Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX X., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2017 podľa ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16.08.2017. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z obsahu posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka T. zo dňa 16.08.2017, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne určená na 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu prvého stupňa žalobkyňa podala odvolanie.

2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa § 215 ods. 4 ZSP vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 22.01.2018.

3. Na odvolanie žalobkyne bol jej zdravotný stav posúdený opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky T. dňa 09.10.2017 a na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia žalobkyne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 13.12.2017.

4. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej konštatoval: Účastníčka konania je od roku 2014 v starostlivosti a liečbe ambulantného psychiatra pre úzkostne depresívnu poruchu. Hospitalizovaná doteraz nebola. Od januára 2017 je aj v liečbe psychológa pre problémy s udržaním si pracovného miesta, pričom psychológ v zhode s psychiatrom hodnotí osobnosť ako úzkostnú s prítomným depresívnym ladením. Navyše je aj v liečbe internistu pre vysoký krvný tlak I. stupňa a poruchu metabolizmu tukov. Aktuálne je v starostlivosti psychiatra, kontrolovaná v mesačných intervaloch, naposledy 26.07.2017 so záverom úzkostne depresívna porucha. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníčky konania rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly V

- duševné choroby a poruchy správania, položky 4 - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písmena a) - stredne ťažké formy, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.

5. Za iné zdravotné postihnutia, vzhľadom na vysoký krvný tlak a poruchu metabolizmu tukov, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %.

6. V odvolacom konaní posudkový lekár žalovanej pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne vychádzal z lekárskych správ: psychologické vyšetrenie z 20. januára 2017, z 28. júna 2017 a z 26. júla 2017, zo psychologických vyšetrení zo 16. januára 2017 a zo 6. marca 2017, z interného vyšetrenia 30. júna 2017, z novo doložených lekárskych správ zo psychiatrických vyšetrení z 25. júla 2011 a zo 16. februára 2012 (obe správy od MUDr. R. X.), na základe ktorých ustálil, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je naďalej 25 %, a preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

7. Ďalej v rozhodnutí o odvolaní žalovaná dôvodila, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi predloženými účastníčkou konania v predmetnej veci, ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalovaná nevzhliadla rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom účastníčky konania. Žalovaná k dôkaznej povinnosti žalobkyne uviedla, že nepredložila relevantné dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.

8. Pochybnosti žalobkyne o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu žalovaná vyhodnotila ako nedôvodné. Podľa žalovanej v odvolacom konaní bolo preukázané, že ani novo doložené lekárske nálezy neodôvodňujú zmenu percentuálneho hodnotenia tak, ako to bolo zhodnotené posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. V závere odôvodnenia generálny riaditeľ konštatoval, že zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.

II. Žaloba a jej dôvody

9. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu zo dňa 27.02.2018, tunajšiemu správnemu súdu doručenú dňa 02.03.2018, ktorou sa domáhala zrušenia preskúmania rozhodnutia žalovanej, jeho zrušenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovanou a vrátenia jej veci na ďalšie konanie.

10. V žalobe namietala, že žalovaná v odvolacom konaní neprihliadla na odvolacie námietky žalobkyne, ktorá v odvolaní proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa nesúhlasila s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly V, položky 3, prílohy č. 4 ZSP, pričom poukázala na svoj zdravotný stav a na správu psychologičky PhDr. R. D. z pedagogicko-psychologickej ambulancie v X.. V nadväznosti na uvedené podaným odvolaním žalobkyňa žiadala určiť za rozhodujúce zdravotné postihnutie mentálnu retardáciu podľa kapitoly V položky 6 prílohy č. 4 ZSP, avšak v rozhodnutí žalovanej o odvolaní, hoci bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne opäť podľa kapitoly V, položky 3, prílohy č. 4 ZSP bez uvedenia posudkových kritérií, na základe ktorých bol takto vyhodnotený zdravotný stav žalobkyne.

11. Žalobkyňa namietala, že v odvolacom konaní žalovaná neprihliadla na predloženú správu PhDr. R. D. a na psychologické posúdenie IQ žalobkyne na základe uvedeného vyšetrenia, ktoré žalovaná v rozhodnutí ani neuviedla. Preto žalobkyňa zároveň namieta nedostatočné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne.

12. Ďalej žalobkyňa namietala, že pri vyšetrení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej v V. nebola umožnená zo strany žalovanej prítomnosť sesternice žalobkyne, W. B., ktorá sa po smrti matky žalobkyne osobne stará o žalobkyňu, zadarmo jej zabezpečuje ubytovanie, stravu, administratívne záležitosti. V súvislosti so samostatnosťou žalobkyne sa v žalobe uvádza, že táto síce striedavo pracovala krátke časové intervaly u rôznych zamestnávateľov, avšak žalobkyňu žiaden zamestnávateľ nechce zamestnávať z dôvodu jej slabomyseľnosti. Do roku 1989, kedy bola práca povinná, žalobkyňa pracovala, vykonávala jednoduché manuálne práce, pričom do práce a z práce ju doprevádzala jej matka, ktorá medzičasom zomrela.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nežiadala, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.

14. Zopakovala priebeh administratívneho postupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobkyne a s poukazom na § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uviedla, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou 25 % bola určená na základe dokumentovaných vyšetrení žalobkyne uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia.

15. Námietku žalobkyne napádajúcu neprítomnosť jej sesternice W. B. na posúdení zdravotného stavu žalobkyne dňa 13.12.2017 žalovaná vyhodnotila ako právne bezvýznamnú, pretože zdravotný stav žalobkyne bol posúdený podľa doloženej zdravotnej dokumentácie, bez ohľadu na prítomnosť alebo neprítomnosť pani B., čo nemalo vplyv na vecnú a zákonnú správnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej.

16. Rovnako za nedôvodnú označila žalovaná žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočne posúdeného zdravotného stavu žalobkyne. Podľa žalovanej posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi predloženými žalobkyňou, ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Podľa žalovanej nie je rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom žalobkyne.

17. K namietanému nevyhodnoteniu správy psychologičky PhDr. R. D. žalovanou v odvolacom konaní žalovaná poukázala na obsah odborného lekárskeho posudku zo dňa 13.12.2017, v ktorom sú pod časťou „Odborné nálezy“ uvedené psychologické vyšetrenia u PhDr. R. D. zo dňa 16.01.2017 a 06.03.2017, v ktorých je vyhodnotené, že „Celkove sú schopnosti rozložené v pásme ľahkej mentálnej retardácie IQ 63, s disproporcionálnym profilom od podpriemeru až po defekt“, poukazujúc na záver posudku „Osobnosť infantilná, štruktúra osobnosti so závislými rysmi, intelektovo hraničná po strate rodičov v úzkostno-depresívnom ladení (dobre kompenzovaná liekmi).“ V tejto vete žalovaná podčiarknutím dala dôraz na slovné spojenie v zátvorke“(dobre kompenzovaná liekmi)“. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť, že predmetné lekárske správy z psychologického vyšetrenia žalobkyne sú obsahom aj odborného posudku zo dňa 16.08.2017, ktorý bol nedeliteľnou súčasťou rozhodnutia žalovanej, ústredie zo dňa 30.08.2017 a žalobkyni bol doručený spolu s rozhodnutím prvého stupňa.

18. V replike podaním zo dňa 06.08.2018 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom žalovanej k namietanej neprítomnosti sesternice žalovanej W. B. pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne dňa 13.12.2017 a opakovane uviedla, že žalobkyňa mala záujem na tom, aby v čase posúdenia jej zdravotného stavu u posudkovej lekárky v V. bola prítomná jej menovaná sesternica, ktorá jej od smrti mamičky zabezpečuje všetky úradné veci a stará sa o žalobkyňu. V súvislosti s uvedeným postupom žalovanej žalobkyňa namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces prebiehajúci v konaní o invalidný dôchodok podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej žalobkyňa zopakovala dôvody žaloby, na základe ktorých žiada zrušiť rozhodnutie žalovanej a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Zároveň uviedla, že vo veci nežiada nariadiť pojednávanie.

19. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.

IV. Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

23. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

27. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

28. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

29. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

30. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

31. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

32. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

34. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

35. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

36. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

37. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

38. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

39. Podľa § 184 ods. 5 ZSP Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

40. Podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia, Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 4 - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písm. a) - stredne ťažké formy, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 15 % do 20 %.

41. Podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia, Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 6 - Mentálna retardácia, písmeno a) - ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), je schopnosť zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 40 % do 60 %.

42. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení pre zdravotné postihnutie Duševné choroby a poruchy správania za posudkové hľadisko pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určila potrebu prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

44. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobkyňa požaduje preskúmanie zákonnosti postupu žalovanej z dôvodu namietaného nedostatočne zisteného skutočného stavu vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobkyne, so zameraním na zistenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v nadväznosti na psychologické posúdenie jej intelektových schopností podľa lekárskych správ z vyšetrení u PhDr. R. D. realizovaných v dňoch 16.01.2017 a 06.03.2017.

45. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

46. V predmetnej veci bolo podstatným podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia o nepriznaní invalidity žalobkyne posúdenie jej dlhodobého zdravotného stavu za účelom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, stanovenej na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, závisí výška invalidného dôchodku, pokiaľ by bol nárok naň priznaný. Pre určenie vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné, aby mala žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

47. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pre účely zistenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou bol na základe odborných lekárskych správ a záznamov obsiahnutých v administratívnom spise, predložených žalobkyňou a na základe lekárskeho vyšetrenia posudkovými lekármi sociálneho zabezpečenia organizačných zložiek žalovanej posúdený zdravotný stav žalobkyne celkom tri krát v priebehu preskúmavaného administratívneho konania - dňa 16.08.2017, 09.10.2017 a dňa 13.12.2017.

48. Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil úzkostne depresívnu poruchu podľa kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 4 - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písmeno a) - stredne ťažké formy prílohy č. 4 ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, pričom takto určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár žalovanej zvýšil za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 ZSP o 5 %, a to za diagnostikované poruchy metabolizmu lipidov.

49. Z obsahu troch, v administratívnom konaní vypracovaných, odborných lekárskych posudkov je zrejmé, že medzi odborné nálezy k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia zaradili aj psychologické vyšetrenia u PhDr. R. D., realizovaných v dňoch 16.01.2017 a 06.03.2017. Z týchto sú v odborných lekárskych posudkoch zhodne reprodukované závery vyšetrení žalobkyne: „Schopnosti verbálneho uvažovania sú rozložené v pásme inferiority (výrazná duševná zaostalosť IQ 74). Schopnosti abstraktno-vizuálneho uvažovania sú rozložené v pásme inferiority (výrazná duševná zaostalosť IQ 76). Kvantitatívne uvažovanie je rozložené na hranici inferiority až ľahkej mentálnej retardácie (IQ 70). Schopnosti krátkodobej pamäte na vety sú retardované (IQ 52). Celkove sú schopnosti rozložené v pásme ľahkej mentálnej retardácie IQ 63, s disproporcionálnym profilom od priemeru až po defekt. Jej prejav je infantilný, správanie zodpovedá mentálnej úrovni. Záver: Úzkosť a zrejme aj rysy závislej osobnosti, neschopnej nadväzovať zrelé vzťahy, ale len vzťahy s prvkami závislosti sú v práci prekážkou. Osobnosť infantilná, štruktúra osobnosti so závislými rysmi, intelektovo hraničná, po strate rodičov v úzkostno-depresívnom ladení (dobre kompenzovaná liekmi).“

50. Správny súd prihliadnuc na podklady odborného lekárskeho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne konštatuje, že pri celkovom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, či už posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, alebo v napadnutom rozhodnutí žalovanou, absentuje vyhodnotenie psychologických vyšetrení a ich záverov k osobnosti a úrovne intelektu žalobkyne, a to predovšetkým s prihliadnutím na všeobecné posudkové hľadisko pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri duševných chorobách a poruchách správania a osobitne s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť žalobkyne vzhľadom na jej stanovenú celkovú úroveň IQ 63 s hodnotením úzkostnej a závislej osobnosti, ktorá tvorí prekážku v zaradení sa do pracovného procesu. Hoci sú vyššie uvedené psychologické vyšetrenia uvedené medzi podkladmi pre celkové posúdenie zdravotného stavu žalobkyne ako odborné nálezy, posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia pre účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v celkovom vyhodnotení vychádzali, resp. celkové posúdenie zdravotného stavu žalobkyne hodnotili len z odborných nálezov z psychiatrických vyšetrení a interných vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne.

51. Z formálneho hľadiska ľahká mentálna retardácia a úroveň IQ 63, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť, sú zaradené v položke č. 6 písm. a) Kapitoly V prílohy č. 4 ZSP, pri ktorých zákon o sociálnom poistení stanovuje mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí od 40 % do 60 %.

52. Správny súd nespochybňuje vyhodnotenie diagnostikovaného duševného ochorenia žalobkyne (úzkostne depresívnej poruchy) v spojení s poruchou metabolizmu tukov, avšak vzhľadom na účel sledovaný zákonom o sociálnom poistení pri stanovení invalidity pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby, žalovaná s prihliadnutím na konštatovanú úroveň IQ 63 s hodnotením úzkostnej a závislej osobnosti žalobkyne nevyhodnotila vývoj osobnosti žalobkyne v afektívnej a emocionálnej oblasti, nevyhodnotila jej schopnosť adaptácie v sociálnom prostredí, a čo je najdôležitejšie, nevyhodnotila ani možnosti pracovného a sociálneho zaradenia žalobkyne, hoci z lekárskej dokumentácie a písomných podaní žalobkyne museli byť žalovanej známe rysy osobnosti žalobkyne, úroveň jej intelektu, ako aj jej nesamostatnosť a závislosť na starostlivosti blízkej, duševne zdravej fyzickej osoby, bez ktorej pomoci žalobkyňa zrejme nie je schopná plnohodnotného zaradenia sa do spoločenského a pracovného života. V tomto ohľade rovnako nemožno prisvedčiť argumentačnému dôrazu kladenému žalovanou na konštatovanie uvedené v závere psychologického vyšetrenia v zátvorke „(dobre kompenzovaná liekmi)“, pretože toto konštatovanie sa vzťahuje k spomenutému úzkostno-depresívnemu ladeniu žalobkyne, ktoré korešponduje s diagnostikovanou depresívnou poruchou žalobkyne, pre ktorú je v ambulantnej starostlivosti psychiatra, avšak celkovú schopnosť sociálnej prispôsobivosti žalobkyne bolo potrebné vyhodnotiť s ohľadom na celkové závery jej osobnostnej a intelektuálnej úrovne a v kontexte s konštatovanou mentálnou retardáciou.

53. Preto preskúmavanému rozhodnutiu absentuje dostatočné, pre účastníka konania a pre laickú verejnosť zrozumiteľné a presvedčivé vyhodnotenie skutočného stavu veci vo vzájomných súvislostiach, predovšetkým vo vzťahu k záverom všetkých použitých podkladov (odborných nálezov) potrebných k celkovému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely určenia miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nezohľadnením žalobkyňou poukazovaných záverov psychologických vyšetrení žalobkyne žalovaná v rámci odvolacieho konania nepostupovala v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 ZSP, neodstránila nedostatky administratívneho konania a rozhodnutia prvého stupňa, pričom tak zároveň nedala odvolávajúcej sa žalobkyni odpoveď na podstatnú námietku týkajúcu sa komplexného vyhodnotenia jej zdravotného stavu. Zároveň žalovaná ani náležitým spôsobom a presvedčivo neuviedla dôvody, pre ktoré neprihliadla na závery psychologických vyšetrení predložených žalobkyňou, a to v kontexte na zákonom stanovené posudkové hľadisko pre účely posúdenia vplyvu duševných chorôb a porúch správania na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovanej osoby.

54. Vzhľadom na vyššie uvádzané nedostatky rozhodnutia žalovanej, správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nezodpovedá zákonným požiadavkám riadneho odôvodnenia podľa § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení, pretože vo vzťahu k vyššie uvádzaným skutočnostiam neobsahuje vysvetlenie, akými úvahami bola žalovaná pri vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci vedená a z akého dôvodu pre účely miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne nevyhodnotila závery všetkých podkladov na rozhodnutie, najmä výsledky psychologických vyšetrení žalobkyne vo vzťahu k jej schopnosti zamestnať sa v pracovnoprávnom vzťahu. Preto možno konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a v tomto prípade aj nemá v ňom oporu.

55. V súvislosti s namietanou neprítomnosťou sesternice žalobkyne, pani W. B. na posudkovom lekárskom vyšetrení dňa 13.12.2017 správny súd len na margo uvádza, že je na zvážení príslušných posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia, aby vyhodnotili, s prihliadnutím na mentálnu úroveň a úzkostnú osobnosť so závislými rysmi žalobkyne, možnosť pripustenia doprovodu žalobkyni blízkej, dospelej fyzickej osoby pri vyšetrení jej zdravotného stavu, predovšetkým s cieľom zabezpečenia humánneho prístupu k vyšetrovanej účastníčke konania, ktorá sa zrejme pri samostatnom absolvovaní podobných vyšetrení cíti pod neprimeraným psychickým stresom a ťažšie zvládnuteľným tlakom.

56. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods.1 písm. f) SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

57. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

58. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).