Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-73-2018.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/73/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Pozemné stavby SC, s. r. o., so sídlom Mliekárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 43 871 437, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: 2M Beauty Slovakia s.r.o, so sídlom Dunajská ul. 1114/5, 945 01 Komárno, IČO: 36 656 461, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/36/2018-75 zo dňa 03.05.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/36/2018-75 zo dňa 03.05.2018 p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca vo svojom návrhu žiadal, aby súd prvej inštancie zakázal žalovanému, aby nakladal s osobným motorovým vozidlom J., XXXd xK., E.: F farba: šedá metalíza tmavá, rok výroby XXXX. t. j. scudziť ho, zriadiť k nemu záložné právo, prenajať ho, alebo inak zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla J., XXXd xK., E.: F farba: šedá metalíza tmavá, rok výroby XXXX. Približne v máji 2017 sa konateľ žalobcu Dr. C. V. sa dozvedel, že vozidlo sa nenachádza v dispozícií žalobcu, a že malo byť prevedené na žalovaného Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 26.01.2017 za kúpnu cenu 20 000 eur s DPH. Dopytom na príslušný dopravný inšpektorát Dr. V. zistil, že bez jeho vedomia došlo aj k odhláseniu vozidla z evidencie vozidiel a jeho ďalšiemu prihláseniu na žalovaného. V čase podpisu Kúpnej zmluvy boli štatutármi - konateľmi žalobcu Dr. Q. a Dr. G. Y., ktorí konali a za žalobcu podpisovali spoločne. To znamená, že ak mala byť Kúpna zmluva platne uzatvorená, musela byť podpísaná za stranu predávajúceho oboma konateľmi žalobcu. Dr. V. však túto zmluvu nikdy nepodpísal a rovnako aj Dr. Y. v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní potvrdil, že na zmluve nie je jeho podpis. Podpisy za predávajúceho na Kúpnej zmluve nepatria ani jednému z konateľov žalobcu, a preto je Kúpna zmluva neplatná. Rovnako na žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla zo dňa 27.01.2017 sa na mieste určenom na podpis doterajšieho držiteľa vozidla nenachádzajú podpisy vtedajších konateľov žalobcu. Dokonca je na tomto mieste umiestnený len jeden podpis, čo vzhľadom k vyššie uvedenému samo osebe vylučuje platnosť tohto písomného právneho úkonu. V tejto súvislosti dodával, že konateľka žalovaného T. Y., je dcérou Dr. G. Y. ktorý bol v čase neplatného prevodu vozidla titulom Kúpnej zmluvy konateľom žalobcu. Dr. Y. však sám tvrdil v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní, že o predaji a kúpe tohto vozidla sa dozvedel až od dcéry T. a ďalej to nepreberal, pričom celú kúpno-predajnú zmluvu videl až dňa 26.09.2017, keď sa vrátil z Lisabonu a zistil, že jeho podpis na kúpno-predajnej zmluve ani nie je jeho, toto však neriešil. Žalobca sa mieni vo veci samej domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k vozidlu prostredníctvom reivindikačnej žaloby, ktorou bude žiadať vydanie vozidla od žalovaného, ktorý ho neoprávnene zadržuje. Základným predpokladom úspešnosti tejto žaloby je skutočnosť, že žalobca má vec vo svojej faktickej moci. V opačnom prípade by prichádzala do úvahy len žaloba o náhradu škody. Žalobca má záujem na faktickom vrátení vozidla, ktoré žalovaný odmieta dobrovoľne vydať. Vzhľadom na množstvo nekalých krokov uskutočnených T. Y. a Dr. Y. v poslednom roku (najmä séria nepravdivých žalôb a trestných oznámení, má žalobca opodstatnenú obavu, že ihneď po doručení žaloby o vydanie veci (ak tak neurobí už skôr) žalovaný prevedie vlastnícke právo k vozidlu na tretiu osobu, aby tak zmaril vydanie vozidla žalobcovi. Nasvedčuje tomu tiež fakt, že Dr. Y. s T. Y. opakovane podnikajú kroky na poškodzovanie Dr. Q. a spoločností, v ktorých vykonáva funkciu konateľa, vrátane poškodzovania jeho dobrého mena, resp. ich dobrej povesti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je právnickou osobou, v prípade prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na tretiu osobu prichádza do úvahy aj použitie obchodnoprávnej úpravy, kde poukazuje na § 446 Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný môže bez akýchkoľvek problémov zmariť vydanie vozidla a celý účel žaloby vo veci samej, ak vozidlo prevedie na dobromyseľného kupujúceho. V tomto prípade neexistuje žiaden účinný spôsob, ktorým by žalobca zabezpečil informovanie tretích osôb o tom, že žalovaný v skutočnosti nie je vlastníkom vozidla (napr. v prípade nehnuteľností je možné podať návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, v prípade vozidiel však takáto možnosť neexistuje). Žalobca by tak bol odkázaný na ďalšie súdne konanie, v ktorom by musel preukazovať výšku spôsobenej škody znaleckými posudkami, čo zbytočne predĺži konanie, zaťaží aj žalobcu nemalými nákladmi a najmä sa mu nevráti samotné vozidlo, o čo mu prioritne ide. Vzhľadom k vyššie uvedenému má za to, že je nutné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením. Ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia v tomto prípade nie je možná, pretože žalobca sa v konaní vo veci samej nechce domáhať zaplatenia peňažnej pohľadávky, ale samotného vydania vozidla. Preto ani zriadenie záložného práva na vozidle či inej vecí žalovaného by pre neho nemalo zmysel a nesplnilo by sledovaný účel. Žalobca k podanému návrhu pripojil osvedčenie o evidencii vozidla zo dňa 21.11.2012, Kúpno-predajná zmluva zo dňa 26.012017, Žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla, žiadosť o prihlásenie motorového (prípojného) vozidla, Žiadosť - oznámenie KDI zo dňa 13.02.2018, Osvedčenie o evidencii Vozidla zo dňa 27.01.2017, Úplný výpis z obchodného registra žalobcu, Výpis z obchodného registra žalovaného, Uznesenie zo dňa 15.02.2018, ČVS: ORP-1413/RZ-B2-2017, Sťažnosť zo dňa 01.03.2018, Príkaz na vykonanie domovej prehliadky, Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky, Upozornenie na porušovanie povinností spoločníka.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 až 3, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon predpokladá dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Trvanie neodkladného opatrenia je na základe rozhodnutia o jeho nariadení limitované uplynutím času (§ 333 CSP), procesným výsledkom konania vo veci samej (§ 335, § 336 ods. 4 a osobitne § 337 ods. 3 CSP) alebo stavom exekučného konania § 338 písm. a) CSP. Súd na návrh zruší neodkladné opatrenie aj vtedy, ak odpadnú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP) alebo ak navrhovateľ v primeranom čase nepodal návrh na vykonanie exekúcie (§ 338 písm. b) CSP). Inak trvajú účinky neodkladného opatrenia nariadeného na návrh žalobcu, ktorý bol v konečnom dôsledku vo veci samej procesne úspešný, bez vopred vymedzeného časového alebo vecného obmedzenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hradiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v danej súvislostí aj poradie prípadného záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci, vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách. R 59/1996: podľa podmienok zmluvy môže byt' dôsledkom neplatenia leasingových splátok skončenie zmluvného vzťahu a vznik povinností predmet leasingu vrátiť vlastníkovi. Ďalším užívaním predmetu leasingu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu hrozí vznik značnej ujmy (poškodenie, znehodnotenie užívaním). Za tohto stavu sú osvedčené základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nebezpečia bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, spojenej s užívaním predmetu leasingu žalovaným a sú dostatočným dôvodom preto, aby sa pomery účastníkov dočasne upravili predbežným opatrením. Súd prvej inštancie skúmal dôvodnosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd neodkladné opatrenie môže vydať len po osvedčení aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tiež osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie musí súd skúmať u žalovaného a žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, či žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z predložených listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva. V neposlednom rade súd prvej inštancie poznamenáva, že v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1413/RZ-B2-2017, orgány činné v trestnom konaní dali vypracovať znalecký posudok o cene vozidla. Znalec ustálil cenu v sume 20 195 eur s DPH. Z uznesenia vyplýva, že žalovaná zaplatila kúpnu cenu 20 000 eur s DPH. Vzhľadom i na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky t.j. preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená, a preto návrh žalobcu zamietol.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že súd rozhodne v zmysle petitu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že z § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že ide o alternatívne stanovené podmienky, ktoré nemusia byť splnené súčasne a súd sa napriek tomu nezaoberal splnením podmienky bezodkladnej úpravy pomerov. Svoje odôvodnenie založil len na tom, že navrhovateľ neosvedčil, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, teda nepreukázal také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť. S takýmto odôvodnením sa žalobca nestotožňuje a vo svojom návrhu uvádzal, že sa nedomáha zaplatenia peňažnej pohľadávky ale vydania veci, ktoré žalovaný protiprávne zadržuje. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je skutočnosť, že odporca má vec vo svojej faktickej moci, v opačnom prípade by prichádzala do úvahy len žaloba o náhradu škodu. Zároveň odkázal na § 63 ods. 4 písm. b) a § 186 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Exekúcia odobratím veci je nepochybne ohrozená skutočnosťami, ktoré uvádzali v návrhu, teda tým, že odporca môže kedykoľvek previesť vlastnícke právo k vozidlu na dobromyseľnú tretiu osobu, čím exekúciu zmarí. Keďže žalovaný je právnickou osobou, v prípade prevodu možno použiť § 446 Obchodného zákonníka. Teda v tomto prípade neexistuje žiaden účinný spôsob, ktorým by navrhovateľ zabezpečil informovanie tretích osôb o tom, že odporca v skutočnosti nie je vlastníkom vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že je ohrozená exekúcia odobratím vozidla, pričom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vyplýva z konania Dr. Y. a T. Y., ktoré preukázali listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že títo úmyselne poškodzujú navrhovateľa a dlhodobo podnikajú kroky proti nemu. Ak odporca prevedie vozidlo, nastane nezvratný stav - v tomto prípade už bude neskoro podávať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nijako neprimerane nezasiahne do práv odporcu, pretože sa nedotkne užívania neoprávnene prisvojeného vozidla, a taktiež nejde o bezúspešné uplatňovanie práva, keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva, že už samotná zmluva o prevode vlastníctva je neplatným právnym úkonom. Uviedol, že je úplne irelevantné či by cena zodpovedala alebo nezodpovedala trhovej cene. Navrhovateľ nechcel previesť vlastnícke právo k vozidlu na odporcu, nikdy neprejavil vôľu k prevodu.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne s tým, že žalobca nijako neosvedčil, že by žalovaný s predmetnou vecou nakladal, resp. že by sa ju pokúšal scudziť. Predložil faktúry a výpisy z účtu, že predmetná faktúra bola riadne uhradená. Žalovaný nebol žalobcom oslovený ohľadne vrátenia vozidla, ani mu nebola vrátená riadne uhradená kúpna cena. Teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne údajného „neoprávneného prisvojenia si“ vozidla. Tvrdenia ohľadne úmyselného poškodzovania žalobcu považuje za hraničiace s poškodzovaním dobrého mena, prípadne ohováraním. Poukázal na skutočnosť, že vozidlo je stále nielen v držbe, ale aj majetku žalovaného a tento nikdy neprejavil záujem o scudzenie vozidla. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia v spojení s odvolacími dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný, úvodom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, a preto nie je možné odvolací dôvod založiť na tom, že súd prvej inštancie náležite a čo najpodrobnejšie nezisťoval dokazovaním skutkový stav. Pre dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia musia byť osvedčené rozhodujúce skutočnosti, z existencie ktorých pri rozhodnutí súd vychádza.
10. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčuje a nedokazuje, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje významné relevantné skutočnosti, ktoré by mali podanie návrhu osvedčiť. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ktoré musí navrhovateľ hodnoverne osvedčiť. I keď nie je možné v procesnom štádiu, v ktorom bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný vyžadovať dôsledné preukázanie jednotlivých skutočností, rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak pri zohľadnení, že neodkladné opatrenie má v zásade preventívny účinok, musia byť, ak sa má dosiahnuť jeho efektívnosť, tvrdené skutočnosti a preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, osvedčené. Neodkladné opatrenie umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť však okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
11. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
12. V prejednávanej veci žalobca vyvodzuje nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, z toho že neexistuje žiaden účinný spôsob, ktorým by navrhovateľ zabezpečil informovanie tretích osôb o tom, že odporca v skutočnosti nie je vlastníkom vozidla s tým, že by bol odkázaný na ďalšie súdne konanie, v ktorom by musel preukazovať výšku spôsobenej škody znaleckými posudkami, čo zbytočne predĺži konanie, zaťaží aj navrhovateľa nemalými nákladmi a najmä sa mu nevráti samotné vozidlo, o čo mu prioritne ide, a mal zato, že je nutné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením.
13. Odvolací súd (keďže ako uviedol už vyššie, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na rozdiel od konania vo veci samej zásadne nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale vychádza sa primárne len z návrhu a súd prostredníctvom dôkazných prostriedkov, najmä listín pripojených k návrhu, zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ako ani jeho trvanie, nie je v prejednávanej veci hodnoverne osvedčená.
14. Odvolací súd k právnemu záveru o neosvedčení dôvodnosti a trvania nároku (hodnoverným spôsobom) dospel s poukazom na samotný návrh žalobcu, v ktorom tento síce tvrdil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, a to vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti, že tento svoje skutkové tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal (napríklad tak, že by k návrhu priložil listinné dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom aspoň osvedčovali toto skutkové tvrdenie, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, nakoľko plnohodnotné dokazovanie sa nevykonáva) a neuniesol teda dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorému žiadal neodkladným opatrením priznať právnu ochranu.
15. Významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s predbežnými opatreniami je zásada proporcionality. V súvislosti s neodkladnými opatreniami dochádza k zásahom do ústavou garantovaných práv. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný z uvedených dôvodov v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a ani jeho trvanie (keďže o trvaní nároku možno uvažovať len tam, kde je vôbec osvedčená jeho dôvodnosť). Bez osvedčenia tak dôvodnosti ako aj trvania nároku nemožno nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy, správne aj interpretoval ich obsah a správne ich aplikoval na prejednávanú vec (keď v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru o nedôvodnosti a trvaní nároku žalobcu), čoho následkom bolo správne rozhodnutie, keďže ním súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladné opatrenie zamietol.
17. Na základe uvedeného mal odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie hodnoverne osvedčenú neexistenciu všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).