Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Csp-16-2021.pdf
PDF · 73.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zast.: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 82 108 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému : H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Strekov, o zaplatenie 320,05 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 320,05 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.2.2021, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 320,05 eur. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody spôsobnej neoprávneným odberom. Poverenými zamestnancami žalobcu, ktorí dňa 17.12.2019 vykonali kontrolu odberného miesta :R. XXX bol zistený neoprávnený odber podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. , t.j. odber elektriny bez uzavretej zmluvy. O vykonanej kontrole bol spísaný protokol č. XXXXXX. Písomným podaním z 19.1.2022 / č.l. 127/žalobca doplnil, že podľa informácií od Obecného úradu dom na mieste neoprávneného odberu užíval žalovaný.
2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.2.2022 sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaný. Strany sporu mali predvolanie na pojednávanie doručené postupom podľa C.s.p., žiadna zo strán o jeho odročenie nepožiadala.
3. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti strán sporu a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom neoprávneného odberu elektriny.
5. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a)bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2.dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3.zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
6. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nijako nespochybnil a z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to najmä z protokolu o zistení neoprávneného odberu mal súd preukázané , že poverenými zamestnancami žalobcu, ktorí dňa 17.12.2019 vykonali kontrolu odberného miesta: R. XXX, bol zistený neoprávnený odber podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z., t.j. odber elektriny bez zmluvného vzťahu. O tejto kontrole bol spísaný protokol č. XXXXXX. Podľa oznámenia Obecného úradu z 17.12.2019 uvedený dom užíval v tom čase žalovaný. Výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom vyčíslil žalobca podľa zákona č. 251/2012 Z.z. sumou 320,05 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy výzvami zo dňa 18.1.2020 a zo dňa 1.12.2020. Súd nemal preukázané, že by žalovaný čo i len časť s tejto sumy už žalobcovi uhradil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, zákon č. 251/2012 Z.z., obsahuje osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere a predmetná právna norma predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Žalobcovi preto vznikol nárok na náhradu škody voči žalovanému ako neoprávnenému odoberateľovi a to podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z.. Ako už bolo uvedené, súd nemal preukázané, že žalovaný škodu vyčíslenú vo výške 320,05 eur žalobcovi už uhradil. Žalovanému bola žaloba aj s prílohami riadne doručená a to postupom podľa C.s.p.. Keďže žalovaný nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil, súd tento nárok za sporný nepovažoval. Preto rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej istiny 320,05 eur. 7. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobe žalobcu súd vyhovel v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému žalovanému.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.