Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/131/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu O.C.H. Company, spol.s.r.o., so sídlom Tichá 4, 010 01 Žilina, IČO: 46 529 322, zastúpeného advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom Nám. Slobody 2, 050 01 Revúca, o zaplatenie 9.446,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/306/2015-182 zo dňa 21.mája 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/306/2015-182 zo dňa 21. mája 2018 vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.446,77 Eur a výroku, ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/306/2015-182 zo dňa 21. mája 2018 vo výroku ohľadne úroku z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.446,77 Eur od 9.6.2016 do zaplatenia.

III. Žalobu ohľadne úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.446,77 Eur od 12.1.2014 do 8.6.2016 zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.446,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.446,77 Eur od 12.1.2014 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 7.5.2015, doručenou súdu dňa 10.7.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 9.446,77 Eur s príslušenstvom, pričom žalovaný navrhol po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní obsahom spisu a výsluchom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného zistil, že žalobca je postupníkom, na ktorého bola postúpená pohľadávka vo výške 9.446,77 Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu spoločnosti DASKALO s.r.o., IČO: 36 693 936 (predtým M2 TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca ). Postúpená pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o., v zmysle ktorej mal postupca v pozícií zhotoviteľa dohodnuté peňažné plnenie za zhotovenie diela celkovo v sume 252.885,-Eur bez DPH ( spolu 303.462,-Eur ). Postúpená pohľadávka v sume 9.446,77 Eur vyplýva z nezaplatenia faktúry č. 10130023 zo dňa 12.12.2013, splatnej dňa 11.1.2014. Spoločnosť M2 TRANSPORT, s.r.o. požiadala žalovaného o udelenie súhlasu s postúpením pohľadávok, ktoré vzniknú z Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012. Žalovaný s postúpením všetkých pohľadávok vyslovil súhlas na listine označenej ako „Udelenie súhlasu“ vyhotovenej dňa 21.8.2013. Postupca postúpenie oznámil žalovanému listinou označenou ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 23.12.2013, ktorú listinu dlžník prevzal. Žalobca v snahe vyriešiť vec mimosúdnou cestou, zaslal žalovanému výzvu dňa 12.12.2014, pričom žalovaný považuje nárok žalobcu za neopodstatnený. Žalobca si zároveň okrem istiny uplatnil nárok na úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.12.2015 považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a popieral existenciu i výšku pohľadávky. Zároveň namietol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a neexistenciu záväzku žalovaného na akékoľvek plnenie v prospech spoločnosti DASKALO, s.r.o., resp. jej prípadných právnych nástupcov na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie z titulu odplaty zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobou uplatnená faktúra č. 10130023, jej prílohy, ani zmluva o postúpení pohľadávky mu neboli doručené. Tiež tvrdil, že v účtovníctve žalovaného sa predmetná faktúra nenachádza. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 8.4.2016 uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky nebol žalobca, ako postupník povinný žalovanému, ako dlžníkovi preukazovať, keďže v zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Postupca oznámil žalovanému postúpenie dňa 23.12.2013, čo žalobca súdu preukázal listinnými dôkazmi. Žalobca predložil faktúru, ktorej zaplatenia sa domáha, zápis o odovzdaní a ukončení stavebných prác datovaný dňa 30.9.2013, podací lístok - adresát LESY SR, š.p., odštepný závod Rimavská Sobota zo dňa 23.12.2013 a podací lístok - adresát LESY SR, š.p. Banská Bystrica zo dňa 23.12.2013.

6. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 12.12.2017 doplnil, že Zmluva o dielo č. 06/19/99/2012 je v centrálnom registri zmlúv evidovaná pod č. CRZ č. 6011/2012/LSR, pričom dodatkami k nej sa predĺžil len termín dokončenia diela. Žalovaný tvrdil, že nedošlo k zmene obsahu zmluvy, ktorou by sa menil rozsah diela, resp. cena diela. Uviedol, že predmetnou zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného, ako objednávateľa zrekonštruovať lesnú cestu H. a žalovaný sa za to zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela dohodnutú na sumu 252.885,-Eur bez DPH. Poukázal na to, že žalovaná faktúra bola vystavená dňa 12.12.2013, teda po podpísaní Zápisu o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác dňa 30.9.2013. Žalovaný popiera, že by spoločnosti M2 TRANSPORT, s.r.o. vznikol nárok na zaplatenie odplaty vyúčtovanej spornou faktúrou č. 10130023, popiera, že by táto spoločnosť dodala na rekonštrukciu lesnej cesty H. kamenivo, za ktoré by si nevyfakturovala odplatu, tiež popieral, že by po ukončení stavebných prác dodávateľ dodal na rekonštrukciu lesnej cesty akékoľvek kamenivo, resp. kamenivo vo väčšom rozsahu ako je uvedené v zmluve, pričom žalovaný si od dodávateľa neobjednal žiadne práce naviac, z ktorých by vyplynula potreba dodania väčšieho množstva kameniva. Tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu spornej pohľadávky, ani jej výšku. Tiež popieral, že by mu žalobca alebo jeho údajný právny predchodca doručil spornú faktúru, pričom žalovaný ju neeviduje vo svojom účtovníctve a sporná faktúra neobsahuje zmluvou požadované náležitosti, t.j. zisťovací protokol a súpis vykonaných prác. Žalovaný zároveň popieral postúpenie údajnej pohľadávky spoločnosti M2 TRANSPORT, s.r.o. na žalobcu, nakoľko oznámenie o postúpení je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, nevyplýva z neho, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, a teda žalobca nepreukázal súdu svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Žalovaný k tomuto vyjadreniu predložil Zmluvu o dielo č. 06/19/99/2012, CRZ č. 6011/2012/LSR, Dodatky č. 1 a 2 k zmluve o dielo a zverejnenie zmluvy a dodatkov na webovej stránke Centrálneho registra zmlúv.

7. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného písomným podaním zo dňa 24.1.2018 uviedol, že žalobca sa v konaní domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.446,77 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia zostatku dohodnutej ceny diela.

Poukázal na to, že cena za zhotovenie diela bola zmluvnými stranami dohodnutá na 252.885,-Eur bez DPH, pričom DPH bude k cene diela pripočítaná v príslušnej zákonnej výške t.j. spolu v sume 303. 462,- Eur. Žalobca vyšpecifikoval faktúry vystavené jeho právnym predchodcom aj z vyfakturovanými sumami a uviedol, že z ním uvádzaných skutočností vyplýva, že zhotoviteľ vyúčtoval objednávateľovi z celkovej dohodnutej ceny diela sumu 294.015,22 Eur a zostatok nevyúčtovanej ceny diela predstavuje sumu 9.446,77 Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha (303.462,-Eur mínus 294.015,22 Eur = 9.446,77 Eur ). Žalobca považuje za rozhodný dôkaz Zápis o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác na diele zo dňa 30.9.2013, v ktorom zástupcovia objednávateľa konštatujú, že práce boli vykonané v zmysle technických noriem v dobrej kvalite, lehoty začatia a dokončenia dodávky stavebných prác boli v zmysle ZoD dodržané, práce boli vykonané v zmysle ZoD a dnešným dňom zhotoviteľ stavbu odovzdáva a objednávateľ preberá. Žalobca tvrdil, že z tohto dôkazu vyplýva, že všetky práce zo strany zhotoviteľa boli vykonané v zmysle zmluvy, t.j. čo do kvality aj rozsahu. Žalobca sa teda nedomáha zaplatenie za dodanie kameniva po ukončení prác zhotoviteľom a nedomáha sa zaplatenia za dodanie kameniva vo väčšom rozsahu, ako bolo uvedené v zmluve. Skutočnosť, že žalovaný neeviduje spornú faktúru v účtovníctve nemôže byť na škodu žalobcovi, resp. zhotoviteľovi a tiež žalobca tvrdí, že oznámenie o postúpení pohľadávky je jasné, určité a zrozumiteľné, pričom s postúpením pohľadávok zo zmluvy vyslovil súhlas aj samotný žalovaný. Žalobca teda trval na podanej žalobe.

8. Žalobca sa v písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2018 v rámci uplatnenia prostriedku procesného útoku podrobne vyjadril k námietkam žalovaného vzneseným počas súdneho konania, a to k nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti oznámenia o postúpení pohľadávky, k údajnej zmene žaloby, ako aj ku skutočnosti, že žalovanému nemalo byť dodané celé dielo, a to ani čo do rozsahu, ani čo do kvality. K tomuto vyjadreniu žalobca predložil výkaz výmer, ktorý bol prílohou faktúry, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.4.2018 v reakcii na vyjadrenia žalobcu opätovne zopakoval svoje námietky vznesené v súdnom konaní vrátane popretia žalobcom tvrdených skutočností. K vyjadreniu žalovaný predložil predžalobnú výzvu - odpoveď zo dňa 18.12.2014, vrátenie faktúry č. 10120010 zo dňa 31.5.2013, faktúru č. 10120010, zadanie s výkazom výmer datované dňa 9.10.2012, faktúru č. 10130013, zadanie s výkazom výmer datované dňa 17.3.2012, strany zo stavebného denníka z obdobia 30.8.2013 až 7.9.2013 a súpis neprevedených prác datovaný dňa 10.10.2013.

10. Žalobca zotrval na podanej žalobe a mal za to, že práve a jedine Odovzdávací a preberací protokol zo dňa 30.9.2013 je listinou potvrdzujúcou riadne, úplné a včasné zhotovenie diela.

11. Žalovaný trval na svojej obrane a mal za to, že zo stavebného denníka podpísaného oboma zmluvnými stranami vyplýva, že práce, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní, vykonané neboli. Tvrdil, že dielo zo strany zhotoviteľa nebolo vykonané v celom rozsahu a ani zápis o odovzdaní a prevzatí diela nie je dôkazom o tom, že dielo bolo vykonané v celom rozsahu ako tvrdí žalobca, pričom stavebný dozor dňa 10.10.2013 kvalifikoval rozsah neprevedených prác. Žaloba je teda podľa žalovaného nedôvodná.

12. Súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako zhotoviteľ a žalovaný, ako objednávateľ uzatvorili dňa 17.7.2012 Zmluvu o dielo č. 06/19/99/2012, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa riadne a včas vykonať dielo ( stavbu ) „ Lesná cesta H. - rekonštrukcia“. Zmluvné strany sa dohodli na cene za zhotovenie diela vo výške 252.885,-Eur bez DPH, k cene diela bude pripočítaná DPH v príslušnej zákonnej výške. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 21.8.2013 právny predchodca žalobcu písomne požiadal žalovaného o udelenie súhlasu s postúpením pohľadávok, ktoré mu vzniknú zo zmluvy o dielo voči žalovanému na spoločnosť žalobcu. Uvedené žiadal z dôvodu, že spoločnosť žalobcu sa bude podieľať na realizácii predmetnej zákazky. Žalovaný na tej istej listine vyslovil svoj súhlas dňa 21.8.2013. Dňa 30.9.2013 podpísali zástupcovia zmluvných strán Zápis o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác ( služieb ) s tým, že dielo je funkčné užívania 6.9.2013; termín úplného vyprázdnenia staveniska 10.10.2013; záručná lehota 30.9.2016, cena v eurách bez DPH podľa zmluvy o dielo vo výške 252.885,-Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Súd mal tiež preukázané, že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému na poštovú adresu odštepného závodu Rimavská Sobota dňa 12.12.2013 faktúru č. 10130023, splatnú dňa 11.1.2014 na sumu 9.446,77 Eur, s textom „ práce prevedené podľa výkaz-výmer, doplnenie fakturácie za dodané kamenivo pre LC H.“. Súd konštatoval, že žalovaný doručenie tejto faktúry v konaní poprel s tvrdením, že mu nebola nikdy doručená. Tiež konštatoval, že mal preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako postupca oznámil dňa 23.12.2013 žalovanému, ako dlžníkovi listinou nazvanou „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, že zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil všetky pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 medzi spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o. a žalovaným na obchodnú spoločnosť žalobcu. Od prevzatia tohto oznámenia uviedol žalovanému povinnosť všetky nesplatené záväzky plniť na účet spoločnosti žalobcu. Toto oznámenie žalobca doručoval na adresu odštepného závodu Rimavská Sobota a tiež do Banskej Bystrice. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, keďže žalovaný v súdnom konaní potvrdil, že „ Oznámenie o postúpení pohľadávky“ mu bolo doručené. Súd zároveň uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že sa domáha voči žalovanému zaplatenia zostatku dohodnutej ceny za dielo. Žalovaný však v konaní popieral nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a neexistenciu záväzku žalovaného na akékoľvek plnenie v prospech spoločnosti zhotoviteľa, resp. jej prípadných právnych nástupcov z titulu odplaty zmluvy o dielo. Žalovaný popieral vznik nároku na zaplatenie odplaty vyúčtovanej žalovanou faktúrou a tiež tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu spornej pohľadávky, ani jej výšku a poprel doručenie spornej faktúry žalovanému, lebo ju neeviduje vo svojom účtovníctve. Tiež namietal, že oznámenie o postúpení pohľadávky je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a nevyplýva z neho, aká pohľadávka je predmetom postúpenia.

13. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného a dospel k názoru, že žalobca v spore preukázal existenciu záväzku žalovaného z titulu zostatku odplaty za cenu diela dohodnuté v Zmluve o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012. Súd mal za to, že právny predchodca žalobcu platne uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, kde sa dohodli na cene diela vo výške 252.85,-Eur bez DPH, t.j. vo výške 303.462,-Eur s DPH. Tiež mal za to, že žalobca preukázal, že žalovaný z takto dohodnutej ceny diela uhradil právnemu predchodcovi žalobcu vyúčtovanú cenu diela v sume 294.015,22 Eur a zostatok nevyúčtovanej ceny diela z celkove dohodnutej ceny diela potom predstavuje sumu 9.446,77 Eur, čo je predmetom sporu. Súd mal tiež za to, že žalobca preukázal, že dielo bolo vyhotovené riadne a včas, čo vyplýva podľa názoru súdu prvej inštancie zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác ( služieb ) zo dňa 30.9.2013, ktorý podpísali obidve zmluvné strany. Súd bol toho názoru, že žalovaný mal vedomosť o tom, že zhotoviteľ mal možnosť postúpiť pohľadávky, ktoré mu vzniknú zo zmluvy o dielo na spoločnosť žalobcu, keďže žalovaný dňa 22.1.2013 udelil súhlas s postúpením pohľadávok. Súd z oznámenia zistil, že sa tam nachádza aj dodatok postupcu podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že dlžník nie je oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca. Súd považoval toto oznámenie za jasné, určité a zrozumiteľné, korešpondujúce s písomným udelením súhlasu žalovaným zo dňa 21.8.2013. Súd mal teda za to, že žalobca v spore preukázal jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ako aj existenciu záväzku žalovaného a jej výšku z titulu zostatku odplaty zo zmluvy o dielo vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 10130023.

14. Súd dodal, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného zmluvného vzťahu ostáva naďalej postupca. Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy medzi postupcom a postupníkom a ak už právne účinky postúpenia nastali, môže postupník s pohľadávkou voľne disponovať. Súd uviedol, že žalovaný v spore uplatnil voči žalobcovi, ako postupníkovi viaceré námietky, ktoré žalobca poprel a zároveň preukázal nárok uplatnený žalobou listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, vrátane spornej faktúry č. 10130023, ktorá sa po začatí súdneho konania dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal žalobcovi okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % zo žalovanej sumy od 12.1.2014 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 a žalobcovi, ako strane úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Žalovaný uviedol, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 9.446,77 Eur s príslušenstvom z titulu odplaty za časť dodaného diela podľa Zmluvy o dielo č. 6/19/99/2012 uzavretej medzi žalovaným, ako objednávateľom a spoločnosťou M2 TRANSPORT spol. s.r.o., ako dodávateľom, ktorá odplata bola žalovanému vyúčtovaná dodávateľom faktúrou č. 10130023, vystavená dňa 12.12.2013, s dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia 12.12.2013, splatnou 11.1.2014, pričom podľa textu faktúry je vyúčtovaná odmena za práce prevedené podľa výkaz výmer Doplnenie fakturácie za dodané kamenivo pre LC H.. Tiež konštatoval, že predmetná zmluva o dielo je v Centrálnom registri zmlúv evidovaná pod č. CRZ č. 6011/2012/LSR, pričom dodatkami k nej sa predĺžil len termín dokončenia diela. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k zmene obsahu zmluvy, ktorou by sa menil rozsah diela, resp. cena diela. Dodávateľ sa predmetnou zmluvou zaviazal pre žalobcu zhotoviť dielo - zrekonštruovať lesnú cestu H. a žalovaný sa za to zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela dohodnutú na sumu 252.885,-Eur bez DPH. Žalovaný poukázal na podľa neho podstatné ustanovenia z obsahu zmluvy, a to článok č. 5 CENA, a to konkrétne body 5.1., 5.1.1., 5.2., 5.3., 5.4. a 5.5., ktoré v odvolaní citoval. Zároveň poukázal na článok č. 6 PLATOBNÉ PODMIENKY, bod 6.1., 6.2., 6.3., 6.4., 6.5., 6.6., ako aj článok č. 7 KONEČNÁ FAKTÚRA, a to bod 7.1., 7.2.a 7.3., ktoré v odvolaní citoval.

19. Odvolateľ tvrdí, že so žalobcom predložených listinných dokladov vyplýva, že spoločnosť M2 TRANSPORT, spol. s.r.o. mala ako zhotoviteľ vystaviť spornú faktúru č. 10130023, vystavenú dňa 12.12.2013, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia 12.12.2013, splatnú 11.1.2014, pričom podľa textu faktúry je vyúčtovaná odmena za práce podľa výkaz výmer Doplnenie fakturácie za dodané kamenivo pre LC H., pričom sporná faktúra bola vystavená po podpísaní Zápisu o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác ( služieb ) dňa 30.9.2013. Žalovaný tvrdí, že ani spoločnosť M2 TRANSPORT, s.r.o., ani žalobca žalovanému nedoručili spornú faktúru pred podaním žaloby napriek tomu, že o jej zaslanie a zaslanie príloh k nej žalovaný právneho zástupcu žalobcu i spoločnosť M2 TRANSPORT, s.r.o. písomne žiadal. K žalobe právny zástupca žalobcu pripojil spornú faktúru bez akýchkoľvek príloh ( zisťovací protokol ) súpis vykonaných prác bez toho, aby preukázal kedy a akým spôsobom bola žalovanému doručená resp. aspoň zaslaná. Sporná faktúra je čiastkovou faktúrou v zmysle článku 6 zmluvy, pričom vzhľadom k absencii požadovaných a zmluvou predpokladaných príloh, pokiaľ by bola žalovanému vôbec doručená, žalovaný musel túto faktúru vrátiť žalobcovi, resp. spoločnosti M2 TRANSPORT, spol.s.r.o. Odvolateľ tiež poukázal na bod 6.2. zmluvy, podľa ktorého je faktúra splatná 30 dní od jej doručenia žalovanému, pričom lehota splatnosti sa podľa bodu 6.5. prerušuje do doby prerušenia opravenej faktúry. Keďže žalovanému faktúru nepredložili, nepreukázali súdu dátum jej doručenia, žalovaný sa vôbec nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením. Pred splatnosťou žalobca nebol oprávnený domáhať sa zaplatenia faktúry podaním žaloby. Odvolateľ tiež poukázal na to, že spoločnosť M2 TRANSPORT, spol. s.r.o. žalovaný nikdy nevystavila konečnú faktúru v zmysle článku 7 zmluvy.

20. Odvolateľ taktiež poukázal na to, že žalobca až v závere súdneho konania uviedol, že sa nedomáha zaplatenia za kamenivo, ako je uvedené vo faktúre, ale rozdielu medzi celkovou dohodnutou cenou diela a sumou zaplatenou žalovaným. Žalovaný tiež namieta, že právny zástupca žalobcu až ako prílohu svojho elektronického podania doručeného žalovanému dňa 7.3.2018, predložil konajúcemu súdu prílohu faktúry - súpis ( údajne ) vykonaných prác. Ani ako prílohu tohto podania a ani neskôr nepredložil dôkaz o doručení spornej faktúry žalovanému, ani zisťovací protokol, resp. iný dôkaz verifikujúci zo strany žalovaného rozsah diela, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia.

21. Žalovaný v odvolaní odcitoval položky č. 41, 42 až 44 výkazu výmer v žalovanej faktúre, pričom žalovaný tvrdí, že tieto položky neboli v rozsahu uvedenom žalobcom v predloženej prílohe faktúry č. 10130023 vôbec realizované.

22. Odvolateľ taktiež tvrdí, že dňa 6.9.2013 bol uskutočnený kontrolný deň, pričom dňa 5.9.2013 a 6.9.2013 sa uskutočnila kontrola merania zhotoveného asfaltového koberca lesnej cesty H., pričom odsúhlasené výmery sú uvedené v stavebnom denníku a sú podpísané zástupcami objednávateľa i zhotoviteľa. Po 6.9.2013 zhotoviteľ nerealizoval žiadnu z položiek 41, 42 , 44 ( pokládku asfaltového koberca ).

23. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že súdu prvej inštancie bol predložený k nahliadnutiu celý stavebný denník dokumentujúci postupnosť zhotovenia diela, pričom do súdneho spisu boli založené fotokópie tých listov stavebného denníka, ktoré preukazujú rozsah vykonaných stavebných prác, za ktoré si žalobca uplatnil právo na zaplatenie odplaty spornou faktúrou. Zo stavebného denníka vyplýva skutočný rozsah tak, ako bol uvedený v prílohe k faktúre č. 10130013, ktorá bola bezo zbytku uhradená. Podľa výkazu výmer tvoriaceho prílohu spornej faktúry, ktorou sa žalobca snažil preukázať dôvodnosť svojej pohľadávky boli fakturované stavebné práce vykonané 17.3.2012, pričom v tom čase ešte nebola ani uzatvorená zmluva o dielo. Podľa spornej faktúry je dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia 12.12.2013, pričom k odovzdaniu a prevzatiu stavebných prác došlo 30.9.2013, a asfaltovanie cesty bolo ukončené pred kontrolným dňom 6.9.2013. Po 6.9.2013 neboli na stavbe už realizované žiadne asfaltovacie práce.

24. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz „Zápis o odovzdaní a prevzatí uskutočnených stavebných prác zo dňa 30.9.2013“, pokiaľ z jeho obsahu vyvodil nesprávny skutkový záver o tom, že dielo v celom rozsahu uvedenom v Zmluve o dielo bolo spoločnosťou M2 TRANSPORT, spol.s.r.o. zhotovené. Takýto záver zo zápisu nevyplýva, pričom v zápise je výslovne uvedené: „ súpis ojedinelých nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdaní a prevzatí: viď príloha č. 1. Dohoda o opatreniach a lehotách pri odstránení nedorobkov a vád: Postupovať podľa ZoD“. Žalobca však súdu prílohu č. 1 k Zápisu o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác ( služieb ) nepredložil. Rozsah a finančnú hodnotu nedokončeného diela kvantifikoval pán W.X., realizujúci stavebný dozor na predmetnej stavbe vo Výkaze rozdielov neprevedených prác zo dňa 10.10.2013. Úradne overená kópia tohto výkazu tvorí prílohu súdneho spisu.

25. Nakoľko asfaltovacie práce nevykonávala spoločnosť M2 TRANSPORT, spol. s.r.o. sama, vzhľadom k tomu že nedisponovala zamestnancami, ani strojným vybavením, ani materiálom, ale prostredníctvom spoločnosti EUROVIA SK, a.s. žalovaný navrhol, aby žalobca svoje tvrdenie o väčšom rozsahu vykonaného diela v položkách 41, 42 a 44 preukázal a pokiaľ tak neučiní, aby súd učinil dopyt na subdodávateľa, spoločnosť EUROVIA SK, Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, I., aby predložila súdu dodacie listy na dodávku asfaltových zmesí na rekonštrukciu lesnej cesty H., ako aj doklady preukazujúce dátum a čas realizácie prác na rekonštrukcii lesnej cesty H.. Žalobca súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o realizácii položiek 41, 42 a 44 uvedených vo výkaze výmer tvoriacom prílohu zmluvy o dielo nepredložil a konajúci súd si tieto dôkazy sám nezabezpečil.

26. Odvolateľ má za to, že konajúci súd nepostupoval v súlade s § 191 ods. 1 CSP, obmedzil sa na konštatovanie o unesení dôkazného bremeno zaťažujúceho žalobcu opierajúc sa o jediný listinný dôkaz

- zápis - z ktorého žalobné tvrdenie o vykonaní diela v celom rozsahu v dohodnutom v zmluve nevyplýva, nezohľadniac ostatné v spise sa nachádzajúce dôkazy preukazujúce opak, a to bez toho, aby sa s týmito ostatnými dôkazmi vysporiadal, alebo ich vo svojom odôvodnení aspoň spomenul. Žalovaný zotrváva i námietke, že žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore ani s ohľadom na svoje údajné právne nástupníctvo po spoločnosti M2 TRANSPORT, spol. s.r.o. opierajúce sa o Oznámenie o postúpení pohľadávok. V čase vyhotovenia tohto oznámenia o postúpení pohľadávky (23.12.2013), ani v čase jej doručenia žalovanému (30.12.2013) neexistovala žiadna pohľadávka spoločnosti M2 TRANSPORT, spol.s.r.o., a to ani dubiózna. Žalovaný zároveň trval na tom, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky nie je jasné, určité a zrozumiteľné, nakoľko z neho nevyplýva, aké konkrétne pohľadávky spoločnosti M2 TRANSPORT, spol.s.r.o. voči žalovanému táto, ako veriteľ postúpila na žalobcu. Povinnosť viesť kontrolný výkaz k DPH bola zavedená až 1.1.2014, preto žalovaný nemal možnosť predložiť súdu dôkazy preukazujúce účelové konanie konateľa spoločnosti M2 TRANSPOR,T spol.s.r.o., ktorý je zároveň konateľom žalobcu.

27. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, doručené okresnému súdu dňa 4.7.2018, v ktorom uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a zákonné. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého závery tvorili dostatočný podklad pre rozhodnutie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo tvrdenia oproti tým, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa už súd nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

28. Žalobca poukázal na obranu žalovaného, ktorá je založená na tvrdení, že právny predchodca žalobcu nevykonal dohodnuté dielo riadne. Toto tvrdenie však bolo od počiatku efektívne vyvracané žalovaným prostredníctvom listinného dôkazu, ktorým je Zápis o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác na diele zo dňa 30.9.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dielo bolo vykonané riadne v zmysle technických noriem a v dobrej kvalite a bolo takto odovzdané zhotoviteľom a prevzaté objednávateľom. Samotný žalovaný navyše v priebehu vykonávaného dokazovania uviedol, že dielo bolo po prevzatí od zhotoviteľa dané bez ďalšieho do užívania a nevykonávali sa na ňom už žiadne iné stavebné práce, čo logicky vyvracia jeho tvrdenia o tom, že dielo nie je dokončené.

29. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobca v rámci dokazovania nepredložil písomné dôkazy, na ktoré však poukazuje v rámci obrany žalovaný (príloha č. 1 k zápisu o odovzdaní a prevzatí ). Žalobca má za to, že žalovaný mal preukázať svoje tvrdenia týmto dôkazom a včas ho súdu predložiť, čo však neurobil, aj keď ju má k dispozícii.

30. Žalobca opakovane uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní, nakoľko riadne neoznámil prevod pohľadávky, sú právne bezpredmetné. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, ako dlžníkovi prevod pohľadávok Oznámením o postúpení pohľadávky z 23.12.2013, ktoré žalovaný prevzal. Týmto oznámením právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu všetky pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012, t.j. aj žalovanú pohľadávku. Spochybnenia žalovaného uvádzané v rámci dokazovania alebo aj ako súčasť odvolania preto neobstoja. Žalobca sa získaním pohľadávky jeho právneho predchodcu stal plnohodnotne aktívne legitimovaný na vedenie tohto sporového konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným krajskému súdu dňa 1.10.2018, v ktorom zopakoval všetky svoje námietky a tvrdenia uvedené v podanom písomnom odvolaní. Zotrval na tom, že žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom v rozsahu 100 %.

32. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.10.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo tvrdenia oproti, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd vysporiadal. Žalobca zopakoval skutočnosti uvádzané počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Opakovane navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nároku na zaplatenie sumy 9.446,77 Eur a priznaného nároku na náhradu trov konania nie je dôvodné, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

37. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

38. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

39. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovanie alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 10.7.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 9.446,77 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 12.1.2014 do zaplatenia. Žalovaná suma bola na žalobcu postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu spoločnosti DASKALO s.r.o., pričom predmetná postúpená pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou M2 TRANSPORT s.r.o. ( právny predchodca postupcu ), pričom v zmysle tejto zmluvy bolo dohodnuté peňažné plnenie za zhotovenie diela celkom v sume 252.885,-Eur bez DPH ( 303.462,-Eur spolu ). Postúpená žalovaná pohľadávka vyplýva z nezaplatenej faktúry č. 10130023 zo dňa 12.12.2013, s dátumom splatnosti dňa 11.1.2014. Žalovaný s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasil, namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že popieral zrejmosť a určitosť postúpenej pohľadávky, tvrdil, že nárok na doplatenie ceny diela nevzniká, nakoľko dielo nebolo riadne dokončené a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba je v celom rozsahu oprávnená, a preto napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

41. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo výroku, ktorým súd priznal žalobcovi istinu vo výške 9.446,77 Eur a vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania nie je dôvodné. Odvolací súd uvádza zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že má za to, že z dôvodu, že žalovaný udelil dňa 22.1.2013 súhlas s postúpením pohľadávok a bol oboznámený s § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalovaný ako dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení, keďže postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že oznámenie postupcu adresované žalovanému je jasné, určité a zrozumiteľné, teda žalobca je aktívne legitimovaným v tomto konaní.

42. K žalovaným namietaným skutočnostiam v podanom odvolaní, ohľadne doplatenia ceny diela, odvolací súd uvádza, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17. júla 2012 je cena diela dohodnutá ako pevná, úplná a nemenná a je doložená cenovou ponukou a kalkuláciou podľa výkazu výmer, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy v sume 252.885,-Eur bez DPH, teda spolu s DPH 303.462,-Eur. Aj keď žalovaný v konaní namietal, že faktúra č. 10130023, ktorej zaplatenie je predmetom sporu je vystavená až po odovzdaní a prevzatí diela, teda až potom, čo už na predmete diela sa nevykonávali žiadne práce, a zároveň na faktúre uvedené dodanie kameniva a prác nebolo vykonané, odvolací súd uvádza, že žalobca si žalobou uplatňoval nárok na doplatenie ceny diela pevne dohodnutej v uzatvorenej zmluve o dielo. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný zaplatil z dohodnutej ceny sumu nižšiu o žalobcom uplatňovanú sumu, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ide o nárok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o dielo na doplatenie pevne dohodnutej ceny diela. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na R NS SR 1MObdo V11/2008, podľa ktorého „objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi za prevedené dielo cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom dohodnutým v zmluve. Ak si strany dohodli na pevnej cene určenej konkrétnou čiastkou, je objednávateľ povinný túto cenu zaplatiť, aj keby bol dôvod skúmať, či je táto dohodnutá cena v súlade s cenníkom“.

43. Pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku je preto podstatné, či zhotoviteľ dielo zhotovil v rozsahu dohodnutom v zmluve, teda či došlo k splneniu záväzku zo strany zhotoviteľa - právneho predchodcu postupcu. Vykonaním dokazovaním, a to Zápisom o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác zo dňa 30.9.2013 žalobca preukázal, že dielo bolo zo strany žalovaného prevzaté k dátumu tohto zápisu a zároveň sa konštatuje, že práce boli vykonané v zmysle technických noriem v dobrej kvalite, lehoty začatia a dokončenia dodávky stavebných prác boli v zmysle zmluvy o dielo dodržané a práce boli vykonané v zmysle zmluvy o dielo. Týmto listinným dôkazom žalobca preukázal, že došlo zo strany zhotoviteľa k dodaniu diela v rozsahu podľa dohody uzatvorenej v písomnej zmluve o dielo. Pokiaľ žalovaný namieta, že v zápise o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác je odkaz na prílohu č. 1, ako súpis ojedinelých nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdaní a prevzatí, teda tvrdí, že dielo nebolo zhotovené riadne, bolo povinnosťou žalovaného túto skutočnosť súdu preukázať predložením uvedenej prílohy č. 1. Tak ako už odvolací súd uviedol, pre posúdenie splnenia zmluvných povinností žalobca dostatočným dôkazným prostriedkom - zápisom o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác (služieb) preukázal splnenie dodávky, teda opak, že nevzniklo právo zhotoviteľovi na doplatenie ceny diela musí v konaní preukázať žalovaný, čo však relevantným spôsobom neurobil. Z týchto dôvodov vzniklo zhotoviteľovi právo na doplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela. V tejto súvislosti odvolací súd tiež uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. V danom prípade, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie žalobca hodnovernými listinnými dôkazmi preukázal, že zhotoviteľovi - právnemu predchodcovi postupcu vzniklo právo na doplatenie ceny diela. Pokiaľ žalovaný s týmto názorom nesúhlasil, bol povinný svoje tvrdenia relevantným spôsobom preukázať, čo však za stavu, že dielo prevzal v celom rozsahu a v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, ním ďalšie tvrdené skutočnosti o nevykonaní diela v celom rozsahu sú právne irelevantné.

44. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne zaplatenia istiny za vecne správne a odvolanie žalovaného v tejto časti za nedôvodné.

45. K žalovaným namietanej skutočnosti, že žalovaná faktúra mu nebola doručená, teda sa nemohol dostať do omeškania s jej platením tak, ako tvrdí žalobca, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s námietkami žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal relevantným listinným dôkazom, že žalovaná faktúra bola pred podaním žaloby na súd žalovanému doručená. Zo spisu je zrejmé, že žalobca túto faktúru č. 10130023 zo dňa 12.12.2013 nepriložil ani k podanej žalobe a súdu ju doručil až spolu s podaním zo dňa 8.4.2016, doručeným okresnému súdu dňa 13.4.2016. Predmetnú faktúru zo spisu prevzal právny zástupca žalovaného osobne na súde až dňa 8.6.2016, o čom svedčí doručenka priložená na č.l. 62 spisu. Teda až týmto okamihom sa žalovaná faktúra dostala preukázateľne do dispozície žalovaného. Odvolací súd teda nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa splatnosti vystavenej faktúry, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že predmetná faktúra bola žalovanému naozaj doručená. Do omeškania sa teda mohol dostať až nesledujúci deň po prevzatí faktúry, čo je v danom prípade až dňa 9.6.2016. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ v uzatvorenej zmluve o dielo boli medzi stranami konania dohodnuté platobné podmienky, v rámci ktorých bolo povinnosťou zhotoviteľa doručiť vystavenú faktúru žalovanému, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s platením, pokiaľ mu faktúra nebola doručená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie NS ČR 20D 29 Odo 515/2003, podľa ktorého „ predpokladom uplatnenia nároku na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je vyúčtovanie tohto úroku, lebo nárok na jeho zaplatenie vzniká zo zákona, v dôsledku omeškania so splnením peňažného záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy“.

46. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uplatnený nárok na úrok z omeškania posúdil nesprávne, keďže žalobca v konaní nepreukázal doručenie faktúry žalovanému, a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 zmenil tak, že zákonný úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po prevzatí faktúry žalovaným, teda od nasledujúceho dňa, kedy mohol uplatnenú sumu uhradiť. Z týchto dôvodov odvolací súd uplatnený úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 12.1.2014 do 8.6.2017 zamietol.

47. Odvolací súd zároveň potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania, nakoľko zmena napadnutého rozsudku odvolacím súdom je nepatrná voči žalobcom uplatnenému nároku, a preto, keďže žalobca mal úspech v konaní proti žalovanému, vzniká mu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ohľadne zaplatenia istiny a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a vo výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania napadnutý rozsudok zmenil podľa ustanovenia § 388 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

49. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nakoľko zmenu žaloby odvolací súd považuje za nepatrný neúspech žalobcu, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

50. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .