Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. N., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom X., E. XX, a otca: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom C., S. G. XXXXX/XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/150/2013-611 zo dňa 19. septembra 2018, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku II. o trovách konania - odmene znalca zrušuje a vec v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 15P/150/2013-611 zo dňa 19. 09. 2018 schválil rodičovskú dohodu, ktorou rodičia maloletého D. upravili svoje práva a povinnosti k maloletému (výrok I.). Výrokom II. súd rozhodol, že trovy konania - odmenu znalca budú znášať rodičia, matka a otec v jednej polovine. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vo výroku IV. konštatoval, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/70/2009-59 zo dňa 05. 03. 2010 v časti úpravy práv a povinností k mal. D., rozsudok Okresného súdu Žilina 21P/131/2011-49 zo dňa 07. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/15/2012-104 zo dňa 28. 03. 2012 a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/150/2013-322 zo dňa 19. 04. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11CoP/42/2016-371 zo dňa 13. 09. 2016. V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom podaným dňa 01. 08. 2013 domáhal zverenia maloletého D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, matka s návrhom otca nesúhlasila. V priebehu konania rodičia na pojednávaní dňa 19. 09. 2018 uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému D.. Citujúc ust. § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 24 ods. 2 až 4, § 62 ods. 1, 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné opätovne upraviť práva a povinnosti k maloletému D.. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému D. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, ktorú navrhli schváliť. Rodičia sa dohodli na zverení maloletého D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a súd majúc za to, že táto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, ako je zrejmé aj zo záverov znaleckého posudku, rodičovskú dohodu schválil. Rodičia sa dohodli na tom, že nebude určené výživné počas trvania striedavej starostlivosti, každý bude zabezpečovať potreby dieťaťa počas doby, kedy dieťa bude v jeho starostlivosti a čo sa týka ďalších výdavkov maloletého, tieto budú platiť rodičia na polovicu a mimoriadne výdavky maloletého budú spolu konzultovať a budú sa na nich spoločne podieľať. Rodičia sa tiež dohodli, že maloletý bude naďalej navštevovať Základnú školu s materskou školou v T. G., ktorú v súčasnej dobe navštevuje a jeho trvalé bydlisko zostane na adrese, na ktorej v súčasnej dobe býva spoločne s matkou. Rodičia sa tiež dohodli, že prídavky na maloletého a daňový bonus si bude uplatňovať matka, keďže jej príjem je nižší ako príjem otca. Podľa § 57, § 58 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) súd rozhodol, že trovy konania spočívajúce v odmene znalca, ktorú priznal znalkyni Mgr. Miroslave Durilovej uznesením č. k. 15P/150/2013-563 zo dňa 04. 07. 2018 vo výške 621,68 eur, ktorej časť bola znalkyni vyplatená z preddavku zaplateného otcom a časť z rozpočtových prostriedkov súdu, budú rodičia znášať každý v jednej polovici s poukazom na tú skutočnosť, že rodičia sa nedokázali dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému D., matka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, ktorú navrhoval otec. Bolo preto potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, po vykonaní ktorého rodičia uzavreli dohodu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd v ďalšom konštatoval, že o výške sumy, ktorú budú platiť obidvaja rodičia, rozhodne samostatným uznesením. O náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd podľa § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/70/2009-59 zo dňa 05. 03. 2010, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, v časti úpravy práv a povinností k maloletému D., rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/131/2011-49 zo dňa 07. 11. 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/15/2012-104 zo dňa 28. 03. 2012, ktorým bol upravený styk otca s maloletým D. a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/150/2013-322 zo dňa 19. 04. 2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 11CoP/42/2016-371 zo dňa 13. 09. 2016, ktorým bolo určené výživné na maloletého.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku II. o trovách konania predstavujúcich odmenu znalca, podala matka maloletého dieťaťa odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny v tejto časti spočívajúcej v rozhodnutí, že matka tieto trovy konania znášať nebude. Poukázala na to, že dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a klinická psychológia dospelých navrhol otec. Súd pri nariadení znaleckého dokazovania uložil otcovi povinnosť zložiť zálohu (preddavok) na znalecké odkazovanie vo výške 400,- eur, čo odôvodnil tým, že mal zo spisu preukázané, že otec je zamestnaný, matka je práceneschopná, poberá nemocenské dávky a invalidný dôchodok vo výške 172,- eur mesačne. V súčasnosti je na polovičnom invalidnom dôchodku a zároveň pracuje na polovičný pracovný úväzok s mesačnou mzdou 320,- eur. Poberá invalidný dôchodok 177,- eur mesačne. Spolu je jej príjem cca 500,- eur mesačne. V čase od 17. 07. 2017 do 30. 06. 2018 bola práceneschopná, kde počas celého roka jej boli vyplácané nemocenské dávky vo výške cca 250,- eur mesačne. Bola nútená si finančné prostriedky požičiavať a navýšila si tiež spotrebný úver, ktorý bol na dokončenie domu. Ani v súčasnej dobe, keď je na polovičnom invalidnom dôchodku, jej finančná situácie nie je dobrá. Naproti tomu otec má podľa matky príjem 460,- eur mesačne a tiež sú mu vyplácané cestovné náhrady 394,- eur mesačne, čo je spolu 854,- eur mesačne. Má teda približne o polovicu vyšší príjem než ona. Otec navyše býva v dvoch bytoch - v C. (ktorého je vlastníkom) a O. P., za ktoré platí náklady a poplatky za bývanie a užívanie. Uviedla tiež, že zverením maloletého do striedavej starostlivosti sa jej znížil príjem o výživné na mal. D. o 100,- eur mesačne, naproti tomu sa otcovi touto úpravou styku znížili výdavky o 100,- eur mesačne, nakoľko mu výživné súd neurčil. Z uvedených dôvodov žiadala o prehodnotenie všetkých skutočností a s poukazom na ust. § 257 C. s. p. o prihliadnutie na dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že považuje za spravodlivé, že súd prvej inštancie na úhradu trov znaleckého dokazovania zaviazal oboch účastníkov konania v jednej polovici. Znalecké dokazovanie, na ktorom trvala matka, v plnom rozsahu preukázalo jeho tvrdenia a vyvrátilo matkine námietky proti návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Znalecký posudok bol, vzhľadom na trvalý nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou, zásadným a rozhodujúcim dôkazným prostriedkom na preukázanie záujmu maloletého dieťaťa vo vzťahu k ním požadovanej striedavej osobnej starostlivosti. Výlučne on musel znášať preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Ich príjmy sú pritom porovnateľné, nemá nijako výrazne vyššiu mzdu oproti matke. Pokiaľ matka argumentuje vyplácanými cestovnými náhradami, ide o preplatenie cestovných náhrad pri výkone práce pre zamestnávateľa v rozsahu, ktorý je daný platnými právnymi predpismi. Nejedná sa o jeho príjem, ide len o preplatenie vynakladaných reálnych cestovných výdavkov za používanie súkromného vozidla pri výkone práce. V ďalšom poukázal na to, že hoci sa počnúc od 06. 09. 2017 staral o syna v režime striedavej osobnej starostlivosti, matke po celú dobu až do rozhodnutia súdu vo veci samej platil súdom určené výživné 100,- eur mesačne. Uhrádzal zároveň všetky hotové výdavky, ktoré boli spojené so starostlivosťou o syna v čase, keď sa nachádzal u neho. Pokiaľ matka uvádza jej výdavky, až do rozhodnutia súdu vo vec samej žila v rodinnom dome v jej vlastníctve s plnoletým synom a jeho priateľkou, ktorí boli zárobkovo činní a nepochybne prispievali aj na náklady bývania. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by sa matka nemala spolupodieľať na nákladoch znaleckého dokazovania v rozsahu, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie.

4. Matka na vyjadrenie otca nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 2 C. m. p., § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku (§ 65, § 66 C. s. p.) a tento podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 36, § 58 C. m. p., pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keď formulácia napadnutého výroku zároveň nezodpovedá ust. § 57 C. m. p.

7. Podľa § 395 ods. 1, 2 C. m. p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 2 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

10. Podľa § 58 C. m. p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré konanie, ako konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, sa prioritne spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku a len v prípade, ak tento neobsahuje osobitnú úpravu, aplikujú sa v zmysle § 2 ods. 2 C. m. p. ustanovenia Civilného sporového poriadku. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Jednou z takýchto oblastí je aj oblasť náhrady trov konania (§ 47 - § 58 C. m. p.). Civilný mimosporový poriadok, na rozdiel od Civilného sporového poriadku, priznanie nároku na náhradu trov konania (pokiaľ tento vznikne), viaže na návrh, s výnimkou trov konania štátu, o ktorých je súd povinný rozhodnúť z úradnej povinnosti, aj bez návrhu. Pretože Civilný mimosporový poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu, ktoré platil, je potrebné na náhradu trov štátu v súlade s čl. 3 ods. 1 C. m. p. aplikovať ostatné ustanovenia C. m. p. upravujúce trovy konania. V zmysle § 58 C. m. p. súd v mimosporovom konaní, na rozdiel od konania sporového, v ktorom sa rozhoduje najskôr o nároku a až následne o výške trov, nerozhoduje zvlášť o nároku a zvlášť o výške trov konania, ale o nároku a o výške trov rozhoduje naraz, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd za účelom posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, uznesením č. k. 15P/150/2013-436 zo dňa 25. 09. 2017 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a za znalkyňu ustanovil Mgr. Miroslavu Durilovú. Súčasne súd uložil otcovi zložiť zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 400,- eur. Uznesením č. k. 15P/150/2013-563 zo dňa 04. 07. 2018 súd priznal znalkyni znalečné v sume 621,68 eur a upravil učtáreň okresného súdu vyplatiť znalkyni po právoplatnosti uznesenia znalečné vo výške 321,68 eur, a to zo zostatku preddavku zloženého otcom dieťaťa vo výške 100,- eur a rozdiel vo výške 221,68 eur z rozpočtových prostriedkov súdu, keď uznesením zo dňa 04. 01. 2018 súd priznal znalkyni preddavok znalečného vo výške 300,- eur, ktorý bol znalkyni vyplatený z preddavku zloženého otcom. Z obsahu spisu už nie je zrejmé, či a kedy bolo znalkyni znalečné učtárňou okresného súdu vyplatené. Úhradou znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu by štátu vznikol nárok na náhradu týchto trov predstavujúcich trovy dôkazu, ktoré hradil.

13. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konštatoval, že trovy konania - odmenu znalca budú znášať rodičia, matka a otec v jednej polovine. Z napadnutého výroku však nie je zrejmé komu súd nárok na náhradu trov konania - odmenu znalca priznal, z ktorého dôvodu napadnutý výrok nespĺňa ani podmienky určitosti a vykonateľnosti rozhodnutia, pričom i súdom prvej inštancie zvolená formulácia „budú znášať“ nezodpovedá vyjadreniu povinnosti v zmysle § 57 C. m. p. Z odvolaním napadnutého výroku zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol nielen o tom, komu nárok na náhradu týchto trov vznikol, ale v rozpore s ust. § 58 C. m. p. nerozhodol ani o výške náhrady trov konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nevyplýva, či súd pri rozhodovaní o náhrade trov v súvislosti so znaleckým dokazovaním skúmal či na strane jednotlivých účastníkov konania nie sú dané okolnosti, na základe ktorých by bolo spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorí z nich a v akom rozsahu.

14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania - odmene znalca zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa bude musieť súd prvej inštancie vysporiadať s tvrdeniami matky uvedenými v odvolaní, rovnako aj s tvrdeniami otca vo vyjadrení k odvolaniu, v nadväznosti na aplikáciu § 55 C. m. p. (ktoré by malo predstavovať obdobu ust. § 257 C. s. p.) a vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s § 57, § 58 C. m. p. tak, aby bolo rozhodnutie súdu určité a vykonateľné.

15. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)