Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/273/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne B. Č., E.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v X. Č.. XXX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o neplatnosť právneho úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4Csp/114/2017-53 zo dňa 17.4.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o úvere č. 702703224 zo dňa 24.10. 2015, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Druhým výrokom žalovaného zaviazal povinnosťou vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.10. 2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.

2. Rozsudkom teda súd rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou žiadala určiť, že predmetná zmluva o úvere, ktorú uzavrela so žalovaným je neplatná a požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia 322 €, ako aj náhradu trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že predmetná zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a na jej základe poskytol jej žalovaný spotrebiteľský úver, pričom súčasťou zmluvy o úvere bola Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 26.10.2015, v ktorej bola určená výška mesačnej splátky 56 € v počte 12 splátok v celkovej výške 672 € s určením RPMN 281,64 % a výškou úroku 64 %. V dohode o plnení v splátkach absentuje priemerná hodnota RPMN. Neprijateľnosť zmluvných podmienok a záver, že úver musí byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov spôsobuje skutočnosť, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ďalej predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa uvádza údaj 28 % a v dohode o plnení v splátkach 281,64 %. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov týkajúcich sa výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za zavádzanie spotrebiteľa, resp. jeho klamanie a porušenie povinnosti dodávateľa podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom podľa § 7 ods. 2 tohto zákona ide o nekalú obchodnú praktiku.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že skutočne so žalobkyňou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej jej poskytol sumu 350 €, pričom dlžníčka sa ju zaviazala vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok 322 €. Keďže v zmluve sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane 26.10.2016, vyplýva z toho, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa totiž zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal na úhradu jednej splátky vo výške 672 € s termínom splatnosti 26.10.2016, následne však požiadal (a to v ten istý deň) o možnosť využitia splátkového kalendára a bola uzavretá dohoda o plnení v splátkach, s ktorou bol dlžník riadne oboznámený a podpísal ju. Poukázal tiež na to, že zákon si síce vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov, nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 281,64 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, nie jednorázovo tak, ako je to uvedené v zmluve o úvere a na základe týchto splátok logicky vzrastá aj RPMN. Znamená to, že RPMN vo výške 28 %, ktorá bola stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo výške 281,64 % je dohodnutá v dohode o splátkach a predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu v predmetnom prípade. Žalobkyňa plnila a splácala úver na základe platnej uzavretej zmluvy o úvere, táto zmluva nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluva a podobne a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Nemožno teda hovoriť o bezdôvodnom obohatení a žaloba je nedôvodná.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, článku 4 ods. 1 tejto smernice a podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona sa už preto považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN, keď v samotnej zmluve o úvere sa uvádza údaj 28 % a v dohode o plnení v splátkach 281,64 %. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. RPMN predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide o základný údaj, uvedenie ktorého je predpísané v spotrebiteľských zmluvách a neuvedenie alebo mylné uvedenie je sankcionované tiež bez úročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov týkajúcich sa výšky RPMN sa považuje za zavádzanie a klamanie spotrebiteľa a jeho porušenie povinnosti dodávateľa podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku. V zmysle tohto zákona takéto konanie žalovaného sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku voči spotrebiteľovi. Ďalej súd konštatoval, že dohodnutý úrok predstavoval 64 % ročne a s použitím ust. § 53 ods. 6 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka to posúdil ako rozpor s dobrými mravmi poukazujúc aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012. Konštatoval, že pri predmetnej úverovej zmluve uzavretej medzi zmluvnými stranami, ktoré je predmetom tohto sporu bol dohodnutý úrok 64 %, pričom z internetovej stránky NBS pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do 1 roka bola priemerná úroková sadzba 7,85 % ročne, teda 8 násobne nižšia ako v spornej zmluve, preto tento úrok súd vyhodnotil ako úžernícky, táto zmluvná podmienka je teda neplatná. Poukázal pritom aj na obdobné rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, v ktorých sa dospelo k záveru, že takáto dohoda o úrokoch je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Ďalej za použitia ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka rozhodol súd prvej inštancie, že rozdiel sumy, ktorá bola poskytnutá (350 €) a ktorá bola skutočne uhradená (672 €) predstavuje teda bezdôvodné obohatenie 322 € a túto sumu zaviazal žalovaného žalobkyni aj vydať.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 s tým, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech trovy konania nevznikli, preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

7. V zákonnej lehote žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie argumentoval opäť tým, že dlžníčka sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazala k úhrade

jednej splátky vo výške 672 € s termínom splatnosti 26.10.2016 po poskytnutí úveru vo výške 350 €. Následne však v ten istý deň požiadala o možnosť splátkového plnenia, a preto bola uzavretá dohoda o plnení v splátkach, s ktorou bola dlžníčka riadne oboznámená a podpísala ju. Čo sa týka absencie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal žalovaný na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C - 42/2011 v právnej veci Home Credit Slovakia a.s. proti D. I. s tým, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcim splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Ďalej odvolateľ argumentoval, že podľa dohody o splátkach spotrebiteľka vzala na vedomie, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 281,64 %. Je preto len samozrejmé, že ide o inú výšku RPMN ako bola uvedená v zmluve o úvere, kde hodnota bola vypočítaná pre prípad plnenia úveru v jednej splátke. Vzhľadom k tomu nie je možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súvislosti s uvádzaním RPMN. V súvislosti so záverom súdu o obvyklej výške úroku poukázal na to, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku poodvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Je logické, že s ohľadom na výraznejšie vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. K tvrdeniu súdu o nekalej obchodnej praktike vo forme klamlivého konania spočívajúceho v dojednaní splatenia úveru v splátkach samostatnou dohodou žalovaný uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje žiadnu povinnosť alebo pravidlo v koľkých splátkach a v akých intervaloch splácania sa majú zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatvárať. Nemožno to preto považovať za nekalú obchodnú praktiku, ak je úver poskytnutý so spôsobom úhrady vo forme jednorázovej splátky s prípadnou následnou dohodou o plnení v splátkach. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale ho aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne, a to vyššie ako u bánk. Ak žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, čo RPMN je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy o úvere, čo však nevyužila.

8. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a v celom rozsahu ho požadovala potvrdiť. Dala do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 1.11.2011 č.k. II.ÚS 2164/10, v ktorom tento judikoval, že zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Súd teda správne posúdil celú vec, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a správne interpretoval aj ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Odvolanie žalovaného považuje za účelové a tendenčné, neobsahujúce nijaké právne argumenty a dôvody, ktoré by boli spôsobilé relevantne zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaný dlhodobo a systematicky ignoruje rozhodnutia súdov na Slovensku a nerešpektuje ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je povinný sa zdržať používania nekalých zmluvných podmienok s rovnakým významom v zmluvách aj so všetkými ostatnými spotrebiteľmi. Nekalé obchodné praktiky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov žalovaného analyzovala aj Európska únia a jej podrobné stanovisko je uvedené v liste zo dňa 14.9.2010, z ktorého možno citovať: „Formulár zmluvy Pohotovosť s.r.o. obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru, ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a pomerene flagrantne znevýhodňujú spotrebiteľov z viacerých dôležitých aspektov. Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktoré pozostávajú z úroku a iných poplatkov sa javia veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch prestavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti Pohotovosť“.

9. K vyjadreniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý trval na všetkých argumentoch, ktoré v odvolaní uviedol a trval na zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach

dňa 31. januára 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

11. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Aj odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil neprimeranú odplatu za poskytnutie úveru na základe jednoznačne spotrebiteľských zmlúv ako odporujúce dobrým mravom a preto neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Už toto neplatné dojednanie, ak bolo žalobkyňou plnené na jeho základe, odôvodňuje právne posúdenie nároku žalobkyne ako bezdôvodné obohatenie žalovaného na jej úkor a ako také je žalovaný povinný ho žalobkyni vydať. Ďalšie ostatné argumenty žalovaného v odvolaní sú preto právne irelevantné, a to aj v súvislosti so spresňovaním aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Taktiež uzavretie zmluvy o úvere a dohodnutie jednorazovej splátky a s tým súvisiacej RPMN, vzápätí v ten istý deň uzavretie Dohody o plnení v splátkach (pripravenej formulárovo žalovaným) samozrejme už s niekoľkonásobne vyššou RPMN skutočne predstavuje postup, ktorý je spôsobilý výrazným spôsobom zneistiť spotrebiteľa a zavádzať ho.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a odvolací súd úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške sumy rozhodne súd prevej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .