Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletého F. Q., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX a F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad V., A.. Z. XXX/X, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. septembra 2018, č.k. 31P/230/2016-119, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. o určení výživného, vo výrokovej časti IV. o určení výšky zročného výživného a vo výrokovej časti V. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

V napadnutej výrokovej časti IV. o určení splatnosti zročného výživného rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u je tak, že zročné výživné za obdobie od 01.11.2015 do 30.09.2018 na mal. M. vo výške 3221 eur a na mal. F. vo výške 2801 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 eur mesačne na každé dieťa k rukám matky s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. a II. maloleté deti M. a F. Q. zveril do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Vo výroku III. otcovi uložil povinnosť prispievať za obdobie od 01.11.2015 do 28.02.2018 na výživu pre maloletú M. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu pre maloletého F. sumou 90,- Eur mesačne, a s účinnosťou od 01.03.2018 pre maloletú M. sumou 130,- Eur mesačne a pre maloletého F. sumou 110,- Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.11.2015. Vo výroku IV. dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2015 do 31.09.2018 pre maloletú M. vo výške 3.221,- Eur a pre maloletého F. vo výške 2.801,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur na každé dieťa popri bežnom výživnom k rukám matky, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol vo výroku V. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2015. Matka detí spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, tento dom matka odkúpila od otca detí. Náklady na bývanie predstavujú sumu 152,- Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná v spoločnosti T. SK, s.r.o. K., kde za obdobie od 3/2017 do 2/2018 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 986,84 Eur, za obdobie od 9/2014 do 12/2014 vo výške 853,39 Eur, za obdobie od 1/2015 do 12/2015 vo výške 776,30 Eur, za obdobie od 1/2016 do 12/2016 vo výške 829,57 Eur a za obdobie od 1/2017 do 7/2017 vo výške 945,89 Eur. Matka je tiež poberateľkou rodinného prídavku na dve deti a uplatňuje si daňový bonus. Otec deti navštívil po návrate z výkonu trestu. Vyššie výživné s účinnosťou od 01/2018 matka žiada z dôvodu, že deti sú väčšie a zvýšili sa náklady na oblečenie, ošatenie a výživu. Matka spláca hypotekárny úver na dom po 184,- Eur mesačne a spotrebný úver po 56,- Eur. Spotrebný úver si brala vo výške 3.000,- Eur na rekonštrukciu domu a hypotekárny vo výške 35.000,- Eur, pričom splácať ho bude ešte 17 rokov. Cestovné výdavky do práce má vo výške 60,- Eur mesačne. Matka vlastní osobný automobil Opel Astra, rok výroby 2003. Deťom a sebe hradí náklady na mobilné telefóny v celkovej výške 30,- Eur mesačne. Spolu s deťmi majú uzatvorené životné poistenie, za ktoré ročne platí 410,- Eur. Matka uviedla, že otec jej na výživu detí prispieva od mája 2015 nasledovne: 11/2015 - 200,- Eur, 12/2015 - 90,- Eur, 01/2016 - 08/2016 neprispel žiadnou sumou, 9/2016 - 2,08 Eur pre každé dieťa, 10/2016 - 2,55 Eur na každé dieťa, 11/2016 neprispel, 12/2016 - 100,- Eur, 01/2017 - 80,- Eur, 02/2017 - 80,- Eur, 03/2017 - 05/2017 neprispel, 06/2017 - 1,72 Eur na každé dieťa, 07/2017 - 19,80 Eur na každé dieťa, 08/2017 - 17,55 Eur na každé dieťa, 09/2017 - 17,19 Eur na každé dieťa, 10/2017 - 18,58 Eur na každé dieťa, 11/2017 - 9,97 Eur na každé dieťa, 12/2017 - 8,90 Eur na každé dieťa, 01/2018

- 8,67 Eur na každé dieťa, 02/2018 - 8,95 Eur na každé dieťa, 03/2018 - 7,96 Eur na každé dieťa. Matka poukázala na to, že otec u toho istého zamestnávateľa v minulosti dosahoval príjem vo výške cca 1.300,- až 1.800,- Eur mesačne. Momentálne už nepracuje cez víkendy, ale privyrába si u svojho kamaráta, čo však nevie matka preukázať. Otec detí žije v jednoizbovom byte, ktorý mu patrí do vlastníctva. Náklady na bývanie hradí vo výške 160,- Eur mesačne spolu. Cestovné náklady do práce má vo výške 150,- Eur až 250,- Eur mesačne. Má ešte ďalšie dve deti, ktoré sú už plnoleté, avšak dopláca na ne dlh na výživnom v celkovej sume 1.400,- Eur, a to po 45,- Eur na oboch synov. Tiež spláca hypotéku po 239,40 Eur, ktorú si zobral vo výške 27.500,- Eur na kúpu bytu, túto bude splácať ešte 9 rokov. Ďalej spláca úver po 74,54 Eur, ktorý si zobral na kúpu auta pre matku detí. Na auto, ktoré užíva otec spláca leasingové splátky po 135,70 Eur. Otec za obdobie od 09/2014 doposiaľ bol zamestnaný v spoločnosti cargo K., kde dosahoval nasledujúce priemerné mesačné čisté príjmy: za obdobie od 09/2014 do 12/2014 vo výške 515,- Eur, za obdobie od 01/2015 do 12/2015 vo výške 512,- Eur (plus stravné v priemernej výške 874,- Eur), za 01/2016 vo výške 53,97 Eur, od 06.01.2016 do 25.09.2016 čerpal neplatené voľno z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pričom bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie a porušovanie domovej slobody, za obdobie od 09/2016 do 12/2016 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 426,- Eur (plus stravné v priemernej výške 720,- Eur), za obdobie od 01/2017 do 03/2017 vo výške 432,- Eur (plus stravné v priemernej výške 570,- Eur), od 07.03.2017 do 19.03.2018 otec opäť čerpal neplatené voľno z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy a za obdobie od 03/2018 do 04/2018 dosiahol otec príjem vo výške 306,- Eur (plus stravné v priemernej výške 630,- Eur). V období výkonu trestu odňatia slobody od 05/2017 do 2/2018 bol otec pracovne zaradený a za toto obdobie dosiahol pracovnú odmenu v priemernej výške 110,- Eur mesačne. Otec na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že ale nechce byť úplne vylúčený zo starostlivosti o deti. Otec súhlasil, že matke na výživu detí prispieval tak, ako ona uviedla. Uviedol, že nie je schopný platiť výživné vo výške 200,- Eur. Matke poslal na deti po 200,- Eur v 11/2015 a 12/2015. Otec uviedol, že chodí pracovať ku kamarátovi, ale týmto spôsobom mu spláca svoj dlh, takže kamarát ho nevypláca. Dlží mu 4.300,- Eur, pretože kamarát za neho platil veci, počas jeho výkonu trestu odňatia slobody. Otec uviedol, že nemá problém platiť 150,- Eur na výživu detí spolu od 11/2015. Otec namietal správu svojho zamestnávateľa o príjme, v ktorej je podľa neho nesprávne uvedené, že pracoval od 06/2016 až do 12/2016. Otec uviedol, že pracoval až od 09/2016, dovtedy v roku 2016 vôbec nepracoval. Otec na pojednávaní konanom dňa 25.09.2018 uviedol, že iné príjmy nemá. Pokiaľ ide o výživné, súhlasil by s výživným vo výške 100,- Eur na dcéru a 90,- Eur na syna mesačne s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Maloletá M. má 13 rokov, je žiačkou 8. ročníka základnej školy. Je zdravá. Navštevuje základnú umeleckú školu, odbor klavír za poplatok 6,- Eur mesačne a športový krúžok, ktorý je bez poplatku. Maloletý F. má 11 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy. Je zdravý. Navštevuje základnú umeleckú školu, odbor klavír za poplatok 6,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky a výživné navrhol rozčleniť od 01.11.2015 do 31.12.2017 vo výške 100,- Eur na dcéru a 90,- Eur na syna a s účinnosťou od 01.01.2018 vo výške 150,- Eur na dcéru a 130,- Eur na syna. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka detí sa svojím návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, bolo preto namieste upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom s poukazom na § 36 Zákona o rodine. Otec súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky, taktiež kolízny opatrovník. Matka sa vzorne stará o maloleté deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky za súhlasu otca detí aj kolízneho opatrovníka s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, matka žiadala určiť výživné od 01.11.2015, odkedy si podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Výška vyživovacej povinnosti bola súdom určená za použitia § 62 a § 75 Zákona o rodine s poukazom na vek detí, ich záujmovú činnosť a výdavky s tým súvisiace, ako aj príjmové možnosti a schopnosti, celkové majetkové pomery oboch rodičov a ich výdavky. Výšku vyživovacej povinnosti súd rozčlenil na dve časové obdobia. Prvé, do 28.02.2018, a zároveň obdobie, kedy otec ešte pracoval a následne sa dostal do výkonu trestu. S poukazom na túto okolnosť bolo určené výživné vo výške 100,- Eur na maloletú M. a vo výške 90,- Eur na maloletého F.. Druhé obdobie, od 01.03.2018, kedy sa otec vrátil späť do zamestnania k pôvodnému zamestnávateľovi, ktorý mu na dobu výkonu trestu odňatia slobody poskytol čerpanie neplateného voľna. Súd výšku vyživovacej povinnosti odvíjal z tejto skutočnosti, že otec svojím subjektívnym zavinením spôsobil si to, že nemal riadny príjem v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Výživné platil tak, ako uvádzala matka. Otec sa stotožnil s matkou uvádzanými sumami, a takto dobrovoľne platené výživné mu bolo odrátané zo súdom určeného výživného a bol mu vyčíslený dlh. Z uvedeného dôvodu zročné výživné pre maloletú M. vo výške 3.221,- Eur (28 mesiacov x 100 = 2.800 mínus uhradené výživné 390,96 plus 7 mesiacov x 130 = 910 mínus 97,96) a pre maloletého F. vo výške 2.801,- Eur (28 mesiacov x 90 = 2.520 mínus uhradené výživné 390,96 plus 7 mesiacov x 110 = 770 mínus 97,96) súd povolil, s poukazom na jeho príjem, splácať otcovi za použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku v splátkach po 20,- Eur na každé z maloletých detí. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1,2,3, § 28 ods. 1,2,3, § 65 ods. 1,2, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 (zrejme . O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.

3. Matka maloletých detí odvolaním napadla výrokovú časť IV., a to v časti splatnosti zročného výživného. Navrhla ho zmeniť tak, že otcovi bude zročné výživné za obdobie od 01.11.2015 do 31.09.2018 povolené splácať v mesačných splátkach po 100 Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným k rukám matky. Poukázala na to, že dlh na výživnom otcovi vznikol jeho vlastným nezodpovedným konaním voči rodine, najmä deťom, ktoré v tom období trpeli najviac. Aj keď otec mal dostatok finančných prostriedkov, na výživu dobrovoľne neprispieval, uprednostňoval vlastné potreby pred potrebami detí. Dôvodila, že v čase spoločného žitia bol otcov príjem v rozmedzí 1300 - 1800 Eur, po ich rozchode sa otec vyjadroval, že on na nich robiť nebude. Predpokladala, že nižší oficiálny príjem otca je dôvodom nižšieho počtu jeho odpracovaných dní. Ďalej poukázala na to, že otec pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a dokáže si zarobiť aj inými rôznymi špekulatívnymi spôsobmi, alebo u svojich známych a kamarátov, či už ako šofér alebo mechanik, čo je vlastne jeho ďalší príjem, čo samozrejme nepriznal. Uviedla, že ona v tom období dosahovala príjem 650 Eur, musela zabezpečiť bývanie, bola nútená pracovať viac. Ďalej dôvodila, že väčšinu príjmu vynakladala na bývanie a stravu, stále však chýbali peniaze na obuv, ošatenie, školské potreby, nevyhnutné opravy v domácnosti, výlety, či dovolenku si nemohli dovoliť vôbec. Výška jej príjmu je závislá od výkonu, pracuje takmer 12 hodín denne. Poprela tvrdenie otca, že vlastní byt, na ktorý si v roku 2015 vzal hypotekárny a spotrebný úver. Vlastníkom tohto bytu otec nie je, ani v ňom nebýva, takže náklady a splátky úverov nehradí v uvedenej výške. I keď otec v konaní predložil úverové zmluvy, nepredložil však žiadne doklady, že tieto náklady skutočne mesačne platí. Ďalej uviedla, že otec si dokáže zabezpečiť dostatok peňazí pre svoje potreby, pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody mal pomerne vysokú životnú úroveň. Podľa jej názoru, otec má možnosti a schopnosti po pracovnej a zdravotnej stránke pracovať tak, aby dokázal splácať dlh na výživnom v kratšom období a vyšších mesačných splátkach, než ako mu určil súd prvej inštancie.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že dlh na výživnom nevznikol vlastným nezodpovedným konaním voči rodine. Poukázal na to, že pri odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti všetko nechal matke detí, zariaďoval si celú domácnosť nanovo, tým mu vznikli finančné výdavky. Nikdy sa nevyjadril, že „na nich robiť nebude“, odmietol však naďalej živiť matku a jej syna F. pochádzajúceho z prvého manželstva matky. O maloleté deti M. a F. sa postará. Za ničím nepodložené označil tvrdenie matky, že si dokáže zarobiť rôznymi špekulatívnymi spôsobmi, alebo u svojich známych. Jediným jeho príjmom je príjem z pracovného pomeru vo firme K. s.r.o., živnosť má pozastavenú. Pokiaľ sa týka dovoleniek uviedol, že ako rodina boli niekoľkokrát na dovolenke, posledné dva roky v spoločnej domácnosti však matka odmietala ísť s ním na dovolenku, napriek tomu, že bol ochotný výdavky zaplatiť.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

6. Otec odvolaním napadol výrok III. o určení výživného na maloleté deti a výrok IV. o zročnom výživnom. Navrhol ho zmeniť tak, že výživné na maloletú M. bude určené od 01.03.2018 vo výške 100 Eur a na maloletého F. od 01.03.2018 vo výške 80 Eur mesačne. Dôvodil, že ak deti potrebovali napríklad nové ošatenie, obuv a školské potreby, tak to bez problémov zaplatil. Potvrdenky má k dispozícii. Okrem toho, v čase strávenom s deťmi financuje im celodenné výdavky. Nesúhlasil s výškou dlhu, nakoľko výška výživného na maloleté deti nebola doposiaľ súdom právoplatne určená. Ďalej poukázal na jeho snahu uzavrieť s matkou rodičovskú dohodu o výške výživného, čo matka odmietla aj napriek kontaktovaniu sociálnej kurately detí. Z toho dôvodu žiadal o prehodnotenie výšky dlhu. Ďalej uviedol, že náklady sa mu po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti zvýšili, keď matke maloletých detí ponechal všetko zariadenie, musel začať odznova riešiť bývanie, s čím má zvýšené životné náklady. Má záujem o pravidelné platenie výživného v primeranej výške, ak bude tráviť čas s deťmi, je ochotný im kúpiť čo potrebujú.

7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poprela tvrdenia otca o kúpe ošatenia, obuvi a školských potrieb pre deti za ostaté tri roky. Uviedla, že otec sa s deťmi stretáva zriedka. Ak boli spolu, tak maximálne 2-3 hodiny, takže nefinancoval žiadne celodenné výdavky. Ďalej uviedla, že otec deťom občas kúpil nejakú drobnosť. Naposledy bol s deťmi v auguste 2018. Poukázala na to, že otec ešte počas spoločného bývania postupne odnášal časť zariadenia ku svojej vtedajšej priateľke, ktorej financoval aj úpravy bytu. Matka ďalej uviedla, že ona nemala nakoniec ani na čom prať, deti rok nepozerali televíziu, lebo na novú nemala peniaze. Ak si od otca pýtala peniaze na veci základnej potreby, vždy sa vyjadril, že nemá. Neskôr však kúpil 2-izbový byt, ktorý si v priebehu dvoch mesiacov dal kompletne zrekonštruovať a zariadil novým nábytkom.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 v padnutom rozsahu vo výroku III. o určení výživného na maloleté deti (od 01.03.2018), vo výroku IV. o určení zročného výživného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku III. o určení výživného a vo výroku IV. v časti určenia výšky zročného výživného podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť a vo výroku IV. o určení splatnosti zročného výživného je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť podľa § 388 CSP, nakoľko v tejto časti nie je vecne správny.

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o určení výživného na maloleté deti za použitia ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine s poukazom na vek detí, ich záujmovú činnosť a výdavky s tým súvisiace, ako aj príjmové možnosti a schopnosti, celkové majetkové pomery oboch rodičov a ich výdavky. Výšku vyživovacej povinnosti súd rozčlenil na dve časové obdobia. Prvé, do 28.02.2018, a zároveň obdobie, kedy otec ešte pracoval a následne sa dostal do výkonu trestu. S poukazom na túto okolnosť bolo určené výživné vo výške 100,- Eur na maloletú M. a vo výške 90,- Eur na maloletého F.. Druhé obdobie, od 01.03.2018, kedy sa otec vrátil späť do zamestnania k pôvodnému zamestnávateľovi, ktorý mu na dobu výkonu trestu odňatia slobody poskytol čerpanie neplateného voľna. Súd výšku vyživovacej povinnosti odvíjal z tejto skutočnosti, že otec svojím subjektívnym zavinením spôsobil si to, že nemal riadny príjem v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Výživné platil tak, ako uvádzala matka. Otec sa stotožnil s matkou uvádzanými sumami, a takto dobrovoľne platené výživné mu bolo odrátané zo súdom určeného výživného a bol mu vyčíslený dlh. Z uvedeného dôvodu zročné výživné pre maloletú M. vo výške 3.221,- Eur (28 mesiacov x 100 = 2.800 mínus uhradené výživné 390,96 plus 7 mesiacov x 130 = 910 mínus 97,96) a pre maloletého F. vo výške 2.801,- Eur (28 mesiacov x 90 = 2.520 mínus uhradené výživné 390,96 plus 7 mesiacov x 110 = 770 mínus 97,96) súd povolil, s poukazom na jeho príjem, splácať otcovi za použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku v splátkach po 20,- Eur na každé z maloletých detí.

11. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny.

12. Po preskúmaní námietok, ktoré boli otcom vznesené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o určení výživného na maloleté deti Eriku a Miroslava v časti výroku IV. o určení výšky zročného výživného podľa § 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné:

Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2,4,5 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd prvej inštancie postupoval v danej veci správne v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení, keď vyhodnotil, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné za obdobie od 01.11.2015 do 28.02.2018 na maloletú M. sumou 100 Eur mesačne a na výživu maloletého F. sumou 90 Eur mesačne a s účinnosťou od 01.03.2018 na maloletú M. sumou 130 Eur mesačne a na maloletého F. sumou 110 Eur mesačne, keď v neskoršom období zohľadnil, že sa otec po výkone trestu odňatia slobody vrátil späť do zamestnania k pôvodnému zamestnávateľovi, ktorý mu po dobu výkonu trestu poskytol čerpanie neplatného voľna. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že otec si svojím vlastným zavinením spôsobil, že nemal riadny príjem v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Otec pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody dosiahol príjem za obdobie od 1/2015 do 12/2015 vo výške 512 Eur (plus stravné v priemernej výške 874 Eur), za obdobie 1/2016 do 25.09.2016 čerpal neplatené voľno z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, za obdobie od 9/2016 do 12/2016 dosiahol čistý mesačný príjem vo výške 426 Eur (plus stravné v priemernej výške 720 Eur), za obdobie od 1/2017 do 3/2017 vo výške 432 Eur (plus stravné v priemernej výške 570 Eur), od 07.03.2017 do 19.03.2018 otec opäť čerpal neplatené voľno z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy a za obdobie od 3/2018 do 4/2018 dosiahol príjem vo výške 306 Eur (plus stravné v priemernej výške 630 Eur). Za takto zistených osobných a zárobkových pomerov otca maloletých detí, súd prvej inštancie správne uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí v určenej výške súdom prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade vyhovenia odvolaniu otca a zmene výživného na ním navrhovanú sumu od 01.03.2018 na mal. M. vo výške 100 Eur mesačne a na mal. F. vo výške 80 Eur mesačne, by v tomto prípade znamenalo posunúť v prevažnom rozsahu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom na matku, ktorá sa okrem výživného plneného finančne aj o deti osobne stará, čím tiež plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Odvolací súd ďalej poukazuje na vek mal. M., ktorá v priebehu tohto konania dosiahla vek 13,5 roka a mal. F. , ktorý dosiahol vek 11,5 roka, pričom obe deti už navštevujú 2. stupeň základnej školy a v súvislosti s prechodom mal. detí na druhý stupeň základnej školy sa matke nepochybne zvýšili výdavky na pokrytie odôvodnených potrieb detí.

13. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza:

Nedôvodná je námietka otca, že matke detí do decembra 2015 zasielal výživné na jej účet vo výške 200 Eur. Otec na pojednávaní dňa 25.09.2018 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením matky ohľadne platenia výživného tak, ako matka uviedla na pojednávaní dňa 10.04.2018. Súd prvej inštancie potom v zmysle uvedeného správne rozhodol o výške zročného výživného zohľadniac platby otca zaplatené na výživnom v rozhodnom období. I keď otec v odvolaní uvádzal, že môže platby na výživnom do 12/2015 preukázať výpismi z účtu, takýto dôkaz súdu nepredložil.

Neobstojí ani námietka otca, že prispieval deťom napríklad na ošatenie, obuv, školské potreby, keď matka toto tvrdenie otca poprela.

Nedôvodná bola aj námietka otca, že počas styku s deťmi im financuje celodenné potreby, vzhľadom k tomu, že ide iba o príležitostné plnenie v dobe styku otca s deťmi, ktoré svojou povahou neprekračuje výdavky, ktoré nemožno na výživné započítať preto, že ide o bežné dary, alebo iné podobné plnenia, ktoré nesmerovalo k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí. Otec žiaden dôkaz o tom, že by išlo v dobe styku s deťmi o iné ním vynaložené výdavky na deti nepredložil a matka jeho tvrdenie o takto vynaložených výdavkoch na deti poprela.

Nedôvodná je aj námietka otca v tom smere, že sa snažil s matkou ohľadne výživného uzavrieť dohodu, čo matka odmietla. Dohodu o výkone rodičovských práv, a teda aj o výživnom, je možné uzavrie len za súhlasu obidvoch rodičov. V danej veci k takémuto konsensu medzi rodičmi nedošlo.

Pokiaľ sa týka námietky otca ohľadne výšky zročného výživného z dôvodu, že výška výživného zo strany otca na maloleté deti nebola doposiaľ súdom právoplatne určená, ani táto námietka neobstojí.

Podľa § 44 rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Vykonateľnosť rozsudku spočíva v tom, že ním uloženú povinnosť možno vynútiť aj proti vôli povinného účastníka. Podmienky vzniku vykonateľnosti rozsudku sú stanovené rozdielne podľa toho, akého predmetu konania sa rozhodnutie týka. Ak rozhodnutie ukladá povinnosť niečo plniť, stáva sa vykonateľným dňom, ktorým uplynie lehota na plnenie; táto lehota plynie v zásade od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie ale lehota na plnenie (už) od jeho doručenia povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty a plnenie pri takomto rozsudku sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tu z hľadiska vzniku vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti. Predbežne vykonateľnými sú v zmysle § 44 priamo zo zákona (ex lege) tiež rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného.

Námietka odvolateľa, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti všetko zariadenie ponechal matke maloletých detí, nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku v časti určenia výživného.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o určení bežného výživného na maloletú M. a maloletého F. a v časti výroku IV. o určení výšky zročného výživného za obdobie od 01.11.2015 do 30.09.2018 v sume 3.221 Eur na maloletú M. a v sume 2.801 Eur na maloletého F. podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

15. Pokiaľ však ide o splatnosť zročného výživného, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur na každé dieťa, v tejto časti odvolací súd pristúpil k zmene výroku napadnutého rozsudku, nakoľko v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vecne správne.

16. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú tri dni, ktoré uplynú od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo splatnosti musí náležite odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom a pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je tiež povinný prihliadať aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej 3-dňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži.

18. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom povolil otcovi zročné výživné na maloletú M. vo výške X.XXX Eur a na maloletého F. vo výške 2.801 Eur splácať v mesačných splátkach po 20 Eur na každé dieťa spolu s bežným výživným. Pri takto stanovenej výške zročného výživného, takéto určenie splátok znamená, že otec by zročné výživné na maloletú M. mohol splácať počas 161 mesiacov, t.j. takmer 13,5 roka a na maloletého F. počas 140 mesiacov, t.j. takmer 12 rokov. Odvolací súd takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, v rozpore so záujmami maloletých detí, ako i v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. V súvislosti s vyššie uvedeným bolo potrebné vziať do úvahy, že matka zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa už od počiatku ich vzniku, t.j. od novembra 2015 znášala v prevažnej miere sama. Táto skutočnosť, ako aj spotrebný charakter výživného, ako už bolo konštatované, podľa názoru odvolacieho súdu, síce vzhľadom na bežnú výšku výživného a výšku zročného výživného opodstatňujú povolenie jeho splácania, avšak neodôvodňujú rozloženie splátok zročného zvýšeného výživného na tak neprimerane dlhé časové obdobie. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že otec si od novembra 2015 neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že suma zročného výživného (spolu 6.022 Eur) je spôsobená výlučne nezodpovedným konaním otca, ktorý si neplnil riadne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a preto určenie výšky splátok zročného výživného nemôže byť na ujmu maloletých detí a v rozpore s ich záujmami. Za takejto situácie , vzhľadom k výške zročného výživného, s prihliadnutím na záujmy maloletých detí, odvolací súd určil, že otec je povinný zročné výživné za obdobie od 01.11.2015 do 30.09.2018 na maloletú M. vo výške 3.221 Eur splácať v mesačných splátkach po 80 Eur a na maloletého F. vo výške 2.801 Eur splácať v mesačných splátkach po 80 Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Na základe takéhoto rozhodnutia odvolacieho súdu otec splatí výživné vo forme splátok na maloletú M. do 40 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a na maloletého F. do 35 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, čo je v podstate v súlade s ustálenými pravidlami rozhodovacej praxe súdov.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti IV. týkajúcej sa splatnosti zročného výživného podľa § 388 zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znášal trovy, ktoré v konaní platil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).