Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/334/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 39158/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 980,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/3051/2014-115 zo dňa 24. augusta 2018 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/3051/2014-115 zo dňa 24. augusta 2018 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd na návrh povinnej exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zároveň v druhej výrokovej vete oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením č. 5603067677 zo dňa 08.01.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 07327/13 dňa 14.11.2013. Následne okresný súd uznesením č.k. 3Er/3051/2014-32 zo dňa 18.03.2016 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ktoré na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 43CoE/169/2017-57 zo dňa 31.05.2017 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že nesprávne vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský.

3. Dňa 13.07.2017 povinná doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej s oprávneným chcela použiť pre osobnú spotrebu. Nevedela, čo znamená, že jej oprávnený poskytol úver na podnikanie a aké to má následky. Oprávnený ju týmto spôsobom chcel poškodiť a obísť ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Povinná poukázala, že v období od roku 2004 každú sezónu až do roku 2012 pracovala ako robotníčka na živnosť pre N. L. C., U. T.. Svoju živnosť v žiadnom prípade nevyužívala na podnikateľské účely, keďže peniaze dostávala a použila ich na svoje osobné potreby a nepriniesli jej žiadny zisk. Prácu nevykonávala samostatne, ale pri výkone práce sa musela riadiť pokynmi zamestnávateľa a taktiež nevykladala na podnikanie žiadne finančné prostriedky. Ďalej uviedla, že v zmluve mala uvedené svoje osobné údaje, ako napr. rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresu trvalého pobytu, pričom takéto údaje neidentifikujú podnikateľa, ale súkromnú osobu. Poukázala, že podstatné je skúmať skutočný účel, na ktorý sa finančné prostriedky použili a nie je postačujúce, že v zmluve je uvedený účel - podnikanie. Veriteľ neskúmal, na aký účel peniaze potrebovala, jednoducho jej poskytol oficiálne podnikateľský úver,

hoci ona potrebovala peniaze na osobnú spotrebu. Peniaze použila do domácnosti, pretože bola v zlej finančnej situácii. Ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje účel úveru "podnikanie" nie je individuálne dojednané. Zmluvu vyplňoval obchodný zástupca a ona nemala možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte predtlačené a ak chcela úver, musela akceptovať podané podmienky. Na základe uvedeného mala za to, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 17.01.2012 medzi ňou a oprávneným je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v podobe dohody o vyplnení zmenky.

4. Oprávnený k návrhu povinnej uviedol, že vzťah medzi ním a povinnou založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX je vzťahom obchodnoprávnym a nie spotrebiteľským, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Povinná vstúpila do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a nie na svoju súkromnú potrebu a toto prehlásenie je ňou v predmetnej zmluve vlastnoručne podpísané. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinná finančné prostriedky naozaj použila. Poukázal na to, že bola to práve povinná, kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne uvádzala údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že povinná dodatočne došla k záveru, že je pre ňu zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže byť na ujmu oprávneného, ktorý konal v dobrej viere, že povinná má úmysel peňažné prostriedky použiť na účel podnikania. K vyjadreniu povinnej, že predmetnú zmluvu o úvere nemala možnosť ovplyvniť v zmysle jej obsahu poznamenal, že sa tento pri uzatváraní zmluvy o úvere spravuje podľa požiadaviek klientov, ktorí oprávneného oslovia so žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o úvere. Klient svojím prejavom vôle ovplyvňuje obsah zmluvy prostredníctvom informácii dôležitých pre neho a jeho záväzok, ktorým je výška úveru, o ktorú si sám v žiadosti o úver požiadal, poplatok, ktorý sa vypočítava v závislosti od úveru, doby splatnosti, ktorú si klient určí, v koľkých splátkach úver chce splatiť, dátum splatnosti splátky a v neposlednom rade aj účel na ktorý použije finančné prostriedky, pričom mal možnosť slobodnej voľby uzavrieť s oprávneným zmluvu. Zmluva o úvere plní funkciu návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh môže obsahovať dodatky, výhrady či iné zmeny, ak ich ale klient navrhne. Z toho dôvodu oprávnený považuje tvrdenia povinnej za nedôvodné. K označeniu povinnej v zmluve o úvere rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu uviedol, že toto označenie je len informatívne, nakoľko slúži pre lepšiu identifikáciu dlžníka.

5. Okresný súd konštatoval, že v exekučnom titule bol priznaný nárok zo zmenky vystavenej povinnou dňa 17.01.2012, ktorou bola zabezpečená pohľadávka oprávneného ako veriteľa zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 17.01.2012 medzi ním a povinnou ako dlžníkom. Povinná svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu nesplnila, na základe čoho sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok dňa 20.05.2013 splatným. Oprávnený tak pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ) a zmenku predložil povinnej dňa 08.07.2013 na zaplatenie.

6. Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou zo dňa 17.01.2012 podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, a to, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv. Práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z obsahu zmluvy mal súd za nepochybné, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svoje podnikateľskej činnosti. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu uzatvoril s povinnou ako dlžníkom. Povinná bola v zmluve o úvere označená menom, priezviskom, trvalým pobytom (ulica, číslo, mesto), rodným číslom, číslom OP, obchodným menom, IČO-om, miestom podnikania (ulica, číslo, mesto), číslom zápisu v živn. reg., číslom živn. reg. Zmluva obsahuje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania. Vychádzajúc z uvedeného považoval okresný súd za zrejmé, že povinná bola v zmluve označená nielen údajmi charakterizujúcimi ju ako živnostníka vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra), ale aj údajmi ako meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, ktoré súd

uvedené v predtlači zmluvy pod údajmi charakterizujúcimi ju ako podnikateľa a ktoré ju identifikujú aj ako fyzickú osobu. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu - občana SR.

7. Aj vzhľadom na vyjadrenie povinnej, že nemala v úmysle zmluvu uzatvoriť ako živnostník a finančné prostriedky potrebovala na uspokojenie svojich súkromných potrieb (potrieb svojej rodiny) dospel súd k záveru, že povinná mala v zmluvnom vzťahu s oprávneným postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v tomto prípade oprávnený, pričom za takéto preukázanie nemožno považovať uvedenie prehlásenia dlžníka, navyše v predtlači zmluvy o tom, že úver je poskytnutý na účely podnikania, pretože toto neposkytuje odpoveď na otázku, aký je predmet podnikania odberateľa a aký konkrétny súvis má predmet činnosti odberateľa s uzavretím príslušnej zmluvy o úvere. Pokiaľ to nie je preukázané, platí v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a teda predtlač prehlásenia dlžníka o poskytnutí úveru na výkon podnikania nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. Súd poukazuje na to, že zmluva bola pripravená na formulári, a to vopred zo strany oprávneného s tým, že povinná nemala možnosť meniť obsah tejto zmluvy, a teda ani zasiahnuť do predtlačeného vyhlásenia o poskytnutí úveru na výkon podnikania. Účel poskytnutia úveru tak nebol s povinnou individuálne dojednaný.

8. Súdu je aj z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vo viacerých prípadoch využil skutočnosť, že žiadateľovi o úver, ktorý vykonával činnosť ako živnostník "odporučil" poskytnutie úveru na výkon podnikania, hoci v skutočnosti tieto finančné prostriedky mal v úmysle tento žiadateľ použiť na súkromné účely, a tým veriteľ dosiahol vyňatie právneho vzťahu spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie článku 2 písm. b) Smernice č. 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť. Vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené okresný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou má charakter spotrebiteľskej zmluvy a súčasne, že zo strany oprávneného bol povinnej poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..

9. Keďže pohľadávka z predmetnej (spotrebiteľskej) zmluvy o úvere bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, súd skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Preskúmaním odôvodnenia rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď neposudzoval právny vzťah medzi povinnou a oprávneným ako spotrebiteľský a následne na prejednávanú vec neaplikoval právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy, najmä ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda neprihliadol ani na zákaz použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy a v čase vystavenia zmenky.

11. Ďalej súd poukázal aj na dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok (bod 13), ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa. Túto zmluvnú podmienku si povinná osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo VPPÚ, a teda mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, považoval okresný súd za neprijateľné, a tým neplatné, keď že okrem uvedeného uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou a že zachoval všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, na ktoré mal prihliadať. Ustanovenie bodu 13 VPPÚ je tak neplatné a v rozpore so zákonom.

12. S poukazom na uvedené okresný súd konštatoval, že v danej veci boli zistené dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to skutočnosť, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi či so zákonom, preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

13. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinnou ako dlžníkom pod obchodným menom Y. V. ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Oprávnený mal za to, že skutočnosť, že zmluva má podobu formulárovej (adhéznej) zmluvy nevytvára predpoklad, že ju je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Pod pojmom formulárová zmluva je potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ, resp. podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe. Formulárová zmluva preto môže byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu. Oprávnený mal za to, že dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme svojím konaním inicioval povinná. Oprávnený považoval za nesporné, že povinná finančné prostriedky použila na výkon povolania, preto nespĺňa zákonnú definíciu spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôležité pritom je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinná finančné prostriedky naozaj použila. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie ESD vo veci 361/89 (Di Pinto), podľa ktorého nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania a poukázal aj na rozhodnutia všeobecných súdov SR vydaných v obdobných veciach.

14. Na záver oprávnený uviedol, že dlžník nie je spotrebiteľom, nakoľko nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa nie je na mieste.

15. Povinná sa k odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 22.10.2018, v ktorom sa stotožnila so skutkovými zisteniami okresného súdu, ako aj s jeho právnym posúdením veci. S tvrdeniami oprávneného v odvolaní nesúhlasila a trvala na tom, že pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako spotrebiteľka. Uviedla, že zmluvu, ktorú jej dal obchodný zástupca podpísať bola vopred pripravená a nemala ju ako ovplyvniť. Nemala v úmysle zmluvu uzatvárať ako živnostníčka, ale ako fyzická osoba, keďže finančné prostriedky potrebovala na uspokojenie svojich súkromných potrieb, resp. potrieb svojej rodiny. Finančné prostriedky z úveru na podnikania, keďže na živnosť pracovala ako robotníčka, kde sa musela riadiť pokynmi zamestnávateľa, dodržiavať 8 hodinový pracovný čas, pričom na podnikanie nevynakladala žiadne finančné prostriedky. Oprávnená na podporu spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu medzi ňou a oprávneným poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 18.10.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 20.10.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 08.01.2016 poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaný sp. zn. SR 07327/13 zo dňa 14.11.2013. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinnou dňa 17.01.2012, ktorá zabezpečovala záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa 17.01.2012.

18. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere zo dňa 17.01.2012 si oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník upravili dohodu o

vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

19. Okresný súd uznesením č.k. 3Er/3051/2014-32 zo dňa 18.03.2016 zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom si oprávnený ako žalobca uplatnil nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43CoE/169/2017-57 zo dňa 31.05.2017 vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu zrušil z dôvodu, že zo zmluvy o úvere, na zabezpečenie pohľadávky ktorej bola zmenka vystavená nevyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko povinný ako dlžník zmluvu uzatváral ako podnikateľ.

20. Povinná podaním zo dňa 10.07.2017 označenom ako Vyjadrenie k uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/169/2017-57 žiadala exekúciu zastaviť. Uviedla, že nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že pri uzatváraní zmluvy konala ako podnikateľ z dôvodu, že poskytnutý úvere si brala na osobnú potrebu. Poukázala na skutočnosť, že od roku 1988 do roku 2004 pracovala sezónne ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy pre N. SR ako robotníčka a od roku 2004 bola spolu s ostatnými donútená pracovať pre rovnaký podnik ako živnostníčka, a to až do roku 2012, od kedy znova pracuje pre N. L. sezónne ako zamestnanec. V čase výkonu práce na základe živnosti sa riadila pokynmi zamestnávateľa a na podnikanie nevykladala žiadne finančné prostriedky. Pokiaľ ide o skutočnosti súvisiace s uzatváraním zmluvy o úvere uviedla, že úver chcela a aj použila na osobnú potrebu do domácnosti z dôvodu, že sa nachádzala v zlej finančnej situácii. Na preukázanie uvedeného predložila Daňové priznania za daný rok. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy neskúmal na čo peniaze potrebuje. Keďže v čase podpisu zmluvy mala živnosť, poskytol je podnikateľský úver, s tým, že nevedela, čo to pre ňu znamená a aké to má následky. Predloženú formulárovú zmluvu vypĺňal obchodný zástupca a ak chcela úver, nemohla prehlásenie o poskytnutí peňažných prostriedkov na výkon povolania odmietnuť. Na základe uvedených skutočností považovala za preukázané, že zmluva o úvere zo dňa 17.01.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, pričom zmenka, ktorá zabezpečovala jej splnenie bola vyplnená v rozpore so zákonom, na základe dohody o vyplnení zmenky, ktorú povinná označila za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

21. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý ho navrhol zamietnuť z dôvodu, že zmluva o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Z uvedeného dôvodu považoval za nemožné na ňu aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

23. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

24. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

25. Podľa odseku 6 vyššie citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

26. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

27. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

29. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 17.01.2012 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 17.01.2012 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

34. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

40. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou spotrebiteľom.

41. Odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od svojho názoru, ktorý vyslovil v rozhodnutí č.k. 43CoE/169/2017-57 zo dňa 31.05.2017, ktorý bol pre súd prvej inštancie záväzný len dovtedy, kým povinná v konaní nepreukázala, že úver skutočne brala pre súkromné účely. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 17.01.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, pretože povinná v ďalšom konaní preukázala, že úver si nebrala na podnikateľské účely, čo vyplýva predovšetkým z predloženého daňového priznania a príloh k nemu. Z predložených listín pritom vyplýva, že povinná poskytnuté peňažné prostriedky nezahrnula do podnikania a následne ani v rámci podnikania nepoužila.

42. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú námietku oprávneného o tom, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa 17.01.2012 uzavretú medzi ním a povinnou považovať za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na to, že povinná je v zmluve označená ako fyzická osoba podnikateľ a zároveň na to, že podľa zmluvy bol úver poskytnutý na účely podnikania. Okresný súd v tejto súvislosti správne uviedol, že povinná nebola v zmluve označená len ako fyzická osoba podnikateľ, ale aj ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. V danom prípade ide o zmätočné duplicitné označenie povinnej vo formulárovej zmluve, ktorú pripravil pre ňu oprávnený. Okresný súd preto správne s poukazom na zistené skutkové okolnosti vyhodnotil daný právny vzťah ako spotrebiteľský poukazujúc na ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

43. Odvolací súd na doplnenie poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/2007, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 17.01.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o tom, že povinná v zmluve o úvere označila, že jej bol úver poskytnutý na účel podnikania, čo vylučuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jej postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania považoval odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy o úvere za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

44. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti). Ak spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent uzatvárala s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech blankozmenku napriek tomu, že § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou, potom je Dohoda o vyplnení blankozmenky vyhotovená nielen v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., ale aj s § 10 Zákona zmenkového a šekového, preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku v dôsledku čoho sa vlastnou zmenkou nikdy nestala.

45. Pokiaľ ide o Dohodu o vyplnení zmenky uzavretú medzi oprávneným a povinnou táto bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinnou, pričom tento dôležitý údaj, že povinná vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinná zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnej nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinnej, a tým aj jej možnosť obrany.

46. Dohoda o vyplnení zmenky tak spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

47. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 17.01.2012, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné, keďže § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia zakazoval zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou.

48. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie.

49. Keďže zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou bolo už v tom čase zákonom zakázané, následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd preto na základe návrhu povinnej, ktorá dodatočne v konaní preukázala spotrebiteľský charakter záväzkovo-právneho vzťahu medzi ňou a oprávneným správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.

50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .