Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX J. M., zast. Mgr. Jana Hoksová, advokátka, J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, proti žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, Mestský úrad, IČO: 00 308 676, 1.mája 2, 953 01 Zlaté Moravce, o uloženie povinnosti uhradiť nároky z pracovného pomeru titulom nevyčerpanej dovolenky a náhrady škody za stravné, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 11Cpr/29/2018-22 zo dňa 10.09.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vydaným sudcom, zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ust. § 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala , aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 19.04.2016 do 30.04.2018 vo výške 2009,33 eur s úrokom z omeškania a náhradu škody za nevyplatené stravné od 19.04.2016 do 30.04.2018 vo výške 1327,22 eur s úrokom z omeškania. 3. Pred začatím konania súd vyzval žalobkyňu, aby do 10 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby v sume 200,- eur. Výzva bola doručená právnej zástupkyni žalobkyne dňa 14.08.2018. Žalobkyňa súdny poplatok v určenej lehote ( 24.08.2018) nezaplatila, aj napriek poučeniu o následkoch jeho nezaplatenia.

4. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 11Cpr/29/2018-22 zo dňa 10.09.2018 rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené dňa 02.10.2018 a toto uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa namietajúc, že súd konanie zastavil napriek tomu, že podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov o ktorej pred zastavením konania nerozhodol. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne e- mailom doručila súdu prvej inštancie dňa 19.09.2018 žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku za podanie návrhu, ktorú odôvodnila tým, že žalobkyňa nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žije v prenajatom byte a finančné prostriedky získava len poberaním rodičovského príspevku, ktoré nepostačujú ani na krytie základných potrieb rodiny a domácnosti. Uzavrela, že v súčasnosti nie je schopná zaplatiť súdny poplatok, a to ani jednorázovo, ani formou splátok.

6. Následne dňa 15.10.2018 bolo súdu doručené odvolanie žalobkyne proti uzneseniu o zastavení konania č.k. 11Cpr/29/2018-22 zo dňa 10.09.2018, v ktorom uviedla, že ešte pred vydaním a doručením dotknutého uznesenia, bola na súd podaná žiadosť žalobkyne o oslobodenie od súdneho poplatku, nakoľko jej jediným príjmom je poberanie rodičovského príspevku, ako aj z toho dôvodu, že sa jedná o nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru a prekážok na strane zamestnávateľa podľa § 142 a nasl. ZP, ktoré podliehajú oslobodeniu od súdneho poplatku. Uviedla, že súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o danej žiadosti, a preto navrhla, aby súd napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil a v konaní pokračoval tak, že bude prednostne rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od súdneho poplatku.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že podané odvolanie treba odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

8. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017 (t.j. v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z.z.), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

9. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak:

a) už začal konať vo veci samej,

b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej,

c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,

d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. 10. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1, alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. 11. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a/. 12. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. 13. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných novelizovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je od 1. júla 2017 konanie o súdnych poplatkoch vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. 15. Vzhľadom na uvedené je v zákone o súdnych poplatkoch upravený aj procesný postup týkajúci sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (vrátane rozhodovania o zastavení konania). Vo veciach podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý v prípade nezaplatenia súdneho poplatku poplatníkom rozhodne o zastavení konania. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie môže podať poplatník sťažnosť podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 239 a nasl. CSP. O sťažnosti následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie uznesením, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie (viď ustanovenie § 357 CSP.).

16. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z.z. a uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nevydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie, ale sudca súdu prvej inštancie. Žalobkyňa tak nemala možnosť namietať prípadnú nesprávnosť uznesenia o zastavení konania podaním sťažnosti v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. 17. . Z uvedeného je zrejmé, že ak o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nerozhodne vyšší súdny úradník ale sudca súdu prvej inštancie, znemožní tým strane sporu realizáciu jej patriacich procesných práv, nakoľko jej súd svojim nesprávnym procesným postupom zmarí možnosť namietať nesprávnosť rozhodnutia o zastavení konania, čo môže znamenať porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces a odopretie jej práva na prístup k súdu. 18. Napriek vyššie uvedenému však musí odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzať zo znenia ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, v zmysle ktorého sa uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nepovažuje za uznesenie o zastavení konania, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP. 19. Odvolací súd preto konštatuje, že proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré bolo vydané po 1. júli 2017, nie je prípustné odvolanie . ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2018 sp. zn. 3Obo/14/2018). 20. Odvolací súd uvádza, že v konaní postupuje v súlade s ustanovením čl. 16 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Vychádzajúc z uvedeného nemôže odvolací súd rozšíriť prípustnosť odvolania, keďže jeho neprípustnosť vyplýva priamo z osobitného predpisu, a to aj napriek skutočnosti, že procesný postup súdu prvej inštancie nebol v súlade s právnou úpravou zákona o súdnych poplatkoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z.z. účinnej od 1. júla 2017. Odvolanie (na rozdiel od iných právnych inštitútov upravených v právnom poriadku Slovenskej republiky) v predmetnej veci tak nepredstavuje účinný prostriedok ochrany subjektívnych práv žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 21. Nakoľko odvolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, krajský súd odvolanie odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP. 22. Na záver o neprípustnosti odvolania nemá žiadny vplyv skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania. Samotné nesprávne poučenie súdom prvej inštancie o možnosti podať opravný prostriedok jeho prípustnosť nezakladá. 23. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie, hoci nebolo prípustné. V prejednávanej veci žalobkyňa svojim správaním zavinila odmietnutie odvolania, keď toto podala, hoci nebolo prípustné, a takto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému. Keďže však žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .