Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3To-60-2018.pdf
PDF · 148.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. T. A., nar. XX.X.XXXX v S. J., trvale bytom S. X. XXX, prechodne bytom R., N. XXXX/X, Česká republika, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta pod sp.zn. 2T/215/2016 zo dňa 20.2.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, s použitím § 285 písm. b) Trestného poriadku
obžalovaného Ing. T. A., nar. XX.XX.XXXX v S. J., trvale bytom S. X. XXX, prechodne bytom R., N. XXXX/X, Česká republika,
o s l o b o d z u j e :
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 3 Pv 697/12/2002 zo dňa 09.decembra 2016, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 29.05.2015 asi o 16.30 hod. pred Nemocnicou sv. Lukáša v Galante nasadol do osobného motorového vozidla nezistenej značky a evidenčného čísla, kde z predného sedadla spolujazdca násilím odňal príručnú tašku s osobnými dokladmi svojej manželky Ing. D. A., pričom pri zápase o kabelku poškodené) páchateľ vyvinul takú silu, ktorou jej spôsobil zlomeninu proximálneho článku 3. a 4. prsta pravej ruky a toto zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s celkovou dobou práceneschopností 94 dní,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por.sa poškodení: Sociálna poisťovňa ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, Bratislava a Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Ing. T. A. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 29.05.2015 asi o 16.30 hod. pred Nemocnicou sv. Lukáša v Galante nasadol do osobného motorového vozidla nezistenej značky a evidenčného čísla, kde z predného sedadla spolujazdca násilím odňal príručnú tašku s osobnými dokladmi svojej manželky Ing. D. A., pričom pri zápase o kabelku poškodené) páchateľ vyvinul takú silu, ktorou jej spôsobil zlomeninu proximálneho článku 3. a 4. prsta pravej ruky a toto zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s celkovou dobou práceneschopností 94 dní.
Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.800,- (tisícosemsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, okresný súd mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil okresný súd obžalovanému povinnosť titulom náhrad škody zaplatiť sumu vo výške 292,30 Eur Sociálnej poisťovni Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava a sumu vo výške 250,98 Eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Panónska cesta 2, Bratislava.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd poškodenú Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Samosudkyňa rozsudok odôvodnila v rozsahu č.l.281-283 spisu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania mal za preukázané, že skutok bol spáchaný, vykazuje znaky trestného činu a ho spáchal obžalovaný.
Obžalovaný nepoprel, že s poškodenou sa naťahovali o jej kabelku, pričom obaja ju držali a pri vzájomnom ťahaní kabelky (obžalovaným dozadu, poškodenou držaním a dopredu) mohlo dôjsť k zraneniu ruky poškodenej, avšak to nebolo z jeho strany úmyselným konaním. K žiadnemu fyzickému kontaktu medzi nimi nedošlo.
Na druhej strane poškodená Ing. D. A. vypovedala, že obžalovaný ju chytil za zápästie pravej ruky a hmatom jej ruku vykrútil. Utrpela pri tom špirálovitú zlomeninu prstov.
Pri objektívnom hodnotení výpovede obžalovaného a poškodenej, ktoré v podstatnej časti - pri popise mechanizmu vzniku zranenia sú odlišné, okresný súd sa musel opierať aj o ostatné dôkazy. Znalec MUDr. Jaroslav Grega popísal najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodenej tak, že poškodená držala putko kabelky o lll. a lV. prst zohnutím do dlane, ktoré obžalovaný ťahal dozadu. Došlo ku kontraspôsobeniu síl a ku zlomenine najprv lll. a potom lV. základného článku prsta aj bez fyzického kontaktu aktérov. Pri zohnutí prstov do dlane, tieto sa nedajú vykrútiť. Poškodená utrpela zlomeninu základných článkov dvoch prstov bez posunu úlomkov, nie ako uviedla poškodená, že špirálovitú zlomeninu. Ku krvácaniu dochádza pri otvorenej zlomenine avšak o krvácaní nebol náznak ani v prvotnej lekárskej správe.
O zhodnom mechanizme vzniku zranení poškodenej vypovedal aj svedok MUDr. P. O. na hlavnom pojednávaní. Je pravdou, že v prípravnom konaní vypracoval odborné vyjadrenie, avšak ešte pred vznesením obvinenia a teda na jeho obsah okresný súd neprihliadol.
V danom prípade okresný súd sa priklonil k popisu ataku obžalovaným, nakoľko ten je v zhode aj s výpoveďou znalca MUDr. Jaroslava Gregora a svedka MUDr. P. O. a lekárskymi správami.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí páchateľ, ktorý inému úmyselne ublížil na zdraví. V danom prípade Ing. D. A. ublížil na zdraví obžalovaný tým, že pri zápase o kabelku poškodenej vyvinul takú silu, ktorou jej spôsobil zlomeninu proximálneho článku lll. a lV. prsta pravej ruky.
Obžalovaný ťahanie kabelky nepoprel, ako je aj vyššie uvedené, avšak poprel, že by chcel poškodenej ublížiť na zdraví. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ustanovenie § 15 Tr. zákona v zmysle ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobiť uvedením v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou, predchádzajúcu bezúspešnú návštevu psychologickej poradne a svoju fyzickú zdatnosť obžalovaný bol uzrozumený, že svojim konaním môže ublížiť na zdraví manželke i keď sa spoliehal na to, že k protiprávnemu následku nedôjde.
Na základe uvedených skutočností a dôkazov okresný súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, nakoľko čin spáchal na svojej manželke, chránenej osobe - blízkej osobe.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona okresný súd zvážil všetky okolnosti, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti. V danom prípade nezistil ani poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona ale ani priťažujúcu v zmysle § 37 Tr. zákona, preto nedošlo k úprave základnej trestnej sadzby.
Po zhodnotení týchto okolností dospel k záveru, že v danom prípade výchovný trest bude postačujúci na nápravu obžalovaného. Uložil mu peňažný trest vo výmere 1.800,- Eur s prihliadnutím na jeho finančné možnosti. Pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody pre Sociálnu poisťovňu, Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava vo výške 292,30 Eur a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Panónska cesta 2, Bratislava vo výške 250,98 Eur, nakoľko ich nároky boli riadne, včas a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Poškodenú Ing. D. A. okresný súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Dôvodom nerozhodnutia v rámci adhézneho konania o jej nároku je skutočnosť, že nie je jednoznačne preukázaný nárok na náhradu škody čo do straty na zárobku. Okrem toho by bolo potrebné skúmať podiel spolu zavinenia poškodenej na vzniknutej konfliktnej situácii, čo už presahuje rámec trestného konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku č.l. 280 spisu) zahlásil obžalovaný odvolanie, ktoré odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 295-297 spisu odôvodnil. V zákonom stanovenej lehote listom zo dňa 26.2.2018 (č.l. 287 spisu) podala aj poškodená prostredníctvom splnomocnenkyne odvolanie v časti výroku o odkázaní poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilný proces, ktoré odvolanie poškodená prostredníctvom splnomocnenkyne doplnila v rozsahu na č.l. 288-290.
Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že má za to, že okresný súd pri svojom rozhodnutí nebral v úvahu všetky skutočnosti, ktoré sa vyskytli v konaní. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a z toho vyplývajú pochybnosti o správnosti skutkových a právnych záverov.
V prvom rade náležitým spôsobom nesnažil doplniť dokazovanie a to podrobným výsluchom svedkov a znalcov a následne opätovne vykonať dokazovanie na hlavnom pojednávaní tak, aby zistené rozpory a nedostatočné skutkové zistenia boli odstránené a aby vykonané dôkazy predstavovali spoľahlivo ustálený skutkový stav, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Táto skutočnosť jednoznačne vplýva z viacerých a dokonca menených výpovedí poškodenej. Raz tvrdí, že obžalovaný jej nejakým hmatom vykrútil dlaň, potom, že obžalovaný sa jej snažil vykrútiť prsty. Sám znalec MUDr. Jaroslav Grega jednoznačne vyvrátil teórie poškodenej ako došlo k predmetnému zraneniu.
Nedostatočná je aj výpoveď poškodenej a aj obžalovaného, lebo tu ostalo len tvrdenie proti tvrdeniu, čo hlavné pojednávanie jednoznačne neodstránilo.
Súd nebral v úvahu ani závery znaleckých posudkov, ktoré sú jednoznačne totožné a sa zhodujú. V posudkoch je uvedené, že poškodená utrpela nepriamu zadnú ohybovú zlomeniu, ale v žiadnom prípade nie následkom vykrútenia prstov do bokov ako v jednej svojej výpovedi tvrdí svedkyňa. Na tejto skutočnosti sa stotožňujú posudky ako MUDr. O. tak aj MUDr. Gregu. Poškodená toto tvrdila, ešte keď neboli známe závery posudkov a neskoršie prispôsobila svoje výpovede pri známosti záverov posudku MUDr. O.. Znalci dospeli k záverom, že k zraneniu v podobe predmetných zlomenín nemohlo dôjsť úmyselným konaní inej osoby. Zlomeniny vznikli tak, že v základných článkoch sa stretli dve protichodne pôsobiace sily. Jedna sila bola predstavovaná ohýbaním - vystieraním len dvoch prstov v smere od dlane pažou obžalovaného na ramienko kabelky a druhá sila bola poškodenej a predstavovala maximálne dosiahnuteľným ťahom za ramienko kabelky, čiže došlo tu k preťahovaniu sa o kabelku. Tu je konštatované, že k vzájomnému fyzickému kontaktu, stretu rúk vôbec nedošlo. Sama poškodená vo svojej výpovedi konštatuje, že začali o kabelku zápasiť.
Čo sa týka osoby obžalovaného, žije bezúhonným životom, doposiaľ nebol súdne trestaný, venuje sa odbornej profesionálnej robote v rámci európskej únie.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery by súd mal prihliadnuť v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tak isto treba zobrať v úvahu aj účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, nakoľko by použitie vyššie uvedenej trestnej sadzby bolo pre obž. neprimerane prísne a to aj s ohľadom na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 však v takýchto prípadoch nebude vylúčené s prihliadnutím na pomery páchateľa. Za pomery páchateľa odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pre nedostatku priťažujúcich okolností. V danom prípade by súd mal prihliadnuť k poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ako aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Preto, by malo v tomto konkrétnom prípade platiť /in dubio pro reo/.
Žiadal, aby vec bola vrátená na podrobné prejednanie súdu prvého stupňa v zmysle § 321 Tr. por., prípadne odvolací súd sám rozhodol podľa § 322 Tr. por.
Splnomocnenkyňa poškodenej v písomnom odôvodnení odvolania stručne zhrnula obsah napadnutého rozsudku. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie voči výroku, ktorým bola poškodená podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Zastávala názor, že súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní o nároku poškodenej na náhradu škody, pretože nesprávne vyhodnotil dôkazy a výrok o náhrade škody považovala za zmätočný, nezákonný a nedostatočne odôvodnený. Poškodená si už pri svojom prvom výsluchu v pozícii svedok - poškodený dňa 15.11.2015 riadne, včas a v zmysle zákonných ustanovení uplatňovala svoj nárok na náhradu škody v adhéznom konaní. V priebehu celého trestného konania nebolo preukázané, že by medzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý bol obžalovaný odsúdený, nebola príčinná súvislosť. V adhéznom konaní je zisťovanie výšky spôsobnej škody predmetom ustálenej judikatúry.
Nárok poškodenej na náhradu škody vo výške 6.718,17 eur predstavuje celkovú stratu poškodenej na jej zárobku za obdobie trvania pracovnej neschopnosti v období od 29.5.2015 do 1.9.2015. Priemerná mesačná mzda poškodenej predstavuje sumu 2.239,39 eur, pričom za obdobie od 1.6.2015 do 30.9.2015 poškodená zarobila len sumu 2.832,09 eur za štyri mesiace. Všetky doklady o príjmoch poškodenej v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a je preukázateľné, že v období trvania pracovnej neschopnosti spôsobenej odsúdeným došlo na strane poškodenej k preukázateľnému poklesu príjmu.
Nárok poškodenej na náhradu škody vo výške 686,40 eur je uplatnený v súlade s odborným vyjadrením č. 5/2016 vypracovaným znalcom - MUDr. Ervín Chomča. Uvedený znalec určil podľa zákona č. 437/2004 Z.z. výšku finančného ohodnotenia všetkých spôsobených zranení poškodenej na sumu 686,40 eur. Uvedená výška bolestného je poškodenej priznaná aj v znaleckom posudku č. 77/2016-
ADV zo dňa 25.11.2016, ktorý vypracoval MUDr. Jaroslav Grega (str. 32-33 ZP, odpoveď na otázku č. 7). Na základe uvedených skutočností aj tento nárok poškodenej považovala za preukázaný zákonným spôsobom a nič nebránilo súdu prvej inštancie priznať tento nárok poškodenej.
Aby bolo možné vo výroku trestného rozsudku ustáliť, že určitá osoba spáchala určitý trestný čin, musia byť preukázateľne splnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Ak by trestný súd v rámci trestného konania nemal za preukázané naplnenie kvalifikačného znaku vzniku škodlivého následku (t.j. naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu) a kvalifikovanej škody pri tých trestných činoch, pri ktorých to Trestný zákon obligatórne vyžaduje, nemohol by v odsudzujúcom rozsudku ustáliť, kto je páchateľom - škodcom a kto poškodeným, v čom spočíva protiprávne konanie, škodu, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaní a vznikom škody, zavinenie škodcu, ako ani minimálnu výšku spôsobenej škody. V takom prípade by trestný súd nemohol páchateľa uznať za vinného zo spáchania takého trestného činu a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na civilné konanie.
Odkázanie poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilné konanie považovala za zásah do jej ústavou zaručeného práva na spravodlivé konanie. Pričom aj súd je povinný zabezpečiť, aby bola ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania spravodlivá, rýchla a účinná. Zastávala názor, že v danom prípade má súd k dispozícii všetky podklady na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu, nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania alebo by ho neprimerane predĺžilo. Odkázaním poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilné konanie je ohrozená jej právna istota ako poškodenej v trestnom konaní. Pričom s uplatnením nároku v civilnom konaní bude mať ďalšie finančné náklady, ako aj samotná dĺžka konania sa neúmerne predĺži, čim jej budú spôsobené aj ďalšie stresové situácie a to neustálim pripomínaním si nepríjemnej situácie, ktorú jej v čase spáchania skutku spôsobila osoba blízka - manžel.
Celkové finančné náklady vo výške 2.343,28 eur, ktoré vzniknú odsúdenému sú vzhľadom na jeho príjmy absolútne neprimerané, pričom všetky tieto náklady budú v prospech štátneho rozpočtu SR a nie v prospech poškodenej. Obrazne povedané, štát sa na úkor poškodenej obohatí a osoba ktorej bola spôsobená reálna škoda konaním odsúdeného nezíska žiadne adekvátne zadosťučinenie, resp. je odkázaná na ďalšie súdne konania a dokazovanie už raz dokázaného. Poškodenej činom obžalovaného bolo ublížené na zdraví, utrpela majetkovú škodu ako aj psychickú ujmu z udalosti, ktorú jej spôsobil odsúdený svojím konaním a napriek tomu nedosiahla zákonné zadosťučinenie v podobe priznania nároku na náhradu škody. Pritom by mal súd zohľadniť aj tú skutočnosť, že odsúdený v júli 2013 napadol pod vplyvom alkoholu poškodenú, pričom trestné oznámenie bolo ukončené uložením pokuty v správnom konaní. Napriek tejto skutočnosti sa správanie odsúdeného nezmenilo a do dvoch rokov sa opätovne dopustil protiprávneho konania voči poškodenej. Vzhľadom na stupňujúcu sa agresivitu odsúdeného má poškodená oprávnené obavy o svoj život ako aj život maloletej dcéry, čo môže mať tak isto negatívny vplyv na vymáhanie uplatnenej škody v civilnom konaní, čím opätovne získa iba odsúdený a prevýchovný účel trestu tým stratí svoj význam v celom rozsahu, nakoľko uložené tresty bezprostredne nehája záujmy poškodenej voči ktorej smeruje agresivita odsúdeného.
Žiadala, aby odvolací súd rozhodol, že odsúdený je povinný titulom náhrady škody - bolestného uhradiť sumu 686,40 eur a titulom náhrady škody zo straty na zárobku uhradiť sumu 6.718,17 eur poškodenej.
Krajský súd vo veci vykonal tri verejné zasadnutia. Verejné zasadnutia zo dňa 20.9.2018 (č.l. 306 spisu) a zo dňa 8.11.2018 (č.l. 314 spisu) boli odročené. Na verejné zasadnutie zo dňa 31.1.2019 sa dostavili zástupca krajskej prokuratúry, obžalovaný, obhajca obžalovaného, splnomocnenkyňa poškodenej, pričom sa konalo v neprítomnosti poškodených Ing. D. A., Všeobecnej zdravotnej poisťovne Trnava, Sociálnej poisťovne Trnava.
Zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že podľa ich názoru rozhodnutie OS bolo zákonné a správne, výška trestu bola primeraná, z toho dôvodu navrhol odvolanie tak obž. ako aj poškodenej zamietnuť.
Obhajca obžalovaného uviedol, že zotrváva na písomne podanom odôvodnení odvolania, ktoré by chcel zároveň doplniť. Došlo k nešťastnej udalosti, ktorá vyplývala v rámci rodinných nezhôd medzi klientom a pošk. nakoľko boli v rozvodovom konaní a jednalo sa hlavne o mal. dieťa. Poukázal, aj keď senát je oboznámený, že znalecký posudok je 3-krát, čo je rarita, že sa 2 znalci zhodli na skonštatovaní a podstatné je to, že nedošlo k fyzickému stretu medzi pošk. a obž., prsty jeho klient vôbec netlačil, zraňujúca sila pôsobila len cez ramienka kabelky. K osobe klienta uviedol okrem § 39 ods. 1 Tr. zák., že k tomuto skutku sa doznal a oľutoval ho. Jeho klient v rámci svojho zamestnania pracuje ako jediná osoba slovenskej národnosti v oblasti bezpečnostných navigačných systémov družíc, pričom sídlo je v Bruseli s pobočkou v Prahe. Pred rokom ako jediný úradník, ktorý za toto zodpovedá bol aj osobne zúčastnený na vypustení navigačného systému. Mal za to, že by súd v rámci tohto konania mal rozhodnúť sám vo svojej právomoci. Navrhol, aby bol rozsudok OS zrušený a aby KS vo veci rozhodol sám oslobodzujúcim rozhodnutím.
Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenie svojho obhajcu, vyjadril svoje poľutovanie na tom, čo sa stalo, v jeho počínaní nebol žiadny úmysel, chcel by poukázať na to, že k celej situácii prispeli obaja. Pokiaľ ide o odvolanie pošk., navrhol aby bolo zamietnuté, pretože nárok bol preukázaný, PN bola príliš dlhá, rozhodnutie OS bola správne. Necítil sa byť vinným, nepopieral účasť na tomto skutku.
Splnomocnenkyňa poškodenej sa pridržiavala písomne podaného odvolania, nechcela ho žiadnym spôsobom pozmeniť.
Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku zistil, že aj odvolanie obžalovaného a aj odvolanie poškodenej boli podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v § 309 Trestného poriadku.
V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že:
· dňa 12.12.2016 prokurátorka okresnej prokuratúry podala podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku obžalobu (č.l. 186 spisu) na obžalovaného Ing. T. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona · okresný súd vydal trestný rozkaz sp.zn. 2T/215/2016 zo dňa 16.2.2017 (č.l. 189 spisu), proti ktorému podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu (č.l. 197 spisu) a poškodená prostredníctvom splnomocnenkyne (č.l. 193 spisu) včas odpor · na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. T. A., výsluchom svedkyne-poškodenej Ing. D. A., znalca MUDr. Jaroslava Gregu, svedka MUDr. P. O. a čítaním listinných dôkazov a to: uplatnenie nároku za úhradu č.l. 147-148, lekársky posudok o bolestnom a SSÚ č.l. 151, potvrdenia o zárobku č.l. 152-158, úradné záznamy č.l. 159-162, výpis z RT, posudky č.l. 179-181, náležitý obsah pripojeného spisu OS Galanta sp.zn. 13P/218/2013
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Z týchto ustanovení Trestného poriadku možno vyvodiť, že každý výrok rozsudku, ktorý obsahuje odôvodnenie, musí byť odôvodnený stručne, ale presvedčivo, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt, alebo obvinený, či jeho obhajca.
Okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Súd prvého stupňa všetky zákone vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu.
K napadnutému rozsudku všeobecne :
Z hľadiska objektívnej stránky je trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona charakterizovaný ako ublíženie na zdraví inému, ktoré môže spočívať tak v konaní ako aj opomenutí. Dôležitým kritériom pri posudzovaní objektívnej stránky je následok konania, ktorý sa prejavuje v zhoršení zdravotného stavu.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona je ochrana ľudského zdravia iného človeka, ktoré chápeme ako normálne fungovanie telesných orgánov potrebných k obvyklej činnosti organizmu, na ktorú sú určené, a ktorej sú schopné z biologického hľadiska.
Subjekt trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona definujeme ako všeobecný a teda tohto trestného činu sa môže doplniť ktokoľvek.
K subjektívnej stránke trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona je potrebné uviesť, že na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, a to buď vo forme priameho úmyslu („dolus directus“) alebo vo forme nepriameho úmyslu („dolus eventualis“).
K výroku o vine :
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)
II. V súvislosti s posudzovaním mechanizmu vzniku poruchy zdravia je úlohou znalca podať odborné vysvetlenie k možným príčinám vzniku poranenia a najmä k tomu, či mechanizmu jeho vzniku tak, ako ho opísal obvinený, resp. svedkovia, prípadne poškodený, zodpovedá v posudzovanom prípade jeho odborným poznatkom. Znalec však nemôže ustáliť skutkový priebeh kritickej udalosti, lebo nebol jej svedkom. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 19/94 zo dňa 18.8.1994)
K odvolaciemu argumentu obžalovaného, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, je potrebné uviesť, že okresný súd vykonal v konaní všetky navrhnuté dôkazy, pričom návrhy na doplnenie dokazovania v konaní pred okresným súdom neboli (č.l. 278 spisu). Na mieste je zdôrazniť, že okresný súd správne ustálil tú relevantnú skutočnosť, že k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou Ing. D. A. nedošlo, nakoľko tvrdenie obžalovaného (č.l. 243 spisu) bolo potvrdené ako znalcom MUDr. Jaroslavom Gregom (č.l. 245 spisu) tak aj svedkom MUDr. P. O. (č.l. 278 spisu). Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, v akom rozsahu sa výpovede obžalovaného a poškodenej Ing. D. A. zhodujú a v čom sa rozchádzajú, pričom vychádzajúc z výpovede znalca MUDr. Jaroslava Gregu a svedka MUDr. P. O. označil za vierohodnú výpoveď obžalovaného (strana 4 napadnutého rozsudku).
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku : Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku : Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona : Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona : Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Trestná zodpovednosť podľa slovenského práva je založená výlučne na zavinení v zmysle § 4 a 5 TZ, ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. (40/2003 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Tz 11/2001 zo dňa 1.5.2003)
K práve uvedenému najvyšší súd však považuje za potrebné uviesť, že subjektívnu stránku spáchaného trestného činu (čiže vzťah páchateľa k spáchanému skutku) nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Tdo 7/2013 zo dňa 30.4.2013)
20. Je všeobecne známou skutočnosťou, že preukazovanie subjektívnej stránky trestného činu, najmä potom preukazovanie zavinenia, je veľmi zložité. Zavinenie je psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin, a spočíva na zložke vedomosti a zložke vôle. Obzvlášť neľahké je preukázať nepriamy úmysel, najmä jeho vôľovú zložku, t.j. uzrozumenie páchateľa s tým, že poruší alebo ohrozí chránený záujem. Tento vnútorný vzťah, odohrávajúci sa v psychike páchateľa, je navonok poznateľný len tým, že buď slovnú informáciu o ňom poskytne sám páchateľ, najčastejšie vo svojej výpovedi, alebo tým, že sa prejaví v správaní páchateľa. Veľmi ťažké je objasňovanie a posudzovanie subjektívnej stránky v prípadoch omisivných deliktov. 21. V odbornej trestnoprávnej literatúre a v praxi judikatúry bol opakovane vyslovený názor, že úmysel nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností preukázať. Záver o úmysle, ak o tejto otázke chýba priznanie páchateľa, možno urobiť i z objektívnych skutočností, napr. z povahy činu, spôsobu jeho uskutočnenia alebo z iných okolností objektívnej povahy. Úsudok o zavinení možno vyvodiť i zo zistených okolností subjektívnej povahy, napr. z pohnútky činu. Zavinenie je výsledkom (okrem iného) i osobných vlastností páchateľa, a preto tiež z nich možno na formu zavinenia usudzovať. Tieto okolnosti je však treba hodnotiť všetky v ich súvislostiach. Nemožno prikladať zásadný význam len niektorej z nich (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 2. 5. 2001 sp. zn. 4 Tz 85/2001). Závery o zavinení nesmú nabrať povahy akýchsi prezumpcií. (pozri napr. č. 41/1967 Sb. rozh. tr.) (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III.ÚS 1073/15 zo dňa 19. 7. 2016)
III. Pre naplnenie znakov subjektívnej stránky uvedeného trestného činu nepostačuje len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale sa musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 písm. a), resp. b) Tr. zák. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, ďalej na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 19/94 zo dňa 18.8.1994)
Páchateľ je trestne zodpovedný nie len za následok, ale aj za účinok (t. j. za zmenu na predmete útoku), ktorý spôsobil, iba ak ho aj zavinil. Zavinenie musí preto zahŕňať príčinný priebeh (vzťah) aspoň v podstatných črtách medzi konaním páchateľa a následkom alebo účinkom. Skutočnosť, že následok (účinok), ktorý vyplynul z konania páchateľa bol iný, než si páchateľ predstavoval (tzv. omyl v kauzálnom priebehu), páchateľovi neprospieva a nevylučuje jeho zavinenie. Len ak páchateľ môže predvídať príčinný priebeh, môže zodpovedať za vzniknutý následok, a to aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti. Páchateľom nepredvídateľný príčinný priebeh však nie je v zavinení zahrnutý, páchateľ preto nezodpovedá za účinok (následok), ktorý takto vzíde. (R 17/2003, rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo 16. septembra 2002, sp. zn. 7 To 14/02)
Dovolateľovi treba dať za pravdu v tom, že právna teória i súdna prax vychádzajú z toho, že pre správne posúdenie zhora naznačenej otázky je spravidla nutné ozrejmiť, resp. spoľahlivo zistiť, akým motívom (pohnútkou) bolo konanie páchateľa vedené. Motívom pritom rozumieme vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. V právnej náuke sa zdôrazňuje, že význam motívu (pohnútky) je v trestnom práve značný, aj keď motív ako taký je len výnimočne obligatórnym znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu. Ak nebol motív trestného činu zistený, je tým nepochybne sťažené aj rozhodnutie o vine. Práve motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu (viď Solnař V., Academia Praha 1972, str. 246). Na druhej strane netreba význam motívu ani preceňovať, ako sa v podanom dovolaní snažil obvinený L. H.. Ak sa nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom (pohnútkou) bol páchateľ k svojmu činu vedený, nemožno z toho mechanicky usúdiť na jeho chýbajúci úmysel spôsobiť poškodenému smrteľný následok, pokiaľ je tento úmysel dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň spôsobilú iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela, kde sú uložené orgány dôležité pre život (viď napr. Usnesení Nejvyššího soudu ČR z 15. decembra 2010, sp. zn. 3 Tdo 1527/2010). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Tdo 22/2011 zo dňa 19.5.2011)
K odvolacej námietke obžalovaného, že k zraneniu v podobe zlomenín nemohlo dôjsť úmyselným konaním inej osoby, je na mieste konštatovať, že okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť právnemu posúdeniu, či k ublíženiu na zdraví došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Uvedené zisťovanie má vplyv na existenciu právnej kvalifikácie v zmysle § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie, ako okolnosť subjektívneho charakteru, možno v zásade dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej povahy, ktoré vyšli najavo. Vo vonkajšom prostredí je zavinenie poznateľné len tým, že buď sám páchateľ poskytne o ňom slovnú informáciu, najčastejšie vo svojej výpovedi, alebo tým, že sa prejaví v správaní páchateľa, čo zahŕňa aj zisťovanie povahy činu a spôsobu jeho uskutočnenia. Ďalej je zavinenie aj výsledkom osobných vlastností páchateľa. Tieto všetky aspekty zisťovania zavinenia je nevyhnutné posudzovať všetky vo vzájomných súvislostiach. Subjektívna stránka, či už úmyselné zavinenie alebo nedbanlivostné zavinenie, sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ako na protiprávne konanie, tak aj na príčinnú súvislosť a zároveň tiež na protiprávny následok.
Právna teória i súdna prax vychádzajú z toho, že pre správne posúdenie zavinenia je spravidla nutné ozrejmiť, resp. spoľahlivo zistiť, akým motívom (pohnútkou) bolo konanie páchateľa vedené. Motívom pritom rozumieme vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. V právnej náuke sa zdôrazňuje, že význam motívu (pohnútky) je v trestnom práve značný, aj keď motív ako taký je len výnimočne obligatórnym znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu. Ak nebol motív trestného činu zistený, je tým nepochybne sťažené aj rozhodnutie o vine. Práve motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu. Na druhej strane netreba význam motívu ani preceňovať, a ak sa nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom (pohnútkou) bol páchateľ k svojmu činu vedený, nemožno z toho mechanicky usúdiť na jeho chýbajúci úmysel spôsobiť poškodenému následok spočívajúci v ublížení na zdraví, pokiaľ je tento úmysel dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku.
Pre trestný čin ublíženie na zdraví podľa § 156 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa, pričom tento úmysel musí smerovať k ublíženiu na zdraví iného. Úmyselným zavinením páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia, teda musí byť pokryté nielen to, že koná protiprávne, ale úmyselným zavinením páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce spôsobiť ublíženie na zdraví, pričom nemožno opomenúť nevyhnutnosť existencie príčinnej súvislosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že vnútorný vzťah páchateľa k tomuto následku musí byť aktívny. Len ak takýto páchateľ môže predvídať príčinný priebeh medzi jeho konaním a ním spôsobeným následkom, môže zodpovedať za vzniknutý následok, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu. V prípade, že by páchateľ konal v úmysle dosiahnuť iný cieľ, pričom jeho konanie by malo za následok ublíženie na zdraví iného, no vo vzťahu k tomuto následku by nebol daný úmysel, nebol by páchateľ trestne zodpovedný za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona sa od iného protiprávneho konania s následkom ublíženia na zdraví odlišuje práve formou zavinenia, je veľmi dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému následku na zdraví iného.
Na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.11.2017 (č.l. 242) obžalovaný uviedol aj toto: „Nakoniec tieto nahrávky zobrala a išla do svojho auta, kde si sadla na sedadlo vodiča. Ja som vystúpil z vozidla, išiel k nej, nakoniec som si sadol na zadné sedadlo za vodičom a som sa natiahol medzi sedadlami dopredu a zobral zo sedadla spolujazdca jej kabelku. Ja som ju držal za ucho, ona sa tiež chytila tej kabelky a ani jeden z nás ju nepustil. Intenzita ťahania podľa mňa bola rovnaká, pričom ona si mohla ublížiť keď držala svoju ruku nad ramenom a držala kabelku, lebo takto by takúto kabelku ani zdatný chlap neudržal. Teda ruku mala v zlom uhle. Poškodenej ublížiť som nechcel a preto sa necítim byť vinným z úmyselného konania.“
Na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.11.2017 (č.l. 245) znalec MUDr. Jaroslav Grega uviedol aj toto: „Najpravdepodobnejší spôsob je ten, že poškodená držala putko svojej kabelky o tretí a štvrtí prst zohnutými do dlane, pričom pri tomto spôsobe prsty sa nedajú vykrútiť, na druhej strane takto zavreté prsty pravej ruky obžalovaný ťahal dozadu ale aj zo strany poškodenej došlo k vyvinutiu sily, teda došlo ku kontraspôsobeniu síl, sily pôsobiace oproti sebe a ku zlomenine najprv tretieho a potom základného článku štvrtého prsta.“ a aj toto: „Určite väčšiu silu vyvinul obžalovaný, ktorý je silnejší a mal aj výhodnejšiu polohu, keďže kabelku ťahal k sebe.“ Zo zisteného skutkového stavu je potrebné ustáliť, že celý incident súvisiaci s vtedajšími vyhrotenými a naštrbenými manželskými vzťahmi bol vyvolaný prekvapivým konaním poškodenej Ing. D. A., ktorá sa zmocnila zložky s nahrávkami, ktoré patrili obžalovanému.
Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný uvedený incident vrátane jeho priebehu nemohol ani predvídať a ani plánovať. Zo skutkového stavu ďalej vyplýva, že obžalovaný v urputnej snahe získať naspäť zložku s nahrávkami vyvinul snahu získať kabelku poškodenej Ing. D. A.. Tu je potrebné ustáliť aj motív celého incidentu, ktorý spočíval v znovu získaní zložky s nahrávkami.
Keďže kabelka poškodenej Ing. D. A. bola voľne položená na prednom sedadle, v prvotnom momente poškodená Ing. D. A. nemala kabelku ani na sebe a ani ju nedržala v ruke. Obžalovaný v tomto momente nemohol s určitosťou predpokladať reakciu poškodenej Ing. D. A., keďže poškodená Ing. D. A. mohla teoreticky zareagovať rôzne, napríklad v prípade nevenovania dostatočnej pozornosti blížiacemu sa incidentu z dôvodu zahltenia pozornosti verbálnym dialógom, resp. čítaním textu nemusela zareagovať vôbec alebo mohla zareagovať oneskorene, teda poškodená Ing. D. A. by sa v takomto prípade vôbec nedostala to kontaktu s touto kabelkou. To znamená, že obžalovaný zameral svoju fyzickú silu na zmocnenie sa kabelky, pričom jeho fyzická sila nesmerovala proti zdraviu poškodenej Ing. D. A.. V tejto súvislosti neprišlo ani len k najmenšiemu fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou Ing. D. A.. Bezprostredne pred týmto incidentom a ani bezprostredne po ňom obžalovaný neuskutočnil žiadny útok na zdravie poškodenej Ing. D. A.. K tomu je potrebné ešte doplniť, že obžalovaný sám privolal políciu za účelom vyšetrenia celého incidentu.
Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že na verejnom zasadnutí zo dňa 31.1.2019 na odvolacom súde obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nekonal úmyselne a ľutuje, že došlo k takémuto nešťastnému incidentu.
Z hľadiska zisťovania zavinenia je potrebné prihliadnuť aj na osobnosť obžalovaného, ktorý nie je žiadny agresívny násilník, ale na mieste je ho označiť za etablovaného vedca, pričom k vzniku uvedeného nešťastného incidentu prispeli vypäté a vyostrené vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou Ing. D. A., ktorí v tom čase prežívali manželskú krízu, pričom od 5.9.2013 prebiehalo súdne konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práva a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, čo môže zamávať s emocionálnym stavom nejedného človeka. Práve táto manželská kríza a starostlivosť o ich maloletú dcéru ich oboch doviedla do psychologickej poradne, kde došlo dňa 29.5.2015 k uvedenému nešťastnému incidentu.
Dnes už je však situácia iná, keďže obžalovaný a poškodená Ing. D. A. už viac nie sú manželmi, nakoľko manželstvo obžalovaného a poškodenej Ing. D. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 13P/288/2013-252 zo dňa 10.11.2017 s právoplatnosťou dňa 8.12.2017 (č.l. 252 spisu).
Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného je vylúčený priamy úmysel a nemožno usudzovať ani na nepriamy úmysel vo vzťahu k útoku na zdravie poškodenej Ing. D. A..
Keďže v preskúmavanom prípade prichádza do úvahy u obžalovaného len zavinenie z nedbanlivosti, nemôže byť naplnená subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona. Na mieste je teda konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku : Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku : Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p. : Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) : Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní. Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 19.9.2018 vyplýva, že konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. pred Okresným úradom Galanta pod sp.zn. OU-GA-OVVS-2017/000295 bolo zastavené s dátumom právoplatnosti 10.5.2017, pričom stručný opis skutku znel: „T. A. mal dňa 29.05.2015 v čase okolo 16:30 hod. v aute na parkovisku pri NsP Sv. Lukáša v Galante zlomiť dva prsty na pravej ruke svojej manželke D. A.“. Z uvedeného je zrejmé, že okresný úrad sa už skutkom uvedeným v obžalobe zaoberal a konanie o priestupku právoplatne zastavil, pričom nie je možné prejednávať tú istú vec a rozhodnúť o tej istej veci dvakrát, a teda nie je ani dôvodné a ani možné znovu postúpiť vec okresnému úradu na prejednanie priestupku.
Na základe uvedeného je teda potrebné uzavrieť, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Keďže to zároveň znamená, že obžalovaného je na mieste v zmysle § 322 ods. 3 Trestného zákona spod obžaloby oslobodiť, bolo by nadbytočné zaoberať sa odvolaním obžalovaného v časti výroku o treste a odvolaním poškodenej v časti náhrady škody, keďže výroky o treste a o náhrade škody už viac nebudú mať vo výroku o vine svoj podklad. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd už ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku : Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Keďže obžalovaný bol spod obžaloby v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodený, bolo nevyhnutné poškodených Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a Ing. D. A. odkázať s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a súčasne v zmysle § 322 ods. 3 Trestného zákona rozhodnúť, že sa obžalovaný pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodzuje, keďže predmetný skutok nie je trestným činom a že sa poškodení v zmysle § 288 ods. 3 s ich nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.