Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/33/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému 1/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. 6, XXX XX C. C., 2/ G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. 6, XXX XX C. C., v konaní o zaplatenie 9.794,65 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/70/2016-70 zo dňa 20. 10. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd zamietol napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 9.794,65 € s príslušenstvom, ako plnenia zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvoreného medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovanými dňa 12. 03. 2009 (ďalej v texte „zmluva o splátkovom úvere“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že žalobu zamietol prioritne z dôvodu premlčania nároku aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., na základe ktorého skúmal, či nedošlo k oslabeniu nároku zo strany žalobcu premlčaním alebo či tu nie je iný dôvod brániaci priznať žalobcovi plnenie.

3. Aplikujúc ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že aj keď v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka kedykoľvek po uplynutí 3 mesiacov a z oznámenia o predčasnej splatnosti nevyplýva, pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky malo dôjsť k predčasnej splatnosti, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalovaných. Podľa názoru okresného súdu si nemôže veriteľ umelo predlžovať premlčaciu dobu plnenia dojednaného v splátkach spôsobom, že predčasne zosplatní dlh až po dvoch rokoch od poslednej úhrady. Zároveň tým navyšuje pohľadávku o dojednané úroky a úroky z omeškania, ktorá obchodná praktika vo vzťahu k spotrebiteľom je neprijateľnou obchodnou praktikou a nemôže požívať právnu ochranu.

4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o premlčaní jeho nároku, nakoľko tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3- ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. Má za to, že úver bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, pričom poukázal i na znenie zmluvných podmienok a to článok I. bod 7 a bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok. Mal teda oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Ako veriteľ mal tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky t. j. tej, ktorú si sám určí. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 447/2016, v ktorom odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uviedol, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Z tohto dôvodu preto tvrdí, že zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20. mája 2015, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až 20. mája 2019. Nárok teda nie je premlčaný a ak by aj došlo k situácii, že ako veriteľ neuplatnil právo na zosplatnenie dlhu do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, súd bol povinný skúmať uplatnený nárok v režime premlčania každej splátky jednotlivo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok súdu prevej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP, a to z nasledovných dôvodov:

8. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že ex offo skúmal premlčanie nároku žalobcu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., teda skúmal, či došlo k oslabeniu nároku zo strany žalobcu premlčaním a aplikáciou ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 07. 02. 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL ÚS 11/2016 konajúc o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nie je v súlade s uvedenými článkami Ústavy SR. Ústavný súd SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej v texte „zákon č. 38/1993 Z. z.“) rozhoduje vo veci samej nálezom (§ 41 ods. 1 citovaného zákona), pričom nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, sa vyhlási spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov a je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov (§ 41 ods. 2 citovaného zákona).

10. Odvolací súd preto musel prihliadať na základné zásady, ktorými sa spravuje civilné sporové konanie, v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Práve v predmetnom princípe sa prelína legitímnosť očakávaní strán sporu ale aj iných subjektov nezúčastnených na konaní, že ich spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, že bude rozhodnutý spravodlivo. Niet žiadnych pochybností o tom, že vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. 02. 2018 v Zbierke zákonov došlo k strate účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. (§ 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.).

11. V kontexte s prijatým nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa 07. 02. 2018 je teda zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je možné prihliadať na premlčanie nároku žalobcu bez návrhu, nakoľko ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. stratilo účinnosť.

12. Okresný súd tak i keď v čase jeho rozhodovania bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinné a platné, rozhodol na základe právnej normy, ktorá nie je súčasťou právneho poriadku a ktoré ustanovenie bolo charakterizované ako ustanovenie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Bez ohľadu na uvedené preto okresný súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prihliadal na premlčanie nároku ex offo a nárok posúdil ako premlčaný, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie vo vzťahu nároku žalobcu, ktorý si v konaní uplatňoval nárok titulom plnenia zo zmluvy. Doplnenie dokazovania zo strany odvolacieho súdu nie je účelné, ak okresný súd vzhľadom na to, že ex offo prihliadal na premlčanie nároku žalobcu, dokazovanie vo vzťahu k nároku žalobcu nevykonal.

13. Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude v prípade, ak žalovaný námietku premlčania nevznesie, posúdiť nárok žalobcu a za týmto účelom vykonať dokazovanie navrhnuté stranami sporu.

14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že k predčasnej splatnosti úveru malo dôjsť zo strany právneho predchodcu žalobcu ku dňu 24. 06. 2015, pričom z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ani z výzvy na uhradenie omeškaných splátok nie je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd sa však nezaoberal v dôsledku toho, že nárok považoval za premlčaný tým, či k zosplatneniu úveru došlo zo strany žalobcu v súlade s ustanoveniami § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto v tejto súvislosti prisvedčuje argumentácii žalobcu, že veriteľ má oprávnenie nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky. V spotrebiteľských sporoch je limitovaný ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky pri upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zosplatnenie úveru, treba dôsledne rozlišovať, kedy pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požadovať zaplatenie celého dlhu a zároveň do kedy môže veriteľ uvedené právo uplatniť s účinkami plynutia premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. V prípade spotrebiteľských zmlúv je štandardné, že spotrebiteľ plní záväzok vo forme splátok. Keďže premlčacia doba je 3-ročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) a bolo dohodnuté plnenie v splátkach, premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Splátky sa v uvedenom prípade premlčujú samostatne, teda 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa splatnosti každej z nich. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka ale upravuje aj situáciu, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565). Ide o tzv. stratu výhody splátok, pokiaľ je to dohodnuté zmluvnými stranami alebo určené v rozhodnutí súdu. V takom prípade začína premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 aj o trovách odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .