Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/5/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1. E.. D. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. P.É. X, XXX XX A., 2. E.. L. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.832,18 eura s prísl, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/134/2015-125 zo dňa 22.11.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

,,I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti úroku z omeškania do 29.4.2015 celkom a vo výške presahujúcej úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.832,18 eur od 30.4.2015 do zaplatenia.

II. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.832,18 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.4.2015 do zaplatenia.

III. Žalovaní sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 488, § 489 a § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 18 ods. 1,2 a 4 nariadenia č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a § 144, § 145 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom a nájomníčkou žalovaných D. A. bola uzavretá zmluva o dodávke plynu v období od 26.02.2011 do 26.02.2012, pričom demontáž meradla bola vykonaná pracovníkom SPP dňa 21.05.2013. Podpis na protokole o demontáži meradla spolu s tvrdeniami žalovaných svedčia o skutočnosti, že v danom období D. A. ešte užívala predmetnú nehnuteľnosť a spotrebovala aj plyn v domácnosti. Za nesporný fakt považoval to, že k odberu plynu na odbernom mieste dochádzalo aj v období od 21.02.2012 do 20.05.2013, teda takmer rok po tom, čo žalobca jednostranne odstúpil od zmluvy s D. A., čiže toto obdobie predstavuje aj čas neoprávneného odberu zemného plynu, bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že musel k úhrade žalovanej sumy zaviazať žalovaných, hoci síce priamo fyzicky zemný plyn nespotrebovali, avšak k spotrebe zemného plynu dochádzalo v odbernom mieste nehnuteľnosti týchto žalovaných bez toho, aby mali či už žalovaní alebo ich nájomníčka platne uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu. K neoprávnenému odberu zemného plynu bezpochyby dochádzalo, pričom je zodpovednosťou vlastníkov nehnuteľností (odberného miesta), znášať následky tohto neoprávneného (nezazmluvneného) odberu plynu. Dodal, že nič nebráni vlastníkom nehnuteľností, aby si následne uplatňovali v inom konaní škodu u osoby, ktorá plyn v skutočnosti spotrebovala. O zastavení konania v časti úroku z omeškania do 29.04.2015 celkom a vo výške presahujúcej úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.832,18 eur od 30.04.2015 do zaplatenia rozhodol súd prvej inštancie vzhľadom na späťvzatie žalobcu v tejto časti.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešným žalovaným uložil povinnosť nahradiť v spore úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade. Poukázala na to, že v období od 21.02.2012-2013 nehnuteľnosť dokázateľne obývala D. A. so svojou rodinou a daný plyn bez uzatvorenej zmluvy použila, čo sa aj dokázalo pred súdom prvej inštancie. Demontáž meradla bola vykonaná na viacnásobný podnet žalovaného v 1. rade, a to až o jeden rok, keď Zákaznícke centrum SPP H. zrušilo uzavretú zmluvu o dodávke plynu s D. A. z dôvodu neplatenia. Zákaznícke centrum SPP H. tým v plnej miere podnájomníčke D. A. s rodinou umožnilo nezazmluvnený, ,,čierny odber“ v danej nehnuteľnosti. Pri opakovanom dotazovaní na zákazníckom centre SPP jej bolo povedené, že faktúra patrí D. A. a je to jej interná záležitosť. Keďže pred súdom prvej inštancie bolo dokázané, že D. A. v danom období obývala ako podnájomníčka danú nehnuteľnosť a odoberala nezazmluvnený plyn, neobstojí tvrdenie žalobcu, že bez dokladov nemohli vyfakturovať použitý plyn. Na vyzvanie SPP Bratislava o dôkazné listiny, že daný plyn odoberala D. A. poslala dôkazné listiny dňa 02.03.2015 na SPP. Od SPP Bratislava nedostala žiadnu odpoveď. Až o 4 mesiace jej dali na vedomie oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou a žiadosť na vydanie platobného rozkazu, a to napriek tomu, že odoslala listiny v tom istom rozsahu, ako boli podané na súde prvej inštancie, ktorý to v plnom rozsahu na pojednávaní dňa 22.11.2016 uznal. Nerozumela, prečo žalobca žiadal dôkazy o odbere plynu v období 21.02-20.05.2013, ak by mal mať zodpovednosť jednoznačne len majiteľ - prenajímateľ. Skutočnosť, že sa to stalo na ich nehnuteľnosti a preto súd uznal, že majú platiť oni ako majitelia a nie D. A. ako podnájomníčka, ktorá nezazmluvnený plyn odoberala, považovala na nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Na záver navrhla, aby súd prihliadol ku skutočnostiam, že má XX rokov, preukaz W. a poberá starobný invalidný dôchodok vo výške 356 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s dcérou, ktorá je od ukončenia školy v plnom invalidnom dôchodku vo výške 260 eur mesačne. So spoluvlastníkom, žalovaným v 1. rade je už XX rokov rozvedená. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy 1.832,18 eur s 5,05 % ročným úrokom D. A..

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a pozastavil predmetné súdne konanie do času vydania rozhodnutia a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom sude pod sp. zn. 15C/147/2012, na základe žaloby (žalovaných v 1. a 2. rade v tomto spore) proti žalovanej D. A., o zaplatenie dlžoby za nájomné. Uviedol, že z dôvodu, že v zákonom stanovenom termíne okresný a krajský súd nerozhodli o vznesenej námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi D.. E. C., stala sa námietka právoplatná a to je dostatočný dôvod, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (s touto námietkou sa vyrovnal súd prvej inštancie, keď oznámil žalovanému v 1. rade, že jeho námietka zaujatosti sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe alebo jeho rozhodovacej činnosti a preto na ňu neprihliadal a vec nepredložil nadriadenému súdu, pozn. odvolacieho súdu). Žiadal o uskutočnenie verejného pojednávania, aj s predvolaním navrhnutých svedkov. Namietal, že započatie súdneho konania voči žalovaným bolo a je v rozpore so zákonom, nakoľko je žalobcovi i súdu prvej inštancie známe, že za neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste J., E. XX, vyčíslenom na sumu 1.832,18 eura bola zodpovedná D. A., ktorej bol na základe nájomnej zmluvy zverený do nájmu dom, počnúc od 12.05.2011 do 06.09.2013. Súdne konanie pod sp. zn. 16C/134/2015 považoval za účelovo zavádzajúce a zmanipulované, keď skutočný dlžník za dlžobu na spotrebe zemného plynu nebol žalobcom a súdom ani oslovený. Žalobca nezákonným spôsobom ukončil zmluvu o odbere zemného plynu s D. A. a úmyselne nezabezpečil, aby D. A. neodoberala zemný plyn na čierno od 26.02.2012. Žalobca bol povinný informovať žalovaných, ako prenajímateľov o ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu a zabezpečiť, aby nebolo možné pokračovať v odbere zemného plynu na čierno. Napriek viacerým žiadostiam žalovaného v 1. rade o spätné zaplombovanie plynomeru, došlo iba k fyzickej demontáži plynomeru dňa 20.05.2013, a to bez prítomnosti žalovaných. Je nepochybné, že stav plynomeru, ktorý malo dňa 26.02.2012 poskytnúť Zákaznícke centrum žalobcu je nepravdou a v skutočnosti bol ďaleko vyšší. Mal za to, že je týmto spochybniteľný a tým neplatný výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Začiatok neopravného odberu zemného plynu bol od 22.02.2012 so stavom na meradle XXX m3 a ukončenie odberu neopravného odberu zemného plynu bolo 20.05.2013 so stavom na meradle XXXX m3. Zmätočné sú aj dátumy v doklade žalobcu o ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu zo začiatkom neopravného odberu dňa 21.02.2012, týkajúceho sa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, ktoré sa nezhodujú s dokladom žalobcu zo dňa 12.09.2013 o potvrdení trvania zmluvy, kde je uvedené, že zmluva bola ukončená dňa 26.02.2012 z dôvodu jednostranného odstúpenia od zmluvy. Demontáž plynomeru pracovníkmi žalobcu dňa 20.05.2013 bola následkom toho, že žalobca si uplatňoval poplatok za pripojenie nového plynomeru pri následnom uzatváraní zmluvy o dodávke plynu. Namietal, že súd prvej inštancie nereagoval na jeho podania týkajúce sa predvolania D. A. k vypočutiu pred súdom, ako aj vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/23/2016-63 zo dňa 31.03.2016. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu jeho predčasného vydania a predčasného uskutočnenia pojednávania dňa 22.11.2016. Začatie súdneho konania sp. zn. 16C/134/20145 je porušením zákona z dôvodu, že v tej istej veci dávno v aktuálnom čase sa začalo súdne konanie sp. zn. 15C/147/2012 zo strany žalovaných proti D. A. o zaplatenie dlžného nájomného.

7. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Opätovne zdôraznila skutočnosť, že v danej veci je skutočným vinníkom D. A., ktorá spáchala ,,trestný čin krádeže plynu“. Mala za to, že k odberu ,,čierneho“ zemného plynu dopomohlo Zákaznícke centrum SPP, ktoré bolo povinné informovať majiteľov nehnuteľnosti o zrušení zmluvy o dodávke plynu. Žiadala, aby D. A. bola predvolaná pred súd. V obsiahlejšom popísaní danej skutočnosti, sa plne stotožnila s tvrdeniami žalovaného v 1. rade.

8. K odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol žalovaný v 1. rade to, že nepokladá za správne sa vyjadriť, lebo by to bolo v rozpore s § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o ktorý sa v prvom rade opiera žalobca.

9. K vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril žalobca. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Mal za to, že v prípade neopravného odberu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti za to, že umožnil inej osobe odoberať zemný plyn bez zmluvy o dodávke zemného plynu. Je nepochybné, že žalovaní umožnili inej osobe užívať nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy. Žalobca nemá možnosť zisťovať ani zistiť, či neoprávnený odber zemného plynu v nehnuteľnosti spôsobil jej vlastník alebo iná osoba, ktorá má s vlastníkom uzatvorenú nájomnú zmluvu. Pokiaľ v čase neoprávneného odberu zemného plynu užíval nehnuteľnosť skutočne niekto iný, nič žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti nebráni, aby si škodu uplatňovali u tejto osoby. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že SPP, a. s. zákaznícke centrum H. takýmto nezákonným postupom ukončilo zmluvu o odbere zemného plynu a žalovaná v 2. rade v odvolaní uvádza, že komunikovala ,,so zákazníckym centrom H. SPP“ poukázal na to, že ,,zákaznícke centrum SPP H.“ nie je pracoviskom žalobcu. V tomto smere poukázal na svoje vyjadrenie pred súdom prvej inštancie zo dňa 14.11.2016. Vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie uviedol, že pojednávanie na súde prvej inštancie bolo vedené v súlade so zákonom, s tým, že boli dodržané všetky procesné práva sporových strán. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecné správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že zákaznícke centrum SPP nie je pracoviskom žalobcu uviedla, že so žalovanými v 1. a 2. rade komunikovala SPP distribúcia a. s. so sídlom Mlynské Nivy 44b, 825 11 Bratislava prostredníctvom poštovej korešpondencie s prieťahmi. Uviedla, že v tejto veci bolo vykonané vyšetrenie na Okresnej prokuratúre v H., keď boli vypočutí právny zástupca žalobcu a D. A.. Pri výsluchu D. A. uviedla, že v období od 26.02.2012 do 20.05.2013 obývala predmetnú nehnuteľnosť, počas tejto doby prišla o prácu, doporučené listy od žalobcu nepreberala, neplatila zálohové platby a napriek tomu odoberala nezazmluvnený plyn. Podľa žalovanej v 2. rade bolo ukončené trestné stíhanie kvôli uplynutiu premlčacej doby. Vo vzťahu k pojednávaniu zo dňa 22.11.2016 uviedla, že síce odpovedala na otázku právneho zástupcu žalobcu, že uznáva, že plyn sa odoberal v daný čas v nehnuteľnosti, ale odoberala ho nájomníčka D. A..

11. K vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal na skutočnosť, že to boli žalovaní, ktorí umožnili inej osobe užívať ich nehnuteľnosť. Opätovne poukázal na súdne rozhodnutia niektorých krajských súdov, v ktorých súdy dospeli k záveru, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neopravného odberu plynu. Poprel tvrdenia žalovaných, že nereagoval na nimi zasielané listy a tým vznikali prieťahy. Žalobca reagoval na všetky listové zásielky, ktoré mu boli riadne doručené zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Taktiež poprel tvrdenia žalovanej v 2. rade, že žalobca mal mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s D. A.. Nemožno zamieňať prevádzkovateľa distribučnej siete (t. j. žalobcu) a dodávateľa zemného plynu, nakoľko ide o dva nezávislé a samostatné subjekty. Vo vzťahu vyjadreniu žalovaného v 1. rade ku konaniu na Okresnom súde Prešov sp. zn. 15C/147/2012 uviedol, že nie je účastníkom predmetného konania, a preto z objektívnych dôvodov sa k uvedenej veci nemôže vyjadriť. V ostatnom zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá považovala tvrdenie žalobcu, že sa spolu so žalovaným v 1. rade nezaujímali o platenie dodávaného plynu za nepravdivé. Pri neustálom dotazovaní sa na to, či podnájomníčka platí za odber plynu im na zákazníckom centre stále odpovedali, že to je interná záležitosť nájomníčky D. A.. Nebolo im dané na vedomie ani jednostranné odstúpenie od zmluvy o dodávke plynu. V ostatnom žalovaná zopakovala svoje tvrdenia z jej predchádzajúceho vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu.

13. V priebehu odvolacieho konania podal žalovaný v 1. rade početné vyjadrenia v ktorých poukázal najmä na priebeh konaní vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/147/2012, 25C/208/2016 a 7Csp/44/2018, v ktorých vystupujú žalovaní v 1. a 2. rade v pozícii strán sporu. Zdôrazňoval, že žalovaní v 1. a 2. rade majú ako spoluvlastníci nehnuteľnosti vystupovať v konaní spoločne a nerozdielne.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 59 ods. 1 pís. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore z uzavretou zmluvou.

18. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

19. Podľa § 2 písm. c) bod 23 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 21.02.2012 odberateľom plynu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

20. Podľa § 2 písm. c) bod 16 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 21.02.2012 prevádzkovateľom distribučnej siete je plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona.

21. Podľa článku VI zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 01.09.2012.

22. Podľa § 98 bod 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, bol zrušený zákon č. 656/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2005

23. Podľa § 82 odsek 1 písmeno a) bod 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu.

24. Podľa § 82 odsek 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

25. Podľa § 3 písm. c) 10 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, je odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

26. Podľa § 3 písm. c) 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike je prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona.

27. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalovaní 1) a 2) rade ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu na adrese E. XX, XXX XX J., v ktorom došlo k neoprávnenému odberu plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, sú v konaní vecne pasívne legitimovaní a objektívne zodpovední za škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla, keď sa nestotožnil s ich obranou, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zodpovedá nájomníčka D. A., ktorá na základe nájomnej zmluvy užívala predmetnú nehnuteľnosť a spotrebovala plyn na domácnosť v období aj po odstúpení od zmluvy o dodávke plynu do fyzickej demontáže meradla.

28. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete si žalobou uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, keď zistil pri kontrole a demontáži meradla na odbernom mieste E. XX, XXX XX J. dňa 21.05.2013, že za obdobie po ukončení predmetného zmluvného odberu plynu (21.02.2012) do kontroly odberného miesta žalobcom (20.05.2013), bol uskutočnený odber zemného plynu v objeme X.XXX m3, podľa stavu na meradle, pričom žiadna osoba nemala na odber plynu na tomto odbernom mieste uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu.

29. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu na adrese E. XX, XXX XX J. prenajali D. A. rodinný dom na základe Zmluvy o budúcej zmluve k uskutočneniu prenájmu rodinného domu zo dňa 12.05.2011 a jej doplnenia zo dňa 12.08.2011, na dobu určitú, t. j. 3 roky. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu a zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom.

30. Sporným nebolo ani to, že dodávku zemného plynu do predmetného odberného miesta odberateľovi D. A. (ako nájomcovi) zabezpečoval na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu od 26.02.2011 dodávateľ (Slovenský plynárenský priemysel, a. s.), ktorý odstúpil od zmluvy o dodávke zemného plynu ku dňu 26.02.2012. K odberu plynu na odbernom mieste dochádzalo aj v období od 21.02.2012 do 20.05.2013, o čom mal svedčiť podpis nájomcu D. A. ako odberateľa na montážnom liste meradla zo dňa 21.05.2013, vyhotovenom technikom žalobcu pri demontáži meradla plynomeru na predmetnom odbernom mieste.

XX. D. A. je ako odberateľ uvádzaná v návrhu na odpojenie OM J. č. XXXXXXXXXXXX, ktoré bolo samotným žalobcom predložené do spisu v rámci vyjadrenia na pojednávaní dňa 22.11.2016.

32. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru J., odboru poriadkovej polície č. M.: Z.-XX/SB-PO-XXXX zo dňa 24.02.2017 o odložení veci podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania, ktoré predložil žalovaný v 1. rade v odvolacom konaní. Z predmetného uznesenia vyplýva, že D. A. ako podozrivá zo spáchania trestného činu krádeže, pri výsluchu potvrdila, že bývala na adrese odberného miesta E. XX, J. v období po 26.02.2012, ale len do 19.10.2012. W. D. A. uviedla, že v dobe, keď bývala u žalovaného v 1. rade v podnájme prišla o prácu a prestala si plniť svoje povinnosti voči dodávateľom energií, vrátane neplatenia zálohových platieb za spotrebu zemného plynu.

33. Hoci si žalobca nárok na náhradu škody uplatňoval výlučne len podľa ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z., ktorý bol účinný od 01.09.2012, pričom v období od 1.1.2005 bol účinný zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike. Keďže nárok na náhradu škody si uplatňuje za obdobie od 21.02.2012 do 20.05.2013, nárok na náhradu škody za obdobie od 21.02.2012 do 31.08.2012 bolo potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení uvedeného zákona, t.j. podľa § 59 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. a následne za obdobie od 01.09.2012 do 20.05.2013 podľa platného a účinného zákona č. 251/2012 Z.z.

34. V konaní sa stalo sporným to, kto nesie zodpovednosť za odber plynu v prípade, že ide o odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, teda o neoprávnený odber v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, resp. § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

35. Právna úprava (§ 59 zákona č. 656/2004 Z. z o energetike, resp. § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike) zakladá prevádzkovateľovi distribučnej siete nárok na náhradu škody za neoprávnene odobratý plyn, a to voči odberateľovi, ktorý odoberal plyn bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore z uzavretou zmluvou, resp. bez uzavretej zmluvy o pripojení. Zákon bližšie nedefinuje osobu neoprávneného odberateľa, hovorí len všeobecne o odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal alebo odoberá plyn. K založeniu zodpovednosti za zakázané konanie podľa energetického zákona je potrebné (vedľa splnenia ostatných podmienok) aj dostatočne podložený záver o osobe škodcu.

36. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade za neoprávnený odber plynu, t. j. za škodu, keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na odbernom mieste plynu. Takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom právnom predpise pričom pri posudzovaní zodpovednosti za spôsobenú škodu je v danom prípade potrebné vychádzať len z ustanovení o náhrade škody obsiahnutých v Občianskeho zákonníku a z ust. § 59 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, resp. § 82 ods. 1 písmeno a) bod 1 a 2 a ods. 2 zákona č. 251/2012 o energetike, pričom v obidvoch zákonoch sa jasne a zrozumiteľne uvádza, čo sa považuje za neoprávnený odber plynu a kto je neoprávneným odberateľom plynu. Zodpovednosť podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu by bolo možné odvodiť len v prípade, že by nebolo možné zistiť neoprávneného odberateľa plynu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Cob/46/2017 zo dňa 28.06.2018, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Csp/92/2018 zo dňa 02.10.2018).

37. Za situácie, pokiaľ z dokazovania súdu prvej inštancie, ako aj z vyššie uvedeného uznesenia o odložení veci v trestnom konaní vyplýva záver, že nájomcom rodinného domu, v ktorom bol zistený neoprávnený odber plynu a aj odberateľom plynu bola D., ktorá užívala rodinný dom po odstúpení dodávateľa plynu od zmluvy o dodávke plynu, a to minimálne do 19.10.2012, potom je minimálne v tomto období spochybnený záver o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade ako podielových spoluvlastníkov rodinného domu hradiť žalobcovi škodu. Nebolo doposiaľ preukázané, že by počas relevantného obdobia okrem D. A. iné osoby túto nehnuteľnosť užívali. Túto nehnuteľnosť neužívali ani žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí majú trvalé bydlisko na iných adresách. Javí sa tak dostatočne podložený záver o osobe škodcu v podobe nájomcu rodinného domu, nie jeho spoluvlastníkov.

38. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca pristúpil k fyzickej demontáži meradla zemného plynu dňa 21.05.2013 (vychádzajúc z obsahu montážneho listu predloženého žalobcom), a to napriek tomu, že k odstúpeniu od zmluvy o dodávke došlo už dňa 26.02.2012, t. j. po vyše roku a takmer 3 mesiacoch od ukončenia zmluvného vzťahu zo zmluvy o dodávke zemného plynu. Žalobca sa pred súdom prvej inštancie vyjadril v tom smere, že mu nebolo umožnené pred začiatkom neoprávneného odberu zemného plynu vykonať demontáž meradla, nakoľko nikto nebol prítomný na odbernom mieste. V tejto súvislosti poukázal na návrh na odpojenie meradla zemného plynu na odbernom mieste E. XX, J. OM J. č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2012 (č. l. 114). Z uvedeného návrhu je zrejmé, že nedošlo k demontáži meradla pre neprítomnosť odberateľa v čase návštevy montéra žalobcu. Ďalej však už z dokazovania súdu prvej inštancie nevyplýva, či za celé nasledujúce obdobie až do demontáže meradla zemného plynu žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade ako podielových spoluvlastníkov rodinného domu, resp. nájomníčku D. A. na jeho sprístupnenie za účelom demontáže meradla. Žalobca vedel minimálne od 24.02.2012, že na predmetnom odbernom mieste dochádza k odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Pokiaľ nie, mohlo by to viesť ku záveru, že žalobca si prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nesplnil a tým umožnil D. A. ako nájomcovi rodinného domu, v ktorom sa nachádza odberné miesto, naďalej odoberať plyn bez platnej zmluvy, a teda nevykonal žiadne opatrenia, aby neoprávnenému odberu plynu zabránil. Je potrebné dôsledne preskúmať, či v takom prípade vôbec došlo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti k porušeniu povinností, a či bola daná príčinná súvislosť medzi uplatneným nárokom a porušením právnej povinnosť žalovanými v 1. a 2. rade. Títo sa podľa ich vyjadrení dozvedeli o neoprávnenom odbere zemného plynu nájomcom približne až o rok po odstúpení dodávateľom plynu (SPP, a. s.). Uvedené by znamenalo, že neumožnili vznik stavu, že pre odberné miesto v ich vlastníctve nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu a dochádzalo tam k neoprávnenému odberu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dôsledky prípadných porušení povinností žalobcu prenášať na žalovaných ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, t. j. rodinného domu, ak preukázateľné plyn neodoberali.

39. Uvedené skutočnosti by mohli odôvodňovať záver o absencii vecnej pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade.

40. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti stav na meradle plynomeru vo výške X.XXX m3 ku dňu ukončeniu neoprávneného odberu, t. j. 20.05.2013, ako vyplýva z listiny o výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 24.05.2013. Tento bude potrebné porovnať s odberom zemného plynu nájomkyňou v období, keď mala uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu (26.02.2011-26.02.2012, resp. 20.02.2012) s prihliadnutím na počet osôb žijúcich v rodinnom dome v čase platnosti zmluvy o dodávke a v čase odstúpenia od tejto zmluvy.

41. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) zrušil rozsudok vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie naznačených intenciách doplniť dokazovanie a opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom po dostatočne podloženom závere o osobe škodcu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 tak, aby toto bolo presvedčivé.

43. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 391 ods.2, § 396 ods.3 .

44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .