Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/44/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX.X.XXXX, t.č. umiestnený v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Bratislava, Šagátova 1, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného č. GR ZVJS-3-11/16-2016, č. GR ZVJS-3-12/16-2016, č. GR ZVJS-3-13/16-2016, a č. GR ZVJS-3-14/16-2016 všetky zo dňa 3.6.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní, podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.6.2016, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívnych rozhodnutí, ktorými žalovaný ako odvolací orgán odpovedal na žiadosti žalobcu zo dňa 14.3.2016, 21.3.2016, 15.4.2016 a 19.4.2016 týkajúce sa sprístupnenia informácií podľa zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zák.č. 211/2000 Z.z.). Poukazoval na to, že dňa 14.3.2016 požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Leopoldove o poskytnutie „k nahliadnutiu všetky právne predpisy upravujúce postup ÚVTOS Leopoldov pri riešení sťažností odsúdeného na vydávanú stravu, teda pri jej reklamácii na čo mu bolo listom č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 25/11-2016 zo dňa 21.3.2016 oznámené, že požadované informácie môže získať k nahliadnutiu na PC v rámci oddielu.

2. Ďalšou žiadosťou zo dňa 19.4.2016 trval na sprístupnení informácií uvedených v žiadosti podanej dňa 14.3.2016, pričom skonštatoval, že „ÚVTOS postupoval v rozpore so zákonom, pretože v zákone č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže a v RMS 14/2015 nie je špecifikovaný postup „pri reklamácii stravy odsúdeným, t.j. pri okienku, pri vydávanej strave“. Touto žiadosťou žiadal tiež „nahliadnuť do všetkých právnych predpisov upravujúcich návštevy odsúdených na OBR, ich umiestňovanie na OBR a o zaobchádzaní s odsúdenými na OBR. Požadoval nahliadnuť do týchto predpisov v listinnej podobe. Poukázal na to, že na túto jeho požiadavku ÚVTOS a ÚVV reagoval listom č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 25/11-2016 zo dňa 2.5.2016 s tým, že zotrváva na obsahu odpovede uvedenej v liste zo dňa 21.3.2016. V tejto súvislosti zdôraznil, že povinná osoba neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom listom sp.zn. ÚVTOS a ÚVV - INF - 35/11-2016 zo dňa 29.4.2016 bolo žalobcovi iba oznámené, že „všetky právne predpisy“ upravujúce určité skutočnosti nie sú konkrétnou informáciou, a preto bol povinnou osobou vyzvaný, aby konkretizoval požadovanú informáciu a v prípade, že nebude akceptovať spôsob sprístupnenia informácií určený povinnou osobou, tak žiadosť bude odložená.

3. Ďalším podaním zo dňa 4.5.2016 podal žalobca „odvolanie proti rozhodnutiu - fikcii rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácií na základe žiadosti zo dňa 14.3.2016 v spojení s trvaním na sprístupnení informácií na základe žiadosti zo dňa 19.4.2016“. V tejto súvislosti namietal, že povinná osoba mu neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom mal za to, že bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadované informácie.

4. Žalovaný listom sp.zn. GR ZVJS - 3 - 11/16-2016 zo dňa 3.6.2016 žalobcovi oznámil, že povinná osoba sprístupnila žalobcovi informácie v požadovanej forme, a to v súlade s § 18 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z., pričom proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

5. Podaním zo dňa 4.5.2016 žalobca zotrval na sprístupnení požadovaných informácií, pričom upozornil na § 5 ods. 1 písm. c) zák.č. 211/2000 Z.z. ako aj na skutočnosť, že všetky právne predpisy sú vydávané v listinnej podobe a preto žiadal o nahliadnutie do týchto listín. V tejto súvislosti uviedol, že paušálny poukaz na zákon č. 475/2005 Z.z., Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., RMS č. 16/2015 ako aj Ústavný poriadok nemožno považovať za poskytnutie požadovaných informácií, a to najmä čo sa týka návštev. Znamená to, že ak existuje právny predpis upravujúci zaobchádzanie s odsúdeným na OBR, tak je ústav povinný ho poskytnúť k nahliadnutiu s označením konkrétnych častí

- informácií. Taktiež mal za to, že ústav je povinný akceptovať ním požadovaný spôsob sprístupnenia informácií, pričom tento spôsob si nemôže určovať povinný.

6. Žalobca opakovane namietal, že povinná osoba mu neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie. Poukázal na to, že GR ZVJS listom sp.zn. GR ZVJS - 3 -12/16-2016 zo dňa 3.6.2016 mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že pre odloženie žiadosti nebolo vo veci vydané rozhodnutie a ani nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že bolo vo veci vydané fiktívne rozhodnutie, a preto žalobcovo odvolanie nemožno považovať za kvalifikované podanie na začatie odvolacieho konania.

7. Žalobca ďalším podaním zo dňa 15.4.2016 požadoval, aby mu k nahliadnutiu v listinnej podobe boli predložené všetky právne predpisy upravujúce postup ústavu pri vybavovaní všetkých žiadostí. Ďalej uviedol, že ústav listom sp.zn. ÚVTOS a ÚVV - INF - 36/11-2016 zo dňa 3.5.2016 mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že jeho žiadosť nie je konkrétnou informáciou, a preto bol vyzvaný na jej konkretizáciu a zároveň mu bolo oznámené, že pokiaľ nebude akceptovať spôsob sprístupnenia určený povinnou osobou, jeho žiadosť bude odložená.

8. Ďalším podaním zo dňa 4.5.2016 žiadal sprístupniť požadované informácie, pričom poukázal na ust. § 5 ods. 1 písm. d) a e) zák.č. 211/2000 Z.z. ako aj na skutočnosť, že všetky právne predpisy sú vydávané v listinnej podobe. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 30 ods. 5 Ústavného poriadku. Uviedol, že povinná osoba mu neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom v odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu uviedol, že na odmietnutie poskytnutia informácii neexistuje zákonný dôvod. GR ZVJS listom sp.zn. GR ZVJS - 3 -13/16-2016 zo dňa 3.6.2016 žalobcovi oznámil rovnaké skutočnosti ako boli oznámené v liste GR ZVJS sp.zn. GR ZVJS - 3 - 12/16-2016 zo dňa 3.6.2016.

9. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu uvedenú v jeho podaní zo dňa 21.3.2016, ktorou žiadal o nahliadnutie do kompletného osobného spisu tak uviedol, že ústav listom sp.zn. ÚVTOS a ÚVV - INF - 31/11-2016 mu oznámil, že osobný spis nie je konkrétnou informáciou, pričom v tejto súvislosti tiež uviedol, že príslušníci ústavu ho nebudú predvádzať na nahliadnutie do osobného spisu na príslušnom oddelení ústavu s dovetkom, že pokiaľ nebude akceptovať spôsob sprístupnenia informácií, resp. nenavrhne iný vhodný spôsob, tak jeho žiadosť bude odložená.

10. Ďalším podaním zo dňa 19.4.2016 sa žalobca vyjadril k výzve ústavu a zdôraznil, že osobný list je spis informácií o jeho osobe, do ktorého má oprávnenie nahliadnuť, pričom nemá dôvod platiť za vyhotovenie kópií z tohto osobného spisu. Poukázal na to, že do týchto materiálov môže nahliadnuť aj v kancelárii pedagóga, resp. v miestnosti na pohovory a telefonovanie.

11. GR ZVJS listom sp.zn. GR ZVJS - 3 - 14/16-2016 zo dňa 3.6.2016 žalobcovi oznámilo identické skutočnosti ako mu boli uvedené v listoch sp.zn. GR ZVJS - 3 - 12/16-2016 zo dňa 3.6.2016 ako aj v GR ZVJS - 3 - 13/16-2016 zo dňa 3.6.2016. Zdôraznil, že ani v tomto prípade mu žalovaný ako povinná osoba neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom GR ZVJS odmietol začať odvolacie konanie.

12. V závere svojej žaloby uviedol, že boli porušené jeho práva na informácie a na inú právnu ochranu, a to s poukazom na článok 26 ods. 1 v spojení s článkami 26 ods. 4 a 5 Ústavy SR ako aj článku 36 ods. 1 listiny základných práv a slobôd. Taktiež tvrdil, že žalovaný konal v rozpore s ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. d) a e), § 7 ods. 1, 2, § 14 ods. 2 a 3, § 16 ods. 1 a 9, § 18 ods. 2 a 3 a § 19 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. . Zdôraznil, že požadoval sprístupnenie informácií, ktoré je ústav povinný zverejniť. Argumentácia povinnej osoby, resp. žalovaného, že požadovanie právnych predpisov upravujúcich postup ústavu nie je konkrétnou informáciou považoval za absurditu a prejav právnej negramotnosti zamestnancov žalovaného. Ďalej uviedol, že pokiaľ požadované informácie žalovaný ako povinná osoba k dispozícii nemá, je povinná o tom vydať rozhodnutie, a preto postup žalovaného spočívajúci v tom, že odložil žalobcove žiadosti o informácie zo dňa 19.4.2016 za z 15.4.2016 za nezákonný, ktorým boli porušené žalobcove práva na informácie ako aj na inú právnu ochranu. Mal za to, že tým, že jednotlivé žiadosti o poskytnutie informácií boli odložené, bolo žalobcovi upreté právo domáhať sa preskúmania postupu povinnej osoby u nadriadeného - odvolacieho orgánu. Uviedol, že obsahovo odloženie žiadosti o informácie znamená, že mu nebola poskytnutá požadovaná informácia a ani nebolo vydané rozhodnutie, pričom fakticky ide o fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadovanú informáciu.

13. Žalobca preto žiadal, aby jednotlivé opatrenia GR ZVJS sp.zn. GR ZVJS - 3 - 12/16-2016, ďalej GR ZVJS - 3 - 13/16-2016, ďalej GR ZVJS - 3 - 11/16-2016 ako aj GR ZVJS - 3 - 14/16-2016 všetky zo dňa 3.6.2016 boli zrušené a aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.12.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcom označeného žalovaného - Zboru väzenskej a justičnej stráže z dôvodu, že žalobcom označený zbor nemá vlastnú právnu subjektivitu. V prípade, že by žaloba nebola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, tak žalovaný žiadal žalobu taktiež zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že o žalobcových žiadostiach zo dňa 21.3.2016, 15.4.2016 a 19.4.2016 sa riadne konalo, tieto neboli na základe výzvy povinnej osoby žalobcom doplnené, a preto boli odložené a z tohto dôvodu neboli vo veciach vydané rozhodnutia a ani nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že boli vydané fiktívne rozhodnutia v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. . Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu zo dňa 14.3.2016 tak žalobcom požadované informácie mu boli sprístupnené, a preto nebolo možné jeho „odvolanie“ považovať za kvalifikované podanie, t.j. opravný prostriedok, s ktorým ako aj zákon o slobode informácií spája právne následky, a to suspenzívny účinok a začatie odvolacieho konania. O týchto záveroch Generálneho riaditeľstva ako odvolacieho orgánu bol žalobca upovedomený listami zo dňa 3.6.2016 (sp.zn.: GR ZVJS - 3 - 11/16-2016, GR ZVJS - 3 - 12/16-2016, GR ZVJS - 3 - 13/16-2016 a GR ZVJS - 3 - 14/16/2016), ktoré boli žalobcovi dňa 10.6.2016 doručené. Poukázal ďalej na to, že vo všetkých týchto žiadostiach žalobca žiadal spôsob sprístupnenia informácií „nahliadnutím“. V tejto súvislosti uviedol, že zákon o slobode informácií umožňuje povinným osobám v prípade zverejnených informácií postupovať tzv. odkazom na takúto informáciu (§ 7 zák.č. 211/2000 Z.z.). Daný postup slúži na dosiahnutie účelu zákona - získanie informácií, pričom je uplatňovaný aj v podmienkach Ústavu Leopoldov (nahliadnutie do počítača v rámci oddielu, prípadne v knižnici ústavu, v ktorom sa nachádzajú napr. právne predpisy, interné predpisy a pod.). Zdôraznil, že žalobca bol v Ústave Leopoldov zaradený do oddielu s bezpečnostným režimom. Nahliadnuť do všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov zboru mal možnosť na počítači v rámci oddielu v ústave. Žalobca bol pritom informovaný, že v prípade, ak neovláda prácu s počítačom na používateľskej úrovni, pedagóg v rámci jeho oddielu, resp. sociálny pracovník mu poskytne plnú súčinnosť, t.j. oboznámi ho ako vstupovať do jednotlivých priečinkov, ako pracovať s PC - myšou, resp. mu otvorí predmetné súbory na PC - ploche na nahliadnutie. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorý požadoval poskytnutie všeobecných záväzných právnych predpisov v listinnej podobe, uviedol, že povinná osoba nie je povinná viesť interné predpisy zboru ako aj všeobecne záväzné právne predpisy v listinnej podobe, ale tieto sú sprístupnené elektronicky na PC. V prípade vyhotovenia kópií v listinnej podobe by sa žalobcovi účtovali náklady za ich vyhotovenie, čo však žalobca všeobecne pri svojich žiadostiach odmieta. Zo žiadostí žalobcu tiež vyplýva, že tento väčšinou požaduje ako spôsob sprístupnenia „nahliadnutie do spisu v listinnej podobe“, pričom v podmienkach Ústavu Leopoldov takýto spôsob sprístupnenia nie je možný, pretože nahliadnutie do spisov predpokladá osobnú prítomnosť žiadateľa, čo v prípade väznenej osoby nie je vo väčšine prípadov realizovateľné, pretože spisy sa nachádzajú v administratívnej budove Ústavu Leopoldov. Ústav Leopoldov preto vyzýval žalobcu na iný spôsob sprístupnenia, t.j. buď odkazom na zverejnenú informáciu, vytlačením požadovaných informácií, prípadne iný ním navrhovaný spôsob sprístupnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sži/1/2010, v ktorom je konštatované: „samotný zákon o slobode informácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny výpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií. Naopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý je vyjadrený slovom „najmä“. Neobmedzuje teda sprístupňovanie len v § 16 výslovne uvedené spôsoby. Vytvára tým určitý priestor, v rámci ktorého je prípustná miera flexibility, ako povinnej osoby, tak aj žiadateľa. Tento priestor má predovšetkým viesť k čo k najefektívnejšiemu a najlepšiemu poskytnutiu informácií a umožňuje sprístupniť aj informáciu, ktorú by napr. nebolo možno sprístupniť nahliadnutím do spisu, lebo sa v nej nachádzajú údaje, ktoré podliehajú utajeniu a pod.“. Zdôraznil, že nie každá „informácia“ sa povinne vytvára ako spis, či iná dokumentácia v písomnej forme, ale môže sa viesť požadovaná „informácia“ aj len v elektronickej forme. Nahliadnutím do spisu sa rozumie úkon, ktorý vyžaduje úzku súčinnosť povinnej osoby so žiadateľom, pričom obmedzenie osobnej slobody žiadateľa k tomu bráni. Nie je akceptovateľné, aby povinné osoby zabezpečovali nahliadnutie do spisov tak, ako to požaduje žalobca. Za tohto stavu by boli povinné osoby neúmerne zaťažované nielen personálne, ale aj finančné (vytváraním písomných kópií písomností vedených v elektronickej forme). Pri akceptácii žalobcom prezentovaného názoru, aby povinným osobám vznikala povinnosť zabezpečiť „nahliadnutie“ spôsobom, ktorý odporuje zákonu a odporuje uloženému výkonu trestu odňatia slobody, na základe ktorého je obmedzená osobná sloboda, t.j. aj sloboda pohybu konkrétnej osoby. Ďalej uviedol, že nespochybňuje právo obvinených, resp. odsúdených na informácie, avšak medzi základné úlohy zboru (vykonávané prostredníctvom ústavov) patrí v zmysle § 4 zákona o zbore zabezpečovať výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, zabezpečovať ochranu objektov zboru, zabezpečovať stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými. Znamená to, že právo na informácie nemôže byť v rozpore s povinnosťami zboru a spoločenskou požiadavkou chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti. Zdôraznil, že žalovaný ako povinná osoba mala záujem žalobcovi požadované informácie poskytnúť, a preto ho vyzvala na doplnenie žiadostí a navrhla mu možnú alternatívu sprístupnenia požadovaných informácií v počítači. Žalobca na výzvy povinnej osoby nereagoval, resp. ich nedoplnil v zmysle výzvy a tak povinná osoba žiadostí odložila a preto Generálne riaditeľstvo nemohlo na žalobcom podané odvolania prihliadať.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 vyššie uvedeného zákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Podľa § 18 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,

(1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v rozsahu stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

(4) Ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2).

Podľa § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,

(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

16. Podľa § 7 písm. b) zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

20. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutia - opatrenia žalovaného, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase ich vydania (§ 135 ods. 1 SSP), pričom vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. b) SSP a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť.

21. Správny súd nespochybňuje, že právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie článku 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (§ 26 ods. 5 Ústavy SR). SR v článku 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.7.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež listina základných práv a slobôd (čl. 17 odsek 1,5).

22. Podľa názoru súdu žalovaný v danom prípade nepoprel podstatu žalobcovho práva na informácie, nakoľko mu umožnil tieto informácie získať, keď mu oznámil, že tieto budú sprístupnené na PC v rámci oddielu v ústave. Skutočnosť, že žalobca toto sprístupnenie nevyužil nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného. Žiadosťou zo dňa 14.3.2016 žalobca žiadal k nahliadnutiu všetky právne predpisy upravujúce postup ÚVTOS Leopoldov pri riešení sťažností odsúdeného smerujúcich vydávanej strave, na čo mu bolo prípisom žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 25/11-2016 dňa 21.3.2016 oznámené, že informácie, ktoré žalobca požadoval, sú informáciami, ktoré už boli zverejnené a tieto mu budú sprístupnené na PC v rámci oddielu v ústave. Zo strany žalovaného bolo reagované aj na ďalšiu požiadavku žalobcu zo dňa 19.4.2016, v ktorou žalobca požadoval nahliadnuť do požadovaných predpisov v listinnej podobe. Na túto požiadavku žalovaný listom č. ÚVTOS a ÚVV - INF -25/11-2016 zo dňa 2.5.2016 uviedol, že zotrváva na odpovedi zo dňa 21.3.2016 s dovetkom, že na počítači má žalobca sprístupnené znenie zákona č. 4/2001 Z.z. v znení k 1.1.2015 so všetkými novelami s tým, že pedagóg mu k nahliadnutiu v miestnosti pri počítači na oddiele poskytne požadovaný predpis v tlačenej podobe. V tejto súvislosti súd uvádza, že povinná osoba sa podaniami žalobcu zaoberala, informácie žalobcovi sprístupnila vo forme ako požadoval a v súlade s § 18 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. vydala rozhodnutie zápisom v spise o sprístupnení informácie ÚVTOS a ÚVV - INF -25-1/11-2016 zo dňa 21.3.2016. Za tohto stavu žalovaný správne postupoval, pokiaľ podania žalobcu označené ako „odvolanie proti rozhodnutiam (fikciám rozhodnutí) o odmietnutí poskytnutia informácií na základe jeho žiadosti zo dňa 14.3.2016, 21.3.2016, 15.4.2016 a 19.4.2016 nepovažoval za opravný prostriedok, a teda konal v súlade s ust. § 18 ods. 1,2 zák.č. 211/2000 Z.z. . Rozhodnutie o odvolaní žalobcu preto správne nevydal a o vybavení veci žalobcu informoval listom č. GR ZVJS - 3 - 11/16-2016 zo dňa 3.6.2016. Obdobne takto postupoval aj ohľadne žiadostí žalobcu zo dňa 19.4.2016 (touto žiadosťou žalobca žiadal: 1. k nahliadnutiu všetky právne predpisy upravujúce návštevy odsúdených na OBR, 2. kópie RMS 14/15 a 16/15; RGR 26/05 v úplnom znení, 7/09; vo fotokópiách a v požadovanom formáte), pričom žalobcovi bolo oznámené, že tieto predpisy mu budú sprístupnené na oddieli. Správne bol však žalovaným vyzvaný, aby všetky požadované právne predpisy konkretizoval a súčasne mal konkretizovať aj spôsob sprístupnenia informácie, nakoľko „všetky právne predpisy“ nie sú konkrétnou informáciou. Na základe výzvy žalovaného žalobca nekonkretizoval spôsob sprístupnenia informácií, a preto povinná osoba v súlade s § 14 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. jeho žiadosť o sprístupnenie informácií v bode 1 žiadosti odložila, čo vyplýva z úradného záznamu o odložení žiadostí č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 35/11-2016 zo dňa 12.5.2016, pričom požiadavku uvedenú v bode 2, tak táto bola žalobcovi sprístupnená. Je potrebné konštatovať, že postup žalovaného bol správny, pokiaľ žiadosť žalobcu ohľadne bodu 1 odložil, a preto nebolo ani dôvodné predpokladať, že by bolo vo veci vydané fiktívne rozhodnutie v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. . O vybavení týchto žiadostí žalovaný žalobcu informoval listom sp.zn. GR ZVJS - 3 - 12/16-2016 zo dňa 3.6.2016.

23. Žalovaný rovnako takto postupoval aj ohľadne žiadostí žalobcu zo dňa 15.4.2016, v ktorej žalobca požadoval k nahliadnutiu v listinnej podobe všetky právne predpisy upravujúce postup ústavu pri vybavovaní všetkých žiadostí. Opätovne bol žalobca vyzvaný, aby konkretizoval požadovanú informáciu a zároveň bol poučený, že v prípade, že v určenej lehote nekonkretizuje žiadanú informáciu, povinná osoba predmetnú žiadosť v súlade s § 14 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. odloží, čo aj realizovala, a to úradným záznamom o odložení žiadostí č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 36/11-2016 zo dňa 13.5.2016. Taktiež ako v predchádzajúcom prípade bola žiadosť žalobcu zo dňa 15.4.2016 povinnou osobou správne odložená a z toho dôvodu nebolo vo veci vydané rozhodnutie a ani nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že bolo vo veci vydané fiktívne rozhodnutie v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. . O vybavení veci bol žalobca informovaný listom sp.zn. GR ZVJS - 3 - 13/16-2016 zo dňa 3.6.2016. Obdobne žalovaný postupoval aj ohľadne žiadosti žalobcu zo dňa 21.3.2016 (doručenej povinnej osobe dňa 7.4.2016), v ktorej žiadal žalobca sprístupnenie týchto informácií: „1. Žiadam o nahliadnutie do kompletného osobného spisu (ust. § 99 ods. 2 zák.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody) sa primárne týka ochrany osobných údajov a informácií súkromnej povahy pred inými subjektmi, nie pred tým odsúdeným, ktorého sa týkajú. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v zmysle práva na informácie garantovaného Ústavou, listinou a dohovorom, teda ústavne konformným spôsobom. Zákon o slobode informácií je naviac vo vzťahu k zákonu o výkone trestu odňatia slobody zákonom lex specialis“. Na základe tejto požiadavky bol žalobca zo strany povinného opätovne vyzvaný, aby konkretizoval informáciu, ktorú požaduje sprístupniť z osobného spisu, nakoľko „osobný spis“ nie je konkrétnou informáciou a aby žalobca potvrdil spôsob sprístupnenia, ktorý navrhla povinná osoba (vyhotovenie kópií), resp., aby žalobca navrhol iný vhodný spôsob v zmysle zákonných obmedzení týkajúcich sa jeho výkonu trestu odňatia slobody. Žalobca bol správne poučený zo strany povinného, že pokiaľ žiadosť požadovaným spôsobom nedoplní, nemožno pre tento nedostatok požadovanú informáciu sprístupniť a jeho žiadosť bude v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odložená. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žiadosť v zmysle poučenia nedoplnil, povinná osoba správne vyhotovila „úradný záznam o odložení sťažnosti“, č. ÚVTOS a ÚVV - Inf - 31/11-2016 zo dňa 2.5.2016. Tak ako aj v prechádzajúcich prípadoch žalovaný správne vo veci nevydal rozhodnutie a ani nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že bolo vo veci vydané fiktívne rozhodnutie v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z., a preto nebolo možné žalobcom podané „odvolanie“ považovať za kvalifikované podanie, t.j. opravný prostriedok, s ktorým ako aj zákon o slobode informácií spája právne následky, a to suspenzívny účinok a začatie odvolacieho konania. O vybavení tejto žiadosti žalobcu zo dňa 21.3.2016 bol žalobca informovaný listom sp.zn.: GR ZVJS - 3 -14/16-2016 zo dňa 3.6.2016.

24. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný ako povinná osoba sa jednotlivými žiadosťami podanými zo strany žalobcu zaoberal a postupoval v súlade so zákonom o slobode informácií. Vzhľadom k tomu, že žalobca na základe výzvy povinnej osoby niektoré požadované informácie bližšie nedoplnil, resp. bližšie nekonkretizoval boli odložené a z tohto dôvodu neboli vo veciach vydané rozhodnutia. Znamená to, že nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že boli vydané fiktívne rozhodnutia v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. . Tiež je potrebné zdôrazniť, že tie informácie, ktoré žalobca konkretizoval mu žalovaný sprístupnil, žalobca mal možnosť za prítomnosti pedagóga nahliadnuť do požadovaných právnych a interných predpisov v miestnosti pri počítači na oddiele, kde by mu bol poskytnutý požadovaný predpis aj v listinnej podobe.

25. Na základe vyššie zistených skutočností správny súd konštatuje, že v danom prípade neexistujú preskúmateľné rozhodnutia ani v listinnej forme a ani fiktívne v zmysle § 18 a § 19 zák.č. 211/2000 Z.z., pričom listiny, ktoré žalobca označil v žalobe ako opatrenia vydané žalovaným dňa 3.6.2016 pod č. GR ZVJS-3-11/16-2016, č. GR ZVJS-3-12/16-2016, č. GR ZVJS-3-13/16-2016, a č. GR ZVJS-3-14/16-2016 nemožno považovať za správne akty, ktoré by mali povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, a preto podľa § 7 písm. b) SSP nepodliehajú preskúmavacej právomoci súdu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že žalovaný žalobcovi umožnil sprístupniť požadované informácie, resp. predpisy, ak ich žalobca špecifikoval. V prípadoch, že zo strany žalobcu neboli požadované informácie konkretizované tak žalovaný v predmetnej veci správne aplikoval ustanovenie § 18 v spojení s § 19 zák.č. 211/2000 Z.z. Súd na záver považuje za potrebné zdôrazniť , že žalobca sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a preto mu ním požadované informácie boli zo strany žalovaného poskytované s prihliadnutím na podmienky zodpovedajúce režimu vo výkone trestu odňatia slobody.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.