Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-115-2016.pdf
PDF · 127.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného T. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 627/14/7702 zo dňa 21.07.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. januára 2019 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. I., W.. XX.XX.XXXX U. C., M. F. X. Y. XXXX/X, XXX XX L.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 24.11.2014 v čase okolo 11.15 hod. na záhrade rodinného domu č. XXX U. I. H. W. Z., I.. L., ako zamestnanec firmy C., L.. L. C.. I.. T. XXXX, L., K.: XXXXXXXX bez oprávnenia obsluhovať vyhradené technické zariadenie, teda v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zamestnanec je povinný obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti a v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, podľa ktorého obsluhovať vyhradené technické zariadenie môže len osoba na obsluhu, ktorá má platný preukaz, ak ide o mobilný žeriav výložníkového typu, vežový žeriav výložníkového typu a pohyblivú pracovnú plošinu na podvozku s motorovým pohonom skupiny A, ktorá je určená na prevádzku na pozemných komunikáciách, obsluhoval stavebný stroj zn. Volvo EW 160B zdvíhaním betónového šachtového dna, zaveseného kovovými reťazami na háku ramena tzv. výložníka uvedeného stavebného stroja, ktorý po odpojení lyžice slúžil ako zdvíhacie vyhradené technického zariadenie v zmysle STN 27 0143 a vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, v dôsledku svojho neodborného postupu výložníkom uvedeného stavebného stroja zasiahol poškodeného Š. Š., zamestnaného ako vodiča a robotníka uvedenej firmy, ktorý sa v tom čase nachádzal vo výkope v blízkosti zdvíhaného šachtového dna, do ľavej strany hlavy, kde mu pravú stranu hlavy pritlačil o kovové paženie, čím svojím konaním spôsobil poškodenému Š. Š. vnútrolebečné krvácanie, zlomeniny lebečných kostí, zlomeniny spodiny lebečnej, pomliaždenie mozgu, zlomeninu jarmového oblúku vpravo, poranenie n. abducens vpravo s následným vznikom dvojitého videnia, tržnozmliaždenú ranu v oblasti jarmovej kosti vpravo, pomliaždenie vlasatej časti hlavy v čelovo - spánkovo - temennej oblasti vpravo a vľavo ťažkého stupňa s hlbokou krvnou podliatinou s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe živote 10 - 12 týždňov, t. j. 70 - 84 dní,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať obsluhu vyhradeného technického zariadenia podľa § 17 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 9. júla 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia č. 508/2009 Z. z., na 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodeného: H. A. T., E.. L.., L. L. X. XX F. XXX XX, K.: XX XXX XXX, I.. C. I. L.Ú. F. K., I.: L., U. Č.: XXXX/B, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného T. I. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom 1Pv/627/14/7702 zo dňa 21.07.2016.
Súd vo veci rozhodol dňa 27. novembra 2017 rozsudkom, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe a uložil mu trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou na jeden rok. Uložil mu aj trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu vyhradených technických zariadení na dva roky a poškodenú zdravotnú poisťovňu odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 26.09.2018 tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku Krajský súd v Prešove odôvodnil tým, že prvostupňový súd vychádzal aj z dôkazov, ktoré neboli pred súdom vykonané zákonným spôsobom. Okrem toho odvolací súd poukázal na to, že vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa absentuje popis dôležitej povinnosti vyplývajúcej obžalovanému z jeho zamestnania.
Okresný súd rešpektujúc pokyny a právny názor odvolacieho súdu vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dôkazy, ktoré v pred prvým rozsudkom neboli vykonané v súlade so zákonom.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2019 súd konal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil so substitučným zastúpeným aj s vykonaním hlavného pojednávania (čl. 510). Obhajca na hlavnom pojednávaní vysvetlil dve protichodné stanoviská, ktoré sú uvedené v písomných podaniach s rovnakým dátumom zo dňa 30.01.2019. Podanie, ktorým JUDr. Svatuška žiada pojednávanie odročiť, bolo vyhotovené v dopoludňajších hodinách, pričom po neskôr následnej osobnej návšteve obhajcu obvineného, obvinený súhlasil so substitučným zastúpeným aj s vykonaním hlavného pojednávania.
Bolo vykonané dokazovanie výsluchom prítomných svedkov a prečítaním výpovedí svedkov neprítomných na hlavnom pojednávaní z prípravného konania, ako aj listinných dôkazov.
Svedok U. L. ako vodič RZP spoločnosti Falck so sídlom pobočky v Snine uviedol, že ich posádka bola privolaná k pracovnému úrazu, pričom išlo o úraz hlavy. Zranený bol na dvore nejakého rodinného domu, kde bolo viac ľudí a títo im pomohli naložiť ho. Vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní, keď popísal priebeh zásahu dňa 24.11.2015 v obci Dlhé nad Cirochou u poškodeného Š. Š., ktorý bol po udretí lyžicou bagra čiastočne pri vedomí a vyplynulo z nej, že u poškodeného nebolo cítiť požitie alkoholu.
Podľa výpovede svedka Y. N., ktorý pracoval ako stavbyvedúci spoločnosti Arprok vykonávajúcej výkopové práce s pokládkou potrubia, bol v čase skutku od úrazu vzdialený minimálne 200 metrov a na samotné miesto úrazu došiel asi po piatich minútach po oznámení, kde sa úraz stal. Po príchode na miesto úrazu zaregistroval, že stroj bol v kľude, chlapi vytiahli z výkopu zraneného a posadili ho do neďalekého kresla, ktoré bolo na pozemku.
Z výpovede svedka Y. H. z prípravného konania prečítanej prokurátorom bolo zistené, že tento svedok ako pracovník vo firme Rekos s.r.o. Snina nemal nijaký pracovný úraz, aj keď sa o tom hovorí. V lete 2014 mal síce zranený prsteník ľavej ruky, ale k úrazu došlo pri zváraní doma po páde platne a bol asi mesiac práceneschopný.
Aj keď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.07.2017 prokurátor zobral späť svoj návrh na výsluch svedka R. E., následne prehodnotil stanovisko prokuratúry a súhlasil s prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, pričom súhlas na prečítanie výpovede svedka R. E.ejka dal aj obhajca obžalovaného. Prokurátor prečítal výpoveď svedka Andrejka zo dňa 26.04.2016, ktorý pred vyšetrovateľom PZ uviedol, že v deň úrazu vykonával funkciu majstra na druhom výkope, na druhom mieste vzdialenom asi 150 m vykonávala výkopové práce druhá partia pod vedením majstra F.. Okolo obeda išli k tejto partii pre čerpadlo. Aj keď vtedy nebol na mieste úrazu, počul krik od kanála a pán T. na neho kričal, aby volal sanitku. Pri výkope uvidel chlapov vynášať stonajúceho pána Š. z dna kanála. Nevie však, ako došlo k pracovnému úrazu, lebo na mieste nebol priamo prítomný. U poškodeného si všimol tržnú ranu na tvári a krvácanie z nosa a ucha. Pán M. pracovníkom ich partie povedal, že k úrazu došlo pritlačením poškodeného ramenom bagra o paženie.
V rámci dokazovania boli prečítané aj listinné dôkazy, a to aktualizovaný odpis registra trestov, lustrácia v Registri priestupkov MV SR a správa o povesti Mesta Snina.
Keďže prokurátor ani obhajca obžalovaného nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, iné dôkazy súd nevykonával; nebolo potrebné zopakovať ani ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní pred podaním odvolania, pretože tieto neboli odvolacím súdom spochybnené. Nakoľko však v poradí prvý rozsudok okresného súdu bol zrušený, konajúci súd na tieto dôkazy poukazuje:
Obžalovaný T. I. vo svojej výpovedi uviedol, že sa necíti byť vinný. Dňa 24.11.2014 po nástupe do práce pred 7.00 hod. ráno v sídle zamestnávateľa REKOS bol po rozdelení pracovných povinností pridelený na práce v obci Dlhé nad Cirochou. Tam odišli so spolupracovníkmi p. Š., T. E. Z. autom, ktoré riadil majster p. F.. Cestou sa zastavili na čerpacej stanici, kde on tankoval do kanistrov pohonné hmoty potrebné pre stavebný mechanizmus, s ktorým mal vykonávať prácu. Počas tankovania pohonných hmôt k nim prišiel ďalší spolupracovník p. V. s pohostením zo svadby - koláčmi a alkoholom. Jemu doniesol dve nealkoholické pivá, on alkohol nepil. Na mieste výkonu práce sa jeho spolupracovníci Š., F., T.K. E. Z. pohostili a určite pili aj alkohol. Na konkrétnom mieste stavebným mechanizmom - bagrom Volvo EW 160B vykopal ryhu a pokračoval ďalej vo výkope. Do ryhy uložili potrebnú kanalizačnú rúru. Vtedy majstra upozornil, že ide o hlbokú ryhu a nemajú dostatočné paženie, preto hrozilo riziko zosuvu zeminy. Majster mu povedal, že iné paženie (debnenie) k dispozícii nemá. Následne vykopali šachtové dno pre umiestnenie šachty asi v hĺbke 5 metrov, preto odopol lyžicu bagra, aby sa pomocou háku ako súčasti stavebného mechanizmu so zavesenými reťazami do výkopu spustilo šachtové dno. Majster mal zamerať výšku. Spomína si, že na stavbu neboli dodané tie šachty, ktoré tam mali byť dodané podľa projektovej dokumentácie a v dôsledku rastúceho stromu sa menil aj smer výkopu. Už počas práce vypili jeho spolupracovníci ešte po dva poldeci alkoholu, no majster F. už nepil. Ten zameral výšku a smer šachtového dna, vydal pokyn na miernu opravu smeru, pričom výška bola dodržaná. Malo to prebehnúť tak, že on s ramenom stroja mal pridvihnúť šachtové dno a toto mali do požadovaného smeru posunúť pracovníci vo výkope - Z. E. Š.. Predtým, než on nastúpil do stroja, im pri výkope zakričal, aby dávali pozor, lebo ide to dvihnúť. Z. mu odpovedal, že môže dvíhať, on začal manipulovať s ramenom stroja a vtom počul kričať: „Pozor T., čo robíš“. Ihneď zastavil stroj a išiel sa pozrieť, čo sa stalo. Š. vyskočil na šachtové dno a tam ho muselo udrieť rameno stroja, nemohol byť strojom pritlačený. Zo stroja ho dobre videl. Ak by zostal na svojom mieste, úraz by sa nestal. Tvrdí, že pred dvihnutím šachtového dna musel na neho vyskočiť. Na obsluhu stroja mal oprávnenie, ale nemal ho na žeriavnicky stroj. Upozorňoval na to nadriadených, no vždy tvrdili, že to nie je potrebné. Až po úraze ich poslali urobiť aj skúšky pre obsluhu zdvíhacích zariadení. Školenia BOZP sa robili, bezpečnostný technik realizoval školenie aj na druhý deň po úraze, pričom podotkol, že je to asi týždeň po lehote, kedy to preškolenie mali absolvovať. Aj keď on sám nemal oprávnenie na žeriav, prácu vykonával na pokyn nadriadených
- p. V. a stavbyvedúceho F.. Viazača robil Z. a ten mu dal z výkopu pokyn, že už môže manipulovať so strojom. S uvedeným strojom, ktorý bol repasovaný a zakúpený za výhodnú cenu, pracoval len posledný pol rok pred úrazom. Počas manipulácie so šachtovým dnom v žiadnom prípade nie je prípustné, aby sa niekto nachádzal v okolí dvíhaného šachtového dna na vzdialenosť dvoch metrov. V tom konkrétnom prípade však vzdialenosť dvoch metrov dodržaná nemohla byť, lebo pracovníci museli šachtu nasunúť na rúru, ale na šachtovom dne nemali čo robiť. Bezpečnostným technikom spoločnosti Rekos bol p. Q. a ten mu stále tvrdil, že na takúto činnosť žiadne školenie či osobitné oprávnenie nie je potrebné. On mal iba oprávnenie na výkopové práce, pričom upozorňoval, že obsluhuje traktor - bager, ktorý je aj nakladačom, a na to treba tiež oprávnenie. Jeho nadriadeným p. V. bolo tvrdené, že takéto oprávnenie nie je potrebné. Obžalovaný je presvedčený o tom, že ak by Š. zostal stáť na dne výkopu, v žiadnom prípade by nemohol byť zasiahnutý, pretože šachtové dno malo výšku cca 75 cm, reťaze boli nastavené na dĺžku 190 cm, teda hák bol vo výške asi 2,60 m. Pokiaľ však Š. vyskočil na šachtové dno, výška háku od šachtového dna mohla byť len 1,7 až 1,8 m.
Svedok Š. Š. na hlavnom pojednávaní popísal deň, keď sa mu stal úraz počas kopania výkopu, kde mali uložiť šachtu a napojiť ju na kanalizačnú rúru. On bol vo výkope spolu s Z., stroj obsluhoval I. a pri výkope stál M., ktorý všetko videl. Vedúci vždy upozorňoval Oravca, aby sa počas obsluhy stroja nehral s mobilom. Podľa jeho názoru úraz bol spôsobený preto, že pri manipulácii s mobilom sa I. nedopatrením dotkol joysticku ovládacieho stroja a ten sa na voľnobeh posunul. Pokiaľ by k tomu pridal plyn, tak by ho tam stroj rozpučil. Po náraze do hlavy ho kolegovia vytiahli z jamy a bola privolaná RZP. Poprel, že by mal v uvedený deň požité alkoholické nápoje. V čase zasiahnutia ramenom bagra bol vo výkopovej jame, ale pravdepodobne stál na kanalizačnej rúre a čelom k bagristovi. Nevie, v akej výške sa nachádzalo rameno. Po spustení šachty do výkopu túto nasunuli na kanalizačnú rúru, no nevie sa vyjadriť, či šachta bola sústavne pripnutá na reťaziach. Tento bager nemal kontrolné tlačidlo, ktoré musí byť stlačené na to, aby stroj na ovládač zareagoval, ale mal páku s podobnou funkciou ako ručná brzda v aute, a ak bola táto páka odblokovaná, stroj bol plne funkčný. Poprel, že by stál na šachtovom dne, stál pri ňom, ak by ho bolo treba posunúť, ale zdá sa mu, že stál na rúre. Na stroji v čase úrazu bagrová lyžica upnutá nebola a on bol zasiahnutý bočnou stranou spodnej časti ramena. Šachtové dno malo po svojom obvode predvŕtané asi 4 závity, do ktorých sa našrubovali oká, za ktoré sa uchytilo lano, reťaz bola upnutá cez hák na rameno mechanizmu. Výška šachtového dna je asi meter a reťaze mohli mať 1,5 m. Keďže výška šachty spolu s dĺžkou reťazí predstavuje výšku 2,5 m, rameno ho svojou bočnou stranou pri jeho telesnej výške mohlo zasiahnuť, ak bolo znížené až pri pažení.
Aj svedok Y. Z. uviedol, že na pokyn majstra vykonával práce vo výkopovej jame, kde osadili kanalizačnú rúru a na túto rúru mali osadiť šachtové dno. Vo výkopovej bol so Š.. Samotný úraz však nevidel, lebo bol otočený chrbtom k ramenu stroja. Mali osadiť šachtové dno a on sa sústredil na svoju prácu. Stál vo výkopovej jame a nevie, kde sa nachádzal Š.. V uvedený deň požil alkohol a dal si jeden malý štamperlík, na ostatných nepozeral. Keď malo dôjsť k pohybu stroja, bol zohnutý k šachtovému dnu.
Svedok R. F. uviedol, že v uvedený deň po pridelení práce odišli autom do miesta výkonu práce do Dlhého nad Cirochou, počas čerpania pohonných hmôt k nim prišiel ich kolega a zo svadby im doniesol koláče a fľašu alkoholu. Potom išli do Dlhého nad Cirochou do areálu družstva, kde mali uskladnené mechanizmy. Samotné práce na stavenisku v ten deň spočívali vo výkope ryhy a položení kanalizačnej rúry s montážou šachty. Stroj obsluhoval I.. Pri výkope sa nachádzali všetci pracovníci v časti zabezpečenej pažením, a to Š., Z., T.. On vykonával funkciu majstra. Po uložení kanalizačnej rúry sa na túto rúru napájala kanalizačná šachta. Po odopnutí lyžice na ramene stavebného stroja Volvo sa na rameno upevnili reťaze, na ktoré sa zavesilo šachtové dno a takto bolo spustené do výkopu, kde sa v tom čase nachádzal iba Š. E. Z.. Šachtové dno sa osadilo na kanalizačnú rúru, on zameral spád šachtového dna a zistil, že výška bola v poriadku, no bolo potrebné zmeniť smer a šachtové dno pootočiť. Malo sa to urobiť pridvihnutím šachtového dna a pracovníci vo výkope ho mali pootočiť. On samotný kontakt stroja so Š. nevidel, v čase úrazu stál pri nivelačnom stroji asi 3-4 metre od výkopu. Š. stál čelom k bagru a Z. chrbtom k bagru, oni dvaja stáli čelom k sebe. Zdá sa mu, že Š. stál na kanalizačnej rúre, na šachte nemohol stáť, pretože táto sa mala pridvihnúť a pootočiť. Nevšimol si, že by niekto pil alkohol, iba vie, že do bagra I. zobral koláče aj fľašu s alkoholom. Nevedel ani to, aké oprávnenia má I. na obsluhu strojov a zariadení. Pokyn k pootočeniu dna dával chlapom on a mohol to počuť aj I.. K úrazu poškodeného došlo podľa neho tak, že bagrista musel nechtiac kývnuť s ovládačom stroja.
Ing. R. V. ako konateľ spoločnosti Rekos, spol. s r. o., ktorá bola zamestnávateľom T. I. aj T. Š., na hlavnom pojednávaní uviedol, že po telefonickom oznámení majstra F. o úraze a po príchode na miesto samé dňa 24.11.2014, dostal informácie od bagristu P. I., že Š. sa vo výkopovej šachte pošmykol tak, že nohami bol na dne výkopovej šachty a hornú časť tela mal prevesenú cez okraj šachtového dna betónovej struže. Nikde nebolo vidieť krv. Ako konateľ kontaktoval bezpečnostného technika Ing. T. Q., ktorý prišiel až okolo 15. hodiny, keď miesto úrazu bolo už zasypané, pretože by ho podľa majstra zaliala voda. T. I. k nim nastúpil po škole a posielali ho na školenie a mal oprávnenie na obsluhu kolesového rýpadla, no žeriavnicky preukaz nemal, resp. aj keď toto oprávnenie získal, tak mimo ich firmy. Jeho činnosť pri osadzovaní šachtového dna riadil majster, vtedy to bol R. F.. Pri práci ho usmerňuje prítomný viazač bremien. Od majstra sa na druhý deň dozvedel, že pracovníci vypili po jednom poháriku, lebo bol mráz, ale mená mu nepovedal. Obžalovaný T. I. bol dlhoročný zamestnanec, po prijatí do práce chodil najprv na vozidle Tatra a následne po vykonaní skúšok mal aj oprávnenie obsluhovať kolesové rýpadlo. Ani on ani iní zamestnanci na rovnakej pozícii nemali vykonané iné skúšky ani iné oprávnenia na obsluhu zdvíhacích zariadení. Nikto ho neupozornil na to, že bagristi majú mať aj ďalšie oprávnenie na zdvíhanie bremien.
Svedok Ing. T. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase úrazu bol autorizovaným bezpečnostným technikom v spoločnosti Dxa, s.r. o. Snina, ktorá mala podpísané mandátne zmluvy o zabezpečení bezpečnostnej technickej služby s viacerými podnikateľskými subjektmi. Na základe takejto zmluvy pre spoločnosť REKOS zabezpečovali vedenie príslušnej dokumentácie o BOZP a vykonávali školenia zamestnancov a aj iné s tým súvisiace činnosti. V deň úrazu prišiel na miesto asi po 15. hodine spolu s Ing. V., kde im I. povedal, že Š. sa na dne šachty pošmykol a došlo k úrazu. Miesto úrazu už bolo zasypané, čo majster odôvodnil spodnou vodou. O pár dní pri vyhotovovaní šetrenia úrazu I. uviedol, že nevidel do kanála, či sa tam nachádza niekto z pracovníkov. Obžalovaný mal oprávnenie na obsluhu stavebného stroja Volvo EW160B, s ktorým malo dôjsť k úrazu. Išlo o univerzálny stavebný stroj, ktorý je podľa návodu na obsluhu uspôsobený na dvíhanie bremien určitej hmotnosti. T. I. nemal oprávnenie na dvíhanie týchto bremien, no keďže išlo o univerzálny stavebný stroj, myslel si, že osobitné oprávnenie na obsluhu zdvíhacieho zariadenia Oravec nepotrebuje. Obžalovaný bol pravidelne v 12-mesačných intervaloch preškolený z predpisov na úseku BOZP. Svedok uviedol, že on nie je akreditovaný vykonávať školenie, má len zamestnávateľa upozorniť, aké školenia by mali jeho zamestnanci absolvovať. Pokiaľ ide o používanie zariadenia Volvo EW 160B, upozorňoval zamestnávateľa na to, že pracovník musí mať oprávnenie na obsluhu univerzálneho stavebného stroja, ale neupozorňoval ho na to, že je potrebné osobitné oprávnenie na obsluhu zdvíhacích zariadení. V protokole Inšpektorátu práce Prešov nebolo uvedené zistenie alkoholu u zamestnancov, no ich krv bola odobratá až deň po úraze. Svedok šetrením pracovného úrazu dospel k záveru, že príčinou úrazu bolo to, že bagrista zo stroja nemal prehľad, čo sa deje vo výkope. Ďalším faktorom bol v tomto prípade alkohol. I. dali policajti hneď fúkať, on vypité nemal. Ak mal majster vedomosť o tom, že pracovníci požívali alkohol, nemal dovoliť ďalšie práce.
Ďalší svedok Y. T. na hlavnom pojednávaní zopakoval to, čo uviedol pred vyšetrovateľom, že nevidel, ako došlo k pracovnému úrazu, pretože sa vzdialil. Počul už len „Volajte sanitku“. Po príchode k výkopu pomohol M. E. Z. Š. vytiahnuť. Všimol si, že Š. krváca na hlave v mieste nad uchom. Po vytiahnutí ho uložili na polystyrén. Keď prišiel k výkopu, bager už bol vypnutý, no nevšimol si, v akej polohe bola lyžica bagra. V ten deň si vypil Š., on aj Z., nevidel piť F. E. I. nepil, lebo on nepije. Majster F. bol v čase úrazu pri výkope a zameriaval výšku betónovej šachty.
Svedok U. M. svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní nezmenil. Zopakoval, že lyžica bagra bola odmontovaná, na háku stroja boli zavesené reťaze, na ktoré bolo upevnené šachtové dno spustené vo výkope a nasadené na kanalizačnú rúru, a pracovníci komunikovali o nastavení správnych výšok, kvôli čomu sa manipulovalo so šachtovým dnom. Stroj obsluhoval T. I., no v tom čase stroj stál a nebol v prevádzke. Keď od I. odišiel, po čase počul krik a vrátil k výkopu, kde už len videl Š. dolu tvárou na dne výkopu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či I. ako vodič mal dostatočný výhľad na to, kto sa nachádza v šachte. V čase, keď videl poškodeného, stál nohami na šachtovom dne, reťaze viseli a neboli našponované. Podľa jeho názoru zo strany obžalovaného nemohlo asi ísť o prudký pohyb s ramenom, pretože pri prudkom pohybe by mohlo dôjsť k zlomeniu kanalizačnej rúry a k tomu nedošlo.
Svedok Marián Tomáš, ktorý v čase úrazu býval neďaleko a dňa 24.11.2014 bol doma v rodinnom dome č. XXX U. H. W. Z., počul krik a volanie o pomoc. Po príchode na miesto videl vo výkope ležať nejakého muža, pri ktorom boli ďalší chlapi a chceli ho vytiahnuť z výkopu, preto im išiel pomôcť a skočil aj on do výkopu a muža vytiahli von. Mal rozbitú hlavu a išla mu krv. Po vytiahnutí ho uložili do starého kresla a podali mu prvú pomoc, pretože krvácal z uší aj z nosa. V bagri dnu nesedel nikto a stroj bol vypnutý, na ramene mal lyžicu. Vo výkope nevidel ochranu proti zosuvu pôdy, rameno bolo vedľa výkopu. Všímal si hlavne zraneného.
Znalec MUDr. Miroslav Suchý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojom znaleckom posudku č. 39/2014 v celom rozsahu. Doplnil, že zranenie vzniklo tupým nárazom do oblasti hlavy, intenzita nárazu musela byť vysoká už vzhľadom na spôsobené zranenie. Boli to závažné zranenia, v praxi sa im hovorí aj vysokoenergické nárazy. Prvotný náraz bol vedený veľkou intenzitou, nasledovalo odhodenie poškodeného a náraz časti hlavy o tvrdý predmet s následným pádom poškodeného na tvarovú časť hlavy. Vzhľadom na charakter vzniknutých poranení je málo pravdepodobné, že takýto typ poranení vznikol pritlačením hlavy, pretože tam vzniká iný typ poranenia. Na inom mieste vznikajú napr. zlomeniny, a mohla byť poškodená iná časť mozgu.
Znalec Ing. Július Priputen tiež trval na ním vypracovanom znaleckom posudku č. 8/2016. Doplnil, že každý zamestnanec je oboznámený s bezpečnosťou pri práci pri nástupe do zamestnania, a pokiaľ ide o nejaké špeciálne práce, mal by sa zamestnanec na mieste oboznámiť s predpismi určenými pre výkon tejto práce. Je povinnosťou zamestnávateľa vyškoliť zamestnanca na taký výkon práce, ktorú od neho požaduje. Nie je povinnosťou školiacej organizácie upozorniť zamestnávateľa na povinnosť vykonania nejakých školení, ale povinnosť objednať predpísaný rozsah školenia má zamestnávateľ.
V odpise registra trestov obžalovaný nemá žiadny záznam. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR bol obvinený riešený v priestupkovom konaní spolu päťkrát, a to zakaždým pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Zo správy o povesti vypracovanej Mestom Snina T. I. je ženatý, býva na adrese evidovaného trvalého pobytu s manželkou a dvomi deťmi, do spoločenského a verejného života sa nezapája a doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku.
Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že ani po doplnení dokazovania sa nezmenila dôkazná situácia, preto navrhol uznať obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby, uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby po jej úprave podľa § 38 ods. 3 Trestného poriadku, pre poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona. Navrhol určiť mu primeranú skúšobnú dobu a zároveň uložiť mu aj trest zákazu činnosť riadiť a obsluhovať motorové vozidlá charakterizované ako žeriav či bager. Navrhol rozhodnúť aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody.
Obhajca poukázal na obsah záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2017 pred vyhlásením rozsudku. Uviedol, že obžalovaný počas celého konania popieral svoju vinu a zodpovednosť za pracovný úraz. Ak pracovník obsahuje taký stroj, ako je zdvíhacie zariadenie, v niektorých situáciách ani nemôže vidieť až na dno výkopu a vtedy sa riadi pokynmi spolupracovníkov. V tomto konkrétnom prípade k úrazu došlo v dôsledku neopatrnosti poškodeného, ktorý navyše bol preukázateľne pod vplyvom alkoholu. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania navrhol, aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že on spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný.
Z doterajšieho i doplneného dokazovania bolo potvrdené, že obžalovaný T. I. znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona naplnil, preto ho súd uznal vinným. Doplnené dokazovanie neznížilo váhu doterajších dôkazov, a to výpovedí ostatných svedkov vrátane poškodeného, ani listinného dôkazu - protokolu Inšpektorátu práce Prešov, podľa ktorého nebolo pri vzniknutom pracovnom úraze zistené ani zavinenie poškodeného Š. Š., ani zavinenie zamestnávateľa.
Súd opäť poukazuje na to, že spoločnosť Rekos s.r.o. Snina síce porušila niektoré bezpečnostné predpisy, pretože s jej vedomím obžalovaný T. I. ako strojník obsluhoval stroj - bager s hákom na zdvíhanie bremien napriek tomu, že nemal oprávnenie na výkon práce so zdvíhacími zariadeniami.
K odvolacím súdom namietanej absencii popisu dôležitej povinnosti vyplývajúcej obžalovanému z jeho zamestnania, ktorú mal porušiť, súd uvádza, že za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť rešpektovať zákonné obmedzenie bez preukázania náležitej odbornosti obsluhovať zákonom definované strojné zariadenie, alebo napríklad aj dopravný prostriedok. Ak osobitný zákon na obsluhu špeciálneho stroja s ktorým sa vykonáva činnosť s vyšším rizikom (§ 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.) vyžaduje osobitné oprávnenie, tak porušenie tejto povinnosti je porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona - konkrétne podľa: -ustanovenia § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zamestnanec je povinný obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti a v rozpore
- ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, podľa ktorého obsluhovať vyhradené technické zariadenie môže len osoba na obsluhu, ktorá má platný preukaz, ak ide o mobilný žeriav výložníkového typu, vežový žeriav výložníkového typu a pohyblivú pracovnú plošinu na podvozku s motorovým pohonom skupiny A, ktorá je určená na prevádzku na pozemných komunikáciách.
V zmysle uvedeného súd v v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku konštatuje, že obžalovaný bez oprávnenia obsluhovať vyhradené technické zariadenie, teda v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zamestnanec je povinný obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti a v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, podľa ktorého obsluhovať vyhradené technické zariadenie môže len osoba na obsluhu, ktorá má platný preukaz, ak ide o mobilný žeriav výložníkového typu, vežový žeriav výložníkového typu a pohyblivú pracovnú plošinu na podvozku s motorovým pohonom skupiny A, ktorá je určená na prevádzku na pozemných komunikáciách, obsluhoval stavebný stroj zn. Volvo EW 160B zdvíhaním betónového šachtového dna, zaveseného kovovými reťazami na háku ramena tzv. výložníka uvedeného stavebného stroja, ktorý po odpojení lyžice slúžil ako zdvíhacie vyhradené technického zariadenie v zmysle STN 27 0143 a vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, v dôsledku svojho neodborného postupu výložníkom uvedeného stavebného stroja zasiahol poškodeného Š. Š., zamestnaného ako vodiča a robotníka uvedenej firmy, ktorý sa v tom čase nachádzal vo výkope v blízkosti zdvíhaného šachtového dna, do ľavej strany hlavy, kde mu pravú stranu hlavy pritlačil o kovové paženie, čím svojím konaním spôsobil poškodenému Š. Š. vnútrolebečné krvácanie, zlomeniny lebečných kostí, zlomeniny spodiny lebečnej, pomliaždenie mozgu, zlomeninu jarmového oblúku vpravo, poranenie n. abducens vpravo s následným vznikom dvojitého videnia, tržnozmliaždenú ranu v oblasti jarmovej kosti vpravo, pomliaždenie vlasatej časti hlavy v čelovo - spánkovo - temennej oblasti vpravo a vľavo ťažkého stupňa s hlbokou krvnou podliatinou s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe živote desať až dvanásť týždňov.
Ťažká ujma na zdraví, je predpokladom právnej kvalifikácie podľa § 157 TZ. Ťažkou ujmou na zdraví rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 ods. 3 TZ. Jedným z následkov ťažkej ujmy je poruchou zdravia trvajúca dlhší čas - teda porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie:
a) porucha zdravia vyžadujúca liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť,
b) trvanie liečenia alebo pracovnej neschopnosti najmenej 42 kalendárnych dní,
c) počas týchto dní porucha zdravia podstatne ovplyvňuje obvyklý spôsob života poškodeného.
Pri určovaní trestu pre obžalovaného súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ), najmä v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť u neho nezistil žiadnu. Trestná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 je pri odňatí slobody jeden až päť rokov - po jej úprave postupom podľa § 38 ods. 3 TZ sa znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, na tri roky a osem mesiacov.
Primárnym účelom trestu v trestnom konaní je prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním. Cieľom k dosiahnutiu účelu trestu je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na ostatných členov spoločnosti. V prejednávanej veci súd mal za preukázané, že Peter Oravec žije usporiadaným rodinným životom, stará sa o rodinu, je zamestnaný. Jeho prevýchova je vysoko pravdepodobná aj bez trestu spojeného s odňatím osobnej slobody. Po zohľadnení všetkých zákonných kritérií súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou jeden rok. S ohľadom na charakter súdeného skutku bolo potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu vyhradených technických zariadení, na dobu jedného roka. Túto dobu súd považuje za dostatočnú preto, aby výrazne neovplyvnila možnosť pracovného uplatnenia obžalovaného.
Poškodenú zdravotnú poisťovňu Dôvera, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej obžalovaným z titulu liečebných nákladov vo vzťahu k poškodenému poistencovi Š. Š., súd s jej nárokom odkázal na civilný proces, pretože ku škode došlo pri plnení pracovných povinností, čím je daná zodpovednosť zamestnávateľa zamestnanca, ktorý škodu spôsobil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.