Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-330-2018.pdf
PDF · 104.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/330/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: v 1/ rade Q. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, v 2/ rade F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, v 3/ rade P. Q., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovanej: v 1/ rade X. R., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, v 2/ rade P. F., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, žalované 1/,2/ zastúpené spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/119/2016-111 zo dňa 01. marca 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/119/2016-135 zo dňa 28. septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II., V. z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníkom parcely KN-E č. 5157 o výmere 622 m2 orná pôda v podiele 1/2 je Q. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX (výrok I.). Zároveň súd určil, že parcela KN-E č. 5157 o výmere 622 m2 orná pôda v podiele 1/2 patrí do dedičstva po poručiteľke U. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX (výrok II.). Konanie voči žalovanej 2/ a žalobcovi 4/ zastavil (výrok III. a IV.). Žalovaných zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok V.).
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o článok 2 ods. 1 Ústavy SR, § 124 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, a to najmä výpoveďou svedka I. V., že pri ROEP došlo k zlej identifikácii, keď parcela, ktorá má terajšie č. 5157 registra E-KN bola zapísaná ako vlastníctvo inej osoby s tým, že pôvodné číslo tejto parcely bolo 5087, kde vlastníčkou bola v danom prípade žalobkyňa. Teda na miesto parcely 5087 bola zapísaná parcela č. 5088. Tieto skutočnosti sú potvrdené aj listinným dôkazom a to návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa 11.09.2015, ktorým GEODET Gremium s.r.o. žiadal v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonať opravu v registri E katastra nehnuteľnosti a vo vektorovej mape určeného operátu katastra nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. z dôvodu, že parcela určeného operátu č. 5157 bola v diele ROEP nesprávne zidentifikovaná s pozemnoknižnou parcelou č. 5088 zapísanou v pozemkovej knihe v protokole č. 104. Správne mala byť zidentifikovaná s pozemnoknižnou parcelou č. 5087, zapísanou v pozemkovej knihe v protokole č. 1. Parcela určeného operátu č. 5156 bola v diele ROEP zidentifikovaná s pozemnoknižnou parcelou č. 5089 zapísanou v pozemkovej knihe v protokole č. 103. Táto identifikácia bola správna len sčasti. Správne mala byť parcela určeného operátu č. 5156 rozdelená na južnú a severnú parcelu, pričom južná parcela UO č. 5156/1 o výmere 427 m2 mala byť zidentifikovaná s pozemnoknižnou parcelou č. 5088 zapísanou v pozemkovej knihe v protokole č. 104 a severná parcela UP č. 5156/2 o výmere 480 m2 mala byť zidentifikovaná s pozemnoknižnou parcelou č. 5089, zapísanou v pozemkovej knihe v protokole č. 103. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že zástupca žalobcov dňa 08.02.2018 vzal žalobu voči žalovanej 2/ späť, súd konanie vo vzťahu k žalovanej 2/ zastavil. Vzhľadom na to, že žalobca 4/ počas konania zomrel, súd konanie vo vzťahu k nemu zastavil. S poukazom na úspešnosť strany žalobcov s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku
3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 1/ rade, a to proti výrokom I., II. a V. z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Poukazuje na to, že vo výrokoch I. a II. rozsudku absentuje bližšia špecifikácia nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, a to označenie katastrálnym územím, aby bolo možné jasne, bez akýchkoľvek pochybností identifikovať, kde sa parcela nachádza a taktiež o číslo listu vlastníctva, na ktorom je parcela zapísaná. Bez týchto identifikátorov nie je možné určiť, o ktorú parcelu ide, pričom takéto rozhodnutie nemôže slúžiť ako podklad pre účely zápisu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie založil výroky I. a II. svojho rozhodnutia výhradne na argumentácii, že mal preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, a to najmä výpoveďou svedka I. V., že pri ROEP došlo k zlej identifikácii, keď parcela, ktorá má terajšie číslo 5157 registra EKN, bola zapísaná ako vlastníctvo inej osoby s tým, že pôvodné číslo tejto parcely bolo 5087, kde vlastníčkou bola žalobkyňa. Teda namiesto parcely 5087 bola zapísaná parcela č. 5088. Súd sa ale v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými dôkazmi a právnou argumentáciou predloženou žalovanou. Poukazuje na odpoveď Okresného úradu Tvrdošín, katastrálneho odboru zo dňa 30.01.2017 na žiadosť žalovanej, ktorá bola predložená na pojednávaní konanom dňa 01.03.2018. Z odpovede Okresného úradu Tvrdošín, katastrálneho odboru jasne vyplýva, že neeviduje doručenie návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte od spoločnosti GEODET Gremium, s. r. o. v období od 11.09.2015 do 11.01.2017. Z uvedeného je zrejmé, že svedok Ing. I. V., konateľ tejto spoločnosti nehovoril pravdu v rámci svojej výpovede. Taktiež žalovaná argumentovala, že Ing. I. V. predložený geometrický plán č. 162/98 nepredstavuje geometrický plán, ktorý by mal náležitosti geometrického plánu, pričom išlo v podstate o zopár fotiek, z ktorých ani nebolo zrejmé, v akom katastrálnom území sa predmetné vyznačené pozemky nachádzajú. Taktiež správnosť a pravosť predmetných dokumentov nebola nikdy žiadnym príslušným kompetentným orgánom skontrolovaná, osvedčená a do katastra zapísaná. Svedok V. vo svojej výpovedi taktiež povedal, že pozemok registra EKN parc. č. 5157 - orná pôda o výmere 622 m2, kat. územie Z., nemal byť stotožnený s parcelou 5088, ale s parcelou 5087. Zároveň uviedol, že vtedajšia parcela 5088 a 5089 mala byť stotožnená s dnešnou parcelou EKN 5156 - orná pôda o výmere 907 m2 zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z.. Ďalej povedal, že vtedajšia parcela 5088 mala 249 siah a parcela 5089 výmere 280 siah, pričom jedna siaha predstavuje 3,6 m2. Uvedené tvrdenia sa priečia reálnemu skutkovému stavu, keďže parcela 5088 mala výmeru 896,4 m2 a parcela 5089 mala mať výmeru 1008 m2, čo spolu predstavuje 1904,4 m2, ale parcela 5156 má v súčasnosti iba 907 m2, čo vyplýva z LV č. XXX, k.ú. Z.. Argumentácia žalobcov, že pred podaním žaloby sa pokúšali ohľadom parcely 5157 so žalovanými dohodnúť mimosúdne, sa ukázala taktiež nepravdivá. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede žalobkyne 1/, vyjadruje pochybnosť, či vôbec vie, o ktorú parcelu ide a kde sa nachádza. Tiež bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že predmetnú parcelu 5157 miestne poľnohospodárske družstvo nikdy neužívalo, a to odpoveďou Poľnohospodárskeho družstva Suchá Hora zo dňa 02.11.2016. Na poukázané rozpory, nejasnosti vo svedeckých výpovediach a v predkladaných dôkazoch poukazoval právny zástupca žalovanej. Žalovaná 1/ taktiež argumentovala aj inštitútom vydržania s poukazom na ustálenú aplikačnú prax všeobecných súdov, s čím sa okresný súd tak isto nevysporiadal. Keďže sa súd v predmetnom rozsahu nezaoberal všetkými podstatnými okolnosťami a dôkazmi predloženými vo veci, predovšetkým rozpornosťou a dôveryhodnosťou tvrdení a výpovedi svedka pána V., na ktorých súd postavil rozhodnutie, javí sa rozhodnutie okresného súdu nedostatočne odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. V tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú súdnu prax Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Okresný súd Námestovo opravným uznesením rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 10C 119/2016-111 zo dňa 01. marca 2018 vo výroku I. opravil tak, že správne má znieť nasledovne: Súd určuje, že vlastníkom parcely KN-E č. 5157, katastrálne územie Z., o výmere 622 m2 orná pôda v podiele 1 je Q. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX (výrok I.). Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 10C 119/2016-111 zo dňa 01. marca 2018 vo výroku II. opravuje tak, že správne má znieť nasledovne: Súd určuje, že parcela KN-E č. 5157, katastrálne územie Z., o výmere 622 m2 orná pôda v podiele 1 patrí do dedičstva po poručiteľke U. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX (výrok II.). Ostatné časti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C 119/2016-111 zo dňa 01. marca 2018 zostávajú nezmenené (výrok III.). Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie pristúpil k vydaniu opravného uznesenia v súlade s ust. § 224 CSP a doplnil do výrokov I., II. rozsudku údaj o katastrálnom území, kde sa nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom konania, nachádza, ktorý údaj je potrebný pre vykonateľnosť rozsudku.
6. Voči opravnému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktoré opiera o ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, h/ CSP. Poukazuje na to, že jedným z odvolacích dôvodov v odvolaní proti rozsudku vo veci samej bola absencia bližšej špecifikácie nehnuteľnosti o katastrálne územie a taktiež o číslo listu vlastníctva, na ktorom je parcela zapísaná. Bez týchto ďalších identifikátorov nie je možné určiť, o ktorú parcelu ide. Z toho dôvodu žalovaná namietala, že výroky I., II. rozsudku sú zmätočné a nepreskúmateľné, čo predstavuje základný dôvod na zrušenie rozsudku. Až po tom, čo na toto pochybenie upozornili, až v priebehu odvolacieho konania okresný súd vydal predmetné uznesenie. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou súdu, že pri písomnom vypracovaní rozsudku došlo k chybe vo vzťahu k identifikácii nehnuteľnosti, ku ktorej súd určuje vlastnícke právo. Nemohlo dôjsť k chybe v písomnom vypracovaní rozsudku, keďže výrok rozsudku v rovnakom znení ako jeho písomné vyhotovenie bol vyhlásený na pojednávaní dňa 01.03.2018. Len čo súd rozsudok vyhlásil, bol ním viazaný. Uvedeným postupom sa súd snažil v rozpore so zákonom opraviť svoje pochybenie, čo je neprípustné, a to obzvlášť za situácie, keď to súd urobil až v priebehu odvolacieho konania. Tiež upozorňuje na to, že v žalobe vo veci samej podanej na súd 02.06.2016 absentuje v petite žaloby označenie katastrálneho územia príslušnej parcely. Žiada odvolací súd, aby opravné uznesenie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ proti opravnému uzneseniu uvádzajú, že dôvody odvolania považujú za účelové, smerujúce k nehospodárnemu predlžovaniu sporu. Doplnením katastrálneho územia opravným uznesením súdu došlo k doplneniu chýbajúceho údaju v rozsudku. V priebehu konania je jednoznačné, o aké katastrálne územie išlo. Vzhľadom na to považujú odvolanie za účelové.
8. Žalovaná 1/ sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrila.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II. a V. zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Výrokov III. a IV., ktoré neboli odvolaním napadnuté, sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.
11. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a možno do neho zaradiť viaceré čiastkové práva. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
13. Jedným z čiastkových práv, ktoré zahŕňame do práva na spravodlivý proces, je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Je však základnou procesnou povinnosťou súdu svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
14. Odôvodnenie rozsudku musí sledovať účel, vyložiť opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku súdu, ktorý sa prejavil vo výroku rozsudku. Je potrebné, aby sa súd v odôvodnení rozsudku vyporiadal so zásadnou argumentáciou sporových strán a dal na túto argumentáciu odpoveď. Je potrebné, aby dôkazy, ktoré predložila ktorákoľvek zo sporových strán, boli v konaní vyhodnotené. Skutkový a právny záver súdu musí mať oporu vo vykonaných dôkazoch. Podstatnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku je aj právne posúdenie, z ktorého musia vyplývať jednotlivé úvahy, ako súd na zistený skutkový stav aplikoval právnu normu.
15. Rozhodnutie napadnutého rozsudku takéto požiadavky nespĺňa a možno dať odvolateľke za pravdu, že súd sa nevyporiadal s ňou predloženými dôkazmi, ako aj s jej právnou argumentáciou (poznámka odvolacieho súdu - bez ohľadu na to, či táto argumentácia bola dôvodná, či mohla mať dôsledky na vecnú správnosť rozhodnutia).
16. Na druhej strane nemožno dať odvolateľke za pravdu a jej odvolacia námietka smerujúca voči opravnému uzneseniu je nedôvodná, pokiaľ namieta nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie opravného uznesenia. Vo vyhlásenom rozsudku súdu, ako aj v jeho písomnom vyhotovení absentoval vo výroku rozsudku údaj o katastrálnom území, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, ku ktorej sa určovalo vlastnícke právo žalobkyne. Ide o údaj, ktorý je nevyhnutný pre vykonateľnosť rozsudku a jeho zapísateľnosť do katastra nehnuteľností. Bez tohto údaja by bol rozsudok súdu prvej inštancie nevykonateľný. Zároveň doplnenie tohto údaju je možné uskutočniť postupom podľa § 224 CSP, kedy neuvedenie tohto údaju možno považovať za zrejmú nesprávnosť. Nie je ani na vadu tohto postupu, že sa tak stalo až v odvolacom konaní.
17. Pokiaľ ide o podanú žalobu, odvolací súd poukazuje, že z nej nepochybne vyplýva, že sa jedná o nehnuteľnosť v katastrálnom území Z., hoci tento údaj opomenuli žalobcovia uviesť v navrhovanom petite žaloby. Z opísania rozhodujúcich skutočností tento údaj nepochybne vyplýva a odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že to bolo známe tak súdu prvej inštancie, ako aj žalovanej 1/. Vydaním opravného uznesenia opravil súd prvej inštancie rozsudok ako taký, t. j. aj jeho vyhlásené znenie aj písomné vyhotovenie
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkovej nehnuteľnosti parc. KNE 5157 o výmere 622 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z.. Vychádzajúc zo samotnej žaloby a písomných a ústnych vyjadrení účastníkov, podstatou sporu je identifikácia tejto parcely registra E, ktorá bola vytvorená v procese ROEPu, a to, ktorej pozemnoknižnej parcele alebo jej časti zodpovedá. Obidve strany v konaní, ako žalobcovia, tak aj žalovaná 1/, preukazovali svoje právne nástupníctvo a vlastníctvo odvíjajúc sa u žalobcov od pozemnoknižnej parcely 5087 zapísanej v protokole č. 1 pre územie Z. a na strane žalovaných k PKN parcele 5088 zapísanej vo vložke XXX územia Z.. Z vykonaných dôkazov možno konštatovať, že žalobcovia preukázali právne nástupníctvo a právne tituly na spolu/ vlastníctvo pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN 5087 zapísanej v protokole č. 1 a naopak, žalovaná 1/ preukázala právne nástupníctvo a právne tituly dotýkajúce sa pôvodnej pozemnoknižnej parcely 5088 zapísanej vo vložke XXX pre územie Z.. Čo je však predmetom sporu, je to, ktorej pôvodnej pozemnoknižnej parcele zodpovedá parcela registra EKN 5157. Obe strany majú o tejto skutočnosti vlastné predstavy a tvrdenia. Úlohou súdu bolo túto otázku vyriešiť, pretože je to podstatná prejudiciálna otázka pre určenie vlastníckeho práva k predmetu sporu. Nemožno ale konštatovať, že súd túto otázku vyriešil dostatočne. Predovšetkým nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, ktoré sú nedostatočné pre právny záver tak, ako je uvedený vo výroku rozhodnutia.
18. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že sú vlastníkmi parcely EKN 5157 v katastrálnom území Z., je ich dôkaznou povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Žalobcovia preukázali, že majú právny titul na túto nehnuteľnosť, pokiaľ by zodpovedala pozemnoknižnej parcele 5087 zapísanej v protokole č. 1 pre územie Z.. Ich povinnosťou je však preukázať aj skutočnosť, že parcela KNE zodpovedá tejto pôvodnej pozemnoknižnej parcele 5087 alebo jej časti. V tomto smere však dôkazné bremeno nemožno považovať za dostatočne unesené.
19. Žalobcovia navrhli ako dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti výsluch Ing. I. V., autorizovaného geodeta, ktorý zároveň súdu predložil grafické znázornenie geometrického plánu č. 162/98 v platnej mape registrov C a E katastra nehnuteľností. V zásade odvolací súd konštatuje, že ide o dôveryhodného svedka, pretože sa podieľal na procese ROEPu, je odborníkom v oblasti geodézie a žalovaní neponúkli odborné argumenty na spochybnenie identifikácie ním uskutočnenej. Súd prvej inštancie sa však dôsledne nezaoberal jeho výpoveďou predovšetkým v súlade s predloženým grafickým znázornením, keď v zmysle tohto grafického znázornenia nie je zidentifikovaná celá parcela EKN 5157, ktorá je predmetom konania, ale iba jej časť ako novovytvorená parcela registra CKN 930/5. Keďže prílohou tohto grafického znázornenia nie je popisná časť, nevyplýva z neho ani výmera tejto parcely 930/5. Na tento rozpor ho súd, ktorý uskutočňoval jeho výsluch, nevypočul. Predmetné grafické znázornenie nemá ani popisnú časť a odkazuje na geometrický plán č. 162/98, ktorý však žalobcovia ani Ing. I. V. nepredložili. Možno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej, že toto grafické znázornenie nemožno považovať za geometrický plán, chýba jeho autorizačné overenie a jeho náležitosti.
20. Súd prvej inštancie iba poukázal na výpoveď tohto svedka a grafické znázornenie bez toho, aby vysvetlil, na základe akých právnych úvah dospel k záveru, že celá parcela EKN 5157 zodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej parcele 5087. Rozsudok súdu prvej inštancie prakticky ani právne posúdenie v pravom zmysle neobsahuje.
21. Odvolací súd opakuje, že dôkazné bremeno na preukázanie, že predmet konania, teda celá EKN parcela 5157 zodpovedá pozemnoknižnej PKN parcele 5087, majú žalobcovia a na základe vyššie uvedených pochybností nemožno toto dôkazné bremeno považovať v súčasnom štádiu za unesené. Rozhodnutie súdu však nesmie byť prekvapivé a na túto skutočnosť bolo povinnosťou súdu prvej inštancie (pokiaľ by to bol zistil) žalobcov upozorniť v rámci predbežného posúdenia veci, keďže žalovaná nedostatočnosť grafického znázornenia namietala.
22. Možno dať za pravdu odvolateľke, že okresný súd neposúdil ani ňou predložené stanovisko Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že toto pre rozhodnutie veci nie je relevantné, pretože katastrálny odbor iba potvrdzuje týmto stanoviskom právne tituly žalovanej k pôvodnej pozemnoknižnej parcele 5088. Otázka, ktorej pozemnoknižnej parcele zodpovedá súčasná parcela KNE 5157, však v danom stanovisku riešená nie je.
23. Zároveň pre konanie nie je významné ani to, či bol podaný návrh na opravu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, pretože pri spornosti veci je orgánom povolaným vyriešiť túto spornosť súd.
24. Úlohou odvolacieho súdu nie je naprávať tak závažné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré majú podstatný význam pre práva strán sporu, preto odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v napadnutom rozsahu čo do výrokov I., II. a V. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, zamerajúc sa na vyriešenie otázky, ktorej pôvodnej PKN parcele zodpovedá parcela registra EKN 5157 o výmere 622 m2 v katastrálnom území Z.. Je na žalobcoch v 1/ až 3/, majúc dôkazné bremeno, aby predložením riadneho dôkazu - geometrického plánu s riadnymi náležitosťami preukázali predmetnú nimi tvrdenú identifikáciu, resp. navrhli vykonanie znaleckého dokazovania na túto skutočnosť. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude zároveň rozhodnúť o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Hoci konanie bolo právoplatne zastavené voči žalovanej v 2/ rade, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania aj vo vzťahu k tejto strane konania. Keďže výrok o trovách konania bol zrušený, v novom rozhodnutí, prípadne v samostatnom rozhodnutí (uvedené je na zvážení súdu prvej inštancie) bude potrebné rozhodnúť aj o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade (žalovaná 2/ je v tomto štádiu konania účastníčkou konania len vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania). Hoci k právoplatnému zastaveniu konania došlo aj vo vzťahu k žalobcovi v 4/ rade, o trovách konania vo vzťahu k tomuto účastníkovi nie je potrebné rozhodnúť, pretože jeho univerzálni právni nástupcovia pokračujú v konaní (žalobcovia 1/ - 3/).
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)