Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/204/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. B. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov O. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na Y. ulici č. X zastúpenej JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na D. ulici č. XX a E. B. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v U. č. XXX zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Námestí osloboditeľov č. 25 v Michalovciach v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P 81/2015-420 z 12.4.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 23P 81/2015-435 z 25.4.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 23P 81/2015-435 z 25.4.2018.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.4.2018 č.k. 23P 81/2015-420 zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 343/2012-19 zo 6.2.2013 tak, že zveril maloletého Z. B. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. 150 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otca povinnosťou maloletého na začiatku styku v určený dátum včas prevziať od matky v mieste jej bydliska a na konci styku maloletého v stanovený dátum a čas matke odovzdať v mieste jej bydliska. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Konajúci súd vychádzal z príslušných ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., a to § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine, § 65 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne PhDr. H., ktorá zdôraznila, že vzhľadom na vývinové potreby maloletého, ktorý sa do desiateho roku emocionálne vyvíja, je potrebné emočne nasýtenie s tým, že maloletý emočne preferuje matku a preto je dôležité, aby sa aktuálne rešpektovala jeho emočná potreba vzťahu s matkou. Znalkyňa súčasne zdôraznila, že u maloletého sa začala prejavovať úzkostnosť, ktorá má charakter psychosomatických prejavov (únava, hnev, pocit, že iné deti sú šťastnejšie ako on, že sa mu nedarí ako iným deťom) a má súvis s odlúčením maloletého od matky separáciou maloletého od matky, dlhodobé odlúčenie od nej, čo na maloletého vplývalo negatívne a maloletý sa v dôsledku toho stal úzkostnejším a nevie, kde reálne patrí. Poukázala na začiatky prejavu deprivačného syndrómu preto, že nemá dlhodobo kontakt s matkou, nebol s ňou v dennodennom kontakte, nemal možnosť si s ňou predstavovať vzťah, ako sa má pestovať vzťah medzi matkou a dieťaťom, nemal naplnené potreby prejavu lásku zo strany matky

v čase, keď to potreboval. Maloletému chýbala láskyplnosť matky a bezpodmienkové prijatie a preto potrebuje skutočný emočný vzťah spojený s pocitom domova a spolupatričnosti. Konštatovala, že u maloletého ide o dôležité vývinové potreby a ak nebudú v plnej miere uspokojované, maloleté dieťa to negatívne poznačí v osobnostnom vývine. V prípade, ak by nemal maloletý možnosť udržiavať si s matkou nepretržite svoj vzťah, je dôvodný predpoklad, že sa u neho vyvinie deprivačný syndróm, ktorý sa prejavuje u detí, ktoré sú násilne odtrhnuté od rodiny, resp. u detí, ktoré sú umiestnené v detskom domove, čo má za následok neuratizáciu až traumu. Konajúci súd vykonal dokazovanie aj výsluchom maloletého, ktorý uviedol, že nechce, aby sa nič menilo na jeho aktuálnej situácii. Konajúci súd vyhodnotil vyjadrenie a názor maloletého tak, že do určitej miery treba vôľu maloletého rešpektovať, avšak je potrebné zdôrazniť, že prejavený názor dieťaťa nemusí byť v súlade s jeho najlepším záujmom, pričom v danom prípade je podľa vyjadrenia súdu prvej inštancie v najlepšom záujme maloletého, vzhľadom na jeho aktuálne vývinové potreby, zverenie do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti prihliadol aj na záver znaleckého posudku uvedenej znalkyne, ktorá zistila dobrú mieru adaptability, t.j., že maloletý sa dokáže prispôsobiť zmene rodinného a školského prostredia bez toho, aby takáto zmena mala naň negatívny vplyv. Konajúci súd sa vysporiadal aj s ostatnými dôkazmi vykonanými v predmetnej veci, a to závermi znaleckého posudku Mgr. U., pretože znalecký posudok PhDr. H. bol časove aktuálnejší a s prihliadnutím na skutočnosť, že u maloletých detí dochádza plynutím času k psychickému a emočnému vývinu, teda mal za to, že neskôr vypracovaný znalecký posudok odráža aktuálnejší psychický stav maloletého a jeho vývinové potreby. Pri rozhodnutí o úprave styku konajúci súd vychádzal z vyjadrenia obidvoch rodičov, ktorí sa na takejto úprave v podstate dohodli v prípade, že bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Takto upravený styk je pomerne rozsiahly, prispôsobený vôli maloletého, ako aj možnostiam otca. Konajúci súd rozhodol aj o výške výživného. Pri tomto rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí len rodičovský príspevok. Prihliadol aj na pomery otca, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť a dospel k záveru, že určené výživné vo výške 150 Eur mesačne je primerané tak vzhľadom k aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca.

2. Okresný súd dňa 25.4.2018 č.k. 23P 81/2015-435 rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 343/2012-19 zo 6.2.2013 v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť matky k maloletému Z. B. nar. X.X.XXXX tak, že zvýšil výživné z 27,13 Eur na 50 Eur mesačne od 12.6.2015 do 28.2.2017, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca. Počnúc dňom 1.3.2017 do budúcna zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletého Z. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima, ktorá je povinná platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Dlžné výživné vo výške 471,84 Eur za obdobie od 12.6.2015 do 28.2.2017 povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške 20 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia dlžného výživného pod stratou výhody splátok. Konajúci súd rozhodol o výživnom na základe vykonaného dokazovania, kedy zistil, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému boli upravené naposledy rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 343/2012-19 z 6.2.2013, kedy bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletým bol upravený neobmedzene a matka sa zaviazala vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu. Otec maloletého podaním doručeným súdu 12.6.2015 žiadal, aby súd zvýšil výživné zo sumy minimálneho výživného na 50 Eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 12.6.2015 vzhľadom na to, že matka je zamestnaná a došlo k zmene pomerov. Konajúci súd zistil, že matka bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 1.3.2017 a od 26.9.2017 matke vznikol nárok na materskú vo výške 419,60 Eur mesačne. Od mája 2018 matka poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s E. U. nar. XX.X.XXXX, s ktorým uzavrela manželstvo dňa XX.X.XXXX a X.XX.XXXX sa im narodilo dieťa, maloletý H. U.. Spoločne žijú v dome, ktorý je vo vlastníctve jej manžela. Manžel je živnostník s priemerným mesačným zárobkom 2.300 Eur. Manžel matky má okrem maloletého H. vyživovaciu povinnosť v celkovej výške 370 Eur mesačne k štyrom maloletým deťom pochádzajúcich z jeho predchádzajúcich manželstiev a tieto maloleté deti manžela matky navštevujú počas prázdnin a predĺžených víkendov. V spoločnej domácnosti žijú matka maloletého dieťaťa, jej manžel, maloletý H. a maloletá dcéra matky U. L., nar. XX.X.XXXX. Náklady celej domácnosti predstavujú priemerne čiastku 767 Eur, náklady na maloletú U. 186 Eur mesačne a maloletého H. 219 Eur mesačne. Otec maloletého žije v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve v obci U. spolu s maloletým Z. a družkou Y. J., ktorá v čase rozhodnutia bola študentkou vysokej školy. Zárobkovo nie je činná. Priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2016 bol v priemere 1.345 Eur a za rok 2017 bol 1.349 Eur. Vzhľadom na uvedené zistené majetkové a rodinné pomery a vychádzajúc z príslušných ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine konajúci súd určil výživné.

3. Proti rozsudku a dopĺňajúcemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, návrh matky o zmenu výchovy zamietol a súčasne rozhodol o výživnom tak, že bude povinná platiť výživné vo výške 50 Eur mesačne počnúc dňom 12.6.2015 do budúcna. Styk matky s maloletým navrhol otec upraviť neobmedzene. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodnutí o návrhu matky síce vykonal dôsledné dokazovanie znaleckými posudkami PhDr. U. a PhDr. H., ale vzhľadom k rozdielnym záverom posudkov sa dostatočne s týmito rozpormi nevysporiadal a prihliadol predovšetkým na znalecký posudok PhDr. H., ktorý bol pre otca nepriaznivejší s odôvodnením, že bol vykonaný neskôr, ako znalecký posudok PhDr. U., a preto je aktuálnejší vzhľadom k vývinu maloletého dieťaťa. Poukázal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý v podaní zo dňa 14.10.2016 navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca, čo deklaroval aj na pojednávaní 21.2.2017, avšak už v podaní zo 7.9.2017 navrhuje zveriť do osobnej starostlivosti matky. Vyslovil presvedčenie, že súdna znalkyňa PhDr. U. výstižne uviedla, že matka vytvára pre dieťa emočne veľmi napätú situáciu, na ktorú dieťa primerane reaguje, vplýva na dieťa viac úzkostne, čo pri jeho primárne senzitívnej osobnostnej štruktúre nie je vhodné. Tým v podstate zodpovedala otázku, kto vyvíja tlak na maloleté dieťa. Maloletý Z. sa vo svojom domácom prostredí u otca nikdy takýmto spôsobom neprejavoval. Otec poukázal aj na vyjadrenie vôle maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že nechce nič meniť a chce zostať u otca. Otec vyslovil presvedčenie, že ani s týmto dôkazným prostriedkom sa konajúci súd dostatočne nevysporiadal. Otec poukázal tiež na posledné vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní z 12.4.2018, kedy kolízny opatrovník zaujal stanovisko, z ktorého vyplynulo, že navrhuje, aby dieťa ostalo v osobnej starostlivosti otca. Otec maloletého nesúhlasil ani s určením výživného. Vytkol konajúcemu súdu, že výroky o určení výživného dostatočne neodôvodnil a pri rozhodovaní nebral do úvahy zárobkové a majetkové možnosti predtým druha a v súčasnej dobe už manžela matky maloletého E. U., ktorý je majiteľom rodinného domu a jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 2.300 Eur mesačne.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka mal. dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie rozhodol vecne a právne správne, preto sa úplne stotožňuje s výrokmi predmetných rozhodnutí, ako aj s ich odôvodnením. Konajúci súd podľa jej názoru zistil skutkový a skutočný stav veci dostatočným spôsobom sa vysporiadal s vykonaním a vyhodnotením dôkazov navrhovaných v konaní tak matkou maloletého, ako aj otcom maloletého dieťaťa. Odôvodnil svoje rozhodnutia, pričom vychádzal zo skutočností uvedených účastníkmi konania a ich právnymi zástupcami na pojednávaniach, ako aj zo skutočností uvedených v písomných vyjadreniach a podaniach matky, skutočností uvedených svedkami vypočutými na pojednávaniach, a to p. E. B. a p. E. U., ako aj zo záverov znaleckého dokazovania vykonané súdnou znalkyňou v odbore psychológia PhDr. T. H. a jej výsluchu na pojednávaní. Matka zdôraznila, že otec uvádza ako odvolacie dôvody argumenty, ktoré už uvádzal v priebehu konania tak v písomnej forme, ako aj vo forme ústnych prednesov a v konečnom dôsledku sa jedná o argumenty, ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia veľmi podrobne a precízne vysporiadal. K tvrdeniu otca, ktorý poukazuje predovšetkým na vyjadrenie mal. dieťaťa a jeho výsluch, kedy maloletý uviedol, že chce zostať u otca a nechce situáciu meniť, poukázala na vyjadrenie znalkyne, že maloletý preferuje síce verbálne doterajší systém, ale že dieťa nevie predvídať následky svojich vyjadrení. V čase výsluchu bolo dieťa vo veku 8 rokov, to znamená, že začal školskú dochádzku. U takých detí tak, ako to konštatovala súdna znalkyňa, nie je všeobecne nielen u maloletého rozvinuté logické myslenie, to znamená, že maloletý keď sa o niečom vyjadrí, tak nechápe dôsledok tohto tvrdenia, keďže nemá takéto uvažovanie ako má dospelý človek a nedokáže rozmýšľať v súvislostiach. Poukázala aj na skutočnosť, že maloletý je vo veku, že vypočúvanie maloletého vyvolalo stret s tým, že on v rámci svojich vyjadrení nechce ublížiť ani jednému, ani druhému rodičovi, navyše bol plačlivý, a teda by to zrejme u neho vyvolávalo takúto situáciu. Záverom svojho vyjadrenia k odvolaniu otca vyslovila presvedčenie, že konajúci súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa ustanovení Zákona o rodine a rozhodol predovšetkým v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s doplňujúcim rozsudkom potvrdil v celom rozsahu.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že zotrváva na vyjadrení, ktoré predniesol na súdnom pojednávaní 12.4.2018, a to ponechať maloletého v osobnej starostlivosti otca a rozšíriť styk matky s maloletým. Poukázal na znalecký posudok PhDr. U., ktorý bol vypracovaný v septembri 2016 a v závere ktorého je uvedené, že matkou navrhovaná zmena osobnej starostlivosti nie je v záujme maloletého dieťaťa. Znalkyňa uviedla, že matka na maloletého vyplýva viac úzkostne, čo pri jeho primárnej senzitívnej osobnostnej štruktúry nie je vhodné, je väčšie riziko, že dieťa bude nadmerne

úzkostné. Reaguje na maloletého príliš emočne, úzkostlivo, čo maloletého emočne stále rozruší a matka to vysvetľuje tak, že je naňho citovo veľmi naviazané, preto ho vlastne na odchod nepripravuje vhodným spôsobom, vytvorí stále emočne napätú situáciu, na ktorú dieťa aj primerane reaguje, a preto niekedy odmieta ísť k matke, následne aj potom od matky odísť. V auguste 2017 bol vypracovaný znalecký posudok PhDr. H., ktorá na základe vykonaného šetrenia dospela k záveru, že v záujme maloletého je zverenie do výchovy matke. Znalkyňa konštatovala, že neboli zistené žiadne negatívne vplyvy u matky alebo u otca pri výchove dieťaťa. U maloletého sa začali prejavovať signály deprivačného syndrómu , separácia, dlhé odlúčenie od matky na dieťa vplýva negatívne , stáva sa úzkostnejším, nevie kam patrí, čo bolo spôsobené tým, že otec neumožňoval zo začiatku matke dostatočný styk s maloletým a dieťa matku potrebuje. Znalkyňa uviedla, že z hľadiska celistvosti rodiny je súčasne predovšetkým v záujme mal. dieťaťa zverenie do výchovy matky. Kolízny opatrovník konštatoval, že prirodzeným prostredím, v ktorom od narodenia vyrastal, je domácnosť otca. Toto prostredie je pre maloletého známe, stabilné, nič sa v ňom nezmenilo ani po odchode matky z domácnosti, keď maloletý zostal s otcom a jeho partnerkou, ktorá bola opatrovateľkou v čase, keď v domácnosti bola ešte matka. Kolízny opatrovník poukázal predovšetkým na vyjadrenie samotného maloletého dieťaťa Z., ktorý sa vyjadril, že chce zostať u otca a nechce nič na veci meniť. Na základe uvedeného preto kolízny opatrovník navrhol, aby maloletý bol ponechaný v starostlivosti otca.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo všetkých jeho výrokoch, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom v § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch o zmene výchovy, určení výživného otca pre maloletého a úprave styku, ako aj výroky v dopĺňacom rozsudku o určení výživného matky na mal. dieťa, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že zmena pomerov v zmysle § 226 Zákona o rodine a § 121 odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove mal. dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak tomu je zvyčajne v prípadoch, v ktorých sa predtým vykonaná úprava výchovy mal. dieťaťa stane so zreteľom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy mal. dieťaťa ostáva vždy záujem dieťaťa. Súd rozhodujúc o zmene výchovného prostredia mal. dieťaťa berie do úvahy, že zmena výchovného prostredia je obvyklým rušivým zásahom do procesu výchovy mal. dieťaťa a že prípadné odňatie mal. dieťaťa z výchovného prostredia, s ktorým sa zžilo je, s ním citovo späté a v ktorom prospieva, nie je žiaduce a spravidla neprispieva telesnému a duševnému vývoju dieťaťa. V tomto smere sa uplatňuje zásada stálosti výchovného prostredia, preto zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa len vtedy, keď iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v prípadoch, v ktorých skôr vykonaná úprava o výchove maloletého sa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá

už naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na úspešný vývoj dieťaťa. Z tohto hľadiska súd pristupuje k zmene rozhodnutia o výchove dieťaťa najmä po zistení zmeny pomerov u rodiča, ktorý doteraz dieťa vychovával. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu o výchove mal. dieťaťa môže byť iba zmena závažnejšieho charakteru. Takto kvalifikovaná zmena pomerov je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výchove a výžive mal. dieťaťa. Pri úvahách o nutnosti zmeny doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa musí súd vychádzať z bezpečného zistenia, či je táto zmena pre ďalší vývoj dieťaťa vhodná. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s uvedenými úvahami, pretože dôsledne porovnal pomery, ktoré boli v čase posledného rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa, kedy bol na základe rodičovskej dohody zverené do výchovy otca. V čase tohto rozhodnutia matka nemala ani bytové ani finančné možnosti na to, aby poskytla kompletnú starostlivosť o mal. dieťa, ktoré pomery sa však medzičasom zmenili. Odvolací súd konštatuje tak, ako súd prvej inštancie, že matka má v súčasnej dobe vytvorené všetky predpoklady na to, aby bola schopná zabezpečiť kompletnú starostlivosť tak po stránke osobnej, ako aj finančnej o maloletého a navyše zo záverov znaleckého posudku tak PhDr. U., ako aj PhDr. H. je zrejmé, že maloletý má vytvorený veľmi silný citový vzťah k matke, a to napriek tomu, že otec dostatočne zabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa. Vzhľadom na preukázanú zásadnú zmenu pomerov u matky mal. dieťaťa aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zverenie do jej výchovy je predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na pomery otca, ktorý vykonáva činnosť súkromného podnikateľa, žije v spoločnej domácnosti s bývalou opatrovateľkou mal. dieťaťa, ktorá je v súčasnej dobe jeho partnerkou a na ktorej je v podstate denná ťarcha zabezpečenia výchovy maloletého. Odvolací súd považoval za správne, ak túto celodennú starostlivosť a celkovú starostlivosť maloletého prevezme jeho matka, na ktorú navyše je maloletý veľmi citovo naviazaný. Aj z týchto dôvodov je odvolací súd toho presvedčenia, že konajúci súd rozhodol správne, ak rozhodol o zmene výchovy a maloletého zveril do výchovy matke, a to napriek vyjadreniu mal. dieťaťa, ktorý vyjadril síce vôľu nič nemeniť a žiť naďalej u ocka, avšak vzhľadom k vyjadreniu súdnej znalkyne, ktorá považuje toto vyjadrenie maloletého za určité ovplyvnenie zo strany otca, ale aj za ešte emočnú nevyzrelosť maloletého, sa odvolací súd opäť stotožnil s tým, ako sa s výpoveďou maloletého vyporiadal súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a tiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôsledne preukázaný rozsah odôvodnených potrieb maloletého Z. v priebehu konania na súde prvej inštancie odôvodňuje určenie výživného 150,- € mesačne, pretože vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím o výživnom v dopĺňacom rozsudku konajúceho súdu, ktorý zvýšil výživné zo strany matky za obdobie, kedy výchovu zabezpečoval otec a zvýšil výživné na 50,- € za obdobie, kedy bola zamestnaná a upravil na 30 % životného minima počnúc obdobím, kedy matka nastúpila na materskú dovolenku. Aj toto určené výživné odvolací súd považuje za správne a zákonné, ku ktorému konajúci súd dospel na základe dôsledne vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do výchovy matke, určení výživného otca k mal. dieťaťu, úprave styku, dlžnom výživnom, ako aj trovách konania. Súčasne potvrdil aj dopĺňací výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým upravil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému dieťaťu na čas, kedy bol vo výchove otca. Odvolací súd uvedené rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 a podľa § 387 ods. 3 sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .