Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-429-2017.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/429/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, C., zastúpený Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 12Csp/3/2017-50 zo dňa 11.septembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zo dňa 03.01.2017 označenú ako žaloba na začatie konania o neplatnosť zmlúv podľa CSP, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie úverov, poskytnutých na základe úverových zmlúv ako bezúročných a bez poplatkov, žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy 611693642 v sume 414,45 eura, zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami ust. § 137, § 255 ods. 1 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobu je treba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnuť. Poukázal na obsah žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 05.01.2017, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. 611693642 je bezúročný a bez poplatkov, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 611693642 je neplatná, v rozpore s dobrými mravmi, nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a ani so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobca tiež tvrdil, že zmluva obsahovala nejasné formulácie v časti odplaty a cena poskytnutej služby bola vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom bola dňa 27.04.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 220,- eur, za dohodnutý úrok vo výške 24,50 % ročne, vyjadrený pevnou sumou 34,48 eura, RPMN bola dojednaná vo výške 64,61%, priemerná hodnota RPMN vo výške 34,42 %, celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 290,50 eura v 60 týždenných splátkach po 4,85 eura, ktorá pozostávala z poskytnutej sumy 220,- eur + odplata 70,50 eura. Úver bol splatený dňa 07.12.2015, žalobcovi bola poskytnutá zľava za predčasné splatenie úveru vo výške 50,08 eura, žalobca žalovanému zaplatil sumu 364,37 eura, čo žalobca sám preukázal doloženým dokladom. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru žalobca nedoložil, spomínal ju iba v žalobe. Zmluvu o doplnkovej službe uvádzal žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, v zmysle ktorého bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu 414,45 eura z dvoch právnych úkonov, z dvoch zmlúv, nielen zo zmluvy o úvere.
2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia zdôraznil, že existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je pri všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných
podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu súd prvej inštancie posudzoval v spojení s riešením otázky, či sa žalobcom navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jeho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov by k zmene právneho postavenia žalobcu neprišlo, nič by sa nezmenilo a to z dôvodu, že úver je žalobcom už splatený a preto požadované určenie nerieši podstatu spornosti, ktorú sa snažil žalobca odstrániť. Prijal záver, že otázka neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov je typickou predbežnou otázkou, a preto aj z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, a preto žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a sám vo veci rozhodol tak, že pripustí zmenu petitu a žalobe vyhovie, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si nesplnil povinnosti v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP tým, že nevyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v nesprávnom znení jej petitu. Žalobca prostredníctvom odvolania vadu petitu žaloby odstránil a navrhol v tomto smere pripustiť zmenu žaloby. Možnosť podania návrhu na zmenu žaloby v priebehu konania podporil rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Cob/1/2015. Žalobca poukázal tiež na to, že v sporoch s ochranou slabšej strany je súd zaťažený sprísnenou poučovacou povinnosťou vo vzťahu k slabšej strane, t.j. popri poučení o možnosti zastúpenia v spore sa vzťahuje aj na poučenie o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a o iných možnostiach v súvislosti s účelným uplatnením alebo bránením práv slabšej strany. Kritériom, ktorým by sa mal súd spravovať, je predovšetkým dosiahnutie takej vedomosti spotrebiteľa o súdnom konaní, ktorá mu umožní účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práva. Bránil sa tým, že mal byť poučený o tom, že otázka neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov je typickou predbežnou otázkou, vzhľadom k čomu, žiadal zmeniť žalobu tak, aby v rámci dokazovania súd vyriešil prejudiciálnu otázku platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytnutí služby komfort. Záverom odvolania poukázal na dôvodnosť podanej žaloby, ktorú podložil stanoviskom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru ochrany spotrebiteľa. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010. Záverom si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu ako aj právne posúdenie merita veci tohto prípadu považuje za vecne správne, logické a absolútne dostačujúce. K neprístupnosti zmeny žaloby uviedol, že je potrebné veľmi citlivo posudzovať a rozlišovať, kedy ide o odstraňovanie vád žaloby a kedy ide o zmenu žaloby na základe vlastnej iniciatívy. Podľa jeho názoru sám žalobca nemá jasno, či to, čo požaduje, by bolo možné sanovať odstránením vady žaloby alebo zmenou žaloby. V súvislosti so zmenou žaloby, poukázal na ust. § 371 CSP, v zmysle ktorého, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Pokiaľ išlo o údajnú dôvodnosť podanej žaloby žalobcom, žalovaný uviedol, že nakoľko sa žiadneho konania s alebo pred Ministerstvo spravodlivosti SR nikdy nezúčastnil, nemôže sa vyjadriť k skutkovým a ani právnymi okolnostiam, ktoré viedli MS SR k uvedeniu právnych záverov. Poukázal na skutočnosť, že uvedené stanovisko MS SR vychádzalo zo stavu pred zásadným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s., sp.zn. C-42/15 zo dňa 9.novembra 2016. Ďalej uviedol, že v samotnej žalobe sa nenachádza žiadna argumentácia ohľadom údajnej absencie náležitostí zmluvy o úvere. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a predmetom súdneho sporu na základe žalobcom podanej žaloby sú však len tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú priamo opísané v ním podanej žalobe. Poukázal na ust. § 140 CSP, v zmysle ktorého zmenou žaloby už nie je len kvantitatívna a kvalitatívna zmena, ale aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Podanie žalobcu - odvolanie, podľa jeho obsahu, žalovaný považoval ako celok za zmenu žaloby, nakoľko žalobca navrhuje tak kvalitatívnu zmenu žaloby (navrhuje nový žalobný návrh), ako aj podstatnú zmenu a podstatné doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v ním podanej žalobe. Žalovaný v závere uviedol, že zotrváva na svojich doterajších podaniach a celej argumentácii.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, naďalej v plnej miere trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
8. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
9. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
11. Podľa § 160 ods. 2 CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
12. Podľa § 160 ods. 3 CSP, poučovaciu povinnosť podľa ods. 1 a 2 súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
13. Podľa § 292 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
14. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
15. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
16. Ako je už vyššie uvedené, žalobca podal žalobu na začatie konania o neplatnosť zmlúv podľa Civilného sporového poriadku, o ochrane práv spotrebiteľa, o určenie úverov, poskytnutých na základe úverových zmlúv ako bezúročných a bez poplatkov, žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy 611693642 v sume 414,45 eura v zmysle § 137 písm. c) CSP. V žalobe uviedol, že je tu naliehavý právny záujem na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov a že jeho žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu zamietol, dôvodiac tým, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý by bol spôsobilým resp. prípustným prostriedkom ochrany práva žalobcu.
17. Predovšetkým je treba uviesť, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť žalobnému návrhu . Z označenia žaloby vyplýva, že žalobca okrem o určenia úverov, poskytnutých na základe úverových zmlúv ako bezúročných a bez poplatkov sa domáha vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy 611693642 v sume 414,45 euro . Tomuto žalobnému návrhu však nezodpovedá žalobný petit, ktorú nesprávnosť súd prvej inštancie neodstraňoval tak, ako mu to ukladá ust. § 129 ods. 1, 2 CSP a celú žalobu vrátanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy 611693642 v sume 414,45 eura pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol ako nedôvodnú zamietol. V ďalšom konaní súd prvej inštancie postupom podľa § 129 ods. 2 CSP vyzve žalobcu na odstránenie tohto nedostatku a doplnenie žaloby a aj žalobného petitu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.
18. V sporoch s ochranou slabšej strany je súd zaťažený sprísnenou poučovacou povinnosťou vo vzťahu k slabšej strane, pričom toto poučenie zohráva kľúčovú úlohu pri prekonávaní informačného deficitu spotrebiteľa v civilnom procese. Odvolací súd sa preto zaoberal tým, či si súd prvej inštancie riadne splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 291 CSP vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je spotrebiteľom. Súd prvej inštancie bol povinný žalobcu - spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore poučiť už pri prvom procesnom úkone vykonávanom vo vzťahu k nemu, pretože žalobca nebol v prvoinštančnom konaní zastúpený advokátom. Civilný sporový poriadok ukladá súdu povinnosť poučiť spotrebiteľa vhodným spôsobom, a to nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti, t.j. poučiť ho o možnosti zastúpenia, o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Základným rámcom, ktorý predurčuje rozsah poučovacej povinnosti a najmä hranice, ktoré nemožno prekročiť, je zásada rovnosti strán konania. Súd by preto nemal byť radcom ani jednej zo strán, jeho poučenia by však mali smerovať k tomu, aby spotrebiteľ podával v konaní včasné a k podstate veci smerujúce návrhy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že poučovacia povinnosť sa vždy týka len procesných práv a povinností, súd nemôže poučovať strany o hmotnom práve, nemôže napríklad stranu poučiť, koho má žalovať, teda kto je v spore pasívne vecne legitimovaný, prípadne akého nároku sa môže domáhať od druhej strany a pod. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nebol povinný poučiť žalobcu ako spotrebiteľa o tom, že otázka neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov je typickou predbežnou otázkou. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne, ak nepoučil žalobcu ako spotrebiteľa o možnosti zastúpenia, pritom zákon ukladá súdu povinnosť vždy poučiť strany sporu o ich práve zvoliť si advokáta. Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa ( § 291 ods. 1 CSP). Napokon spotrebiteľ má možnosť obrátiť sa aj na Centrum právnej pomoci . 19. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pojednávanie je osobitne významnou časťou sporového konania, ktorá bezprostredne súvisí s prejednaním veci a s meritórnym rozhodnutím. Súd spravidla na pojednávaní vykonáva dokazovanie, ktorého závery z hľadiska skutkových zistení determinujú konečné rozhodnutie . Súd je vo veci povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonaná a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup v konaní. Súd prvej inštancie však nekonal v zmysle uvedeného, neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považoval za sporné, ktoré za nesporné, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd prvej inštancie tiež na pojednávaní neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci a tým nevytvoril stranám sporu priestor na uplatnenie primeraných procesných prostriedkov útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv.
Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu. Ide o zásadný inštitút. ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania vrátane tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že pri prejedaní veci dôsledne nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez toho, aby predbežne vyjadril právne posúdenie veci a umožnil žalobcovi riadne uplatnenie jeho práv. V ďalšom konaní je preto potrebné, aby súd odstránil tieto nedostatky a dôsledne postupoval v ďalšom konaní v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP. 20. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v rámci dokazovania je súd povinný postupovať osobitne v prípade sporov s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného súdneho poriadku. V týchto konaniach sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ani všeobecné ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 154 CSP. Prednosť majú osobitné pravidlá pre jednotlivé druhy sporov s ochranou slabšej strany, a to § 296 CSP pre spotrebiteľské spory (s výnimkou spotrebiteľa zastúpeného advokátom v zmysle § 291 ods. 3 CSP). 21. Vo vzťahu k návrhu žalobcu uvedenom v podanom odvolaní na pripustenie zmeny žalobného petitu odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Odvolací súd o tomto návrhu žalobcu nerozhodol, pretože žalobca sa v pôvodnom žalobnom návrhu uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 194,45 eura , ktorú sumu vyčíslil ako rozdiel medzi celkovou sumou , ktorú žalovanému zaplatil t.j. 414,45 eura a skutočne poskytnutým úverom t.j. 220,- euro. Ako je už vyššie uvedené napriek uplatneniu tohto nároku v žalobe, v samotnom žalobnom petite absentuje výrok o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 194,45 eura, preto je potrebné najskôr vyzvať žalobcu, aby odstránil vady pôvodnej žaloby v tomto smere a následne vyzvať žalobcu, či trvá na návrhu na zmenu žalobného petitu a o tomto návrhu rozhodnúť.
22. V zmysle vyššie uvedených skutočností, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie po odstránení vád žaloby prejedná tento spor, pričom dodrží postup § 181 ods. 2 CSP zároveň podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov celého konania.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).