Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-233-2018.pdf
PDF · 111.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/233/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov SR a.s., Bratislava, ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976, proti žalovanému U. C., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, o zaplatenie 663,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C/287/2013-133 z 28.2.2018 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 663,88 eur, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu 100%. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 22.2.2013 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že podaním doručeným 8.11.2013, rozšíril svoju žalobu voči žalovanému na zaplatenie istiny 663,88 eur spolu s trovami konania, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, že vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, že žalovaný bol majiteľom zaknihovaných cenných papierov. Podľa § 57 zák. č. 600/92 Zb. žalobca viedol evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. Právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom vznikol v zmysle § 56 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého stredisko cenných papierov bolo povinné evidovať zaknihované cenné papiere a podľa § 57 citovaného zákona viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. Na základe uvedeného bol strediskom cenných papierov zriadený účet majiteľa cenných papierov a tieto cenné papiere evidoval na účte E v roku 2008 a 2009. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zákona a na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov. Dôvodom poplatku za vedenie účtu je skutočnosť, že centrálny depozitár svoju činnosť vykonáva za odplatu podľa § 99 ods.8 zák. o cenných papieroch. Poskytnutie služby Vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 bolo žalovanému fakturované faktúrou č. 8000002888 z 31.12.2008 v čiastke 331,94 eur so splatnosťou 28.2.2009 a za rok 2009 faktúrou č. 9000002624 zo 31.12.2009 so splatnosťou 15.2.2010 v čiastke 331,94 eur. Činnosť Centrálneho depozitára cenných papierov, uvedená v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára, vykonáva centrálny depozitár za odplatu podľa § 99 ods.8 zák. o cenných papieroch. Jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa podľa § 99 ods.4 písm. h) citovaného zákona. Prevádzkový poriadok upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činnosti Centrálneho depozitára cenných papierov, medzi ktoré patrí aj vedenie účtu majiteľa. Odplatu za vykonávanie činnosti je preto oprávnený stanoviť prevádzkovým poriadkom. Cena služby CD-55 bola vypočítaná v zmysle platného a riadne schváleného cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov v znení neskorších predpisov. Výška poplatkov bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov
(súčet súčinov, menovitá hodnota x počet kusov cenných papierov pre každú emisiu, evidovaných na účte majiteľa v rozhodujúcom období). Pri stanovení výšky poplatkov sa preto postupovalo v súlade s § 103 zák. o cenných papierov pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Z výpisu účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX za rok 2008 a 2009 vyplýva, že žalovaný bol majiteľom 3705 cenných papierov ISIN CS XXXXXXXXXX, dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová, akcia na doručiteľa, menovitá hodnota 1000.0 SKK, obchodné meno emitenta Stavokombinát a.s. Trebišov. Citoval znenie § 489 Obch. zák. a mal za to, že v danom prípade vznikol právny vzťah na základe iných skutočností, uvedených v zákone, ktorou je zriadenie účtu majiteľa cenných papierov v prospech žalovaného (§ 164a Zákona o cenných papieroch). Zriadenie účtu medzi účastníkmi konania nebolo sporné, taktiež výpisom z účtu bolo preukázané, že žalovaný bol v roku 2008 a 2009 majiteľom cenných papierov. Práva a povinnosti účastníkov boli vymedzené prevádzkovým poriadkom žalobcu a tento stanovoval všeobecnú odplatnosť žalobcom poskytovaných služieb, pričom čo do výšky odplaty poukazoval na cenník služieb a s poukazom na § 105 zák. o cenných papieroch vedenie účtu majiteľa cenných papierov sa považuje za službu odplatnú, preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť za poskytnutú službu Vedenie účtu majiteľa cenných papierov odplatu vo výške, zodpovedajúcej alebo vyplývajúcej z cenníka služieb žalobcu. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, súd ho zaviazal na zaplatenie za vedenie účtu v roku 2008 a 2008 v celkovej výške 663,88 eur. K námietkam žalovaného, že cenné papiere previedol na Fond národného majetku 22.12.2009 a že spoločnosť Stavokombinát Trebišov zanikla výmazom z obchodného registra 3.8.2004, súd považuje za potrebné uviesť, že účet majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX, ktorý bol zriadený a vedený na meno žalovaného, bol v evidencii centrálneho depozitu cenných papierov zrušený 31.12.2009, a to členom RM-S Market, o.c.p., a.s. Člen tak urobil v rámci jemu sprístupnenej evidencie účtov majiteľov, vedených v Centrálnom depozitári cenných papierov. Spoločnosť Stavokombinát Trebišov v likvidácii ako emitent evidovaný v registri emitenta zaknihovaných cenných papierov v Centrálnom depozitári cenných papierov, bol zrušený 22.12.2009, a to z dôvodu zániku bez právneho nástupcu. Na takýto výmaz cenných papierov nebol podaný návrh likvidátorom predmetnej spoločnosti, preto k ich výmazu došlo až na základe vlastného zistenia Centrálneho depozitára cenných papierov a dokladov zo súdu. Centrálny depozitár cenných papierov nemá povinnosť zisťovať, či emitent ako právny subjekt stále existuje, alebo či zanikol, ale túto povinnosť si majú plniť predovšetkým emitenti, resp. oprávnené osoby, v tomto prípade likvidátor spoločnosti, ktorý si uvedenú povinnosť nesplnil. Registráciu prevodu cenných papierov podľa priloženej zmluvy o bezodplatnom prevode cenných papierov z 22.12.2009 vykonáva na základe príkazov na registráciu prevodca aj nadobúdateľ prostredníctvom člena RM-S Market, o.c.p., a.s. Stredisko cenných papierov v tejto veci nevykonávalo žiadne kroky a nie je zodpovedné za registráciu cenných papierov, resp. jej nevykonanie. Samotné uzatvorenie zmluvy nepostačuje na uskutočnenie prevodu, ale je potrebné podanie príkazov na registráciu, čo z dokladov, predložených žalovaným, nevyplýva. Registráciu poplatkov cenných papierov upravuje § 22 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Fond národného majetku na základe predmetnej zmluvy prevzal záväzok hradiť poplatky za vedenie účtu majiteľa za príslušné roky iba v prípade uskutočneného prevodu cenných papierov, ktoré bol zmluvne ohraničené do 31.12.2009. Žalobca však neeviduje uskutočnenie bezplatného prevodu cenných papierov, preto takýto prevod nemohol byť ani uskutočnený. Z tohto dôvodu je nárok plne dôvodný. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd považuje za potrebné uviesť, že v § 105 zák. o cenných papieroch je uvedené, že právne vzťahy, týkajúce sa účtu majiteľa cenných papierov sa spravujú Zákonom o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom. Zákon v uvedenom ustanovení nerozlišuje medzi majiteľmi účtov v závislosti od výkonu podnikateľskej činnosti a priznáva použitie Obchodného zákonníka i v prípade majiteľov účtov fyzických osôb - nepodnikateľov. Preto na daný spor a na premlčanie je potrebné aplikovať Obchodný zákonník. V prejednávanej veci tak nemožno aplikovať § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka ale § 397 Obchodného zákonníka, v ktorom je uvedená 4-ročná premlčacia doba. Vzhľadom na splatnosť faktúry za rok 2008, ktorá je 28.2.2009 (žaloba bola podaná 25.2.2013, teda v zákonnej 4-ročnej premlčacej dobe) preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 255, § 262 ods.1 CSP žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3.Rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný. Odvolacími dôvodmi sú dôvody podľa § 365 ods.1 písm. d), e), f), g), h) CSP. Poukázal na to, že zmluvou o bezplatnom prevode cenných papierov z 22.12.2009 č. 61713/ZBPCP/1/2009/7501 previedol na Fond národného majetku uvedené akcie o čom predložil zmluvu. Ako dôkaz predložil list FNM SR z 28.9.2009, v zmysle ktorého pokiaľ do konca roka 2009 prevedie cenné papiere na FNM, nezaplatím poplatok za vedenie
cenných papierov v CDCP za r. 2008. Súdu predkladám žiadosť o zrušenie účtu z 22.12.2009 a príkaz na registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera z 22.12.2009. Je toho názoru, že zmluvou o bezodplatnom prevode cenných papierov Fond národného majetku SR nadobudol práva a povinnosti k cenným papierom a nadobudol práva a povinnosti aj k účtu, ktorý bol neskôr zrušený. Vec je potrebné hodnotiť ako postúpenie „pohľadávky". Postúpením a kúpou cenných papierov FNM SR zanikli moje záväzky voči žalobcovi a záväzky za neho prevzal FNM SR. Je preukázané, že príkaz na registráciu bol daný a nie tak, ako sa to uvádza súdom, že bola uzavretá iba zmluva. Konanie má teda vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesparného právneho posúdenia veci. Trvá na tom, že došlo k premlčaniu práva žalobcu. On je občan, žalobca je obchodnou spoločnosťou a na danú vec je potrebné použiť občiansky zákonník a ustanovenia o premlčaní a nie obchodný zákonník. 4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1991 a 1992, vznikla okrem iného potreba centrálnej evidencie vlastníctva zaknihovaných cenných papierov, ktorú zákonodarca upravil zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (ďalej len „ZoCP92) Zaknihovaný cenný papier je zmysle § l ods.2 ZoCP92 zápis v evidencii ustanovenej zákonom. V zmysle §1 ods.3 ZoCP92 vedením zákonom ustanovenej evidencie zaknihovaných cenných papierov štát poveruje „Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a.s." (ďalej len „SCP"). Podľa § 58 ods.1 ZoCP92 bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie, čo voči žalovanému 25.4.1993 splnil. Písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu ZoCP92 nevyžadoval. Okrem zriadenia účtu ZoCP92 SCP v zmysle §56 ods.1 písm. a) ukladal povinnosť evidovať zaknihované cenné papiere na účtoch majiteľoch cenných papierov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Vzťah medzi žalobcom a majiteľmi účtov z kupónovej privatizácia teda vznikol priamo na základe ZoCP92, nie na základe zmluvy, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"). Zároveň ZoCP92 v §58 ods.5 definuje tento vzťah explicitne ako obchodnoprávny. V zmysle § 391 ods.1 pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Právo možno uplatniť na súde vtedy, ak nastane actio nata, (keď možno podať žalobu na plnenie), t.j. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To sa viaže na splatnosť záväzku, lebo len keď je záväzok splatný, možno sa domáhať jeho splnenia žalobou na súde. Vzhľadom na splatnosť najstaršieho záväzku 28.2.2009, začiatok premlčacej doby začal plynúť 1.3.2009. S poukazom na 4 ročnú premlčaciu dobu, nárok žalobcu nieje premlčaný. S rozvojom kapitálového trhu nastala potreba zmeny koncepcie vedenia účtov majiteľov, preto bol prijatý nový zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „ZoCP"). V dôsledku prijatia nového zákona, ktorý nastavil nové pravidlá pre vedenie účtov majiteľov zaknihovaných cenných papierov došlo k transformácii SCP na Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „CDCP"), ktorý vo svojej činnosti kontinuálne nadviazal na činnosť SCP. Podľa § 164a ods.3 ZoCP: „Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za evidenciu podľa § 99 ods.8, ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu." Týmto ustanovením sa účty majiteľov vedené bezplatne podľa ZoCP92 transformovali na účty vedené podľa ZoCP, ktorý CDCP oprávňoval viesť predmetné účty za odplatu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nasledovné ustanovenie, ktoré oprávňuje CDCP spoplatňovať všetky činnosti uvedené v povolení. Podľa § 99 ods.8 ZoCP: „Činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu." K priloženým listinným dôkazom žalovaného (Zmluva o bezplatnom prevode cenných papierov z 22.12.2009 a Príkaz na registráciu prevodu zaknihovaných cenných papierov žalobca uvádza, že nakoľko 22.12.2009 došlo k výmazu cenných papierov z účtu žalovaného, tie nemohli byť k 31.12.2009 predmetom prevodu na Fond národného majetku (ďalej len „FNM"), a teda ten nemohol za žalovaného zaplatiť poplatky súvisiace s vedením účtu za predchádzajúce dva roky. II. ZÁVER Nakoľko jednoznačne preukázal, že v rozhodnom období od 1.1.2008 - 22.12.2009 evidoval na účte majiteľa žalovaného cenné papiere a zároveň, že poplatok za vedenie účtu v dôsledku neuskutočneného prevodu na FNM za žalovaného nikto neuhradil s odvolaním žalovaného nesúhlasí a nepovažuje ho za dôvodné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby druhostupňový súd „prvostupňové“ rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
6.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p.. 7.Žalovaný v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 8.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 9.Žalovaný v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 11.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 13.Podľa § 14 ods.1 písm. a) cenný papier zaniká zánikom emitenta cenných papierov s výnimkou, ak emitent zaniká s právnym nástupcom alebo ak záväzok spojený s cenným papierom neprešiel na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, a to dňom jeho zániku. 14.Podľa § 14 ods.4 osoba, ktorá vedie evidenciu zaknihovaných cenných papierov, je povinná pri zániku zaknihovaného cenného papiera vykonať výmaz cenného papiera v tejto evidencii bezodkladne potom, ako sa dozvie o tejto skutočnosti; tým nie je dotknuté ustanovenie § 104 ods. 5. 15.Podľa § 14 ods.5 centrálny depozitár zruší ISIN na žiadosť emitenta alebo na základe rozhodnutia osoby oprávnenej pri zániku cenného papiera podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. 16.Z obsahu spisu je zrejmé, že na eminenta Stavokombinát a. s. Trebišov v likvidácii, bol uznesením 2K 330/99 -65 z 11.5.2004 zrušený konkurz a spoločnosť bola k 3.8.2004 vymazaná z obchodného registra (č. l. 78 - 81). Na základe uvedeného v zmysle § 14 ods.1 písm. a) zanikli cenné papiere. Od uvedeného dňa žalobca nemohol vykonávať činnosť v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. a mal v zmysle § 14 ods.5 vykonať výmaz cenných papierov žalovaného z evidencie. Ak aj napriek tomu vykonával s týmito akciami činnosť išlo len o formálnu činnosť, lebo pri aktívnej činnosť musel vedieť, že spoločnosť eminenta už existuje. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 220a Obch. zák. podľa ktorého registrový súd vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra, iba ak sa preukáže, že všetky listinné akcie spoločnosti boli zničené alebo vyhlásené za neplatné, alebo všetky zaknihované akcie boli zrušené. Z právneho hľadiska v čase výmazu nemohli existovať žiadne akcie spoločnosti Stavokombinát a. s. Trebišov v likvidácii, takže aj výpisy z účtu (č. l. 64 - 68) sú bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. 17.Bolo by v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak by si žalobca za vedenie účtu, na ktorom neboli žiadne akcie resp. akcie s nulovou menovitou hodnotou, a s ktorými nemohol ani vykonávať žiadnu činnosť, účtoval poplatok. Takýto prípadný poplatok bol jeho neoprávneným majetkovým prospechom, lebo uvedené mu nepovoľuje ani sadzobník poplatkov (Sadzobník súdnych poplatkov, č. l. 35). 18.Okrem uvedenej skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ako určil hodnotu, týchto bezcenných papierov, keď ich zaradil do tabuľky podľa sadzobníka a vyúčtoval si 331,94 eur, teda ako keby mali hodnotu 33 194,01 - 331 939 eur. 19.Rovnako v rozpore s dobrými mravmi sa javí konanie žalobcu, keď neumožnil žalovanému previesť na Fond národného majetku tieto bezcenné akcie podľa uzatvorenej zmluvy a pred týmto prevodom akcie vymazal. 20.Na základe dôvodov uvedených v bode 16 - 19 odvolací súd sa odklonil od rozhodovacej praxe súdov, ktoré priznávajú žalobcovi poplatok za vedenie účtu avšak nie spoločnostiam, ktoré zanikli a boli vymazané z obchodného registra. 21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24.Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.