Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-100-2018.pdf
PDF · 110.12 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 389,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 8Csp/169/2016-92 zo dňa 11.04.2018, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 39, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a 2 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
3. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného ZoSÚ. Uvedené skutočnosti nikto nenamietal a boli nesporné. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 18.01.2019, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie skúmal podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Skúmal, či právny predchodca dodržal lehotu ustanovenú zákonom, ktorá sa musí spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť na plnenie omeškaných splátok, t.j. 15 dní. Výzva zo dňa 18.11.2013 (ktorá bola zasielaná pred zosplatnením úveru) bola odosielaná na adresu žalovaného dňa 19.11.2013. Právny predchodca žalobcu, ani žalobca nepredložili doklad o výslovnom doručení tejto výzvy, preto súd vychádzal z bežnej lehoty, počas ktorej sa doporučená zásielka dostane do dispozičnej sféry adresáta, t.j. 2 dni. Za tejto situácie sa výzva na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostala do dispozičnej sféry
žalovaného najskôr dňa 21.11.2013. Právny predchodca výzvou zo dňa 5.12.2013 oznámil žalovanému, že úver sa stal predčasne splatným dňa 05.12.2015 (správne má byť 2013, pozn. odvolacieho súdu). Z uvedených dátumov je zrejmé, že medzi výzvou pred zosplatnením úveru a zosplatnením úveru, neubehla zákonom vyžadovaná lehota 15 dní. Na základe uvedeného dospel k záveru, že ak právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru v lehote kratšej, ako vyžaduje zákon, súd takéto zosplatnenie považuje za vykonané v rozpore so zákonom a takýto právny úkon za neplatný. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ. Na dôvažok uviedol, že žalobca, ani jeho právny predchodca, nepredložili súdu prvej inštancie žiaden doklad o tom, že by vyzvali žalovaného na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka. Vyhotovenie takejto výzvy a jej doručenie, resp. aspoň odoslanie žalovanému súd nemal preukázané, teda nemal preukázané ani splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli, preto mu súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Považoval výklad súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu uplynutia zákonnej lehoty v zmysle § 53 ods. 9 OZ za svojvoľný a príliš formalistický. Odo dňa upozornenia žalovaného na uplatnenie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ, t.j. 18.11.2013 do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 05.12.2013 uplynulo 17 dní, čo je jednoznačne viac ako zákonom stanovená 15-dňová lehota. Mal za to, že zákon expressis verbis neustanovuje, aby sa výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostala do dispozičnej sféry dlžníka a až odvtedy začala plynúť veriteľovi 15-dňová zákonná lehota. Prílišný formalizmus je aj v rozpore s akoukoľvek logikou, nakoľko dlžník už bol v tom čase v omeškaní s mesačnou platbou 3 a viac mesiacov. Opätovne dal do pozornosti skutočnosť, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 05.12.2013 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaný bol v omeškaní nepretržite od 18.07.2013, a to až do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol odo dňa postúpenia uvedenej pohľadávky, t.j. dňa 09.02.2017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že si splnil svoju povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ako aj v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zdôraznil, že na ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žalobe vyhovel.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
8. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
11. Odvolateľ taktiež namietal, že na daný zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená ešte pred 01.04.2015, kedy zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka
12. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.
13. Vo veci 8 MCdo 13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52 odsek 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.
14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 18.01.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovanej. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaného vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah.
16. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetný spotrebiteľský úver vo výške 400 eur poskytol žalovanému právny predchodca žalobcu (Poštová banka a. s.) na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01.2013 (čl.5 spisu). Pohľadávku z tohto úveru Poštová banka a. s. postúpila na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.02.2017 (č. l. 54 - 57 spisu).
18. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014).
19. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 09.02.2017) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (Pozn.: „Ide o ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, /ďalej len „ZoSÚ“/ a ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“
20. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s
ňou spojenými a : a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
21. Pri postúpení pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je potrebné dodržať zákonný postup. Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu.
22. S ohľadom na ustanovenie § 17 ZoSÚ môže banka postúpiť len takú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku jednostranného právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 OZ). Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok.
23. V ustanovení § 53 ods. 9 OZ boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky.
24. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s odsekom 9 § 53 OZ. Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok.
25. V zmysle vyššie uvedeného správne súd prvej inštancie skúmal splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Za tým účelom súd prvej inštancie dňa 02.03.2017 (č.l.48 spisu) vyzval okrem iného žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu podmienok na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ a doloženie dokladov preukazujúcich jeho vyjadrenie. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2017 (č.l. 72 spisu) zaslal dokumenty - ,,Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.11.2013 spolu s podacím hárkom zo dňa 19.11.2013. Z predmetnej výzvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu v nej upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 OZ , že ku dňu 18.11.2013 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01.2013 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 106,82 eura. Z podacieho hárku vyplýva, že zásielka s upozornením bola podaná na pošte dňa 19.11.2013. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ vyplývajúcej z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa toto upozornenie dostalo do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len upozornenie vyhotoviť, ale ho aj odoslať a doručiť dlžníkovi. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, právny predchodca žalobcu, ani súčasný žalobca nepredložili doklad o tom, že sa toto upozornenie dostalo do dispozičnej sféry dlžníka. Súd prvej inštancie vychádzal z bežnej lehoty, počas ktorej sa doporučená zásielka dostane do dispozičnej sféry adresáta, t.j. 2 dni. Odvolací súd dodáva, že v zmysle bodu 3.4 všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. účinných od 23.06.2012 sa pri doručovaní písomnostíqľ považujú písomností za doručené v tuzemsku v tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie.
26. Za tejto situácie by sa upozornenie na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostalo do dispozičnej sféry žalovaného dokonca najskôr dňa 22.11.2013. Zákonná 15 dňová lehota odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky ubehla dňa 07.12.2013. Za situácie, ak právny predchodca predčasne zosplatnil úver dňa 05.12.2013, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že medzi upozornením pred zosplatnením úveru a samotným zosplatnením úveru, neubehla zákonom vyžadovaná lehota 15 dní.
27. V dôsledku toho, že zákonné ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. Žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.
28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (do porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na uvádzané skutočnosti má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám určeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).