Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-167-2018.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/167/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej U. Q., K.. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX W., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Matúšom Motykom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 707,75 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6Csp/130/2017-48 zo dňa 3.5.2018
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, t.j. výroku II. a v s ním súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, t.j. výroku IV.
Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Svidník č. k. 6Csp/130/2017-22 zo dňa 13.11.2017. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 450,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.11.2014 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného zaplatenia dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý dlh. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalobca má nárok proti žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 27,30 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca, ktorým bola pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou z 19.9.2017 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 707,75 eura s príslušenstvom, žiadajúc taktiež, aby jej súd uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 18.9.2013 bola so žalovanou uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička 1.000 eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach po 26,61 eura. Z dlžnej sumy uhradila 549,49 eura. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností bola vyhlásená splatnosť pôžičky. Nakoľko žalovaná nereagovala, splnenie povinnosti má jej uložiť súd. Súd konštatoval, že v spore vydal platobný rozkaz 13.11.2017, voči ktorému podala žalovaná odpor, poukazujúc na to, že zmluva, nárok z ktorej je uplatnený žalobou, neobsahuje zákonom požadované náležitosti, preto ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Žiadala, aby ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi 450,51 eura s 5,05 % úrokom z omeškania od 30.11.2014 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur. V prevyšujúcej časti navrhla žalobu zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola pod č. XXXXXXX dňa 18.9.2013 uzatvorená zmluva, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma pôžičky 1.000 eur, kde celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 596,60 eura. Požičanú sumu sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 26,61 eura, ročná úroková sadzba bola 22,20 %, priemerná hodnota RPMN 46,06 %, termín konečnej splatnosti 9/2019. Posúdením náležitostí spotrebiteľskej zmluvy súd dospel k záveru, že pre absenciu viacerých náležitostí zmluvy poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový. Preto uložil žalovanej zaplatiť len sumu 450,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.11.2014 do zaplatenia, pričom jej umožnil zaplatiť dlh v splátkach ako uviedol vo výroku rozsudku a v prevyšujúce časti žalobu zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, na ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b), na ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to proti výroku II. a IV. V odvolaní uviedla, že s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu posúdil ako zmluvu, úver z ktorej je bezúročný a bezpoplatkový, principiálne súhlasí, avšak žalobcom uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za premlčaný. Podľa žalovanej k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej 20.7.2014, pričom na takýto postup boli splnené zákonné požiadavky. Splátky s neskorším termínom splatnosti už nespĺňajú zákonné predpoklady pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Preto vzniesla námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatnenej žalobou, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 19.9.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27.10.2016 sp. zn. 20Co/149/2015, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009, v zmysle ktorých námietku premlčania je možné vzniesť kedykoľvek v priebehu konania až do jeho právoplatného skončenia, teda aj v odvolacom konaní. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý výrok II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, prípadne aby napadnuté výroky rozhodnutia zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila taktiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bol odvolaním napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.1.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolaniu žalovanej vyhovieť nebolo možné.
5. Žalovaná v odvolacom konaní vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, táto námietka bola súčasne jediným odvolacím argumentom, ktorý mal byť podľa nej dôvodom pre to, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku buď zmenil a žalobu zamietol, alebo aby ho v rozsahu vyhovujúceho výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odkazujúc v tejto súvislosti okrem iného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2009, v zmysle ktorého je možné vzniesť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania.
6. Konanie o návrhu žalobcu sa začalo podaním žaloby na súd prvej inštancie dňa 19.9.2017, t.j. už za účinnosti procesnej úpravy danej Civilným sporovým poriadkom, vyznačujúcej sa viacerými zmenami v koncepčnej úprave civilného konania sledujúcimi jeho zefektívnenie.
7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
Podľa § 296 CSP, Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Podľa § 291 ods. 3, Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
Podľa § 297 písm. b) CSP, Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 366 CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
8. Žalovaná, zastúpená advokátom, bola súdom prvej inštancie uznesením č.k. 6Csp/130/2017-40 z 8.2.2018, ktoré bolo jej zástupcovi doručené 12.2.2018, vyzvaná k tomu, aby v lehote 15 dní uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu s poučením o tom, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem iného aj hmotnoprávne námietky, je potrebné uplatniť včas, v opačnom prípade nemusí byť na ne prihliadnuté.
9. Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon (prejav vôle), ktorý mení dôvodný nárok na nedôvodný, prípadne mení dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú. Právne úkony spôsobujúce zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany sú (najmä) námietka premlčania (§ 100 ods. 1 OZ a § 388 ods. 1 ObZ), námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ a § 267/1 ObZ) a námietka započítania (§ 580 OZ) (Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, C. H. Beck, 2016, str. 575).
10. Podanie žalovanej, jej zástupcu, zo dňa 22.3.2018, reagujúce na výzvu súdu, námietku premlčania žalobou uplatneného nároku neobsahuje, iné podanie žalovanej s námietkou premlčania vznesenou do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie 3.5.2018 sa v spise nenachádza.
11. Ustanovenie § 366 CSP v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je, okrem iného, aj námietka premlčania. Od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ust. § 366 CSP. Je zrejmé, že ustanovením § 366 CSP bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej koncepcii nového procesného kódexu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.2018 sp. zn. 1Obdo/65/2017). Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, doterajšia judikatúra, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009, na ktoré žalovaná poukazovala v odvolaní, bola prekonaná novou procesnou úpravou. Čo sa týka odkazu na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 27.10.2016 sp. zn. 20Co/149/2015, odvolaciemu súdu nie je známe, či v predmetnom konaní boli posudzované obdobné skutkové okolnosti, predovšetkým však to, že v zmysle článku 2 ods. 2 CSP, podstatnou je rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, jednou z ktorých je Najvyšší súd Slovenskej republiky, s názorom ktorého, tak, ako bol uvedený v uznesení z 28.6.2018 sp. zn. 1Obdo/65/2017 sa stotožnil.
12. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, toho, že jedinou odvolacou námietkou bola námietka premlčania vznesená žalovanou, zastúpenou advokátom, až v štádiu odvolacieho konania bez akéhokoľvek zdôvodnenia v tom zmysle, že tento prostriedok procesnej obrany nemohol byť bez jej vlastnej viny uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd má odvolanie žalovanej za také, ktoré pre výsledok odvolacieho konania nemohlo mať žiadnu relevanciu. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku súvisiacom, t.j. výroku o trovách konania, ktoré zodpovedá výsledku v spore, podľa § 387 ods. 1 , 2, ako rozhodnutie v týchto výrokoch vecne správne, potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, k odvolaniu žalovanej sa však nevyjadril. Zo spisu nevyplýva, že by mu v odvolacom konaní vznikli trovy, odvolací súd preto vychádzal z článku 17 základných princípov CSP, zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov strane a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.