Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/63/2018

Zmenené rozhodnutím 85P/23/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trenčín, sudca JUDr. Róbert Jankovský, vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX/XX, F. G. a H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. F. G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia: Otec sa z a v ä z u j e k povinnosti prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným po 300,- eur mesačne od 1.12.2023, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého. Touto dohodou sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.5.2018 č.k. 3P/15/2018-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.1.2019 č.k. 4CoP/63/2018-73. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. S., nar. XX.Xl.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom B. práce, sociálnych vecí a rodiny K. G., dieťa rodičov X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., N. XX/XX a Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. mája 2018 č.k. 3P/15/2018-39, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto:

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. M. zo sumy 70 eur na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od 20.02.2018, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa mesačne vopred k rukám matky mal. M..

U r č u j e zročné výživné na mal. M. za obdobie od 20.02.2018 do 31.01.2019 vo výške 1.127,- eur a p o v o ľ u j e ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/13/2010-10 zo dňa 17.03.2010 v časti o výživnom na mal. M..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 24.11.2017, ktoré je povinný poukazovať do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zameškané výživné na maloletého M. za obdobie od 24.11.2017 do 30.06.2018 vo výške 940,33 eur uložil otcovi zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 7P/13/2010-10 zo dňa XX.XX.XXXX, v časti o výživnom na maloletého M.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Ďalej rozhodol, že konanie o zaplatenie nedoplatku na výživnom zastavuje. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia maloletého M. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec uzavrel na pojednávaní dňa 17.03.2010 s matkou rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 70,- eur od 01.03.2010. Uvedenú rodičovskú dohodu súd schválil rozsudkom č. k. 7P/13/2010-10 zo dňa 17.03.2010, právoplatným dňa 09.04.2010. Je nesporné, že od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého M., a to prirodzeným plynutím času, keď tento je o 8 rokov starší a vyspelejší - v čase úpravy výživného bol trojročný, nenavštevoval materskú školu, v súčasnosti je žiakom 5. ročníka

základnej školy, preto matke v súvislosti s týmto nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletého. Okrem toho, od 24.11.2017 došlo k ďalšej zásadnej zmene pomerov na strane maloletého, keď mu bolo diagnostikované ochorenie diabetes melitus 1. typu, v súvislosti s ktorým ochorením má matka taktiež zvýšené výdavky na stravu maloletého, ako i výživové doplnky a masti. Hoci v čase ostatnej úpravy výživného bola matka, tak ako aj dnes, bez príjmu, medzitým pracovala v V. ako opatrovateľka za príjem 1.000,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že zdravotný stav maloletého si vyžadoval jej prítomnosť na Slovensku, bola nútená z tohto objektívneho dôvodu vzdať sa svojho príjmu. Na strane otca došlo tiež k podstatnej zmene pomerov, keď u otca došlo k poklesu príjmu v priemere zo sumy 281,70 eur na sumu cca 130 - 140,- eur. Pri stanovení výšky zvýšeného výživného súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosť, že otec sa od rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda okrem iného i ohľadne výšky výživného, s dieťaťom roky nekontaktuje, že napriek tomu, že sa k plateniu výživného sám zaviazal, toto neplatí dobrovoľne, že prácu v odbore, v ktorom je vyučený, prípadne aj v inom odbore, ktorý ovláda, si riadne nehľadá, pričom nepreukázal, že by mu v hľadaní si práce bránili objektívne okolnosti (napr. zlý zdravotný stav a podobne). Otec sa k hľadaniu si práce dlhodobo stavia nadmieru nezodpovedne, vyhľadáva výlučne brigádnické práce, ktoré sú slabo zaplatené a v minulosti odmietol pracovať na živnosť - uvedená skutočnosť vyplynula z jeho výpovede, keď uviedol, že „všade chcú, aby som pracoval na živnosť“, čím spôsobuje stav, keď nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby mohol v primeranej a adekvátnej výške náležite veku a potrebám maloletého M. prispievať na jeho výživu. Je všeobecne známe, že na trhu práce je dopyt po robotníkoch ako aj to, že výška minimálnej mzdy je v súčasnosti na úrovni 480,- eur. Za vyššie popísanej situácie mal súd za to, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného treba vychádzať z potencionality príjmu otca. V danom prípade je rozhodujúci príjem, ktorý otec reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný - otec - je dlhodobo, rádovo niekoľko rokov, v podstate pasívny pri hľadaní si práce. Ak by otec pracoval výlučne za minimálnu mzdu, pri uplatnení daňového bonusu na 1 dieťa by zarábal 424,74 eur. S prihliadnutím k tomu, že o maloletého sa po diagnostikovaní ochorenia stará výlučne matka, ktorá z tohto dôvodu musela zanechať prácu, ako aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a to, že otec deklaruje v podstate minimálne náklady na život, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 70 eur na sumu 200 eur je primerané. Súd rozhodol o zvýšení výživného od 24.11.2017, nakoľko od tohto dátumu bolo maloletému diagnostikované ochorenie, kvôli čomu matke vznikli ďalšie zvýšené výdavky súvisiace s výživou maloletého. V súvislosti so zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.11.2017 do 30.06.2018 vo výške 940,33 eur (pomerná časť za mesiac 11/2017 vo výške 30,33 eur + 7 x po 130,- eur za mesiace 12/2017-6/2018), ktorý nedoplatok - zameškané výživné - je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 7P/13/2010-10 zo dňa 17.03.2010, v časti o výživnom na maloletého M.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. Nakoľko matka - navrhovateľka zobrala návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia nedoplatku na výživnom späť, s ktorým späťvzatím otec i kolízny opatrovník súhlasili, súd konanie o danom návrhu podľa § 29 ods. 1, 3 zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. 2. Proti tomuto rozsudku, a to výroku o zvýšení výživného a výroku o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zvýši výživné zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Uviedol, že pracuje na dohodu o vykonaní práce, pričom odmena pri odpracovaní menšieho počtu hodín sa úmerne kráti. Poukázal na to, že v apríli 2018 bola jeho mzda 160 eur mesačne. Odmena pri odpracovaných 200 hodinách je 550 eur, avšak túto sumu nie vždy zarobí a preto aj matke maloletého dieťaťa platil výživné v rôznych čiastkach. Je mu ľúto, že syn má zhoršený zdravotný stav, no v jeho možnostiach nie je platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Nie je pravda, že sa vyhýba vyživovacej povinnosti, má problém nájsť si trvalý pracovný pomer, vzhľadom na jeho nízku kvalifikáciu pre pracovný trh. Pracuje ako pomocný robotník, vykonáva rôzne pomocné a čistiace práce kde sa nevyžaduje odbornosť a ani manuálna zručnosť. Má problémy s bolesťami v krčnej časti chrbtice, pričom pred tromi rokmi utrpel vážny úraz ľavej dolnej končatiny. Má trvalé následky, nakoľko kvôli úrazu nedokáže dlhšie pracovať v stoji a zaťažovať inkriminovanú nohu. Jeho tvrdenie by mohol preukázať ošetrujúci lekár MUDr. S. H.. Ďalej uviedol, že zvýšenie výživného na sumu 200 eur je pre neho likvidačné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci za nesprávne.

3. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec si už v minulosti vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a dlhuje jej na výživnom sumu 5.650,- eur. Keďže maloletému

M. diagnostikovali diabetes melitus prvého stupňa a potrebuje špeciálnu a nákladnú stravu a zároveň 24-hodinovú starostlivosť bola nútená zanechať zamestnanie. Poukázala na to, že otec sa o syna nezaujíma, nič mu nekúpi na Vianoce, meniny, narodeniny, pokiaľ ho aj navštívil bolo to prevažne pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedla, že otec má peniaze na pravidelné návštevy pohostinských zariadení a konzumáciu alkoholu a na cigarety. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a má za to, že súdom určené výživné zohľadňuje oprávnené potreby maloletého dieťaťa.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

6. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

7. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí, a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť. V prípade, keď súd mal rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre mal. dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné.

8. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale je to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Bez preukázania objektívnej nemožnosti zabezpečovať si adekvátny zdroj príjmov nie je možné hodnotiť možnosti a schopnosti povinného rodiča ako neumožňujúce mu plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v primeranom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, čo znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod..

9. V predmetnej veci súd konal o návrhu matky zo dňa 20.02.2018 o zvýšenie výživného na maloletého M., keď predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.03.2010 č.k. 7P/13/2010-10, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 70 eur od 01.03.2010. V čase tejto úpravy výživného maloletý M. bol vo veku troch rokov, matka dieťaťa bola na predĺženej materskej dovolenke bez nároku na rodičovský príspevok. Matka bývala s maloletým M. u svojej matky, okrem maloletého M. nemala ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec maloletého dieťaťa bol zamestnaný v

spoločnosti L., O. Q. a N. K., kde dosahoval priemerný mesačný netto zárobok vo výške 281,70 eur. Otec býval na slobodárni, kde platil mesačne 107,75 eur, bol nemajetný, okrem maloletého M. inú vyživovaciu povinnosť nemal.

10. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného, t.j. 20.02.2018, bola matka dieťaťa nezamestnaná, nepoberala žiadny príjem, keď v novembri 2017 ukončila pracovný pomer v V. z dôvodu zdravotného ochorenia maloletého M.. Maloletému M. bolo v novembri 2017 diagnostikované ochorenie diabetes melitus 1. typu, v súvislosti s ktorým ochorením bola matka nútená prestať vykonávať prácu v V., kde pracovala ako opatrovateľka s priemerným mesačným zárobkom 1.000,- eur. Podľa tvrdení matky maloletý M. si musí pichať denne 4-krát inzulín. V súvislosti s ochorením maloletého má matka zvýšené výdavky na stravu dieťaťa, ako i výživové doplnky a masti. V súčasnosti matka býva s dieťaťom v rodinnom dome, ktoré je vo výlučnom vlastníctve jej matky, svojej matke neprispieva žiadnou čiastkou na vedenie spoločnej domácnosti, nakoľko je bez príjmu. Matka je nemajetná, okrem maloletého M. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ ide o inzulín a pomôcky na aplikáciu inzulínu, tieto zdravotné potreby prepláca maloletému M. sociálna poisťovňa, matka však musí kupovať výživové doplnky na podporu imunity, podľa jej vyjadrenie mesačne vynakladá na zabezpečenie týchto výživových doplnkov približne 60 eur. Maloletý M. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol žiakom 5. ročníka základnej školy, bol vo veku 12 rokov, v škole sa nestravoval, nakoľko matka mu pripravovala jedlo doma. Navštevoval platené krúžky, jogu, za ktorú platila matka približne za 1 mesiac 25 eur a strelecký krúžok, za ktorý matka hradila polročne 10 eur. Otec maloletého M. v čase podania návrhu na zvýšenie výživného a aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti S. s.r.o., K. G., kde bol jeho vymeriavací základ v mesiaci január 2018 vo výške 110,40 eur a v mesiaci február 2018 vo výške 82,80 eur. V období od 20.06.2017 do 28.07.2017 pracoval v tejto spoločnosti na dohodu o vykonaní práce, kde bol jeho vymeriavací základ v mesiacoch 06/ - 07/2017 vo výške 87,50 eur mesačne, v mesiacoch 8/ - 9/2017 bol jeho vymeriavací základ vo výške 100 eur mesačne. Z výsluchu otca na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že býva v súčasnosti striedavo u kamarátov, brigáduje v spoločnosti S. s.r.o., v Cementárni X., pričom naposledy pracoval 15 dní s príjmom 130 - 140 eur mesačne. Otec je vyučený strojár, má ukončené stredoškolské vzdelanie, so svojim vzdelaním môže pracovať na sústruhu, na fréze, na brúske. Otec pred súdom prvej inštancie uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy, v spoločnosti S. s.r.o. chystá lešenie a upratuje. V porovnaní s poslednou úpravou výživného došlo k poklesu príjmu na strane otca v priemere zo sumy 281,70 eur na sumu cca 130 - 140 eur. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého M., keď tento je o 8 rokov starší a vyspelejší, okrem toho od novembra 2017 došlo k ďalšej zásadnej zmene pomerov na strane maloletého v tom, že mu bolo diagnostikované ochorenie diabetes melitus 1. typu, v súvislosti s ktorým ochorením má matka zvýšené výdavky. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že otec má nezodpovedný prístup k plneniu si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, výživné riadne neplatí (na jeseň 2017 bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody pre neplatenie výživného na maloletého M., pričom výška nedoplatku na výživnom predstavuje 5.650,- eur). Otec si prácu v odbore, v ktorom je vyučený riadne nehľadá, pričom nepreukázal, že by mu v hľadaní si práce bránili objektívne dôvody. Otec má dlhodobo príjem len s brigádnických prác, pričom je všeobecne známe, že na trhu práce je dopyt po robotníkoch s jeho kvalifikáciou, ako aj to, že výška minimálnej mzdy je v súčasnosti na úrovni 480,- eur. Za daného stavu, aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo potrebné pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzať z potencionality príjmu otca, t.j. príjmu, ktorý by zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod.. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pokiaľ by otec pracoval výlučne za minimálnu mzdu, pri uplatnení daňového bonusu na jedno dieťa by zarábal 424,74 eur mesačne. Pri potencionálnom príjme otca, ktorý by otec mohol dosahovať vo výške 424,74 eur mesačne, je podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné vo výške 170 eur mesačne. Za tohto stavu odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je platiť zvýšené výživné v sume 170 eur mesačne s účinnosťou od 20.02.2018, t.j. od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, a to v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne, t.j. od 24.11.2017, nakoľko matka nepreukázala v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne dôvody, ktoré by jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného už v tomto čase. Za obdobie od 20.02.2018 do 31.01.2019 určil odvolací súd zročné výživné v sume 1.127,- eur (t.j. 170 - 70 = 100 x 11 mesiacov, marec 2018 - január 2019 = 1.100, 8 dní

za mesiac február 2018 = 27 eur), ktoré uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur (otec takto zaplatí dlh za 31 mesiacov). Výšku splátok určil s prihliadnutím k zárobkovým pomerom otca.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).