Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23C-47-2018.pdf
PDF · 98.97 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: P. P., O.. XX.XX.XXXX, V. P. Č.. XX/X, V., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie istiny 59,65 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 59,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 59,65 € od 24.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.08.2018 sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 59,65 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 59,65 € od 24.06.2017 do zaplatenia titulom porušenia platobnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo zmluvy o úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 - na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca dňa 06.08.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 5045492515/0900, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu a na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky, zastávajúc názor, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu 155,03 €, ktorá pozostávala z istiny v sume 59,65 €, úroku z omeškania v sume 1,04 € a poplatkov v sume 94,34 €. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si v konaní uplatnil výlučne istinu so zákonným úrokom z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 s prílohou č. 1, zmluvou o osobnom účte zo dňa 06.08.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., účinnými od 01.01.2015, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Výzvou banky zo dňa 22.03.2017, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 a Pokusom žalobcu o zmier zo dňa 20.06.2018.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 23C/47/2018 - 71 zo dňa 24.09.2018, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd uznesením č. k. 23C/47/2018 - 80 zo dňa 17.02.2020 platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovaný, ktorý má vykázané doručenie žaloby zákonnou fikciou doručenia, nakoľko na adrese evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky (Plzenská č. 16/1, Bratislava) nebýva a inú adresu skutočného bydliska žalovaného súd šetrením nezistil, sa k žalobe nevyjadril a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Konštatujúc splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s citovaným ustanovením § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka dňa 06.08.2013 uzatvorila so žalovaným ako klientom zmluvu o osobnom účte na dobu neurčitú, na základe ktorej zriadil žalovanému bežný účet č. 5045492515/0900, vydal platobnú kartu k účtu žalovaného, za dohodnutých podmienok a v dohodnutom rozsahu poskytoval elektronické služby k účtu klienta a tiež poskytol žalovanému povolené prečerpanie jeho peňažných prostriedkov na bežnom účte.
7. Listom zo dňa 22.03.2017 právny predchodca žalobcu (banka) oznámil žalovanému, že z dôvodu jeho omeškania so splácaním pohľadávky z nepovoleného debetu na účte, vyplývajúcej zo zmluvy uzatvorenej dňa 31.07.2015, vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka, ktorá ku dňu 21.03.2017 činí 154,27 € a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
8. Banka dňa 30.06.2017 oznámila žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 23.06.2017, postúpila svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia na žalobcu s upovedomením, že pohľadávku banky je možné uhradiť výlučne plnením postupníkovi (žalobcovi).
9. Predžalobnou výzvou, resp. pokusom o zmier zo dňa 20.06.2018 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu v celkovej sume 157,99 € (istina 59,65 €, zákonný/zmluvný úrok 2,96 €, zmluvný úrok 1,04 € a poplatky 94,34 €) najneskôr do 27.06.2018.
10. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE zo dňa 23.06.2017 vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu bol žalovaný v omeškaní s plnením dlhu 691 dní, poslednú úhradu vykonal dňa 19.09.2013 a banka svoju pohľadávku zosplatnila dňa 16.02.2017.
11. Podľa bodu 9.1. veta druhá a tretia Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len „Obchodné podmienky banky“), po poskytnutí povoleného prečerpania banka umožní dlžníkovi využívať povolené prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Banka je oprávnená odmietnuť vykonanie platobného príkazu dlžníka, ak by v dôsledku vykonania takéhoto platobného príkazu došlo k nepovolenému prečerpaniu.
12. Podľa bodu 9.2. Obchodných podmienok banky, banka v prípade, ak dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie na základe úverovej zmluvy inej ako zmluva o povolenom prečerpaní, oznámi dlžníkovi poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v tomto oznámení maximálnu výšku povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať; výšku povoleného prečerpania stanoví banka najmä na základe zhodnotenia bonity dlžníka.
13. Podľa bodu 9.5. Obchodných podmienok banky, povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté alebo dňom ustanoveným
bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania.
14. Podľa bodu 11.1. Obchodných podmienok banky, dlžník splatí pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
15. Podľa § 488 a § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá a druhá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.02.2017 do 30.06.2017 (v čase postúpenia pohľadávky) (ďalej len „ zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.06.2017 do 31.12.2017 (v čase postúpenia pohľadávky) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.
20. Zaoberajúc sa zákonnými podmienkami pre účinné postúpenie pohľadávky, vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ktorá vzhľadom na právne postavenie zmluvných strán (dodávateľ versus spotrebiteľ) má nepochybne charakter spotrebiteľskej zmluvy (ust. § 52 Občianskeho zákonníka), súd zistil, že pôvodný veriteľ - banka bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku spolu s právami s ňou spojenými na žalobcu ako nebankový subjekt, nakoľko prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 preukázal, že aj napriek písomnej výzve banky zo dňa 22.03.2017 žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky (ku dňu 23.06.2017) bol v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu viac ako 90 kalendárnych dní (konkrétne 691 dní) a preto súd konštatuje splnenie ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžadovaných podmienok pre účinné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt.
21. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu súd posudzoval i zákonné podmienky pre možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by vzbudzovala pochybnosť o splnení kumulatívnych podmienok zakladajúcich právo
banky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu. Súd uvádza, že tak spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (postupca) ako aj spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupník) sú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery (postupník na základe Národnou bankou SR udeleného povolenia) v neobmedzenom rozsahu, žalobca zároveň preukázal, že k postúpeniu pohľadávky došlo až po termíne konečnej splatnosti úveru, nakoľko podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zosplatnenie pohľadávky nastalo dňa 16.02.2017 a napokon obsahom Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 preukázal, že banka popri svojej pohľadávke voči žalovanému postúpila na žalobcu aj práva s ňou spojené, t. j. príslušenstvo pohľadávky i práva z akéhokoľvek zabezpečenia. Na základe takto zistených skutočností je zrejmé, že v posudzovanom spore v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nastala zákonná výnimka zo všeobecného zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu a preto banka ako pôvodný veriteľ bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku na žalobcu a tento svoju singulárnu sukcesiu (právne nástupníctvo) riadne preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE zo dňa 23.06.2017, čím mal súd súčasne preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu strán (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
24. Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu strán, na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
25. Napriek nedostatočne a veľmi všeobecne v žalobe opísanému skutkovému a právnemu stavu, zo žalobcom predložených listín vyplýva, že predmetom posudzovaného sporu je pravdepodobne nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z titulu nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte žalovaného, nakoľko prekročil bankou poskytnutý limit povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, ktorý umožňoval žalovanému disponovať peňažnými prostriedkami aj nad rámec aktuálneho zostatku jeho účtu.
26. Súd uvádza, že právny inštitút povoleného prečerpania predstavuje formu - typ úveru a teda dlžníka (klienta banky) popri jeho právu čerpať peňažné prostriedky do určitej povolenej zápornej hodnoty zostatku na platobnom účte zaťažuje i povinnosťou ním čerpané peňažné prostriedky v určitej lehote banke vrátiť spolu s úrokmi.
27. Odhliadnuc od zjavného rozporu v žalobcom deklarovaných skutočnostiach uvedených v ním predložených listinných dôkazoch, keď povolené prečerpanie mala banka poskytnúť žalovanému (po splnení podmienok klienta) už dňom účinnosti zmluvy o bežnom účte, t. j. dňa 06.08.2013 a naproti tomu vo výzve zo dňa 22.03.2017 banka uviedla, že pohľadávka z nepovoleného debetu vznikla až na základe zmluvy uzatvorenej dňa 31.07.2015, z uvedených listín je nepochybné, že právny predchodca žalobcu bankový produkt povoleného prečerpania žalovanému (či už na základe zmluvy o bežnom účte alebo inej zmluvy) skutočne poskytol a napriek absencii akejkoľvek identifikácii úveru v súlade s ustanovením bodu 9. 2. Obchodných podmienok žalovanému oznámil poskytnutie povoleného prečerpania i maximálnu výšku povoleného prečerpania, do ktorej mohol žalovaný povolené prečerpanie využívať.
28. Hoci žalobca absolútne nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť, či žalovaný vôbec povolené prečerpanie využíval a v akom rozsahu, nepreukázal schválený limit povoleného prečerpania, podmienky splácania úveru a ani nedoložil výpis kreditných a debetných obratov na platobnom účte žalovaného, s prihliadnutím na procesnú nečinnosť žalovaného súd podľa ust. § 151 ods. 1 CSP
považoval za nesporný skutkový stav tvrdený žalobcom a síce, že žalovaný v stanovených termínoch splátky úveru riadne a včas neplnil, preto výzvu banky na zaplatenie pohľadávky zo dňa 22.03.2017, ktorú vzhľadom na typ úveru nemožno kvalifikovať ako Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, súd za aplikácie ustanovení bodu 11.1. v spojení s bodom 9.5. Obchodných podmienok banky vyhodnotil ako „Oznámenie o zastavení, resp. zániku povoleného prečerpania“ a dátum 16.02.2017, ktorý veriteľ mylne označil ako deň mimoriadnej splatnosti úveru, sa považuje za deň konečnej splatnosti úveru a od nasledujúceho dňa (od 17.02.2017) sa dostal žalovaný do omeškania s plnením dlhu a veriteľovi vzniklo právo domáhať sa svojej splatnej pohľadávky. Súd konštatuje nespornosť aj, pokiaľ ide o výšku uplatnenej istiny, ktorá sa zhoduje s istinou špecifikovanou tak v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok ako i v predžalobnej výzve.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase údajného vzniku záväzkového vzťahu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody).
32. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil svoj peňažný dlh riadne a včas, dňom nasledujúcim po dni konečnej splatnosti jeho záväzku, ktorý nastal dňa 16.02.2017, sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, a preto od 17.02.2017 žalobcovi vzniklo právo na zákonné úroky z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného, t. j. 0,00 % a preto konštatujúc správnosť výšky žalobcom uplatneného príslušenstva pohľadávky, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním správne určenej sadzbe, avšak nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 24.06.2017 (odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky), súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1 CSP) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
33. Napriek tomu, že žalobca nie veľmi presvedčivým spôsobom si splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a v tejto súvislosti súd apeluje na žalobcu, aby pro futuro nekoncipoval žaloby, ktorých predmetom je pohľadávka z úveru vo forme povoleného prečerpania so všeobecným, vágnym obsahom a dal si záležať na vypracovaní žaloby vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi tak, aby spĺňala požiadavky kladené na žalobcu ako pána sporu (dominus litis) podľa ust. § 132 CSP a teda opísal pre spor rozhodujúce skutočnosti úplne s prihliadnutím na okolnosti danej právnej veci a tieto náležite preukázal, súd však vychádzajúc z procesnej nečinnosti žalovaného dospel k záveru, že žalobcom uplatnené prostriedky procesného útoku predstavujú udržateľný skutkový a právny základ svedčiaci o vecnej a právnej opodstatnenosti uplatneného peňažného nároku, správnosti výšky domáhanej sa istiny i príslušenstva a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
34. Podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol na základe zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.