislosti s prevzatím tejto funkcie prevzal na základe inventarizácie: inventarizácia je vedená vo vozovom zošite prideleného vozidla, platobná karta: DKV, MAESTRO ... pridelené peňažné prostriedky, pričom podľa bodu 2 dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec sa zaväzuje: v súlade s platnými predpismi prijímať a vydávať zverený majetok podľa predložených odsúhlasení a oprávnenými osobami schválených účtovných dokladov preberá na základe tejto dohody hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty uvedené v bode 1 ako aj hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s vykonaním svojej funkcie, preberá zodpovednosť i za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázal, že tento schodok nezavinil. Podľa bodu 3 dohody o hmotnej zodpovednosti, pre prípad zisteného schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť, sa zamestnanec zaväzuje nahradiť ho v plnej finančnej hodnote.

19. Dohoda o hmotnej zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na tie hodnoty, ktoré sú mu zverené uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti. Podpísaním dohody berie na seba zamestnanec zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek hodnotách, ktoré budú zamestnancovi zverené kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety, ktoré môžu byť predmetom dohody. Fakt, že hodnoty zverené zamestnancovi nie sú priamo identifikované v dohode nie je na ujmu platnosti tejto dohody. Nevyžaduje sa preto, aby zamestnanec mal tieto predmety sústavne u seba v osobnej opatere, stačí, ak ich má zabezpečené proti zásahu inej osoby. Z vykonaného dokazovania tak bolo jednoznačne preukázané, že dohoda bola uzatvorená v písomnej forme, obsahuje všetky podstatné náležitosti, takže t. j. uvedené dohoda podľa obsahu je určitá, zrozumiteľná, takže súd sa nestotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že by uvedená dohoda bola neplatná. Žalobca ako už bolo uvedené si uplatňoval v zmysle § 182 Zákonníka práce zaplatenie sumy 196,76 Eur ako škodu za schodok na zverených hodnotách, ktoré boli preukázateľne zverené zamestnancovi na základe platnej uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. Z predložených dôkazov zo strany žalobcu ako aj z dôkazov z vyšetrovacieho spisu, ktorý súd zabezpečil v rámci vyšetrovacieho princípu podľa § 319 CSP, bolo preukázané, že žalovaný vybral a použil z pridelenej platobnej karty finančné prostriedky v celkovej výške 182,32 Eur. S poukazom na toto doplnené dokazovanie a rozpor medzi dôkazmi predloženými žalobcom a dôkazmi z vyšetrovacieho spisu zobral tak žalobca v tejto časti, t. j. v časti zaplatenia sumy 14,40 Eur späť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, a ktoré skutočnosti žalovaný v rámci svojej výpovedi aj potvrdil, že uvedené výbery zo zverenej platobnej karty po skončení pracovných ciest nevyúčtoval a tento ani nepožiadal po skončení pracovného pomeru o vykonanie inventarizácia podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaný sa tak zo zodpovednosti nevyvinil a to ani len sčasti a nepreukázal, že vyčíslený schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Keďže v tomto prípade sa predpokladá zodpovednosť zamestnanca a je teda povinnosťou zamestnanca, a teda v tomto konaní žalovaného, preukázať, že škodu nezavinil, ktoré dôkazné bremeno i napriek uvedenému tvrdeniu žalovaný nepreukázal.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 182,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 182,32 Eur a to od 19.10.2012, t.j. odo dňa podania žaloby, ako si uplatnil žalobca a kedy je zrejmé, že žalovaný sa dostal plnením do omeškania až do zaplatenia a to v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s tým, že žalobca správne určil aj výšku úroku z omeškania, keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1.2.2013 a ktorú sumu spolu s príslušenstvom je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

23. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

25. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. S poukazom na späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 14,40 Eur súd konanie zastavil v zmysle citovaného ustanovenia § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.

28. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 s tým, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 86 %, keďže žalobca aj žalovaný boli v konaní procesne úspešní čiastočne, žalobca zavinil zastavenie konania v zastavujúcej časti, teda s poukazom na pomer úspechu žalobcu a žalovaného (úspech žalovaného 93 %, úspech žalobcu 7 %, t.j. rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu strán sporu) tak predstavuje nárok žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 86 % o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením v zmysle citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.