Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/33/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v exekučnej veci oprávnenej: Q.. X. O.Ž., K..: XX.XX.XXXX, O. V. Č.. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská č. 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti povinnému: Gymnázium Poprad, so sídlom Kukučínova č. 4239/1, 058 01 Poprad, IČO: 0161098, v konaní o vymoženie nepeňažnej povinnosti s prísl. - o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 9Er/77/2016-120 zo dňa 20.04.2018, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

2. V odôvodnení uviedol, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 15.03.2016 sa začalo exekučné konanie proti povinnému na vymoženie nepeňažnej povinnosti uloženej rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 10C/118/2007-290 zo dňa 25.10.2010. Uvedeným rozsudkom bola povinnému okrem iného uložená povinnosť upustiť od pracovného znevýhodňovania žalobkyne (oprávnenej) oproti ostatným pracovníkom a od zjavne bezdôvodného osočovania žalobkyne (oprávnenej) pred ostatnými pracovníkmi a zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 350,- Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX dňa 06.07.2016. Súdny exekútor vydal dňa 31.08.2016 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa XX.XX.XXXX. Povinný podal u súdneho exekútora a na pošte dňa XX.XX.XXXX námietky proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonnej lehote (t.j. v 14-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému). Tieto námietky predložil súdny exekútor spolu s listinnými dôkazmi súdu na rozhodnutie dňa 06.10.2016. Povinný zároveň dňa 04.10.2016 doručil súdu ďalšie listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje námietky voči exekúcii.

3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na obsah námietok podaných povinným proti exekúcii, ktorý v nich uviedol, že si nie je vedomý, že by zo strany školy ako zamestnávateľa došlo k pracovnému znevýhodňovaniu oprávnenej oproti ostatným pracovníkom a k zjavne bezdôvodnému osočovaniu oprávnenej pred ostatnými pracovníkmi, t.j. povinný nijako nespôsobil porušenie a neplnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. 10C 118/2007 zo dňa 25.10.2010, a teda nie je tu neplnenie ani právny základ exekúcie. Následne sa povinný vo svojich námietkach venuje kauzálnemu objasneniu jednotlivých konaní, označených oprávnenou za ju pracovne znevýhodňujúcich, a teda porušujúcich povinnosť uloženú mu exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, a to podľa bodov tak, ako ich vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie označila oprávnená. Súd prvej inštancie v bodoch 7 - 11 odôvodnenia rozhodnutia uvádza konkrétne objasnenie jednotlivých bodov povinným, na ktoré odvolací súd odkazuje.

4. Uvedený stav právne posúdil aplikáciou ustanovení § 38 ods. 1, 2, § 50 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Po preskúmaní dôvodov uvádzaných v námietkach povinného proti exekúcii dospel súd prvej inštancie k záveru, že konanie povinného a jeho dôvodnosť vo všetkých vyššie spomínaných predchádzajúcich bodoch bolo zo strany povinného riadne objasnené a vysvetlené, a súd prvej inštancie mal aj z listinných dôkazov, na ktoré poukázal povinný (o. i. Zápisnice o výsledku prešetrenia sťažnosti č. XXXX/ XXXX/UHK-XXX zo dňa 01.07.2015 a Záznamu o výsledku inšpekcie práce Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 02.08.2016) preukázané, že vo vzťahu k oprávnenej nedošlo zo strany povinného uvedeným konaním k pracovnému znevýhodňovaniu oproti ostatným pracovníkom a v konečnom dôsledku jeho konanie, posudzujúc každé jednotlivo a zároveň v ich súhrne v kontexte k preukázaným skutočnostiam, vo vzťahu k oprávnenej nemožno považovať za diskriminačné, a teda porušujúce povinnosť uloženú povinnému rozsudkom č. k. 10C/118/2007-290 zo dňa 25.10.2010 (exekučným titulom). Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú dôvodné, a preto súd prvej inštancie námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. V odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a postupom súdu bola oprávnenej odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd túto neoboznámil s vyjadrením povinného a s listinami, ktoré povinný predložil, na ktoré sa súd vo svojom rozhodnutí odvoláva, čím znemožnil oprávnenej sa vyjadriť k listinám. Vo vzťahu k jednotlivým diskriminačným konaniam zo strany povinného, na ktoré poukázal aj povinný vo svojich námietkach, uviedla nasledovné skutočnosti: V prípade čerpania dovolenky a rozsah dovolenky, ktorá patrila oprávnenej, uviedla, že vo veci bolo vedené súdne konanie pod sp. zn. 9Cpr/8/2016 OS Poprad, kde sa oprávnená musela súdnou cestou domáhať svojich práv na dovolenku na zotavenie, ktorá jej ako zamestnancovi zo zákona patrila. Toto konanie skončilo až uzatvorením mimosúdnej dohody. Je teda zrejmé, že povinný jej vedome ako jedinej zamestnankyni upieral právo na dovolenku na zotavenie, čo zjavne nemožno hodnotiť ako štandardný postup zamestnávateľa voči zamestnancovi. Toto konanie možno vyhodnotiť ako zjavne diskriminačné a až v dôsledku súdneho konania došlo následne k náprave tohto stavu po viac ako 16 mesiacoch. Ako dôkaz k tejto udalosti priložila mimosúdnu dohoda a žalobu vo veci. K nepoverovaniu oprávnenej dozorom na akciách uviedla, že toto tvrdenie v odôvodnení je nepravdivé a preložila v kópii list povinného, ktorý ako dôvod nevysielania oprávnenej na jednotlivé športové akcie uvádza skutočnosť, že táto má nárok na individuálne stravovanie, a je teda pre povinného nákladnejšia ako iní zamestnanci. Je teda zrejmé, že povinný oprávnenú diskriminuje a to aj v súčasnosti v dôsledku jej zdravotného stavu a nároku na individuálne stravovanie, čo je zjavne neprípustné. Čo sa týka kreditov poukázala na skutočnosť, že tieto jej priznal povinný až po viac ako roku na základe opakovaných sťažností a podnetov na B., Q. W., H. V., a na základe záverov porady riaditeľov školy, kde mu bolo jednoznačne vysvetlené, že kreditový príplatok je zákonným nárokom oprávnenej, ktorý jej povinný ako zamestnávateľ nemôže nepriznať, resp. že priznanie kreditového príplatku nie je na ľubovôli zamestnávateľa ale je jeho zákonnou povinnosťou vyplývajúcou zo Zákona č. 317/2009 Z. z. § 47. Poznamenala, že otázka kreditov a otázka druhej atestácie sú dva rôzne nároky, ktoré súd v odôvodnení zmiešal do jedného a zjavne nerozlíšil medzi týmito nárokmi. Nepriznanie kreditov zo strany povinného na základe preukázania ich získania povinný zrealizoval výlučne u oprávnenej. U všetkých ostatných pedagogickým zamestnancoch tieto kredity povinný priznal po ich preukázaní o získaní. Išlo teda o zjavne účelové a diskriminačné konanie zo strany povinného. Ďalej uviedla, že oznámenie zo dňa 05.06.2012, v ktorom povinný označil oprávnenú za pedagogické riziko na pracovisku bolo všeobecne známe medzi všetkými pedagogickými pracovníkmi a tento nebol adresovaný iba predsedníčke ZO ale celému ZO OZ. Zároveň je nesporné, že spolu s týmto oznámením nariadil oprávnenej aj čerpanie 3 mesiacov dovolenky v celku práve s odôvodnením, že táto je pedagogické riziko. Oprávnená teda nečerpala dovolenku na vlastnú žiadosť, ale na priamy príkaz povinného. Z tohto pohľadu ide jednoznačne o diskriminačné konanie, za ktoré oprávnene žiada ospravedlnenie, ktorého sa jej doposiaľ nedostalo napriek tomu, že táto preukázala, že výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, v súvislosti s ktorou bolo vydané oznámenie zo dňa 05.06.2012 bolo zjavne nedôvodné, keďže súd rozhodol o neplatnosti výpovede rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. 12Cpr 13/2012. Akékoľvek tvrdenia zo strany povinného sa preto z tohto pohľadu javia ako účelové a potvrdzujúce diskriminačný postoj k oprávnenej, keď tento nie je ochotný sa ospravedlniť za urážlivé vyjadrenia o pedagogickom riziku oprávnenej. Zároveň poukázala aj na list verejnej ochrankyne práv zo dňa 01.08.2017, v ktorom jednoznačne konštatovala porušovanie práv oprávnenej povinným. Keďže je zrejmé, že povinný napriek rozsudku Okresného súdu v Poprade č. 10C/118/2007 z 25.10.2010 naďalej pristupuje iným - diskriminačným spôsobom k oprávnenej, správa sa k nej inak ako k ostatným zamestnancom, toto jeho konanie možno hodnotiť ako diskriminačné. Preto bolo povinnosťou súdu poskytnúť oprávnenej ochranu v exekučnom konaní, čo však súd preukázateľne bez toho, aby relevantne zistil skutkový stav veci, odmietol. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, námietky povinného zamietnuť a pokračovať v exekučnom konaní až kým nedôjde k náprave diskriminačného konania zo strany povinného voči oprávnenej.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa povinný k oprávnenou podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávneným (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Vo vzťahu k vyhoveniu námietkam povinného proti exekúcii odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len na doplnenie konštatuje:

12. Návrhom zo dňa 15.03.2016 oprávnená požiadala súdneho exekútora Q.. O. F., so sídlom exekútorského úradu W. K. B., o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa XX.XX.XXXX. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom prvej inštancie dňa 06.07.2016 pod číslom XXXX XXXXXX. Súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní vydal dňa 31.08.2016 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa XX.XX.XXXX. Povinný zaslal dňa XX.XX.XXXX námietky proti exekúcii súdnemu exekútorovi. Spolu s doručením námietok súdnemu exekútorovi doručil povinný svoje námietky proti exekúcii aj exekučnému súdu, v ktorých sa na základe vyjadrenia zo dňa 30.09.2016 vyjadruje k jednotlivým skutočnostiam, ktoré boli obsahom návrhu na vykonanie exekúcie, a na základe ktorých malo dôjsť podľa oprávnenej k jej pracovnému znevýhodňovaniu a bezdôvodnému osočovaniu oprávnenej pred ostatnými pracovníkmi.

13. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na obsah tohto vyjadrenia povinného, v ktorom sa v dostatočnom rozsahu vyjadril k jednotlivým sporným konaniam, ktoré preukázal aj predložením príslušnej dokumentácie, na základe čoho možno dospieť k záveru, že došlo k vyriešeniu a odstráneniu možného diskriminačného konania zo strany povinného vo vzťahu k povinnej a v súlade so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že konanie povinného vo vzťahu k povinnej nemožno označiť za porušujúce povinnosť uloženú povinnému exekučným titulom rozsudkom č. k. 10C/118/2007-290 zo dňa 25.10.2010.

14. Oprávnená v odvolaní namietala riešenie sporu pri možnosti čerpania dovolenky a jej patriaci rozsah dovolenky súdnou cestou, z ktorého možno vyvodiť zjavne diskriminačné konanie, pričom sama uvádza, že následne došlo k náprave tohto stavu. Povinný uvedenú skutočnosť v podaných námietkach proti exekúcii zdôvodnil tým, že na podnet oprávnenej bolo konanie povinného v súvislosti s prideľovaním čerpania dovolenky oprávnenou prešetrené zriaďovateľom Š. R. Š. Ú.Y. V. W. S. U. H. V.. Na základe uvedeného prešetrenia H.Á. V. v Zázname zo dňa 02.08.2016 konštatoval záver, že neboli zistené nedostatky v kontrolovanej oblasti a rovnako aj R. Š. Ú. V. W. S. na základe vykonaného prešetrenia v Zápisnici zo dňa 01.07.2015 prijal záver, že podané námietky neboli opodstatnené. Odvolací súd sa stotožnil s uvedenými závermi a odvolaciu námietku oprávnenej posúdil ako nedôvodnú.

15. K námietke oprávnenej o pretrvávajúcom diskriminačnom konaní zo strany povinného z dôvodu jej nepoverovania dozorom na akciách odvolací súd uvádza, že dôvodnosť takého svojho konania povinný v námietkach v dostatočnom rozsahu objasnil tým, že oprávnená bola poverená pedagogickým dozorom v 6 prípadoch, v ďalších 3 prípadoch svoju účasť odmietla a k zmene navrhovaného pedagogické dozoru na akciách dochádza nie len vo vzťahu k oprávnenej, ale aj vo vzťahu k iným zamestnancom, pričom tak dochádza v súlade s plánom práce školy, jej organizačnými, pedagogickými a ekonomickými záujmami.

16. Čo sa týka kreditového systému a oprávnenou namietanému postupu pri prideľovaní kreditov za II. atestačnú skúšku a vykonanie štátnej jazykovej skúšky ma odvolací súd na základe vyjadrenia povinného za to, že k odstráneniu uvedeného rozporu v prípade II. atestačnej skúšky došlo v súlade s platnou legislatívou a rovnako aj k prideleniu kreditov za absolvovanie jazykovej skúšky pristúpil povinný po predchádzajúcom odstránení nejasností v uvedenom postupom. Vo vyššie uvedenej Zápisnici zo dňa 01.07.2015 Odbor školstva Úradu Prešovského samosprávneho kraja na základe vykonaného prešetrenie ani v tomto prípade nekonštatoval pochybenie povinného.

17. Vo vzťahu k vyjadreniam povinného na adresu oprávnenej a oprávnenou uplatňovaného nároku na ospravedlnenie na základe rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cpr/13/2012 odvolací súd poukazuje na to, že pravdivosť uvádzaných tvrdení nebola predmetom dokazovaní v základnom konaní a oprávnenou uvádzaný nárok nebol ako povinnosť uložený povinnému exekučným titulom v tomto konaní.

18. K námietke oprávnenej, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k podaným námietkam, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávnenej. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 50 ods. 2, 3 Exekučného poriadku týkajúce sa konania o námietkach proti exekúcii, v zmysle ktorého je súdny exekútor povinný po doručení námietok účastníkom tieto doručiť súdu a až rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

20. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že oprávnená v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver.

21. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ vyhovel námietkam povinného proti exekúcii z uvedených dôvodov.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii ako vecne správne potvrdil, vrátane osvojenia si dôvodov.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).