Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4Ps/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v právnej veci navrhovateľky I. I., L.. XX.XX.XXXX, bytom G. J., G. XXX/XX - X, P.. Č.. Q. D. D. - D., D. XX, osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony, zastúpenej opatrovníkom Mesto Považská Bystrica, procesným opatrovníkom Mgr. Ivom Hlucháňom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Považská Bystrica, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Opet, s. r. o, so sídlom Trenčín, Hroznová 2318, IČO: 53 905 831, za účasti Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, v konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd u r č u j e, že I. I., nar. X.X.XXXX môže podať návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.09.2019, sp. zn. a vrátenia plnej spôsobilosti na právne úkony. Návrh odôvodnila tým, že momentálne je umiestnená v Centre sociálnych služieb SLOVEN, so sídlom Slávnica 68. Pravidelne užíva lieky, je pod dohľadom lekárov a plne sa podieľa na spolupráci v rámci liečby. Domnievala sa, že jej zdravotný stav sa od momentu hospitalizácie v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici výrazne zlepšil. Bola toho názoru, že dokáže ovládať svoje správanie, rozpoznať význam svojho konania, viesť samostatne domácnosť vo svojom byte v Považskej Bystrici na Pribinovej 974/32 - 4 a adekvátne hospodáriť s finančnými prostriedkami, ktoré tvorí invalidný dôchodok vo výške 369,- eur. Uviedla, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pokladá, vzhľadom na súčasný stav, za závažné a neprimerané opatrenie. K návrhu priložila rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.04.2019, č. k. - 97. 2. Opatrovník - Mesto Považská Bystrica, zastúpený pracovníčkou mestského úradu C.. J. Q., uviedol, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.

3. Procesný opatrovník Mgr. Ivo Hlucháň, súdny úradník Okresného súdu Považská Bystrica, sa stotožnil so závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Antona Puchoňa. Navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a zvážiť rozhodnutie, že navrhovateľka môže podať návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí 6 mesiacov.

4. Zástupkyňa prokuratúry na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Považská Bystrica vedeného pod sp. zn. , znaleckým dokazovaním znalcom MUDr. Antonom Puchoňom, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a výsluchom navrhovateľky, znalca MUDr. Puchoňa a svedkyne C.. J.. C. J..

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.04.2019, č. k. - 97, obmedzená na spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s finančnou hotovosťou prevyšujúcou 50,- eur mesačne, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy, nakupovať tovar na splátky, byť ručiteľom iným osobám, samostatne konať pred notárskym úradom, štátnou správou a miestnou samosprávou, súdnymi a inými inštitúciami, rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, rozhodovať o svojom trvalom a prechodnom pobyte, ale je schopná výkonu volebného práva. Za opatrovníka jej bolo ustanovené Mesto Považská Bystrica, ktorého oprávnením a povinnosťou je starať sa o navrhovateľku, hnuteľný a nehnuteľný majetok navrhovateľky, preberať za ňu dôchodok, zastupovať ju pred finančnými a peňažnými ústavmi, nebankovými subjektmi, súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich právach. Predmetné rozhodnutie súdu bolo odôvodnené tým, že navrhovateľka trpí vážnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru a ktorá ju robí nespôsobilou na vykonanie niektorých právnych úkonov. V minulosti bola opakovane psychiatricky liečená a hospitalizovaná v NsP Považská Bystrica. Po smrti matky ostala navrhovateľka žiť v byte na adrese G. XXX/XX, G. J. sama, čo je vzhľadom na duševnú poruchu, ktorou trpí, nebezpečné pre ňu samotnú a rovnako aj pre okolie. Súd uviedol, že navrhovateľka v dôsledku uvedenej závažnej duševnej poruchy nie je schopná racionálne posúdiť a rozpoznať následky svojho konania, nedokáže vôľou ovládať svoje konanie a jej vôľové a motivačné zložky sú ovplyvnené choromyseľnosťou. Hodnotenie reality je u nej hrubo narušené. Na Psychiatrickom oddelení NsP v Považskej Bystrici bola navrhovateľka hospitalizovaná dňa 14.04.2019, pričom bola privezená za asistencie polície, v zlom zdravotnom stave, keď jej zlyhávali vnútorné orgány, najmä obličky v dôsledku dehydratácie. Súd mal za to, že iba celodennou starostlivosťou a dohľadom nad liečebným režimom navrhovateľky je možné udržiavať jej zdravotný stav tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu života jej samotnej, ale aj osôb nachádzajúcich sa v jej okolí. Súd sa stotožnil s vyjadrením znalca MUDr. Antona Puchoňa zo dňa 30.04.2019, že vzhľadom na ochorenie navrhovateľky, táto nie je schopná žiť samostatne bez pomoci tretej osoby, najmä keď sa u nej prejaví duševná porucha katatónna schyzofrénia. Preto súd považoval za dôvodné aj jej obmedzenie spôsobilosti v časti rozhodovania o trvalom a prechodnom pobyte navrhovateľky. Keďže navrhovateľka nemá príbuzných ani blízke osoby, ktoré by vykonávali funkciu opatrovníka v zmysle citovaného zákonného ustanovenia , za opatrovníka jej sú ustanovil Mesto Považská Bystrica.

7. V priebehu konania súd ustanovil znalca z oboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a to MUDr. Antona Puchoňa, ktorý podal dňa 20.12.2021 znalecký posudok č. 81/2021 zo dňa 17.12.2021. Znalec v zhora uvedenom znaleckom posudku podrobne opísal 20 hospitalizácii navrhovateľky na psychiatrii. K týmto došlo v časovom období od roku 1980, kedy mala navrhovateľka 16 rokov, až do hospitalizácie dňa 23.09.2019. Pri hospitalizáciách boli navrhovateľke diagnostikované: katatónna schizofrénia, schizoformná psychóza, schizoformná psychóza pod obrazom katatónneho a depresívneho syndrómu, schizofrénia s katatónnymi prejavmi, schizofrénia, schizoafektívna porucha - mánický typ, schizoafektívna porucha, depresívny typ. Pri psychopatologickom rozbore znalec uviedol, že u navrhovateľky chýba náhľad chorobnosti. Má nízky záujem o vytváranie interpersonálnych väzieb, dominuje u nej introvertnosť, prehlbuje sa sociálna pasivita a izolácia. Záujmová oblasť je u navrhovateľky extrémne chudobná. V obsahoch myslenia sú u navrhovateľky prítomné paranoidné bludné predstavy a senzitívna vzťahovačnosť. V akútnych stavoch u navrhovateľky pravidelne dominujú katatónne príznaky - psychomotorické tempo strnulé, mutizmus (mlčanie v určitých situáciách - pozn. súdu), negativizmus, odmietanie medikácie, stravy i tekutín, výrazná tenzia, bludná nálada, autistické myslenie, paranoidné perzekučné bludné obsahy a poruchy konania choromyseľne motivované. Navrhovateľka má hrubo narušený kontakt s realitou, závažnú poruchu abstrakcie, súdnosti a praktického úsudku. Má minimálnu schopnosť vytvárať rôzne alternatívne riešenia situácie a schopnosť anticipovať možný vývoj a prípadné dôsledky. Progredujú (šíria sa - pozn. súdu) u nej negatívne schizofrénne príznaky s prehlbujúcou sa postprocesuálnou zmenou osobnosti - oploštená emotivita, sociálna izolácia, obmedzenie interakcií s prostredím, pasivita až apatia, ochudobnenie verbálneho a gestikulačného prejavu, redukcia záujmovej sféry, bezcieľnosť a narušenie vôľových a motivačných

mechanizmov v konaní. Znalec teda určil, že navrhovateľka trpí katatónnou schizofréniou s masívnymi postprocesuálnymi zmenami osobnosti. Ide o duševné ochorenie, ktoré nie je len prechodného charakteru, ale chronického (trvalého) charakteru. Liečbou je možné stav iba stabilizovať, ale nemožno dosiahnuť uzdravenie. V dôsledku tejto závažnej duševnej choroby nie je navrhovateľka schopná racionálne posúdiť a rozpoznať následky svojho konania, nedokáže vôľou ovládať svoje konanie. Vôľové a motivačné zložky jej konania sú u nej ovplyvnené choromyseľnosťou. Hodnotenie reality je u nej hrubo narušené a nedokáže adekvátne a racionálne analyzovať bežné situácie a hodnotiť význam udalostí. Celkovo teda znalec zhodnotil, že u navrhovateľky nebolo zistené také zlepšenie psychického stavu, ktoré by jej umožňovalo prinavrátenie plnej spôsobilosti na právne úkony. Znalec teda odporúčal ponechanie obmedzenia spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony v súčasnom rozsahu.

8. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní dňa 24.02.2022 uviedla, že si myslí, že sa od posledného rozhodnutia súdu jej zdravotný stav zmenil. Chcela by sa už z CSS SLOVEN Slávnica vrátiť domov do Považskej Bystrice do jej bytu. So znaleckým posudkom MUDr. Puchoňa nesúhlasí, pretože sa veľa zmenilo od tých čias, čo je v zariadení. V zariadení je nepokojná. Na psychickú poruchu užíva pravidelne lieky a pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Kostara. Ten niekedy chodí do zariadenia na kontroly. Ďalej uviedla, že má troch bratrancov, z ktorých jeden býva v D. a dvaja v C.. Keby sa vrátila do bytu, títo by ju prišli pozrieť. Poberá invalidný dôchodok vo výške 369,- eur. Za byt na G. A. platí viac ako 100,- eur. Už od 12 rokov je vedená k samostatnosti, keďže v byte bývala sama už ako 12- ročná v čase, keď mama bola na školení. Do roku 2018 bývala spolu s mamou. Od smrti mamy v roku 2018 v byte bývala sama.

9. Znalec MUDr. Anton Puchoň pri výsluchu na pojednávaní dňa 24.02.2022 uviedol, že navrhovateľku vyšetril v priestoroch CSS SLOVEN v Slávnici, aj za prítomnosti zdravotnej sestry. Pri tomto vyšetrení zistil a dospel k záveru, že navrhovateľka naďalej trpí závažným psychickým ochorením, a to katatónnou schizofréniou. Pod dohľadom pravidelne užíva neuroleptiká v tabletkovej a aj injekčnej forme, ktorú doteraz celoživotne odmietala. U navrhovateľky sa podľa znalca jedná o (dá sa povedať) najzákernejší a najnevyspytateľnejší typ psychózy a schizofrénie, pri ktorom môže dôjsť k veľmi rýchlemu akútnemu zhoršeniu psychického stavu aj popri pravidelnej liečbe. Naposledy k dekompenzácii katatónnej schizofrénie došlo, keď navrhovateľka bývala v byte sama. Bola hospitalizovaná od 23.09.2019 do 07.10.2019 na internom oddelení pre dekompenzovaný diabates mellitus. Jednalo sa o život ohrozujúci stav, ktorý vznikol počas katatónneho syndrómu, čiže to je samotný prejav jej ochorenia. Navrhovateľka vtedy konštatovala, že lieky užíva, injekciu však odmietala, lebo ju nepotrebovala a robila jej zle. Nevedela si spomenúť ako sa dostala do nemocnice a v akom bola zlom stave. Z uvedeného podľa znalca teda vyplýva, že aj keď navrhovateľka v súčasnosti pri vyšetrení skonštatovala, že liečbu nepotrebuje, že chorá nie je, naďalej trvá vysoké riziko ohrozenia jej života a zdravia v prípade, pokiaľ by bolo umožnené jej samostatné žitie. Existuje riziko, že navrhovateľka vysadí aj tabletkovú formu liečby. Navrhovateľka musí byť umiestnená v zariadení. Je lekárskymi správami navrhovateľky zaznamenané, aké stavy ešte za života jej matky viedli k hospitalizácii navrhovateľky. Navrhovateľka napr. zostala v tranze aj niekoľko dní bez pohybu stáť. V iných prípadoch zostala bezdôvodne agresívna voči svojej matke, škrtila ju, snažila sa ju vyhodiť z okna. V jednom prípade v zime sa v rámci katatónneho stavu vyzliekla donaha, behala po meste a líhala si pod idúce autá. Minimálne dvakrát visela z balkóna na 2. poschodí. Ide o katatónne stavy, kedy človek úplne vypne. Pravidelná liečba nezabraňuje následkom tohto ochorenia, iba zmierňuje frekvenciu vzniku katatónnych stavov. Katatónny stav je život ohrozujúci a život zachraňujúca je liečby elektrošokmi. V tom stave si človek nedokáže sám pomôcť. Pokiaľ je katatónny stav taký, že človek vybehne na ulicu, tak mu tam dokáže niekto pomôcť, ale keď nastane stav katatonneho stuporu - ustrnutie doma, tak takýto stav je život ohrozujúci, o to viac u diabetika tak, ako je navrhovateľka. Ochorenie navrhovateľky je trvalého charakteru. Nie je ho možné vyliečiť, iba liečbou minimalizovať prejavy a hlavne frekventovanosť dekompenzácií.

10. Svedkyňa J.. C.. C. J., ktorá je zamestnancom CSS Slávnica, uviedla, že navrhovateľka je v tomto zariadení umiestnená od októbra 2019. Navrhovateľka je tichej povahy, je uzavretá, má samostatnú izbu. Má veľký citový vzťah k svojim veciam, všetky veci spája s minulosťou. Ťažko sa lúči s osobnými vecami. V zariadení je nekonfliktná, k aktivitám je potrebné ju vyzývať a vtedy spolupracuje. Potrebuje mať nabudenie, potom je už komunikatívna, usmieva sa, zapája sa do aktivít. V januári 2022 utrpela úraz. Do tej doby sa snažila zapájať aj do sebaobslužných činností v zmysle, že si chodila prať prádlo v doprovode do klientskej práčovne. Teraz má zhoršenú mobilitu, pretože má zlomené rameno. V zariadení je pravidelne pod lekárskym dohľadom, liečbu toleruje. Niekedy sa jej zdá, že nepotrebuje

užívať lieky. Prosí lekára, aby jej dávku znížil. K zmene liečby však nedošlo. Zatiaľ vždy pochopila, že je potrebné, aby lieky užívala, aby sa jej stav nezmenil. Svedkyňa ďalej uviedla, že je pre ňu náročné povedať, či by bola navrhovateľka schopná samostatne žiť. Už tri roky je navrhovateľka v zariadení, kde všetky činnosti ako strava, nákupy má zabezpečované. Pri komunikácii s ňou však svedkyňa zistila, že jej jedinou túžbou je vrátiť sa.

11. Podľa , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

12. Podľa , súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

13. Podľa , ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

14. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je determinovaný ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2014, sp. zn. ).

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k jednoznačnému záveru, že navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľke nie je dôvodné, nakoľko naň nie sú splnené hmotnoprávne podmienky. Bolo preukázané, že navrhovateľka trpí katatónnou schizofréniou s masívnymi postprocesuálnymi zmenami osobnosti. Ide o duševné ochorenie, ktoré nie je len prechodného charakteru, ale chronického (trvalého) charakteru. Liečbou je možné stav iba stabilizovať, ale nemožno dosiahnuť uzdravenie.

16. Katatónne stavy sa u navrhovateľky opakované vyskytujú. Liečbou je možné znížiť len ich frekvenciu, ale nie je možné ich výskyt úplne odstrániť. Konkrétne sa u navrhovateľky tieto stavy prejavili tak, že sa vyzliekla donaha, behala po meste a líhala si pod idúce autá, visela z balkóna na 2. poschodí alebo ustrnula doma na niekoľko hodín až dní, počas ktorých neprijímala žiadnu potravu ani tekutiny. Pri diagnóze navrhovateľky je takmer isté, že sa v budúcnosti aj naďalej u nej tieto stavy budú vyskytovať.

17. Dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka je už od októbra 2019 umiestnená v Centre sociálnych služieb SLOVEN, kde sú jej zabezpečované všetky životné potreby a pravidelná lekárska starostlivosť. Navrhovateľka je tu zapájaná do spoločenských aktivít a je vedená k zabezpečovaniu si sebaobslužných činností (pranie vlastného prádla a pod.). Je zrejmé, že od momentu umiestnenia navrhovateľky do zariadenia sú u nej, vzhľadom na pravidelný životný a liečebný režim, potlačené negatívne a život

ohrozujúce stavy spôsobené jej chronickou chorobou. Od momentu umiestnenia navrhovateľky totiž táto nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Odkedy je navrhovateľka umiestnená v tomto zariadení, pravidelne sa podrobuje liečbe, a to aj v takých formách, ktoré predtým odmietala (injekčná forma medikácie). Pobyt navrhovateľky v zariadení je tak bezpochyby na jej prospech, keďže sa zlepšuje jej zdravotný stav, resp. potláčajú sa negatívne prejavy jej ochorenia.

18. Napriek uvedenému je však zrejmé, že navrhovateľku nie je možné považovať za vyliečenú. Jej zdravotný stav je vplyvom dlhodobého umiestnenia v zariadený zlepšený, avšak ide len o dočasný stav, ktorý je priamo závislý od pokračovania liečby. Navyše, je zaznamenané, že u navrhovateľky síce dochádza zlepšeniu zdravotného stavu v zmysle eliminácie najnegatívnejších prejavov ochorenia, avšak navrhovateľka neustále vplyvom choroby stráca kontakt s realitou a trpí závažnou poruchou abstrakcie, súdnosti a praktického úsudku. Má minimálnu schopnosť vytvárať rôzne alternatívne riešenia situácie a schopnosť anticipovať možný vývoj a prípadné dôsledky. Šíria sa u nej negatívne príznaky ako oploštená emotivita, sociálna izolácia, obmedzenie interakcií s prostredím, pasivita až apatia, ochudobnenie verbálneho a gestikulačného prejavu, redukcia záujmovej sféry, bezcieľnosť a narušenie vôľových a motivačných mechanizmov v konaní. V dôsledku duševnej choroby nie je navrhovateľka schopná racionálne posúdiť a rozpoznať následky svojho konania, nedokáže vôľou ovládať svoje konanie. Vôľové a motivačné zložky jej konania sú u nej ovplyvnené choromyseľnosťou. Hodnotenie reality je u nej hrubo narušené a nedokáže adekvátne a racionálne analyzovať bežné situácie a hodnotiť význam udalostí.

19. Je teda nepochybné, že u navrhovateľky ide o dlhodobý stav, ktorý vylučuje jej schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Navrhovateľka teda nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s finančnou hotovosťou prevyšujúcou 50,- eur mesačne, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy, nakupovať tovar na splátky, byť ručiteľom iným osobám, samostatne konať pred notárskym úradom, štátnou správou a miestnou samosprávou, súdnymi a inými inštitúciami, rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti a rozhodovať o svojom trvalom a prechodnom pobyte. Pri uskutočňovaní týchto úkonov navrhovateľkou hrozí vysoké riziko absencie racionálneho posúdenia následkov svojho konania, keď navrhovateľka nedokáže analyzovať vzniknuté situácie a hodnotiť ich význam pre ňu. Celkom iste by boli tieto právne úkony uskutočňované bez jej vedomia o ich prospešnosti/ neprospešnosti pre ňu samotnú a viedli by k poškodeniu jej práv a oprávnených právnych záujmov. Zároveň by sa neprimerane zvýšilo riziko opätovného zhoršenia jej zdravotného stavu a navrátenie najnepriaznivejších a život ohrozujúcich príznakov jej ochorenia - katatonických stavov.

20. Ako už bolo vyššie uvedené, súd posudzoval predovšetkým záujmy samotnej navrhovateľky, a to aj pred záujmami spoločnosti a dospel k jednoznačnému záveru, že je hlavne v záujme navrhovateľky, aby bola naďalej obmedzená na spôsobilosti na právne úkony. Je totiž zrejmé, že navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľke by ohrozovalo viac ju samotnú ako spoločnosť okolo nej. Preto súd aj na základe tejto optiky veci dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu.

21. Napokon súd prihliadol aj individuálne sociálne pomery navrhovateľky, ktoré jej situácii značne priťažujú. Navrhovateľka je totiž slobodná a bezdetná, jej rodičia už nežijú a nemá žiadnu blízku osobu. Aj pri výsluchu na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že má len bratrancov, ktorí však bývajú v iných mestách. Nebolo zistené, že by akákoľvek iná osoba javila zvýšený záujem o navrhovateľku a jej zdravotný stav. Pokiaľ by teda bola navrhovateľke prinavrátená spôsobilosť na právne úkony a aj možnosť rozhodovania o jej liečbe a pobyte, táto by sa vrátila do svojho predchádzajúceho života, kde žije od smrti matky v roku 2018 sama. Neexistuje teda žiadna osoba z rodinného prostredia, ktorá by na navrhovateľku dohliadala a ktorú by navrhovateľka rešpektovala. Zdravotná starostlivosť ako aj celkový život navrhovateľky by tak bol ponechaný len na ňu samotnú, čo je vzhľadom na jej závažnú chronickú psychickú poruchu nežiadúce. V prípade, ak by sa u navrhovateľky opätovne objavil katatonický stav, ktorý sa nepochybne, vychádzajúc z vyjadrení znalca, časom aj objaví, bolo by len vecou náhody čo sa stane a ako to zasiahne navrhovateľku. Nebolo by možné odkontrolovať, či navrhovateľka pokračuje v liečbe a či pravidelne navštevuje ošetrujúcich lekárov. Súčasne je potrebné poukázať aj na fakt, že navrhovateľka sa už v súčasnosti, kedy je umiestnená v zariadení, sociálne izoluje, obmedzuje interakcie s prostredím a je pasívna až apatická. To by sa odchodom zo zariadenia do jej bytu, v ktorom býva sama, nepochybne ešte zhoršilo.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že aj v súčasnej dobe existujú rovnaké dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky ako existovali v čase jej obmedzenia na spôsobilosti rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.04.2019, č. k. - 97. Vykonaným dokazovaním nebola zistená taká zmena zdravotného, fyzického a psychického stavu navrhovateľky, ktorý by odôvodňovala navrátenie jej spôsobilosti na právne úkony, a to ani čiastočne. Preto súd návrhu nevyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23. Súd súčasne rozhodol aj o obmedzení navrhovateľky v práve podať ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti. Nemožno totiž v žiadnom prípade očakávať, že by sa v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov zdravotný stav navrhovateľky čo i len čiastočne pozitívne zmenil. Je to dané tým, že navrhovateľka trpí chronickou chorobou, ktorej príznaky možno len čiastočne zmierniť alebo potlačiť.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).