Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sa-34-2018.pdf
PDF · 123.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Z., právne zast.: JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom Ul. X. W. XXX/XX, XXX XX Y. W., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2018/025322/Zan zo dňa 11.07.2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy) konanie začaté na návrh žalobkyne vedené voči Ing. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, okres Y. W. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mal naplniť tým, že v písomnosti označenej „Petícia“, v mesiaci november v roku 2016, na ktorej je uvedený ako kontaktná osoba, určená podľa § 3 ods. 3 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve ako osoba na zastupovanie v styku s orgánmi verejnej moci, a ktorej sa Mgr. O. B. dozvedela dňa 22.01.2018, mal o osobe Mgr. O. B. okrem iného uviesť „Túto činnosť Mgr. O. B. považujeme za občiansky terorizmus“, spolu s „nezmyslené a nepravdivé obvinenia v podaniach“, „jej vykonštruované obvinenia“, „obvineniami sa Mgr. B. usiluje“, v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, rozhodnutím č. OU-LM-OVVS-2018/002934, Pr. 174/2018 zo dňa 29. marca 2018 zastavil a navrhovateľke (žalobkyni) uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pravdivosť daných výrokov nie je rozhodujúca, ale to, či je spôsobilý uraziť napadnutú osobu na cti. Samotný výrok alebo skutok však nestačí sám o sebe na naplnenie znakov priestupku. Páchateľ musí vedieť jednak o urážlivosti svojho výroku alebo skutku a jeho zavinenie sa musí vzťahovať na tento výrok alebo skutok ako aj na následok, t.j. urážku na cti ... Obvinený Ing. V. B. sa nemohol priestupku dopustiť ani z nedbanlivosti, pretože iba využil zákonné právo, keď každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného záujmu alebo iného spoločného záujmu so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. marca 2018 podala žalobkyňa odvolanie, ktorým obvineného z priestupku žiadala uznať za vinného, pričom toto svoje odvolanie odôvodnila najmä skutočnosťami, že:
- výroková časť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa nezhoduje s výrokom uvedeným v zápisnici o prejednávaní priestupku č. 174/2017 zo dňa 29.03.2018;
- v prípade vyhotovenej listinnej petície nemožno omilosťovať skutok urážky na cti petičným právom na názor (nemožno totiž právo dôvodiť neprávom);
- predmetom petície nebol verejný alebo iný spoločný záujem;
- petícia nebola vyhotovená v súlade so zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve;
- vzhľadom na osobu obvineného z priestupku, jeho dosiahnuté vzdelania a vzhľadom na jeho predchádzajúci výkon verejnej funkcie neobstojí tvrdenie o tom, že ani z nedbanlivosti nemohol obvinený z priestupku vedieť, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom.
3. O odvolaní rozhodol druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 11.07.2018 č. OÚ-ZA- OOP1-2018/025322/Zan tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil v jeho celej výrokovej časti tak, že táto znie: „Na základe vykonaného dokazovania správny orgán rozhodol, že priestupkové konanie vedené voči Ing. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, okres Y. W., pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mal naplniť tým, že v písomnosti petícia v roku 2016 uviedol o osobe Mgr. O. B. na papierovom nosiči nepravdivé výroky okrem iného „túto činnosť Mgr. O. B. považujeme za občiansky terorizmus“, „nezmyselné a nepravdivé obvinenia v podaniach“, „jej vykonštruované obvinenia“, „obvineniami sa Mgr. B. usiluje“ a následne ju doručil 7 inštitúciám, v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavuje, keďže skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán ukladá navrhovateľke povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €, ktorých výška je určená podľa vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z.z. a ktoré je povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva vnútra SR.“ V odôvodnení rozhodnutia odvolací správny orgán uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, ktoré súčasne zodpovedá zmenenému výroku uvedenému v rozhodnutí odvolacieho orgánu s tým, že toto odôvodnenie len doplnil o presvedčenie, že v posudzovanom prípade osoby v predloženej petícii len vyslovili hodnotiaci úsudok založený na činnosti navrhovateľky, teda prejavili svoj názor, čím mali využiť svoje právo na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.
4. Žalobkyňa považuje prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu o jej podanom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné, preto podala správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že zo znenia predmetnej petície, ktorej reprezentantom sa dobrovoľne stal Ing. V. B., neplynie žiadne konkrétne opatrenie, spôsob konania orgánu verejnej moci, či postupu správneho orgánu, ktorého by sa petenti od príslušného orgánu verejnej moci právne kvalifikovaným spôsobom - petíciou domáhali. Petícia je v tomto smere maximálne vágna, keď od konkrétneho orgánu verejnej moci, akými je Obec V., Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, Okresný súd Liptovský Mikuláš, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Liptovský Mikuláš a verejného ochrancu práv, sa petenti dožadujú „ochrany pred obvineniami“. Ich obvinenia sú pritom v tejto petícii označené expresívnymi a hanlivými adjektívami ako „vykonštruované“, „nezmyselné“ a „nepravdivé“. Označenie o aké obvinenia má pritom ísť, sa však v petícii nenachádza. Na základe podanej petície tak nemožno zistiť aké obvinenia, voči ktorým osobám, pre aké skutky a z ktorého obdobia majú požívať také hanlivé vlastnosti, aké sú kategoricky určené v petícii. Možnosť posúdenia skutočnosti, či obvinenia Mgr. O. B. možno považovať za nezmyselné, vykonštruované, či nepravdivé, preto na základe tejto petície nemožno. Je od počiatku zjavným, že žiaden orgán verejnej moci na základe znenia tejto petície nedokáže určiť typ konania a okruh účastníkov konania, v ktorých mala žalobkyňa podať nezmyselné, vykonštruované, či nepravdivé obvinenie a v ktorých majú dané orgány verejnej moci poskytnúť petentom ochranu. Z uvedeného jasne badať, že účelom petície nikdy nebolo požadovať od konkrétne určených orgánov verejnej moci reálnu ochranu práv, ale podľa presvedčenia žalobkyne len očierniť osobu Mgr. O. B. pred všetkými orgánmi verejnej moci, s ktorými z dôvodu ich miestnej príslušnosti prichádza do úradného styku. Je totiž neprijateľným, aby v obsahu petície bola Mgr. O. B. hanlivým spôsobom označená z nekalého konania opísaného v maximálne možnej vágnej miere pred orgánmi verejnej moci, s ktorými prichádza a bude prichádzať do úradného styku bez možnosti objektivizácie tohto konania a posúdenia tak legitimity vážnych obvinení voči jej osobe, zjavne spôsobilých privodiť jej kvalifikovanú ujmu na jej občianskych právach. Difamačný účel petície s jediným cieľom - znevážiť osobu žalobkyne pred orgánmi verejnej moci reálne rozhodujúcimi o jej právach a povinnostiach
svedčí i tom, že ochranu pred nezmyselnými, vykonštruovanými a nepravdivými obvineniami možno v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky efektívne požadovať výlučne prostredníctvom trestného oznámenia, návrhu na začatie priestupkového konania, žalobou na ochranu osobnosti či náhrady škody, teda prostredníctvom takých účinných právnych inštitútov, ktoré sú priamo spôsobilé zabezpečiť ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb. Využitie petičného práva ako politického práva nie je svojou povahou legálnym a efektívnym nástrojom na ochranu subjektívnych práv osôb pred konaním jednotlivca ako privátneho subjektu v rámci občianskoprávnych vzťahov. V zmysle Ústavy SR, ako aj všetkých procesnoprávnych predpisov je povinnosťou orgánov verejnej moci, každé podanie či obvinenie podané fyzickou či právnickou osobou (v danom prípade podané žalobkyňou) vybaviť objektívne, nepredpojato, po náležitom objasnení skutkového stavu veci. Žiadnu inú ochranu tak nemôže orgán verejnej moci v súvislosti s podaniami žalobkyne dotknutým osobám poskytnúť. I preto je nevyhnutné považovať predmet samotnej petície za nezmyselný, objektívne neschopný legálne poskytnúť ochranu práv petentov vo väčšej miere či iným spôsobom, než aká im v zmysle právneho poriadku prináležala pred podaním samotnej petície. Jedinú moc, ktorú v sebe predmet petície nesie je preto moc vyvolať u orgánov verejnej moci predpojaté presvedčenie voči žalobkyni o tom, že je osobou, ktorej podania sú a priori nezmyselné, nepravdivé a vykonštruované. V dôsledku uvedeného nemožno predmet petície ako politického práva jednotlivca považovať za legálny nástroj ochrany práv a právom chránených záujmov a priznávať mu tak prednostnú ochranu pred základnými ľudskými právami a slobodami žalobkyne na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena (čl. 19 Ústavy SR). Právo a sloboda sú obsahovo obmedzené právami iných, či už vyplývajú z ústavného poriadku republiky, alebo z iných obmedzení, ktoré sú dané zákonmi, ktoré chránia celospoločenské záujmy a hodnoty. Právo vyjadrovať názory môže byť pozbavené právnej ochrany nielen obsahovým obmedzením, ale aj formou, ktorou sa názory navonok vyjadrujú. Poukaz správneho orgánu prvej a druhej inštancie nato, že predmetná petícia predstavuje len akési vyjadrenie názoru petentov, preto nemôže legitimizovať vážny a rozsiahly zásah do základných ľudských práv žalobkyne, ku ktorému došlo pred siedmymi orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky. Právo každého je obmedzené právom a slobodu iného. Žalobkyňa súčasne poukázal na skutočnosť, že označenie jej konania ako „občiansky terorizmus“, jej podaní ako „nepravdivé“, „nezmyselné“ a „vykonštruované“ sú krajne subjektívnymi, expresívnymi a hanlivými výrazmi, ktoré sú objektívne spôsobilé znevážiť jej meno, povesť, občiansku česť. Samotný predmet petície bolo pritom možné formulovať spôsobom, ktorý by zásah do práv žalobkyne minimalizoval, a to tým, že expresívne hodnotiace úsudky, by predmet petície neobsahoval. Znenie predmetnej petície však bolo napísané neobjektívne, podľa presvedčenia žalobkyne s cieľom difamovať Mgr. O. B. a jej realizované podania, ako aj jej možné ďalšie podania na orgány verejnej moci. Žalobkyňa, pokiaľ sa v minulostí obrátila na orgány verejnej moci so svojimi podaniami, mala na takýto postup legitímny dôvod, pričom vždy využila len svoje ústavou garantované právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Za verejný ani spoločný záujem, hodný ochrany orgánmi verejnej moci nemožno považovať snahu spôsobiť ujmu jednotlivcovi a difamovať osobu jednotlivca pred orgánmi verejnej moci, len na základe toho, že uplatňuje svoje práva a zákonom stanoveným postupom sa domáha ich ochrany. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 85/1990 Zb. nemožno petíciou zasahovať do nezávislosti súdov. Petícia, ktorou sa petenti domáhali ochrany pred „nezmyselnými, nepravdivými“ a „vykonštruovanými“ obvineniami žalobkyne, však mala byť spolu s touto výzvou doručovaná prostredníctvom jej reprezentanta (Ing. V. B.) aj Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. Na základe znenia petície tak možno ustáliť, že jej cieľom bolo pôsobiť na rozhodovaciu činnosť súdu v prebiehajúcich právnych veciach Mgr. O. B., čo je v priamom rozpore s petičným zákonom. Argumentácia správnych orgánov o tom, že takejto nelegálnej petícii je nevyhnutné poskytnúť ochranu, nakoľko sa ňou petenti domáhajú ochrany svojich práv, je preto podľa presvedčenia žalobkyne zjavne neprijateľná v rámci rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci v demokratickom právnom štáte. Správne orgány sa vecou nezaoberali dostatočne, keď spoľahlivo nezistili stav veci a v tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie, čím nerešpektovali zákonnú povinnosť správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku).
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho rozhodnutia zo dňa 11.07.2018. Nestotožňuje sa s názormi žalobkyne uvedenými v správnej žalobe. Výrazy: „vykonštruované“, „nezmyselné“ a „nepravdivé“ nie sú podľa názoru žalovaného expresívne, ani hanlivé adjektíva. Naopak ide o výrazy používané v ústnom alebo písomnom styku úplne bežne. Zároveň poukázal na čl. 27 Ústavy SR, § 1 a § 2 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, či dokument z roku 2016 označený ako Petícia spĺňal alebo
nespĺňal podmienky stanovené zákonom, nebola pre posúdenie otázky, či došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku urážky na cti podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch v danom prípade významná. Petícia nezasahovala do nezávislosti súdu, nevyzývala k porušovaniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv. Signatári petície v nej vyjadrili svoj názor. Orgány, ktorým bola adresovaná, sú povinné rozhodovať v súlade so zákonom, nie na základe rôznych petícií, či názorov prejavených v rôznych konaniach ich účastníkmi, či tretími osobami. Pre spoľahlivo zistený stav veci nebolo potrebné preverovať, či žalobkyňa podáva sťažnosti alebo nie. V danom prípade bolo potrebné zistiť, či obsah petície bol z objektívneho hľadiska spôsobilý uraziť iného na cti alebo nie, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovanému sú z jeho vlastnej činnosti známe viaceré podania žalobkyne, avšak tak, ako nemôže byť na jej škodu, že sa domáha svojich zákonných práv, nemôže byť na škodu ani tretích osôb, ak časté podnety žalobkyne tretie osoby hodnotia ako „nezmyselné a nepravdivé obvinenia“, „vykonštruované obvinenia“, „obvineniami sa usiluje“ alebo „občiansky terorizmus“ a proti jej činnosti sa snažia brániť. Žalovaný je presvedčený, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v konaní boli dodržané všetky práva účastníkov konania, vec bola správne právne posúdená, prvostupňové rozhodnutie spolu s rozhodnutím žalovaného boli riadne zdôvodnené a vydané v súlade so zákonom, sú teda zákonné a preskúmateľné. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný presvedčený, že žaloba je nedôvodná, preto navrhuje, aby ju Krajský súd v Žiline v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. ako nedôvodnú zamietol.
6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného v súlade s ustanoveniami upravujúcimi správnu žalobu vo veciach správneho trestania druhej hlavy tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
7. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil a zároveň mal preukázané, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 29. marca 2018 č. OU-LM- OVVS-2018/002934, Pr. 174/2018 zastavil konanie začaté na návrh žalobkyne vedené voči Ing. V. B. pre podozrenie pre spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mal naplniť tým, že v písomnosti označenej „Petícia“, v mesiaci november v roku 2016, na ktorej je uvedený ako kontaktná osoba, určená podľa § 3 ods. 3 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve ako osoba na zastupovanie v styku s orgánmi verejnej moci, a o ktorej sa Mgr. O. B. dozvedela dňa 22.01.2018, mal o osobe Mgr. O. B. okrem iného uviesť: „Túto činnosť Mgr. O. B. považujeme za občiansky terorizmus“, spolu s „nezmyslené a nepravdivé obvinenia v podaniach“, „jej vykonštruované obvinenia“, „obvineniami sa Mgr. B. usiluje“, v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch (že priestupkové konanie zastavuje), lebo skutok, o ktorom sa konalo nie je priestupkom. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch ukladá navrhovateľke (žalobkyni) povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán (Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí) rozhodnutím č. OÚ-ZA- OOP1-2018/025322/Zan zo dňa 11.07.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-LM-OVVS-2018/002934 zo dňa 29.03.2018 zmenil v jeho celej výrokovej časti tak že táto znie nasledovne: Na základe vykonaného dokazovania správny orgán rozhodol, že priestupkové konanie vedené voči Ing. V. B. ..., pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mal naplniť tým, že v písomnosti petícia v roku 2016 uviedol o osobe Mgr. O. B. na papierovom nosiči nepravdivé výroky okrem iného „túto činnosť Mgr. O. B. považujeme za občiansky terorizmus“, „nezmyselné a nepravdivé obvinenia v podaniach“, „jej vykonštruované obvinenia“, „obvineniami sa Mgr. B. usiluje“ a následne ju doručil 7 inštitúciám, v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavuje, keďže skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán ukladá navrhovateľke povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €, ktorých výška je určená podľa vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z.z..
8. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil znenie petície: My, dolupodpísaní občania na tejto petícii, priamo aj nepriamo poškodení aj prizerajúci sa na tieto skutočnosti protestujeme voči nezmysleným a nepravdivým obvineniam v podaniach na políciu a úrady proti nám od Mgr. O. B., bytom V. XX, okres Y. W.. Cítime sa poškodení mentálne, emocionálne a materiálne a uráža nás to
ako slušných občanov tohto štátu. Jej vykonštruované obvinenia nás všetkých urážajú a poškodzujú na cti. Obvineniami sa Mgr. B. usiluje, aby sme boli trestne stíhaní. Túto činnosť Mgr. B. považujeme za občiansky terorizmus. Z týchto dôvodov žiadame štátne orgány o našu ochranu voči týmto obvineniam. Podané obvinenia sa nachádzajú na polícii, okresnej prokuratúre, Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši a na Okresnom úrade Žilina, odbor opravných prostriedkov. Túto petíciu posielame na:
- Obecný úrad V., okres Y. W.
- Okresný úrad Liptovský Mikuláš
- Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov
- Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš
- Okresný súd Liptovský Mikuláš
- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Liptovský Mikuláš
- verejný ochranca práv Bratislava. Ing. V. B., bytom V. XX, pošta XXX XX Z. ako kontaktná osoba podľa § 3 ods. 3 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve zasielam túto petíciu občanov SR a obyvateľov Obce V., okres Y. W.. Petícia sa skladá do 6 strán a petíciu podpísalo 60 občanov.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.
Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy, f) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, g) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.
Podľa § 51 zákona o priestupkoch Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
Podľa § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh ( § 68 ods. 1).
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Podľa § 59 ods. 4 Správneho poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
10. Žalobkyňa návrhom zo dňa 19.02.2018, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 20.02.2018, podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, keďže obvinený (Ing. V. B.): „Svojimi výrokmi v písomnosti „Petícia“, ktoré sú nepravdivé a difamujúce, pred tretími osobami v značnej miere znížil moju česť, dôstojnosť a dobré meno v spoločnosti.“ Ako navrhovateľka a poškodená požadovala v konaní pre obvineného uloženie výchovnej sankcie a ospravedlnenie J. B. adresne jej osobe, a to písomnou formou s navrhnutým textom. V rámci ústneho prejednania veci navrhovateľka zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. B. v plnom rozsahu zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v oznámení zo dňa 19.02.2018, s uzatvorením zmieru nesúhlasila a trvala na náhrade škody tak, ako to uviedla v predmetnom oznámení. Obvinený (Ing. J. B.) v rámci ústneho prejednania priestupku uviedol, že petícia vznikla spontánnym spôsobom ľuďmi, ktorí ju podpísali a ako kontaktná osoba bol uvedený on, pretože dlhé roky zastupuje občanov Obce V. ako zástupca starostu, neskoršie starosta a v súčasnosti ako poslanec obecného zastupiteľstva. Petícia nemala útočný charakter, je to „žiadosť obyvateľov obce, ktorí boli priamo alebo nepriamo zainteresovaní do nepravdivých podaní pani B.“ a ďalej „výraz teroru znamená všeobecné neoprávnené napádanie, takže aj do petície sa vlastne tento výraz dostal. Nemá nič spoločné so súčasným v médiách pretláčaným ozbrojeným terorizmom.“
11. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade nejde o priestupok. Prvostupňový správny orgán nie je povinný zaoberať sa faktom, či predložená petícia spĺňa zákonom stanovené formálne náležitosti. Túto povinnosť
majú orgány, ktorým bola petícia určená. Výsledok konania o petícii nebol v danom prípade relevantný. Jednoznačne možno konštatovať, že nešlo o zakázanú petíciu a petícia ani nevyzýva k porušovaniu ústavy, zákonov, právne záväzných aktov Európskej únie, ani k popieraniu alebo obmedzovaniu práv. V predloženej petícii osoby, ktoré ju podpísali, vyslovili iba svoj hodnotiaci úsudok založený na činnosti navrhovateľky, ktorý vyjadrili slovami „považujeme“. Rovnako ako žalobkyňa má právo domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov rôznymi sťažnosťami a podaniami na príslušných štátnych orgánoch, rovnako ochrany svojich práv a právom chránených záujmov sa môžu domáhať aj iní, ktorým toto konanie (žalobkyne) vadí. Z Petície vyplýva, že jej sťažnosti a podania obyvatelia obce nepovažujú za opodstatnené a zasahujú im do života. Nemožno priznať právo žalobkyni a nepriznať ho iným osobám, ktoré sú voči nej v opozícii. Hoci predmetnou petíciou obyvatelia obce vrátane Ing. B. prejavili svoj názor, v danom prípade neboli splnené dva znaky skutkovej podstaty priestupku, a to objekt a objektívna stránka. Skutočnosť, že občania Obce V. prejavili svoj názor na konanie žalobkyne slovami „túto činnosť považujeme“ a tento názor adresovali orgánom konajúcim v záležitostiach týkajúcich sa ich a žalobkyne, nenaplnila skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ani iného priestupku podľa § 49 ods. 1. Nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch ani ďalšími výrokmi uvedenými v návrhu žalobkyne zo dňa 19.02.2018.
12. Správny súd uvádza, že odvolací správny orgán (žalovaný) sa po preskúmaní spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu okrem vytknutej chyby (že jej návrh znel inak) stotožnil so závermi a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzalo jeho rozhodnutie, pričom pod pojmom skutkový stav treba rozumieť stav poznania reality, ktorá tu bola v určitom stave tak, ako to vyplýva z vykonaných dôkazov k okamihu vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného sú vyhodnotené všetky relevantné námietky žalobkyne. Dôkazy, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní, boli získané v súlade so zákonom, rozhodnutie bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu, je logické a odôvodnené. Pri vydaní rozhodnutia v časti náhrady trov konania postupoval prvostupňový správny orgán podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j). Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra SR všeobecným záväzným právnym predpisom. Prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/390/2009 zo dňa 18.02.2010), s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní sa žalovaný vysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.
13. Prejednanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch nebráni tomu, aby si postihnutá osoba neuplatnila aj právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka žalobou na súde. Fyzická osoba má právo sa žalobou domáhať najmä toho, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých porušenie práva došlo.
14. Ochranu pred nepravdivými obvineniami možno v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky efektívne požadovať výlučne prostredníctvom trestného oznámenia, návrhu na začatie priestupkového konania, žalobou na ochranu osobnosti, či náhrady škody, teda prostredníctvom takých účinných právnych inštitútov, ktoré sú priamo spôsobilé zabezpečiť ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb. Využitie petičného práva ako politického práva občanmi Obce V. nie je svojou povahou efektívnym nástrojom na ochranu subjektívnych práv týchto osôb pred konaním jednotlivca ako privátneho subjektu v rámci občianskoprávnych vzťahov. Je však úlohou orgánov, ktorým je petícia určená, túto vybaviť objektívne, nepredpojato, po náležitom objasnení skutkového stavu veci. Z tohto dôvodu neobstojí námietka žalobkyne, že snahou petentov bolo vyvolať u orgánov verejnej moci predpojaté presvedčenie voči žalobkyni o tom, že je osobou, ktorej podania sú a priori nezmyselné, nepravdivé a vykonštruované. Skutočnosť, či predmet petície občanov Obce V. ako politického práva jednotlivca možno považovať za legálny nástroj ochrany práv a právom chránených záujmov a priznávať mu tak prednostnú ochranu pred základnými ľudskými právami a slobodami žalobkyne, je v kompetencii orgánov, ktorým bola táto petícia určená. Rovnako správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa sa v minulosti obrátila na orgány verejnej moci so svojimi podaniami, s cieľom využiť svoje právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, resp. na inom orgáne Slovenskej republiky, rovnaké právo majú aj občania Obce V.. Ich snahu brániť sa voči konaniu žalobkyne nemožno v žiadnom prípade považovať za snahu spôsobiť ujmu jednotlivcovi (žalobkyni) a difamovať osobu jednotlivca pred orgánmi verejnej moci, ale len formu ochrany svojich práv (aj keď podľa názoru správneho súdu formálne nesprávnu). Správny súd uzatvára, že znenie predmetnej petície občanov Obce V. nebolo napísané s cieľom difamovať žalobkyňu a jej realizované podania, ako aj jej možné ďalšie podania na orgáne verejnej moci. Rovnako ako žalobkyňa, aj oni len využili svoje právo domôcť sa ochrany pred, podľa nich, nezmyselnými, nepravdivými a vykonštruovanými obvineniami žalobkyne.
15. Na základe vyššie uvedených dôvodov bolo podľa názoru správneho súdu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP v prejednávanej veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť (ani účastníci konania pojednávanie nariadiť nežiadali).
16. Pokiaľ žalobkyňa považuje znenie Petície občanov Obce V. svojou povahou za objektívne urážajúce, hanlivé a difamačné, spôsobilé znížiť jej vážnosť v spoločnosti, meno a občiansku česť (najmä u ostatných spoluobčanov, ktorí prišli do kontaktu so znením tejto petície, u ľudí a zamestnancov orgánov verejnej moci a súdov, ktorým bola táto petícia doručovaná), môže sa legálne ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré jej priznáva právny poriadok Slovenskej republiky domáhať na príslušnom súde občianskoprávnou žalobou na ochranu osobnosti a nie návrhom voči Ing. B. pre podozrenie so spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch.
17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).