Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/57/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o maloletú Z. Q., narodenú XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v H. H., dieťa rodičov - matky S. H., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. H., t. č. T. X. XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica a otca U. Q., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. T. V. XX, XXX XX H. T. V., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o trovách konania štátu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/344/2014-523 z 20. augusta 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica p o t r d z u j e.

odôvodnenie:

1. 1 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj ,,okresný súd”, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 20. 08. 2018 rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. 1. 2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že na okresnom súde pod sp. zn. 32P/344/2014 na návrh matky bolo vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Matka sa návrhom domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, obmedzenia styku otca s maloletou na každú druhú sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod. za jej prítomnosti a zároveň určenia výživného. Otec s návrhom matky nesúhlasil a navrhol zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 32P/334/2014-162 zo dňa 21. 07. 2015 nariadil znalecké dokazovanie, s ktorým obaja rodičia na pojednávaní súhlasili. Následne uznesením č. k. 32P/344/2014-247 zo dňa 03. 12. 2015 priznal okresný súd znalcovi znalečné v sume 439,76 Eur a zároveň upravil učtáreň okresného súdu na vyplatenie odmeny z rozpočtových prostriedkov štátu. V súvislosti s účasťou súdneho znalca na pojednávaní dňa 26. 04. 2016, znalec uplatnil znalečné vo výške 48,88 Eur. Okresný súd uznesením č. k. 32P/344/2014-399 zo dňa 15. 06. 2016 priznal znalcovi znalečné vo výške 48,88 Eur a zároveň upravil učtáreň okresného súdu na vyplatenie odmeny z rozpočtových prostriedkov štátu. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 32P/344/2014-372 zo dňa 26. 04. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/5/2017-457 zo dňa 29. 06. 2017 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 70,- Eur mesačne, upravil styk otca s maloletou, matke uložil povinnosť poskytovať otcovi pravidelne informácie vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku, obom rodičom uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces a zároveň nad maloletou nariadil dohľad. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v tom čase platnej úpravy § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) tak, že o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2017). Následne uznesením č. k. 32P/344/2014-467 zo dňa 11. 08. 2017 súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (prvý výrok) s tým, že štát má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a uložil matke povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 244,32 Eur, ktoré jej okresný súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci na účet okresného súdu, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok (tretí výrok) a taktiež uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 244,32 Eur, ktoré mu prvoinštančný súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci na účet okresného súdu, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok (štvrtý výrok). Na základe odvolania matky Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 32P/344/2014-467 zo dňa 11. 08. 2017 v druhom a treťom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil prvoinštančnému súdu povinnosť opätovne posúdiť rozsah náhrady trov štátu voči matke, vrátane splnenia podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov na strane matky. 1. 3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 52, 49 ods. 1, 2, § 57, čl. 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP”) 1. 4 Prvoinštančný súd konštatoval, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie je konaním, v ktorom trovy platí štát, pričom v konaní vznikli trovy štátu v celkovej výške 488,64 Eur. Pokiaľ ide o matku, prvoinštančný súd zo splnomocnenia právnej zástupkyne matky zistil, že matke bola právna zástupkyňa pridelená na základe rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, sp. zn. 13069/2016-KaBB zo dňa 16. 11. 2016, pretože žiadateľka (matka) splnila zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze bez finančnej účasti, a teda matke bol uvedeným rozhodnutím priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Zároveň podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov došlo u matky k jej oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov zo zákona ku dňu 16. 11. 2016. V čase, keď okresný súd rozhodoval o trovách konania štátu uznesením č. k. 32P/344/2014-467 zo dňa 11. 08. 2017, matka už bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená, pričom zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov predstavuje právnu prekážku v tom, aby sa matka ako účastníčka konania pomerne podieľala na zaplatení trov štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku. Prvoinštančný súd konštatoval, že pokiaľ tak zákon neumožňuje súdu od účastníka žiadať zaplatenie preddavku na trovy znaleckého posudku, nemôže ani logicky požadovať zaplatenie znalečného ako celku, preto okresný súd neuložil matke povinnosť podieľať sa pomerne na zaplatení trov konania štátu. Vo vzťahu k otcovi mal okresný súd za to, že zotrvala jeho povinnosť zaplatiť trovy štátu, pretože odvolací súd štvrtý výrok uznesenia okresného súdu č. k. 32P/344/2014-467 zo dňa 11. 08. 2017 nezrušil a ponechal ho v platnosti. Napriek tomu, že súd prvej inštancie matke neuložil povinnosť zaplatiť trovy štátu, nezistil dôvody, pre ktoré by mal otec suplovať náhradu trov konania za matku.. Na základe vyššie uvedeného okresný súd priznal štátu trovy konania len v polovičnom rozsahu (50 %), ktoré je povinný zaplatiť otec a vo zvyšku si štát znáša trovy konania sám.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Uviedol, že okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, s ktorým on jednoznačne nesúhlasil, maximálne s podmienkou vykonania psychiatrického vyšetrenia matky na odporučenie detskej psychologičky I.. D.. V konaní bolo preukázané, že matka je zamestnaná a má príjem, z ktorého je schopná trovy štátu za vypracovaný znalecký posudok uhradiť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu. Uviedla, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorého potrebu vypracovania vyvolal sám otec, keď sa domáhal zmeny ohľadne zverenia maloletej a svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Dňa 08. 01. 2018 uzatvorila pracovnú zmluvu s Y. C., a.s. D. V. K. na dobu určitú, a to do 15. 07. 2018, ktorá bola dodatkom predĺžená do 15. 01. 2019, na pracovnú pozíciu - M. B. F., s výškou mesačnej mzdy 432,- Eur brutto. O uzatvorení pracovnej zmluvy informovala aj Centrum právnej pomoci. Vzhľadom k tomu, že i naďalej spĺňala podmienky na podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, jej nárok odňatý nebol.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP. Pokiaľ ide o námietku otca uvedenú v odvolaní, t.j. že so znaleckým dokazovaním nesúhlasil (súhlasila len matka), odvolací súd uvádza, že rodičia sa v predmetnom prípade nevedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom obaja uvádzali tak závažné skutočnosti, že v prejednávanej veci bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie, s ktorým (ako vyplýva z obsahu spisu) obaja rodičia súhlasili (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 05. 05. 2015 - č.l. 117 spisu) a z ich strany nebolo namietané znášanie trov spojených so znaleckým dokazovaním.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s povinnosťou náhrady trov konania štátu a priznaní nároku štátu na náhradu trov konania v rozsahu 50 % zohľadňujúc skutočnosť, že otca nie je možné zaťažiť povinnosťou náhrady trov konania štátu za matku, u ktorej existovala zákonná prekážka pre uloženie takejto povinnosti.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .