Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/115/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Nové Zámky, Gy. Széchényiho 10, proti povinnému: BOARD, s. r. o, so sídlom Šurany, Cintorínska 53, IČO: 36 525 855, o vymoženie sumy 21,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. marca 2018 č. k. 10Er/933/2000-16 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, so sídlom Exekútorského úradu Nové Zámky, Bezručova 16, z titulu odmeny a náhrady trov exekútora eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (bez uvedenia sumy). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1 prvá veta, § 9a, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok), § 64, § 161 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej a uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia sumy 21,57 eura na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 500-8-4002/2000-12 zo dňa 11. 02. 2000. Dňa 16. 12. 2011 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol dňa 18. 05. 2011 vymazaný z obchodného registra a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v sume 37,32 eura. Z výpisu obchodného registra mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 03. 2011 č. k. 28CbR 19/2008-100, právoplatným dňa 10. 05. 2011 bol povinný zrušený bez likvidácie a dňom 18. 05. 2011 vymazaný z obchodného registra. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 prvej vety, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 v spojení s § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 01. 05. 2008 a § 4 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. vo výške 6,64 eura, časová odmena za: vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie v sume 6,64 eura, náhrada hotových výdavkov v sume 1,49 eura (poštovné), daň z pridanej hodnoty vo výške 2,95 eura. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného, keďže došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, zdôrazňujúc, že v tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Z vyššie uvedených dôvodov preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nových Zámkoch, Bezručova 16 priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia v celom rozsahu a nepriznania mu náhrady trov exekúcie. S poukazom na ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku dôvodil, že zastavenie exekúcie nezavinil, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z obchodného registra, z ktorého dôvodu nemôže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Vytkol súdu prvej inštancie, že vo výroku neuviedol konkrétnu sumu trov exekúcie. Nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola úplne uspokojená dňa 14. 06. 2000, z čoho je zrejmé, že povinný nebol insolventný. Keďže došlo k úplnému uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, mal za to, že majetok povinného postačoval nielen na úhradu pohľadávky, ale aj trov exekučného konania, a teda súdny exekútor si mohol tieto vymôcť v reálnom čase, pretože k výmazu spoločnosti došlo až jedenásť rokov po uspokojení predmetnej pohľadávky, ktorú skutočnosť oznamoval i súdnemu exekútorovi. Keďže v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, povinný ako subjekt práv a povinností existoval a z údajov obchodného registra neboli zistené údaje, podľa ktorých by ako oprávnený mohol zistiť absenciu a nedostatok jeho majetku, z tohto dôvodu nezavinil zastavenie exekúcie a preto nie je povinný znášať náhradu trov exekúcie. Poukázal, že povinný jasne prejavil záujem o splatenie záväzkov tým, že pohľadávku zaplatil jednou sumou. Pri takej výške vymáhanej pohľadávky, keby bol súdny exekútor vyvinul viac úsilia smerom k vymoženiu, mal za to, že tak súdny exekútor mohol vymôcť aj trovy exekučného konania. Rovnako mal súdny exekútor v období od zaplatenia pohľadávky, t. j. 14. 06. 2000 až do dňa výmazu povinného z obchodného registra dňa 18. 05. 2011, dosť času na vymoženie trov exekúcie. Neuspokojenie trov exekučného konania si v tomto prípade preto zapríčinil sám súdny exekútor a preto by mal znášať trovy exekúcie sám. Uviedol, že povinný v čase svojej existencie nebol nemajetný, disponoval finančnými prostriedkami, z ktorých vedel uspokojiť aj pohľadávky vymáhané v iných konaniach. Záverom poukázal, že postup účastníka, ktorý podá odvolanie proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je dovolený, keďže súčasťou takéhoto rozhodnutia je ex lege aj výrok o trovách exekúcie. Právo podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu sa tak vzťahuje na všetky jeho výroky.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolací súd úvodom poznamenáva, že i keď oprávnený v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti výroku o náhrade trov exekúcie, odvolací súd, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, prejednal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti zastavenia konania. Oprávnený vo svojom odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Naviac, oprávnený aj vo svojom odvolacom návrhu žiada napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť v plnom rozsahu. Poukazujúc na nejednoznačnosť odvolania v tom smere, či smeruje výlučne proti výroku o trovách exekúcie, alebo sa ním napáda aj správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej exekučný súd rozhodoval o zastavení exekúcie, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné preskúmať napadnuté uznesenie v celom rozsahu. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 15. 05. 2000, kedy bol súdnemu exekútorovi Ing. Jozefovi Štorekovi so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, M. R. Štefánika 1 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancii doručené dňa 16. 05. 2000, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu- platobný výmer č. 500-8-4002/2000-12 zo dňa 11. 02. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 03. 2000 a vykonateľnosť dňa 09. 03. 2000, ktorým bola povinnému uložená povinnosť do 15 dní od doručenia platobného výmeru zaplatiť oprávnenému celkovú sumu 650,- Sk (21,57 eura). Súd prvej inštancie dňa 29. 05. 2000 v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 12. 2011 súdny exekútor navrhol súdu zastaviť exekúciu z dôvodu, že povinný bol dňa 18. 05. 2011 vymazaný z obchodného registra. Zároveň súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie v celkovej výške 37,32 eura. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol dňa 18. 05. 2011 vymazaný z obchodného registra a na náhradu trov exekúcie zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) to ustanovuje tento zákon.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

11. Oprávnený v podanom odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie i napriek skutočnosti, že pohľadávka v predmetnom exekučnom konaní bola úplne uspokojená dňa 14. 06. 2000, ktorú skutočnosť oznamoval i súdnemu exekútorovi. Exekúciu preto nebolo potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pretože došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky ešte v roku 2000, a teda dôvodom zastavenia tejto exekúcie nemôže byť nedostatok majetku. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Poznamenal, že postup, ktorým účastník podá odvolanie proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je dovolený, keďže súčasťou takéhoto rozhodnutia je ex lege aj výrok o trovách exekúcie.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že exekúciu súd zastaví aj v prípade, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§ 57ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku). Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, ). Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, čo je i daný prípad, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb počas exekúcie sa preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotno-právnych ustanovení (§ 559 ž § 587 Občianskeho zákonníka) zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júla 2002, sp. zn. 4 Cdo 83/02).

13. V danom prípade predmetná exekúcia začala dňa 15. 05. 2000, kedy bol súdnemu exekútorovi Ing. Jozefovi Štorekovi, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, M. R. Štefánika 1 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 650,-Sk (21,57 eura) s príslušenstvom. Dňa 29. 05. 200 bol vyššie označený súdny exekútor poverený vykonaním predmetnej exekúcie. Podľa tvrdenia oprávneného v odvolaní, následne po udelení poverenia došlo dňa 14. 06. 2000 zo strany povinného k úhrade pohľadávky v celom rozsahu, ktorú skutočnosť oznamoval i súdnemu exekútorovi a ktorá skutočnosť nebola doposiaľ v konaní preukázaná.

14. Ustanovenie § 236 ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 220 ods. 2 v odôvodnení súd musí jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď sa iba obmedzil na zastavenie exekúcie v zmysle podnetu súdneho exekútora. Učinil tak i napriek tomu, že pre svoje rozhodnutie mal k dispozícii v konaní pripojený spis súdneho exekútora sp. zn. Ex 167/00 (v rámci odvolacieho konania tento už nebol súčasťou spisu, keďže bol zrejme po rozhodnutí súdu prvej inštancie vrátený súdnemu exekútorovi (oznámenie súdneho exekútora založené na č. l. 14 spisu), čím založil nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacím súdom, a preto je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že podanie súdneho exekútora nie je návrhom na zastavenie exekúcie, na základe ktorého je súd povinný zastaviť exekúciu, ale len podnetom, ktorým navrhuje jej zastavenie zo zákonných dôvodov uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na výrok súdu prvej inštancie, týkajúci sa náhrady trov exekúcie, v ktorom absentuje konkrétna suma priznaných trov exekúcie. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

16. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyzvať súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu EX 167/00, posúdiť vec v intenciách tvrdení oprávneného, že dňa 14. 06. 2000, t. j. skôr, ako došlo k výmazu povinného z obchodného registra, malo zo strany povinného dôjsť k uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, prípade vyzvať povereného súdneho exekútora na preukázanie skutočnosti, či došlo zo strany povinného k uskutočneniu platby počas exekúcie a v prípade, ak áno, zvoliť tomu zodpovedajúci zákonný postup aj vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, t. j. starostlivo posúdiť, či sú splnené podmienky v zmysle § 203 Exekučného poriadku na to, aby uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní i z hľadiska námietok vznesených oprávneným v jeho odvolaní.

17. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .