Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/153/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: KVIP s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 36 315 991, zastúpeného zástupcom: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: M-Corp, s. r. o., so sídlom Mudroňová 43, 036 01 Martin, IČO: 36 434 175, o zaplatenie 7.989,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-114 zo dňa 10.5.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-158 zo dňa 23.7.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-114 zo dňa 10.5.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-158 zo dňa 23.7.2018 v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.671,35 Eur s príslušenstvom a vo výroku V. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 28.6.2017 proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-114 zo dňa 10.5.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-158 zo dňa 23.7.2018 vo výroku I., ktorým bolo konanie o zaplatenie sumy 318,24 Eur zastavené, vo výroku III., ktorým bola žalobcovi vrátená časť zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 12,30 Eur a vo výroku IV., ktorým bol upravený Prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie poplatkov, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi sumu 12,30 Eur, o d m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 318,24 Eur zastavil, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.671,35 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 5.717,75 Eur od 30.12.2015 do 8.4.2016, zo sumy 317,75 Eur od 9.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 8.353,60 Eur od 27.1.2016 do 2.5.2016, zo sumy 7.353,60 Eur od 3.5.2016 do zaplatenia a zo sumy 318,24 Eur od 10.2.2016 do 14.10.2016, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 12,30 Eur, výrokom IV. upravil Prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi sumu 12,30 Eur a výrokom V. vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/171/2016-43 zo dňa 19.10.2016. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 47 spisu). Uviedol, že dňa 13.10.2016 uhradil faktúru č. 1464415050 vo výške 318,24 Eur.

3. Žalobca podaním zo dňa 5.12.2016 zobral žalobu čiastočne späť, v časti istiny vo výške 318,24 Eur. Ďalej žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.671,35 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.717,75 Eur od 30.12.2015 do 8.4.2016, 5,05 % ročne zo sumy 317,75 Eur od 9.4.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 8.353,60 Eur od 27.1.2016 do 2.5.2016, 5,05 % ročne zo sumy 7.353,60 Eur od 3.5.2016 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 318,24 Eur od 10.2.2016 do 14.10.2016. Súčasne žiadal náhradu trov konania. K podanému odporu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 5.12.2016 (č.l. 58 spisu) uviedol, že záväzok žalovaného z faktúry č. 14644/15/050 zanikol až dňa 14.10.2016, kedy bola suma 318,24 Eur pripísaná na účet žalobcu. Úhradu len jednej z nezaplatených faktúr považoval žalobca zo strany žalovaného za účelové konanie, aby si žalovaný vytvoril dôvod na podanie odporu. Zvyšok záväzku 7.671,35 Eur vrátane príslušenstva a trov konania nezaplatil.

4. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), § 365 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 2 OBZ, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OBZ, okresný súd žalobe vyhovel. Okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na 2.2.2017, ktoré bolo na žiadosť žalovaného zo dňa 1.2.2017 (č.l. 72 spisu) odročené z dôvodu práceneschopnosti (ďalej aj len „ PN“) konateľa žalovaného na 5.4.2017, ktoré bolo rovnako na žiadosť žalovaného zo dňa 11.4.2017 odročené z dôvodu PN konateľa žalovaného (č.l. 88 spisu) na 10.5.2017. Dňa 9.5.2017 bola doručená okresnému súdu žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania vzhľadom na pretrvávajúcu dočasnú PN konateľa žalovaného (č.l. 98 spisu). Okresný súd dňa 10.5.2017 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 183 ods. 2 posledná veta Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), podľa ktorého, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Predchádzajúce pojednávania boli odročené na žiadosť žalovaného z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu konateľa žalovaného. Okresný súd rozhodol o návrhu žalovaného zo dňa 9.5.2017 o odročenie pojednávania nariadeného na 10.5.2017 v súlade s § 183 ods. 2 CSP. Pretože k odročeniu pojednávania došlo opakovane z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, bolo od žalovaného v zmysle § 183 ods. 2 posledná veta možné spravodlivo žiadať, aby sa dal na tomto pojednávaní zastúpiť inou osobu. Žalovaný v predvolaní na pojednávanie bol o tomto poučený. Okresný súd postupom v zmysle 183 ods. 4 bezodkladne upovedomil žalovaného, ktorý navrhol odročenie pojednávania (mail z 9.5.2017 o 11,03 hod.).

5. Okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul žalobcu a zistil, že žalovaný potvrdil prevzatie tovaru vo výdajke č. 300/15/65, špecifikovaný poradovým číslom, počtom, kódom, názvom a váhou (č.l. 5, 6 spisu); vo výdajke č. 381/15/65 (č.l. 7 spisu); na prepravnej listine s dátumom 23.11.2015 (č.l. 10 spisu); z 20.11.2015 (č.l. 9 spisu), z 20.11.2015 (č.l. 8 spisu); vo výdajke č. 59 616/15/50 (č.l. 11 spisu); na prepravnej listine s dátumom 25.11.2015 (č.l. 12 spisu); vo výdajke č. 60 236/15/50 (č.l. 13 spisu); vo výdajke č. 443/15/65 (č.l. 14 spisu). „Vo fa č. FA O 72/15/065 (č.l. 15) zo dňa 30.10.2015, splatnosť 29.12.2015, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu tam špecifikovaného tovaru podľa kódu a názvu, počtu, spolu 5.717,75 Eur s DPH. Vo fa č. FA O 14/041/18/050 (č.l. 16) zo dňa 27.11.2015, splatnosť 26.1.2016, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu tam špecifikovaného tovaru podľa kódu a názvu, počtu, spolu 8.353,60 Eur s DPH a vo fa č. FA O 14 644/15/050 (č.l. 18) zo dňa 11.12.2015, splatnosť 9.2.2016, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu tam špecifikovaného tovaru podľa kódu a názvu, počtu, spolu 318,24 Eur s DPH“. Porovnaním tovaru vo faktúrach, v ktorých je vyúčtovaná kúpna cena, sa špecifikácia tovaru zhoduje so špecifikáciou tovaru vo výdajkách a prepravných listoch. Výzvou zo dňa 21.6.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 7.989,59 Eur, vyúčtovanej v tam označených faktúrach, ktoré korešpondujú s faktúrami pripojenými k návrhu, podľa doručenky (č.l. 20 spisu), žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie 12.7.2016. Podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 60 spisu) „bola na účet žalobcu pripísaná dňa 14.10.2016 suma 318,24 Eur od príkazcu - žalovaného, VS je uvedený 1464415050, čo korešponduje s faktúrou, kde bola vyúčtovaná kúpna cena 318,24 Eur.“

6. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal okresný súd preukázané, že medzi stranami sporu bola platne, v ústnej forme, uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. OBZ. Zmluvné strany sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy, ako je tento špecifikovaný vo faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena, ktorý sa zhoduje s tovarom špecifikovaným vo výdajkách a prepravných listinách (č.l. 5 a nasl. spisu). Dohoda o kúpnej cene vyplývala z vyúčtovania kúpnej ceny vo faktúrach č. FA 0 72/15/065 zo dňa 30.10.2015 (č.l. 15 spisu) a „tam špecifikovaný tovar a to vo výške 5.717,75 Eur; vo fa č. FA 0 14 041/15/050 zo dňa 27.11.2015 (č.l. 16) a tam špecifikovaný tovar vo výške 8.353,60 Eur a vo faktúre č. FA 0 14 644/15/050 zo dňa 11.12.2015 (č.l. 18) vo výške 318,24 Eur. S ohľadom na obsah odporu proti platobnému rozkazu súd vyhodnotil, že žalovaný sám nerozporoval uzatvorenie kúpnej zmluvy ani dohodu o predmete kúpnej zmluvy a o jeho cene, ako tieto vyplývajú z listín - faktúr a výdavkových a prepravných listín, doložených k žalobe. Nenamietal ani splnenie povinnosti žalobcu - dodanie tovaru žalovanému“. V zmysle § 409 ods. 1 žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. V konaní tiež nebolo sporné, že v rozsahu 5.400,- Eur bola zaplatená kúpna cena vyúčtovaná faktúrou č. FA 0 72/15/065 dňa 8.4.2016 a v rozsahu 1.000,- Eur kúpna cena vyúčtovaná faktúrou č. FA 0 14 041/15/050. Uvedené skutočnosti žalovaný v odpore nerozporoval. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že zaplatil kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. FA 0 14 644/15/050 dňa 13.10.2016. Bolo preukázané výpisom z účtu žalobcu (č.l. 14 spisu), že táto cena bola pripísaná na účet žalobcu dňa 14.10.2016. V zmysle § 339 ods. 1 OBZ, peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. Podľa § 339 ods. 2 OBZ, peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

7. V súlade s úkonom žalobcu, čiastočným späťvzatím zo dňa 5.12.2016, okresný súd konanie v časti sumy 318,24 Eur zastavil podľa § 145 ods. 2 a zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej „ceny za tovar, a to v rozsahu nesplatnej časti vyúčtovanej vo fa č. FA 0 72/15/065 vo výške 317,75 Eur a vo fa č. FA 0 14 041 15 050 vo výške 7.353,60 Eur. Konanie o zaplatenie kúpnej ceny vyúčtovanej vo fa č. FA 0 14 644/15/050 vo výške 318,24 Eur bolo zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby z dôvodu, že žalovaný túto cenu zaplatil dňa 14.10.2016 na účet žalobcu.“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. l CSP, pretože podľa žalovaného konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné také prostriedky procesnej obrany, ktoré ešte neboli uplatnené. Žalovaný mal za to, že v súdnom konaní mu bola odňatá možnosť na spravodlivý súdny proces tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že okresný súd napriek preukázanému nepriaznivému zdravotnému stavu žalovaného pojednávanie na žiadosť žalovaného neodročil, vo veci pojednával a v konaní rozhodol. Týmto konaním okresného súdu bola žalovanému odobratá možnosť uplatniť svoju procesnú obranu. Základnou zásadou sporového konania je zásada ústnosti a priamosti. „...Len Žalovaný môže hodnoverne opísať skutočnosti za ktorých dochádzalo ku dohode medzi žalobcom a žalovaným, či vôbec došlo ku dohode medzi žalobcom a žalovaným a či uplatnené fakturované dodávanie tovaru bolo dodané oprávnenej osobe, či dodanie bolo realizované v dohodnutej cene“.

9. V odvolaní žalovaný namietal, že okresný súd neumožnil žalovanému, aby svoju procesnú obranu ústne prejavil, keď nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a pri vykonaní dôkazov a vyhodnotení skutkového stavu veci nesprávne vychádzal len z písomného vyjadrenia žalovaného zaslaného v odpore, v ktorom žalovaný neuviedol všetky dôvody svojej procesnej obrany. Zároveň okresný súd podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu záveru, „keď konštatoval, že žalovaný nerozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy, nerozporuje dodanie tovaru či dohodu o cene, nakoľko tieto skutočnosti žalovaný neuviedol ako sporné v odpore proti platobnému rozkazu a preto postupoval tak, že tieto skutočnosti vyhodnotil ako medzi stranami nesporné. Žalovaný poukazuje na to, že skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil medzi účastníkmi konania ako nesporné, nie sú nesporné a žalovaný tieto rozporuje.“ Zdôraznil, že v rámci spoločnosti je jediným spoločníkom a konateľom, ktorý jediný má možnosť v mene spoločnosti konať a vstupovať do obchodných vzťahov. Žalovaný

nedisponuje zamestnancami, ktorí by ho mohli v rámci obchodnej činnosti zastúpiť, a teda nebolo možné, aby sa na pojednávanie žalovaný nechal zastúpiť inou osobou, ktorá by vedela ku veci vypovedať. Zdôraznil, že aj v prípade, že by sa dal žalovaný v konaní, napr. právne zastúpiť počas svojej zdravotnej indispozície (PN), bolo by podľa neho nevyhnutné ku zisteniu skutkového stavu veci, ho v konaní vypočuť. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a odvolanie žalovaného považoval za pokračovanie účelového správania sa žalovaného, ktorého cieľom je čo najdlhšie oddialenie právoplatného rozhodnutia predmetného konania. Súd prvej inštancie opakovane vyhovel žiadosti „žalovaného o odročenie pojednávania - odročil pojednávanie nariadené na deň 02.02.2017 a aj pojednávanie nariadené na 05.04.2017. Žalovaný dňa 09.05.2017 opätovne požiadal súd o odročenie pojednávania nariadeného na deň 10.05.2017 z dôvodu pretrvávajúcej dočasnej práceneschopnosti“. V zmysle § 183 ods. 1 sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V zmysle § 183 ods. 2 posledná veta CSP, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa žalobcu okresný súd postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami, keď opakovanej žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, z dôvodu pretrvávajúcej dočasnej práceneschopnosti konateľa žalovaného, nevyhovel, vo veci dňa 10.05.2017 pojednával a vydal napadnutý rozsudok. Týmto zákonným postupom okresného súdu teda nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces ani k odňatiu možnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany. Žalovaný mal podľa žalobcu dostatočný časový priestor na to, aby si na zastupovanie v konaní zvolil právneho zástupcu (advokáta), resp. dal sa zastúpiť na pojednávaní inou osobou. Skutočnosť, či žalovaný má alebo nemá iných zamestnancov, bola preto v tejto súvislosti irelevantná.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistiť skutkový stav. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. K tvrdeniu žalovaného, že v odpore proti platobnému rozkazu neuviedol všetky dôvody svojej procesnej obrany žalobca uviedol, že takéto konanie žalovaného je len na príťaž žalovaného, ktorý mal možnosť v podanom odpore uviesť všetky skutočnosti a pokiaľ ich žalovaný neuviedol, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Tvrdenie žalovaného, ktorým žalovaný rozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy, dodanie tovaru a dohodu o cene považoval žalobca za účelové, nakoľko tieto skutočnosti v doterajšom priebehu konania žalovaný nikdy nespochybnil a urobil tak až po tom, čo súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok a odôvodnil ho. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

12. Postupom odvolacieho súdu, a to podaním zo dňa 5.12.2018, odvolací súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu s možnosťou v lehote 10 dní odo dňa doručenia podať k nemu vyjadrenie. Túto možnosť žalovaný v lehote určenej odvolacím súdom nevyužil.

13. Okresný súd uznesením č.k. 18Cb/171/2016-149 zo dňa 18.5.2018, rozhodol tak, že „v konaní sa pokračuje s právnym nástupcom žalovaného: M-Corp, s.r.o., so sídlom Mudroňová 43, 036 01 Martin, IČO: 36 434 175“, keďže „Žalovaný dňa 15.11.2017 výmazom z obchodného registra zanikol, pričom jeho právnym nástupcom je obchodná spoločnosť, uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia“.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania § 219 ods. 3 verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7671,35 Eur spolu s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd zároveň odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku okresného súdu I., III., IV., odmietol podľa § 386 písm. b) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/153/2018-171 zo dňa 22.01.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

18. Vo vzťahu k svojmu prvému výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného proti výroku rozsudku okresného súdu I., III., IV., krajský súd poukazuje na § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda vrátane výrokov I., III., IV. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnuté výroky I., III., IV. rozsudku okresného súdu nevyzneli v neprospech žalovaného, a teda týmito výrokmi žalovaný nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalovaný v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti bolo preto jeho odvolanie odmietnuté podľa § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

19. Podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

20. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného bol posudzovaný v rozsahu, v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom a ani na doplnenie dokazovania. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka odňatia možnosti konať pred súdom, a teda postup okresného súdu v rozpore s čl. 48 Ústavy SR, pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

22. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalovaného sa krajský súd oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že k začatiu súdneho konania došlo doručením žaloby na Okresný súd Martin dňa 22.08.2016. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 18Cb/171/2016-43 zo dňa 19.10.2016, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný s tvrdením, že „Dňa 13.10.2016 bola uhradená faktúra č. 1464415050 bo výške 318,24, ako dôkaz prikladám detail obratu z internet bankingu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ (č.l. 47 spisu). Okresný súd uznesením č.k. 18Cb/171/2016-51 zo dňa 16.11.2016, zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-43 zo dňa 19.10.2016. Výzvou č.k. 18Cb/171/2016-52 zo dňa 16.11.2016 okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy sa písomne vyjadril k podanému odporu

žalovaným, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ho poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súčasťou predmetnej výzvy bolo i poučenie podľa § 153 v spojení s § 149 CSP, ako aj poučenie podľa § 154 CSP. Žalobca sa písomne vyjadril v podaniach zo dňa 5.12.2016, zo dňa 07.07.2017 (č.l. 22 spisu). K doručeným vyjadreniam žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu boli riadne doručené dňa 23.12.2016 (č.l. 66 rub spisu doručenka). Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.2.2017 o 12,30 hod., ktorý termín pojednávania žalovaný prevzal podľa doručenky na č.l. 66 rub spisu dňa 23.12.2016. Podaním zo dňa 1.02.2017 (č.l. 74 spisu), doručeným Okresnému súdu Martin dňa 1.02.2017, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľa spoločnosti, o čom pripojil fotokópiu dokladu - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 645272 s údajom: „Neschopný práce od 1.2.2017“. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.2.2017 (č.l. 82 spisu) bolo zistené, že okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu na strane žalovaného na 5.4.2017. Na pojednávanie 5.4.2017, predvolal okresný súd právneho zástupcu žalobcu žalovaného. Dňa 14.3.2017 bola žalovanému doručená zmena termínu pojednávania na termín 12.4.2017 spolu s poučením v zmysle § 183 CSP. Dňa 11.4.2017, teda deň pred pojednávaním bola okresnému súdu žalovaným doručená žiadosť o odročenie pojednávania, spolu s fotokópiou dokladu - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 640206 s údajom: „Neschopný práce od 11.4.2017“, pričom žalovaný uviedol, že práceneschopnosť bude trvať minimálne do 20.4.2017 (č.l. 90 spisu). Okresný súd vyhovel žiadosti žalovaného a pojednávanie odročil na termín 10.5.2017 (č.l. 96 spisu predvolanie). Žalovanému bolo doručené predvolanie spolu s poučením podľa § 183 dňa 20.4.2017 (č.l. 97 rub spisu). Opäť deň pred nariadeným termínom pojednávania, teda dňa 9. mája 2017 doručil žalovaný žiadosť o odročenie pojednávania, z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti konateľa žalovaného. Okresný súd prostredníctvom mailovej správy (č.l. 102 spisu) oznámil žalovanému, že „ dôvod uvedený na odročenie pojednávania nie je dôležitý, nakoľko v zmysle § 183 ods. 2 posledná veta od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. O tom bol ste ako žalovaný poučený v predvolaní na pojednávanie“ (č.l. 102 spisu). Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10.5.2017 (č.l. 112 spisu a nasl.) vyplýva, že okresný súd vyhlásil uznesenie, že pojednávať sa bude v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a po vykonanom dokazovaní, za dodržania podmienok stanovených verejne vyhlásil rozsudok. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Súd vo veci nariadil pojednávanie na 2.2.2017, ktoré bolo na žiadosť žalovaného zo dňa 1.2.2017 (č.l. 72) odročené z dôvodu PN konateľa žalovaného, na 5.4.2017, ktoré bolo rovnako na žiadosť žalovaného zo dňa 11.4.2017 odročené z dôvodu PN konateľa žalovaného (č.l. 88) na 10.5.2017. Dňa 9.5.2017 bola doručená súdu žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania vzhľadom na pretrvávajúcu dočasnú PN konateľa žalovaného (č.l. 98). Súd dňa 10.5.2017 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v zmysle ust. § 183 ods. 2 posledná veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Predchádzajúce pojednávania boli odročené na žiadosť žalovaného z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu konateľa žalovaného. Súd rozhodol o návrhu žalovaného zo dňa 9.5.2017 o odročenie pojednávania nariadeného na 10.5.2017 v súlade s § 183 ods. 2 CSP. Pretože k odročeniu pojednávania došlo opakovane z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, bolo od žalovaného v zmysle ust. § 183 ods. 2 posledná veta spravodlivo žiadať, aby sa dal na tomto pojednávaní zastúpiť inou osobu. Žalovaný v predvolaní na pojednávanie bol o tomto poučený. Súd postupom v zmysle ust. 183 ods. 4 bezodkladne upovedomil žalovaného, ktorý navrhol odročenie pojednávania (mail z 9.5.2017 11,03 hod)“.

23. Krajský súd k postupu okresného súdu poukazuje na § 183 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Dôležitosť dôvodu, ktorým bola a je odôvodňovaná žiadosť neprítomnej strany o odročenie pojednávania, posúdil okresný súd so záverom, že predložené potvrdenie dočasnej práceneschopnosti konateľa spoločnosti žalovaného nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, pretože „Predchádzajúce pojednávania boli odročené na žiadosť žalovaného z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu konateľa žalovaného. Súd rozhodol o návrhu žalovaného zo dňa 9.5.2017 o odročenie pojednávania nariadeného na 10.5.2017 v súlade s § 183 ods. 2 CSP. Pretože k odročeniu pojednávania došlo opakovane z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, bolo od

žalovaného v zmysle ust. § 183 ods. 2 posledná veta spravodlivo žiadať, aby sa dal na tomto pojednávaní zastúpiť inou osobu.“

24. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo 130/2012 pod R 132/2014, ktorého práva veta znie: „V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp.zn. 4Cdo 314/2013, 5Cdo 169/2013, 7Cdo 574/2013 a 3Cdo 399/2013. Uvedená potreba preukázania dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania stranou sporu je podľa názoru odvolacieho súdu aktuálna aj za účinnosti CSP. Na strane žalovaného tak nedošlo k splneniu podmienok, ktoré by okresnému súdu dovoľovali odročiť nariadenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP, keďže predložená PN neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára, na základe ktorého konateľ žalovaného nebol bez závažného zhoršenia zdravotného stavu schopný zúčastniť sa tohto pojednávania, teda nič nebránilo mu zúčastniť sa nariadeného pojednávania.

25. V súvislosti s rozhodnutím a postupom okresného súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného i odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania. Pri svojich záveroch odvolací súd uvádza, že žalovaný je právnická osoba, ktorá podľa § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka koná nielen štatutárnym orgánom, ale môžu za ňu konať aj zástupcovia, resp. zamestnanec, ktorý tým bol poverený. Z uvedeného, pokiaľ žalovaný mal záujem sa zúčastniť súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť aj prostredníctvom zástupcu alebo zamestnanca k tomu poverenému. V konečnom dôsledku výsluch strany je len jedným z dôkazných prostriedkov a ide o podporný dôkaz, ktorý súd môže nariadiť (§ 195 . Krajský súd k úplnosti veci podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety „...výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.

26. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo teda o jeho argumentáciu, „nedisponuje zamestnancami, ktorý by ho mohli v rámci obchodnej činnosti zastúpiť, a teda nebolo možné aby sa na pojednávanie žalovaný nechal zastúpiť inou osobou, ktorá by vedela ku veci vypovedať“, že „iba on jediný má možnosť v mene spoločnosti konať a vstupovať do obchodných vzťahov“, „ku nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že žalovaný nerozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy, nerozporuje dodanie tovaru či dohodu o cene, nakoľko tieto skutočnosti žalovaný neuviedol ako sporné v odpore proti platobnému rozkazu a preto postupoval tak, že tieto skutočnosti vyhodnotil ako medzi stranami nesporné. Žalovaný poukazuje na to, že skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil medzi účastníkmi konania ako nesporné, nie sú nesporné a žalovaný tieto rozporuje“ (č.l. 119 rub spisu). Uvedené argumenty žalovaného zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na splnenú poučovaciu povinnosť okresného súdu v zmysle § 153 v spojení s § 149 CSP, § 154 (č.l. 46 spisu v spojení s doručenkami na č.l. 46 rub spisu), pričom žalovaný netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej.

28. Krajský súd zdôrazňuje, že od momentu doručenia žaloby dňa 25.10.2016 spolu s platobným rozkazom žalovanému dňa 25.10.2016 (č.l. 46 rub spisu), mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiadal, aby boli vo veci vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania, žalobca aj žalovaný, môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom Ústavou Slovenskej republiky vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

29. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou odvolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako strany sporu v konaní pred okresným súdom. Krajský súd konštatuje, že okresný súd poskytol žalovanému ako strane sporu priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. V súvislosti so svojimi závermi poukazuje krajský súd primerane i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého „...zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verenej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.

30. Za relevantné považoval odvolací súd tie dôvody rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vyjadril v písomne vyhotovenom rozsudku a ktoré tvorili preskúmateľný základ prejednania a rozhodnutia sporu v odvolacom konaní. Na dôvažok odvolací súd primerane poukazuje aj na judikát R č. 39/1993, podľa ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

31. Podľa § 379 v spojení s § 380 CSP, v zmysle ktorých odvolací súd preskúmava závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov, sa uvádza, že žalovaný v písomne podanom odvolaní okrem námietky odňatia možnosti konať pred súdom síce zadefinoval odvolacie dôvody „konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné také prostriedky procesnej obrany, ktoré ešte neboli uplatnené“, avšak tieto uviedol len všeobecne. Pokiaľ došlo len k všeobecnému uvedeniu týchto odvolacích dôvodov bez bližšej konkretizácie, tak krajský súd nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa ku skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7671,35 Eur spolu s príslušenstvom. Na základe uvedeného mohol krajský súd vo vecno-právnej rovine poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva, že žalobcov nárok na zaplatenie sumy 7.671,35 Eur spolu s príslušenstvom, vyplýval zo skutkového stavu, zisteného pred okresným súdom, v ktorom bolo preukázané, že bola „v ústnej forme, uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. OBZ. Zmluvné strany sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy, ako je tento špecifikovaný vo faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena, ktorý sa zhoduje s tovarom špecifikovaným vo výdajkách a prepravných listinách (č.l. 5 a nasl.). Dohoda o kúpnej cene vyplýva z vyúčtovania kúpnej ceny vo faktúrach č. FA 0 72/15/065 zo dňa 30.10.2015 (č.l. 15) a tam špecifikovaný tovar a to vo výške 5.717,75 Eur; vo fa č. FA 0 14 041/15/050 zo dňa 27.11.2015 (č.l. 16) a tam

špecifikovaný tovar vo výške 8.353,60 Eur a vo faktúre č. FA 0 14 644/15/050 zo dňa 11.12.2015 (č.l. 18) vo výške 318,24 Eur. S ohľadom na obsah odporu proti platobnému rozkazu súd vyhodnotil, že žalovaný sám nerozporoval uzatvorenie kúpnej zmluvy ani dohodu o predmete kúpnej zmluvy a o jeho cene, ako tieto vyplývajú z listín - faktúr a výdavkových a prepravných listín, doložených k žalobe. Nenamietal ani splnenie povinnosti žalobcu - dodanie tovaru žalovanému. V zmysle ust.§ 409 ods. 1 žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. V konaní tiež nebolo sporné, že v rozsahu 5.400,- Eur bola zaplatená kúpna cena vyúčtovaná vo fa FA 0 72/15/065 dňa 8.4.2016 a v rozsahu 1.000,- Eur kúpna cena vyúčtovaná vo fa FA 0 14 041/15/050. Uvedené skutočnosti žalovaný v odpore nerozporoval.“ V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje podľa § 387 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, uviedol, že „Dňa 13.10.2016 bola uhradená faktúra č. 1464415050 bo výške 318,24, ako dôkaz prikladám detail obratu z internet bankingu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ (č.l. 47 spisu), a ďalšiu argumentáciu, ktorou by spochybnil nárok žalobcu v relevantnom prvoinštančnom konaní neuviedol, tak bol namieste pre odvolací súd len záver, v zmysle ktorého, bol to žalobca, ktorý predloženými dôkazmi oprávnenosť svojho nároku preukázal, čo žalovaný nevyvrátil a neuniesol tým dôkazné bremeno.

32. Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie okresného súdu vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.