Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-235-2018.pdf
PDF · 126.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/235/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K.. XX, XXXXX Z., Spolková republika Nemecko, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom so sídlom U., ul. S. č. XXXX, proti žalovaným: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. č. XXXX, 2/ PDA, s.r.o., so sídlom Žilina, Vrania č. 241/20, IČO: 36 693 464, 3/ ENZA, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Májová č. 1098, IČO: 36 375 918, žalovaní 1/ a 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1A, IČO: 36 866 849, 5/ Q. E. S., bytom D.. XX, R. XX XXX, Spolková republika Nemecko, 6/ C. A. F., bytom E. K.. XXX, B. XX XXX, Spolková republika Nemecko, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 11C/102/2010-430 zo dňa 20. apríla 2016, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 11C/102/2010-430 zo dňa 20.04.2016 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou došlou súdu dňa 04.08.2010 (správne 14.06.2010 - poznámka odvolacieho súdu) sa žalobca domáhal určenia, že dobrovoľná dražba 085 53 vykonaná žalovaným 2/ dňa 21.04.2010 na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej, Žilina, predmetom ktorej bola stavba č. s. XXX na parc. č. 7053/2, stavba bez súpisného čísla - čistička na parcele 7053/5, pozemok parcela č. KNC 7053/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 621 m2, pozemok parcela č. KNC 7053/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 698 m2, pozemok parcela č. KNC 7053/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, pozemok parcela č. KNC 7053/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, všetko v katastrálnom území G. je neplatná. Podľa súdu žalobca videl neplatnosť spornej dražby v tom, že bol nezákonným spôsobom zbavený majetku. Poukázal na povinnosť žalovaného 2/ upustiť od dražby podľa ust. § 9 ods. 1 písm. g/ zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z. z.“) z dôvodu, že predmet dražby bol zaťažený záložným právom žalovanej 1/, bolo nariadené exekučné konanie so súhlasom záložného veriteľa - žalovanej 1/. Porušenie zák. č. 527/2002 Z. z. videl tiež v tom, že žalovaný 2/ nezaslal oznámenie o dražbe záložným veriteľom, čím porušil ust. § 17 písm. b/ zák. č. 527/2002 Z. z. v tom, že žalovaný 2/ nezverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači a žalovanému 4/ nezaslal znalecký posudok. Súd poukazujúc na skutočnosť, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ mal za to, že jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd preto s prihliadnutím k uvedenému skúmal na strane žalobcu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy (na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby - pozn. odvolacieho súdu). V konaní mal jednoznačne preukázané, že žalovaná 1/ ako osoba, ktorá vykonáva záložné právo na základe zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 28.07.2009, 18.08.2009 a 28.08.2009 navrhla dňa 11.03.2010 vykonanie dobrovoľnej dražby u dražobníka, žalovaného 2/ na predmet dražby bližšie špecifikovaný v žalobe žalobcu. V ten istý deň uzavrela zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Žalovaný 2/ ako dražobník po splnení podmienok ustanovených v zák. č. 527/2002 Z. z. (§ 11, § 12, § 13, § 16 a § 17) vykonal dňa 21.04.2010 dobrovoľnú dražbu za prítomnosti účastníkov, žalovaného 2/ (dražobník), žalovaného 3/ (vydražiteľ) a licitátora. Žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dňa 14.06.2010, teda v trojmesačnej prekluzívnej lehote. V konaní tvrdil, že žalovaný 2/ vykonal dobrovoľnú dražbu v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z. tým, že neupustil od vykonania dražby napriek tomu, že predmet dražby bol zaťažený záložným právom žalovanej 1/ a bolo nariadené exekučné konanie so súhlasom záložného veriteľa, späťvzatie súhlasu vykonané žalovanou 1/ nemá právne žiaden význam a nemá žiadne účinky. S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil, majúc za to, že udelenie súhlasu je dispozitívnym úkonom záložného veriteľa a teda s týmto súhlasom môže záložný veriteľ disponovať (udeliť súhlas, vziať súhlas späť). Exekučný poriadok nepredpisuje dokonca ani formu udelenia súhlasu, stačí ak je súhlas udelený aj neformálne, odvolať súhlas možno aj ústne, takéto odvolanie má vplyv na trovy konania. Pokiaľ žalobca videl neplatnosť dobrovoľnej dražby v tom, že žalovaný 2/ nezaslal oznámenie o dražbe záložným veriteľom, nezverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači, žalovanému 4/ nezaslal znalecký posudok, tieto jeho tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko jediným záložným veriteľom bola žalovaná 1/, ako vyplýva z doručeniek, nachádzajúcich sa v spise, oznámenie o dražbe 085 63 bolo doručené exekútorom JUDr. Márii Krasňanovej, Mgr. Bernardovi Janíkovi, JUDr. Jánovi Franekovi (iné právo zapísané v katastri nehnuteľností), Mestskému úradu Krásno nad Kysucou, Daňovému úradu Čadca, Správe katastra Čadca, žalovanej 1/ a žalovanému 4/ (viď pripojený spis žalovaného 2/). Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo uverejnené v periodickej tlači a to v týždenníku MY - Žilinské noviny č. 12 a č. 13 v dňoch 29.03.2010 a 06.04.2010. Taktiež bolo zverejnené na úradnej tabuli mesta Krásno nad Kysucou dňa 22.03.2010. Znalecký posudok č. 14/2010 bol žalovanému 4/ doručený dňa 18.03.2010. Uvedené tvrdenia žalobcu tak boli spoľahlivo vyvrátené. Taktiež tvrdenie žalobcu, že zverejnením rozdielneho oznámenia oznámenie o dražbe v Obchodnom vestníku a na svojej internetovej stránke v časti dražobnej zábezpeky, považoval súd za neopodstatnenú, nakoľko z potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb vyplýva povinnosť zloženia dražobnej zábezpeky vo výške 10.000 eur. Taktiež zák. č. 527/2002 Z. z. dáva dražobníkovi možnosť voľby či vyžaduje resp. nevyžaduje zloženie dražobnej zábezpeky. Pokiaľ žalovaní v konaní namietali aktívnu legitimáciu žalobcu, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil, nakoľko z ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. vyplýva právo kohokoľvek, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Taktiež argumentácia žalovaných o absencii pasívneho procesného spoločenstva na strane žalovaných nie je na mieste, nakoľko účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby sú navrhovateľ dražby (žalovaná 1/), dražobník (žalovaný 2/), vydražiteľ (žalovaný 3/), predchádzajúci vlastník (žalovaný 4/) a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (žalobca). Tieto osoby musia byť účastníkmi súdneho konania buď na strane žalovaných alebo žalobcov a tvoria spolu nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O. s. p. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný 4/. Nie je preto na mieste tvrdenie žalovaných, že účastníkmi konania majú byť aj ostatní spoločníci predchádzajúceho vlastníka, nakoľko títo sú len vlastníkmi obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, avšak vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný 4/, ktorý v spore vystupuje ako žalovaný 4/. Súd sa teda s námietkou žalovaných nestotožnil, majúc za preukázané, že konanie sa týka všetkých osôb, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Za aplikácie § 151 ods. 3 O. s. p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a určiť tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania. Podľa žalobcu súd nesprávne vyhodnotil základný žalobný dôvod, a to, že dražobník (žalovaný 2/) mal upustiť od dražby z dôvodu podľa § 19 ods. 1 písm. g/ zák. č. 527/2002 Z. z. v znení v čase
napadnutej dražby. Vytýkal nesprávne opomenutie na vec aplikovať § 136 ods. 3 zák. NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“), podľa ktorého súhlas s predajom nehnuteľnosti môže oprávnený (žalovaná 1/) odvolať alebo podať návrh na zastavenie exekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky. Keďže dražobná vyhláška bola exekútorom v exekúcii EX 1215/2009 uverejnená dňa 28.12.2009, oprávnená a zároveň záložná veriteľka i navrhovateľka napadnutej dobrovoľnej dražby (žalovaná 1/) nebola oprávnená dňa 04.02.2010 odvolať súhlas s predajom nehnuteľnosti (ktoré tvorili predmet dražby) a nebola oprávnená ani podať návrh na zastavenie exekúcie. Jej „späťvzatie“ súhlasu s predajom nehnuteľnosti bolo preto neplatné a neúčinné, exekúcia trvala a žalovaný 2/ bol povinný od napadnutej dražby upustiť; „späťvzatie“ súhlasu s predajom nehnuteľnosti navrhovateľkou dražby ako žalovanou 1/ bol neplatný a neúčinný úkon v rozpore so zákonom (§ 136 ods. 3 Exekučného poriadku). Touto námietkou žalobcu sa súd vôbec nezaoberal, žiadnym spôsobom ju nevyhodnotil, tomuto dôvodu sa venoval nedostatočne. Exekučné konanie teda prebiehalo na predmet dražby v čase napadnutej dobrovoľnej dražby dňa 21.04.2010 a trvalo minimálne až do 16.08.2010 a v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku v znení k 01.06.2009 i k 15.12.2009 (v znení účinnom v rozhodnom čase). Napadnutý rozsudok je preto nepreskúmateľný a nesprávny. Ďalej žalobca vytýkal súdu, že sa nezaoberal všetkými jeho dôvodmi, ktoré produkoval v žalobe, v prednesoch na pojednávaní a ostatných svojich písomných podaniach. Najmä sa nezaoberal námietkou o nezverejnení oznámenia o dražbe v registri dražieb v stanovenej lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby (§ 17 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z.), pričom nevykonal k tejto námietke navrhnutý dôkaz - súdom vyžiadané potvrdenie o oznámení dražby od Notárskej komory. Súd nezisťoval a neuviedol skutkové zistenie, kedy došlo k zverejneniu oznámenia o dražbe v registri dražieb. Záver súdu o nedôvodnosti jeho námietky nepreskúmateľný. Žalobca žiadal, aby odvolací súd navrhnuté a nevykonané dokazovanie doplnil sám s poukazom na § 384 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Podľa žalobcu súd napriek jeho návrhu nepreskúmal zmluvu o vykonaní dražby z hľadiska absolútnej neplatnosti, pričom tak mal urobiť i ex offo a to z dôvodu, že neplatnosť zmluvy o vydaní dražby, ktorá zmluva tvorí základný predpoklad konania dražby, znamená neplatnosť dražby, resp. nemožnosť jej konania (§ 16 ods. 10 zák. č. 527/2002 Z. z. V tejto časti, resp. ohľadom tejto žalobnej námietky je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a predčasný. Súd sa tiež dostatočne nezaoberal žalobným dôvodom týkajúcim sa nerovnakého a evidentne diskriminačného obsahu oznámenia o dražbe zverejneného žalovaným 2/ (dražobníkom) na svojej internetovej stránke a v Obchodnom vestníku. Povinne zverejnené Oznámenie o dražbe v Obchodnom vestníku neobsahovalo údaj o zábezpeke, čo je v rozpore so zákonom a spôsobuje neplatnosť dražby. Žalovaný 2/ zverejnením takéhoto oznámenia v Obchodnom vestníku bez údaja o zábezpeke vyvolala zdanie, že žiadna zábezpeka nie je daná, pričom ju žalovaný2/ reálne vyžadoval. Tak závažný dokument, ako je oznámenie o dražbe nemôže byť zverejnený v Obchodnom vestníku (verejnom registri na to určenom) v rozpore so skutočnosťou. Účastníci dražby, ktorí sa zúčastnili dražby a riadili sa oznámením o dražbe v Obchodnom vestníku nemohli reálne dražiť pre nezloženie zábezpeky. Toto pochybenie má za následok neplatnosť dražby a porušenie § 17 ods. 1 písm. b/, f/ zák. č. 527/2002 Z. z. Žalobca považoval za nesprávne posúdenie a vyhodnotenie jeho námietky, že žalovaný 2/ porušil i zákonnú povinnosť zaslania oznámenia o dražbe všetkým záložným veriteľom (ostatným záložným veriteľom vyplývajúcim z listu vlastníctva mimo navrhovateľky dražby - žalovanej 1/ sa doručuje podľa § 17 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z.). Z listov vlastníctva vyplývali žalovanému 2/ ako dražobnej spoločnosti záložní veritelia, v prospech ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo. Tu považoval žalobca za potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že exekútor nie je záložným veriteľom, preto dražobník nie je povinný zasielať oznámenie o dražbe exekútorovi. Záložným veriteľom je vždy oprávnený v exekúcii, v prospech ktorého sa exekučné záložné právo zriadilo s jeho súhlasom. Týmto všetkým záložným veriteľom vyplývajúcim z listu vlastníctva a z oznámenia o dražbe žalovaná 2/ ako dražobná spoločnosť nezaslala oznámenie o dražbe v zákonom stanovenej lehote a porušila zákonnú povinnosť podľa § 17 ods. 5 písm. b/ zák. č. 527/2002 Z. z., čo má za následok neplatnosť dražby. Ďalej sa súd podľa žalobcu nezaoberal aj jeho námietkami týkajúcimi sa skutočnosti, že aj týmto osobám, ktorým žalovaný 2/ zaslal oznámenie o dražbe, toto oznámenie nezaslal v predpísanej lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby, ale neskôr. Rovnako sa súd nevysporiadal ani s jeho námietkou, že predmet dražby nebol označený v zmysle zákona (§ 11 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z.) čo namietal na pojednávaní dňa 13.06.2010. posúdenie tejto okolnosti úplne absentuje, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Súd tiež nedostatočne preskúmal a nedostatočne sa zaoberal jeho námietkou týkajúcou sa nezverejnenia oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači, pretože obsahom námietky bolo nielen nezverejnenie, ale i to, že oznámenie o dražbe nebolo zverejnené včas v zákonom stanovenej
lehote a s ustanovenými údajmi. Vyhodnotenie tejto časti námietky súdom úplne absentuje. Žalobca tiež vytýkal súdu, že absentuje i vyhodnotenie namietaného porušenia § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z., či boli všetky písomnosti k dražbe doručované dražobníkom (žalovaným 2/) predpísaným osobám do vlastných rúk. Doručenky súd preskúmal, opomenul však preskúmať doručovanie všetkých písomností do vlastných rúk v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. Napokon podľa žalobcu skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti dražby súdom bolo nedôvodné a nadbytočné nakoľko žaloba o neplatnosť dražby je osobitný procesný prostriedok (sui generis) podľa osobitného zákona (§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.) na uplatňovanie subjektívneho práva a nejde o žalobu podľa § 80 písm. c/ O. s. p. V tejto súvislosti poukázal na právnu vetu uvedenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn 3 Cdo 272/2007.
3. Žalovaní 1/ a 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu mali za to, že žalobca nemal ani naliehavý právny záujem vtedy podľa § 80 písm. c/ O. s. p., teraz § 137 písm. c/ C. s. p., nakoľko ničím ani nepreukazoval a v podstate pokiaľ by aj dražba bola vyhlásená za neplatnú, nie je zrejmé, akoby sa zmenilo postavenie žalobcu, keď do majetku spoločnosti Automotive Interior World s.r.o., so sídlom v Krásne nad Kysucou č. 293, sa majetok nemôže vrátiť, nakoľko spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra. Žalobca ani nedokazoval ani nepreukázal naliehavý právny záujem a na zamietnutie žaloby je dôvod i z tohto hľadiska. Mali za to, že bolo jednoznačne preukázané, že dobrovoľná dražba bola vykonaná v súlade so zák. č. 527/2002 Z. z. a žalobca nepreukázal v tejto dražbe pochybenia. Navrhli preto rozsudok okresného súdu potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správne a priznať im trovy odvolacieho konania.
4. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaných 1/ a 3/ (replike) ho považoval ho za bezpredmetné, jeho obsah je mimo obsahu spisov a mimo právnu stránku veci a ide aj preto o neúčelný úkon. Aj námietka žalovaných o nedostatku naliehavého právneho záujmu je bezpredmetná vo vzťahu k úprave domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby a základných predpokladov pre realizáciu tohto práva. Podľa žalobcu pri určení neplatnosti dražby je potrebné vziať do úvahy základný fakt, ktorý žalovaný uviedol, napriek jeho podrobnej a vyčerpávajúcej argumentácie k námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu v konaní pred súdom prvej inštancie. Čas a zákonodarca pridal k jeho správnej argumentácii pred súdom ešte aj ust. § 137 písm. d/ C. s. p., ktoré už nepochybne len potvrdzuje, že pri klasických určovacích sporoch (§ 137 písm. c/ C. s. p. /predtým § 80 písm. c/ O. s. p./ je stále potrebný naliehavý právny záujem), kdežto z dikcie ust. § 137 písm. d/ C. s. p. (čo je tento prípad) vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je potrebný, lebo je daný samotným osobitným predpisom. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je žalobou sui generis, ktorú nemožno zaradiť do skupiny žalôb podľa § 137 písm. c/ C. s. p. (predtým § 80 písm. c/ C. s. p.), ale teraz už novej skupiny podľa § 137 písm. d/ (predtým nikde, resp. mimo O. s. p.) lebo sa opiera o ust. osobitného zákona (§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.). Ďalej žalobca uviedol, že spoločník spoločnosti má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby alebo právneho úkonu, ktorý má nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu (NS SR sp. zn. 5 Cdo 1919/2008, 2 Obo 222/2001). Dražbou sa znížila hodnota jeho obchodného podielu na nulu a úplne bola znemožnená jeho možnosť domôcť sa pohľadávky voči žalovanému 4/ (prihláška pohľadávky do exekúcie vylúčená z uspokojenia pri dobrovoľnej dražbe). Podľa žalobcu výmaz žalovaného 4/ z obchodného registra netvorí prekážku pre vyhovenie žalobe z dôvodu existencie § 75a Obchodného zákonníka.
5. Žalovaní 1/ a 3/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu (duplike) považovali skutočnosti ním uvádzané za nepravdivé a zo skutkového i vykonaného dokazovania vyplývajú opačné skutočnosti. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že spoločník spoločnosti má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, alebo právneho úkonu, ktorý má nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu, tak táto skutočnosť nie je pravdivá, pokiaľ si sám svojím konaním priviedol, že takýto úkon dražby alebo zníženie jeho obchodného podielu je vyslovene jeho negatívnou činnosťou, keď priviedol spoločnosť do krachu, čo v konečnom dôsledku uviedli i jeho spoločníci - žalovaní 5/, 6/. Takže ak sám vyvolal takéto účinky voči svojmu majetku svojou neodbornou starostlivosťou, alebo úmyselným konaním, nemôže takéto jeho konanie byť chránené, keď sa chcel pri tomto svojom konaní zbaviť i ostatných spoločníkov, tak ako to sami uviedli na pojednávaní. 6. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že vec preskúmaval podľa ustanovení uvedených v zákone č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý zákon nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016 a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:
8. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou došlou dňa 14.06.2010 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby 08553, vykonanej žalovaným 2/ dňa 21.04.2010 na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej, predmetom ktorej boli označené nehnuteľnosti hlavne z toho dôvodu, že dražbu robí neplatnou to, že žalovaný 2/ vykonal dražbu napriek tomu, že na predmet dražby zaťažený záložným právom žalovanej 1/ bolo nariadené exekučné konanie so súhlasom záložného veriteľa - žalovanej 1/ („späťvzatie súhlasu“ ktoré urobila žalovaná 1/ Exekučný poriadok neumožňuje a nepripúšťa, preto nemôže mať účinky), pričom navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ - žalovaná 1/, čím dražobník (žalovaný 2/) závažne porušil zákon, pretože neupustil od dražby, hoci tak bol povinný urobiť a zaťažil dražbu takou vadou, ktorá robí napadnutú dražbu neplatnou. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú lebo žalobca v sporovom konaní nepreukázal (§ 120 ods. 1 O. s. p.) svoje tvrdenia a ani súd vykonaným dokazovaním v priebehu konania nezistil, že sporná dražba bola vykonaná v rozpore so zák. č. 527/2002 Z. z.
9. Podľa § 380 C. s., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd je v odvolacom konaní primárne viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
10. Žalobca v odvolaní považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a sčasti nepreskúmateľne pre nevysporiadanie sa s jeho argumentmi; v napadnutom rozsudku absentuje dostatočné odôvodnenie a preskúmanie podstatného dôvodu žaloby (porušenia povinnosti upustiť od dražby dražobníkom), ktoré súd prvej inštancie neskúmal v dostatočnom rozsahu, resp. tento žalobný dôvod posúdil nesprávne, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd nesprávne (a nedostatočne) právne posúdil vec, tiež nesprávne a nedostatočne (neúplne) zistil skutkový stav, pričom tento vyplýva zo súdneho spisu.
11. Podľa ust. § 2 písm. a/ zák. č. 527/2002 Z. z. účinného ku dňu dražby a to 21.04.2010, na účely tohto zákona rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. 12. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
13. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania alebo platnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie žalobcu je dôvodné v tom, že skúmanie naliehavého právneho záujmu na podanom určení neplatnosti dražby súdom bolo nedôvodné a nadbytočné. Žaloba o určenie neplatnosti dražby podávaná na súde dňa 14.06.2010 bola osobitným druhom žaloby a nebolo možné ju stotožňovať s určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Žalobou v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. sa totiž možno domáhať určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je za podmienky, že je na to naliehavý právny záujem. Ak je táto podmienka splnená, nie je právne významné, či došlo k uplynutiu zákonom stanovených a prípadne dohodnutých lehôt. Keďže právo podať žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd priznáva zákon, môže byť žaloba podaná aj prípade, že žaloba nespĺňa podmienku naliehavého právneho záujmu stanovenú pre žaloby podané podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Vzhľadom na to, že dražba nie je právnym vzťahom ani právom, nie
je žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p. prípustná pri rozhodovaní o určení neplatnosti dražby. Prípustnosť určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. treba tiež vylúčiť aj z toho dôvodu, že by tak dochádzalo k obchádzaniu účelu zákona. Súd teda nemôže skúmať otázku neplatnosti dražby v inom konaní ako otázku prejudiciálnu. Môže tak učiniť len v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby. Od účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. od 01.07.2016 je žaloba o určenie neplatnosti dražby žalobou o určení inej právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ lebo to vyplýva z osobitného zákona a to zák. č. 527/2002 Z. z.
15. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
16. Podľa odvolacieho súdu Ústava SR v čl. 46 ods. 1, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd garantujú každému právo na spravodlivý súdny proces, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj v procesných kódexoch upravujúcich civilné konanie pred súdom. V súčasnosti je týmto procesným kódexom, ktorý sa na súdenú vec vzťahuje, Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 1 uvedeného procesného predpisu platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto základné právo nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritériá, ktoré sú definované v ust. § 220 C. s. p. V zmysle ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28.02.2006).
17. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu, že nevyhodnotil „späťvzatie“ súhlasu s predajom nehnuteľnosti navrhovateľky dražby - žalovanej 1/ vo vzťahu k ust. § 136 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súhlas predajom nehnuteľnosti môže oprávnený (žalovaná 1/) odvolať alebo podať návrh na zastavenie exekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky. Okresný súd ohľadom namietaného neupustenia od vykonania dražby pre nariadené exekučné konanie konštatoval, že udelenie súhlasu je dispozitívnym úkonom záložného veriteľa, a teda s týmto súhlasom môže záložný veriteľ disponovať (udeliť súhlas, vziať súhlas späť). Okrem toho, Exekučný poriadok nepredpisuje dokonca ani formu udelenia súhlasu, stačí, ak je súhlas udelený aj neformálne, odvolať súhlas možno aj ústne, takéto odvolanie má vplyv na trovy konania. Podľa odvolacieho súdu okresný súd nielenže neuviedol, z ktorých zákonných ustanovení Exekučného poriadku (v odôvodnení rozhodnutia citoval len ustanovenia O. s. p. a zák. č. 527/2002 Z. z.) pri svojom právnom závere vychádzal ale nevysporiadal sa ani s poukazovaním žalobcu na aplikovanie ust. § 136 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súhlas s predajom nehnuteľnosti môže oprávnený (žalovaný 1/) odvolať alebo podať návrh na zastavenie exekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky. Jeho právne závery sú pre neaplikovanie ustanovení Exekučného poriadku nedostatočné odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné.
18. Ďalej žalobca vytýkal súdu, že sa nezaoberal všetkými jeho dôvodmi, ktoré produkoval v žalobe, v prednesoch na pojednávaní a ostatných svojich písomných podaniach. Z obsahu spisu okresného
súdu vyplýva, že na pojednávaní dňa 13.06.2011 (č.l. 62 spisu) žalobca tiež uviedol ďalšie dôvody neplatnosti dražby: 1. žalovaný 2/ porušil § 17 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z. (nezverejnil oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby), 2. žiadal preskúmať aj zmluvu o vykonaní dražby z dôvodu následku na neplatnosť dražby (§ 16 ods. 10 zák. č. 527/2002 Z. z.), 3. žalovaný 2/ porušil § 11 ods. 2 (podľa oznámenia o dražbe na svojej internetovej stránke bola uvedená zábezpeka v oznámení minimálne 10.000 eur, pričom v oznámení o dražbe zverejnenom v Obchodnom vestníku nebola uvedená žiadna zábezpeka), 4. porušil § 17 ods. 5 písm. a/, b/ zák. č. 527/2002 Z. z. (žalovaný 2/ nezaslal oznámenie o dražbe záložným veriteľom zapísaným v katastri nehnuteľností ani správcovi dane), 5. porušil § 11 ods. 4 a 5 zák. č. 527/2002 Z. z. (nezverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači v stanovenej lehote a s ustanovenými údajmi), 6. porušil § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. (označenie ani zmena, ktorá sa vyžaduje podľa § 11 ods. 5 na predmet dražby, vôbec nebola), 7. porušil § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. (nezaslal žalovanému 4/ znalecký posudok v stanovenej lehote), 8. v dražobnom spise musí byť na všetky doručované písomnosti doručenka do vlastných rúk, inak by došlo k porušeniu § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že sa zaoberal len niektorými z uvádzaných dôvodov a to bez toho, aby bolo zrejmé aké dôvody ho viedli k tomu, že na ďalšie z nich nereagoval. V súvislosti s námietkou o nezverejnení oznámenia o dražbe v registri v stanovenej lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby ale neskôr bolo žalobcom v odvolaní vytýkané, že nebol vykonaný navrhnutý dôkaz. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmý dôvod jeho nevykonania. Uvedené ukladalo súdu v čase jeho rozhodovania aj ust. § 157 O. s. p. účinného do 30.06.2016 („v odôvodnení rozhodnutia súd uvedie ...prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy..“).
19. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že pokiaľ žalovaní v konaní namietali aktívnu legitimáciu žalobcu, týmto tvrdením sa nestotožnil, nakoľko ustanovenia § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. vyplýva právo kohokoľvek, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach, domáhať sa určenia dražby. Podľa odvolacieho súdu, z tohto všeobecného konštatovania nie je zrejmé, v čom konkrétne uvedenom bol žalobca dotknutý na svojich právach porušením ustanovením tohto zákona čo je tiež podmienka, ktorá musí byť splnená k úspešnosti žaloby o neplatnosť dražby. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaných okresný súd uviedol, že nie je namieste tvrdenie žalovaných, že účastníkmi konania majú byť aj ostatní spoločníci predchádzajúceho vlastníka, nakoľko títo sú len vlastníkmi obchodného podielu v s.r.o., avšak vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný 4/, ktorý v spore vystupuje ako žalovaný 4/. Nestotožnil sa preto s námietkou žalovaných majúc za preukázané, že konanie sa týka všetkých osôb, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Odvolací súd nepovažoval tieto dva závery súdu vyjadrené ako jasné a zrozumiteľné a teda či žalovaní 5/ a 6/ majú byť pasívne legitimovaní alebo nie a z akých dôvodov.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia lebo neobsahuje vecné skutkové zistenia, hodnotenia a jasné, zrozumiteľné a presvedčivé právne závery, ktoré ho mali viesť podľa písomne vyhotoveného rozhodnutia k zamietnutiu žaloby. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, pričom sa bude zaoberať všetkými namietanými dôvodmi neplatnosti dražby, prípadne uvedie z akých dôvodov sa nimi nezaoberal. Posúdi aj vecnú legitimáciu strán v spore. Bude rešpektovať ust. C. s. p. tak, aby ochrana porušených práv bola spravodlivá a účinná a aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 C. s. p.). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ust. § 220 C. s. p. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).