Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-159-2018.pdf
PDF · 108.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/159/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1/ E. H., narodený XX.XX.XXXX, C. M. XXX, XXX XX M. a 2/ E. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., o vymoženie 6.428,99 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľuboš Sidorják, Exekútorský úrad v Košiciach, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 411/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č.k.: 12Er/1356/2009-18 zo dňa 25.4.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení uznesenia, že mu bola predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, ad hoc rozhodcu č. k. RK-152/07 - MK zo dňa 19.03.2007. Z predložených dôkazov zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 52 až 54 občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len exekučný poriadok/ uviedol, že o zmluvných dojednaní vyplýva zabezpečenie úveru poskytnutého povinnému blankozmenkou vystavenou dlžníkom na rad veriteľa s tým, že v prípade omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenku sumu zmenky a údaj splatnosti zmenky. Veriteľ je oprávnený vyplniť ako sumu zmenky - ľubovoľnú sumu zahrňujúcu alebo neprekračujúcu všetky jeho pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti - ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek jeho pohľadávky, alebo tej časti, alebo príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe zmluvy (čl. 6.3 ZD). V čl. 13 zmluvných dojednaní veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť dlžníka v prípade omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, ďalej v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 15 dní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty), v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 30 dní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty). Pre prípad, že dlžník je v omeškaní s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku alebo poruší niektoré z ustanovení zmluvy, alebo ktorékoľvek z jeho prehlásení uvedených v zmluve alebo v dokumentoch, na základe ktorých bola zmluva uzavretá, v čase podpísania zmluvy nezodpovedalo skutočnosti, alebo ak došlo k zmene, ktoré sú obsahom zmluvy, resp. dokumentov, na základe ktorých bola uzavretá a dlžník o tom neinformoval veriteľa a porušenia ďalších povinností vyplývajúcich z čl. 12 ods. 12.1 zmluvy, je dlžník nad rámec pokút vyplývajúcich z čl. 13 ods. 13.1, 13.2, 13.3 zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru. Zmluvné dojednania obsahujú aj rozhodcovskú doložku (čl. 17 ZD), podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17 ods. 17.2 ZD, pričom výber z dvoch alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa rozhodcovskej doložky akékoľvek spory budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom zo štyroch vymenovaných v ZD, resp. ak ani jeden z nich nebude môcť funkciu rozhodcu vykonávať, pred rozhodcom určeným veriteľom. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ - oprávnený je podnikateľ a medzi predmety jeho činnosti v čase uzavretie zmluvy patrilo aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) spotrebiteľovi (§3 ods. 2 ZoSÚ, §52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté formou úveru, nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.). Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. 17 ZD znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba teoretická (formálna), pretože trvá iba do podania žaloby na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že v prípade sporov medzi veriteľom a spotrebiteľmi, je to práve veriteľ, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere (revolvingovom úvere) podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď žalobu na rozhodcovský súd podal veriteľ, pričom po jej podaní sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Preto, a aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014 iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal žalobu na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovskou doložkou vyplývajúcou zo zmluvných dojednaní sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený na základe ním vypracovanej rozhodcovskej doložky začlenenej do zmluvných dojednaní mohol vec predložiť na prejedanie rozhodcovi, ktorého sám určil a vylúčil tak súd, ktorý bol inak príslušný. Na druhej strane povinný stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný sa tak vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ), ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený v ZD priamo určil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Povinnému tým bolo odňaté nielen právo výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Tiež je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená v rámci zmluvných dojednaní, ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvné dojednania len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Veriteľ rozhodcovskú doložku zahrnul do zmluvných dojednaní, s ktorými spotrebiteľ vyjadril súhlas tým, že zmluvu podpísal. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje individuálne vyjadrenie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tam musí postupovať spôsobom preukázateľným. Preformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že si zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky prečítal a ich obsahu porozumel a uzavrel zmluvu zo slobodnej vôle nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Okrem toho možno len ťažko predpokladať, že si povinný, ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinnému (spotrebiteľovi) poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená vylúčenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ (dodávateľ). Vzhľadom na formu a spôsob, akým sú zmluvné dojednania veriteľa písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Zmluvné dojednania sú písané veľmi drobným ťažko čitateľným písmom a aj keď sú jednotlivé články rozdelené do častí podľa témy, ktorú upravujú (napr. základné ustanovenia, uzavretie zmluvy a čerpanie úveru, revolving, sankcie, zabezpečenie, rozhodcovská doložka, záverečné ustanovenia) sú značne neprehľadné, keďže jednotlivé články na seba navzájom odkazujú (pri čítaní jedného článku spotrebiteľ nemá možnosť hneď zhodnotiť obsah a význam tohto článku, keďže odkazuje na ďalšie články zmluvných dojednaní). Vo vzťahu ku skutočnostiam, že v čase uzavretia zmluvy OZ nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje iba príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podá dodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014). Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 3 OZ). Ďalej súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky. Ide napr. o dojednania o zmluvných sankciách (zmluvných pokutách). Aj keď sa spotrebiteľ mal možnosť s nimi oboznámiť, o čom sú však pochybnosti vzhľadom na formu, akou sú zmluvné dojednania písané, nemohol ovplyvniť ich obsah, a sú neprimeranou sankciou za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy ( 0,2 % denne z výšky splátky + 5 % z dlžnej splátky + 10 % z dlžnej splátky + 50 % z nominálnej výšky úveru). Z doplnenia návrhu pritom vyplýva, že súčasťou zmenkovej sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť, boli aj zmluvné pokuty v sume 772,78 Eur. Neprijateľnou podmienkou zmluvy je podľa názoru súdu aj dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou s tým, že v prípade omeškania s plnením je veriteľ oprávnený vyplniť chýbajúce údaje, predovšetkým dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu zo zmluvy. Takáto dohoda nebola osobitne dojednaná, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že je len na ňom, akú zmenkovú sumu do zmenky vyplní, pričom nie je možné zistiť, z čoho zmenková suma pozostáva. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, čo súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka. To potvrdzuje aj skutočnosť, že na základe zmenky boli priznané oprávnenému plnenie, ktoré sú v rozpore so zákonom - s predpismi spotrebiteľského práva (zmluvné pokuty). Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd preskúmaním doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Keďže jednou z neprijateľných podmienok je aj rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a exekúcia vedená na základe tohto rozhodcovského rozsudku je preto neprípustná. Právomoc rozhodcu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, preto rozhodca nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m), § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje, že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní poukázal na to, že pojem spotrebiteľ v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímaná a obozretná. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Mal za to, že za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy. Oprávnený tvrdil, že uvedená rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Považoval za nesporné, že povinný mohol vlastným úkonom ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Preto podľa jeho názoru preto rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou, pričom citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3MCdo/14/2011. Oprávnený zároveň poukázal na to, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o jej platné dojednanie, keďže spotrebiteľovi dávala možnosť na výber pri podaní žaloby. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom je teda len alternatívne. V závere odvolania oprávnený poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Žiline a dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.
6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.
9. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.
10. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu exekúcie z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.
11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
12. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli súčasne so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.
13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
20. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.
21. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
23. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného nezaoberal.
24.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
25.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).