Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cr/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v právnej veci žalobcu: Estamp Slovakia s.r.o., so sídlom Továrenská 52, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 35 950 765, zast.: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: 1/ QUICK COIN, zzpo, v likvidácii, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 622, 2/ QUICK TRANS s.r.o., so sídlom Papraďová 3, 821 01 Bratislava, IČO: 50 290 037, obaja zast.: JUDr. Peter Bartoš, Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský súd ad hoc rozhodca R.. W. O., so sídlom M. XXX, K. n e m á právomoc rozhodovať spor vedený pod sp. zn. RD/36/2017.

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.06.2017 domáhal, aby súd určil, že rozhodcovský súd R.. W. O., so sídlom M. XXX, XXX XX K. nemá právomoc rozhodovať vo veci RD/36/2017.

2. Žalobu odôvodnil tým, že mu dňa 28.03.2017 bola doručená od odosielateľa ROYAL DEVELOPMENT

- RSDR, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo žaloba žalovaného v 2/ rade spolu s rozhodcovským uznesením o začatí rozhodcovského konania zo dňa 27.03.2017 a s výzvou na vyjadrenie k žalobe. Vzhľadom na neexistenciu rozhodcovskej zmluvy ani rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade namietal žalobca pri prvom úkone nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z tohto dôvodu. Žalovaný v 2/ rade vyjadrením zo dňa 05.05.2017 reflektoval na podanú námietku tak, že sa pokúsil dodatočne preukázať existenciu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Rozhodcovský súd vydal dňa 26.05. uznesenie, ktorým rozhodol, že má právomoc vo veci konať.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že spolupráca medzi ním a žalovaným v 2/ rade prebiehala od roku 2013 pričom obrat zo zmluvnej spolupráce bol v roku 2016 takmer 650 000 Eur. Dňa 28.02.2017 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu a žalovaného v 2/ rade, na ktorom vyšlo najavo, že bývalý zamestnanec žalobcu na pozícii manažér dodávateľského reťazca pán L. H., bytom v M., ktorý ukončil pracovný pomer so žalobcom v januári 2017 mal uzatvorenú dohodu so žalovaným v 2/ rade, obsahom ktorej bolo, že žalovaný v 2/ rade využíval na časť prepráv spoločnosť RR TRANSPORT s.r.o. Žalovaný v 2/ rade sa na tomto stretnutí vyjadril, že p. Chyla žalovaného v 2/ rade vydieral, že pokiaľ tento nepristúpi na takúto dohodu s ním a jeho spoločnosťou RR TRANSPORT, s.r.o. uprednostní pre ďalšie prepravy iného zasielateľa a prepravcu. P. Chyla na základe tejto dohody posielal údaje, ktoré má žalovaný v 2/ rade uviesť vo svojich fiktívnych objednávkach a faktúrach, vrátane ceny za poskytnuté služby, aby boli následne tieto faktúry zaplatené žalobcom. Žalovaný v 2/ rade spôsobil svojim konaním žalobcovi škodu. Výška spôsobenej škody mala byť predmetom diskusie medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, ktorý však po podaní žaloby na rozhodcovský súd odmietol so žalobcom mimosúdne rokovať.

4. Žalovaný v 2/ rade opieral v rozhodcovskej žalobe svoje tvrdenia o existencii rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu výlučne o ustanovenie Všeobecných zasielateľských podmienok QUI CK TRANS, s.r.o. (ďalej „VZP“) konkrétne čl. 14 ods. 14.5/b, 14.5/c a 14.5/d pričom tvrdil, že VZP sú súčasťou základného zmluvného vzťahu a teda zaslaním písomnej, respektíve emailovej objednávky mala medzi žalovaným v 2/ rade a žalobcom vzniknúť pri každej objednávke, písomnej ako aj telefonickej objednávky platná rozhodcovská zmluva. Žalovaný v 2/ rade sa v žalobe obmedzil na konštatovanie, že „Uzatvorením písomnej objednávky, tiež objednávky formou emailovej komunikácie vznikla právoplatná rozhodcovská zmluva v rozsahu dojednaného obchodu podľa § 4 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. VZP QUICK TRANS s.r.o. vymedzujú a upresňujú výklad obchodného zákonníka. Tieto dokumenty mal žalobca k dispozícii v čase vzniku pohľadávky.“ Žalovaný v 2/ rade v tomto momente netvrdil, že rozhodcovská zmluva mala vzniknúť parafovaním VZP p. Chylom na začiatku spolupráce tak ako tvrdil neskôr v ďalších podaniach a ako to tvrdí rozhodcovský súd v rozhodcovskom uznesení. O tom, že žalovaný v 2/ rade predstieral existenciu rozhodcovskej zmluvy svedčí aj to, že až po podaní žaloby doplnil do podpisového vzoru svojich zamestnancov odkaz na VZP. Žalobca pred podaním žaloby nemal vedomosť o existencii VZP ani rozhodcovskej doložky vo VZP. Žalovaný v 2/ rade nepriložil k žalobe žiadnu písomnú rozhodcovskú zmluvu ani vzájomnú písomnú komunikáciu strán, z ktorej by vyplývali obojstranné prejavy vôle uzavrieť rozhodcovskú zmluvu alebo kde by žalobca prejavil vôľu byť viazaný VZP, ktoré mali obsahovať rozhodcovskú doložku. Podľa žaloby a jej doplnenia žalovaným v 2/ rade zo dňa 05.05.2017, žalovaný v 2/ rade tvrdí existenciu a vznik rozhodcovskej zmluvy na základe odkazu na § 4 ods. 3 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní („ZRK“). Po podaní námietky neexistencie rozhodcovskej zmluvy žalovaný v 2/ rade predložil ako reakciu na túto námietku dokument označený ako „Svedecká výpoveď“ podpísaný p. H., vyhotovený dňa 31.03.2017 a podpísaný 04.04.2017, ktorý mal slúžiť na preukázanie existencie rozhodcovskej zmluvy. Ani po účelovom dodatočnom predložení tvrdenej rozhodcovskej zmluvy vo forme parafovaných VZP a svedeckej výpovede p. H. nemohla vzniknúť medzi stranami sporu písomná rozhodcovská zmluva podľa akéhokoľvek ustanovenia § 4 ZRK. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že tieto parafované VZP musel mať žalovaný v 2/ rade k dispozícii aj pri podaní žaloby a neexistuje dôvod na to, aby ich predložil až dodatočne po podaní námietky žalobcom. Zároveň zdôraznil, že VZP neobsahujú dátum podpisu p. H. ani za aký subjekt tieto VZP podpisoval, keďže aj jeho vlastná spoločnosť RR TRANSPORT s.r.o. bola podľa príloh k žalobe obchodným partnerom žalovaného v 2/ rade, ide o iné znenie VZP ako VZP, ktoré žalovaný priložil k žalobe a že žalovaný v 2/ rade pôvodne tvrdil, že rozhodcovská zmluva mala vzniknúť na základe písomných objednávok a objednávok formou emailu a nie na základe parafovaných VZP p. H..

5. K žalobe doložil žalobca žalobu podanú na rozhodcovský súd, rozhodcovské uznesenie - oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzva, oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu, neparafované VZP QUICK TRANS, s.r.o. platné od roku 2016, emailovú komunikáciu medzi žalovaným v 2/ rade a p. H., námietku neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie žalovaného v 2/ rade zo dňa 05.05.2017, dokument označený ako svedecká výpoveď L. H., parafované VZP QUICK TRANS, s.r.o. platné od roku 2016, vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.05.2017, rozhodcovské uznesenie vydané podľa § 38 ZRK, zmluvu o postúpení pohľadávok medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, analýzu výšky škody, oznámenie žalobcu žalovanému v 2/ rade o pohľadávke spôsobilej na započítanie a započítanie vzájomných pohľadávok a výzvu na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému v 2/ rade.

6. Žalovaný v 1/ rade sa k žalobe vyjadril a uviedol, že žalobca sa žalobou domáha, aby súd vykonal „odvolacie konanie“ s novým meritórnym rozhodnutím vo veci a aby posudzoval dôkazné prostriedky, ktoré boli v rozhodcovskom konaní doložené do vydania napadnutého rozhodcovského konania. Návrh na rozhodnutie o právomoci rozhodcovského súdu je pritom výsostne procesné konanie, ktorého predmetom dokazovania je jedine právomoc rozhodcovského súdu. Žalobca neuvádza vo svojom návrhu jediný relevantný dôkaz, ktorý by súvisel s konaním o právomoci podľa § 21 ods. 4 ZRK. Žalobca vo svojom komplikovane odôvodnenom návrhu neuvádza jediný relevantný dôkaz, ktorý by súvisel s konaním o právomoci podľa § 21 ods. 4 ZRK. Celé odôvodnenie návrhu žalobcu je zmätočné a právne irelevantné. Celé odôvodnenie námietky žalobcu sa spája iba s vyhodnotením vecných dôkazov z rozhodcovského konania, ktoré sa týkajú samotnej žalovanej pohľadávky. Žalobca sa špekulatívne snaží zmariť rozhodcovské konanie a sleduje iba jediný cieľ, nezaplatiť žalovanému jeho nespochybniteľné pohľadávky za vykonanú medzinárodnú prepravu, ktoré sú v zmysle Dohovoru č. 11/1975 Zb. jasne preukázané. Je zrejmé, že konanie a motív, ktorý žalobca sleduje, už prekročil rámec obchodného sporu a žalobca zrejme napĺňa skutkovú podstatu trestného činu. Z tohto dôvodu žalovaný v 1/ rade žiada súd, aby na konanie bezvýhradne uplatnil aj ustanovenie § 39 Obč. zák., podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade vznikla v obsahu Všeobecných zasielateľských podmienok QUI CK TRANS, s.r.o. a je uvedená v čl. 14 ods. 14.5/b, 14.5/c a 14.5/d. Uvedené VZP boli súčasťou jednotlivých prepravných zmlúv a boli podpísané zástupcom žalobcu. Táto osoba objednávala a podpisovala jednotlivé prepravné zmluvy. Prepravné zmluvy za žalobcu podpísal jeho poverený pracovník L. H. . G. skutočnosť p. Chyla potvrdil svedeckou výpoveďou zo dňa 31.03.2017 „Spoločnosť Estamp Slovakia s.r.o. mala so spoločnosťou QUICK TRANS s.r.o. uzatvorenú rámcovú zmluvu podľa obsahu Všeobecných zasielateľských podmienok spoločnosti QUICK TRANS s.r.o. Tieto sme si na začiatku spolupráce odsúhlasili, čo je potvrdené aj mojim podpisom na týchto VZP.“ Niet pochybností o existencii platnej rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoci rozhodcovského súdu v konaní RD/36/2017.

8. Žalovaný v 1/ rade z dôvodu právnej istoty vyjadril svoj názor k odôvodneniu návrhu žalobcu a uvádza principiálny právny názor, ktorý je uvedený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/29/2016.

9. Žalovaný v 1/ rade žiadal súd, aby ten podľa princípu prejudiciality podľa § 194 ods. 2 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí návrh žalobcu na preskúmanie rozhodcovského uznesenia zamietol z dôvodu jeho rozporu so zákonom a kogentnými ustanoveniami výkladu § 21 ZRK.

10. K vyjadreniu doložil žalovaný v 1/ rade dokument označený ako svedecká výpoveď zo dňa 31.03.2017 a parafované všeobecné zasielateľské podmienky QUICK TRANS s.r.o.

11. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení vzniesol hmotnoprávnu námietku voči návrhu z dôvodu nepresného určenia okruhu účastníkov rozhodcovského konania. Žalovaný v 2/ rade nie je účastníkom rozhodcovského konania RD/36/2017. Táto skutočnosť je preukázateľne viditeľná aj v napadnutom rozhodcovskom uznesení sp. zn. RD/36/2017. Žalovaný v 2/ rade nemôže vystupovať v žalobe - návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZRK. Žalovaný v 2/ rade od žalobcu v rozhodcovskom konaní nič nepožaduje a preto je irelevantné, aby vystupoval v pozícii žalovaného v tomto konaní. Podľa § 40 ods. 1 ZRK žalobu podáva jeden účastník rozhodcovského konania proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Toto pravidlo platí aj pre podanie návrhu podľa § 21 ods. 4 ZRK. Presné označenie účastníkov konania je pritom základnou podmienkou vykonateľnosti a dôvodnosti samotnej žaloby. Žalobca sa žalobou domáha, aby súd vykonal „odvolacie konanie“ s novým meritórnym rozhodnutím vo veci a aby posudzoval dôkazné prostriedky, ktoré boli v rozhodcovskom konaní doložené do vydania napadnutého rozhodcovského konania. Návrh na rozhodnutie o právomoci rozhodcovského súdu je pritom výsostne procesné konanie, ktorého predmetom dokazovania je jedine právomoc rozhodcovského súdu. Prepravné zmluvy za žalobcu podpísal jeho poverený pracovník L. H.. Túto skutočnosť p. H. potvrdil svedeckou výpoveďou zo dňa 31.03.2017. Niet pochybností o existencii platnej rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoci rozhodcovského súdu v konaní RD/36/2017.

12. K vyjadreniu doložil žalovaný v 2/ rade dokument označený ako svedecká výpoveď zo dňa 31.03.2017 a parafované všeobecné zasielateľské podmienky QUICK TRANS s.r.o.

13. K vyjadreniam žalovaných sa vyjadril žalobca a uviedol, že v žalobe uviedol tvrdenia a dôkazy, ktoré sa v celom rozsahu týkajú posúdenia právomoci rozhodcovského súdu a skutočnosti týkajúce sa toho, že rozhodcovská zmluva nevznikla.

14. V zmysle § 21 ods. 4 ZRK, rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252321'&ucin-k- dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Z uvedeného je zrejmé, že o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhoduje civilný súd v rovnakom rozsahu ako rozhodcovský súd. Žalobca poprel tvrdenia žalovaných o uzavretí platnej rozhodcovskej zmluvy ako aj všetky ostatné tvrdenia uvedené vo vyjadrení v intenciách podanej žaloby.

15. K vyjadreniu doložil žalobca rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/36/2017 zo dňa 28.06.2017, ktorým ad hoc rozhodca R.. W. O. vyhovel žalobe v celom rozsahu, kópiu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, podanie žalobcu na Okresný súd Banská Bystrica, oddelenie posudzovania exekučných návrhov a trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

16. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 uviedol, že súd môže posudzovať napadnutý rozhodcovský rozsudok len z dôvodov uvedených v návrhu v zákonom stanovenej lehote. Zmeškanie procesného úkonu účastníka v zákonom stanovenej lehote v uvedenom prípade neuvedenie dôvodu zrušenia rozsudku v zákonnej lehote má za následok procesnú preklúziu práva. V prípade žalobcu tak uplynutím zákonnej lehota došlo k procesnej preklúzii práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z ďalšieho dôvodu podľa § 40 ods. 1 ZRK. Jedná sa o všeobecný následok zmeškania zákonných lehôt, pričom sa nevyžaduje, aby prekluzívny následok procesných lehôt bol osobitne ustanovený pri jednotlivých procesných právach a úkonoch účastníkov konania. Žalobca nemôže dodatočne rozširovať svoje námietky po uplynutí hmotnoprávnej lehoty 30 dní. Dodatočné vznesenie nového dôvodu voči právomoci rozhodcovského súdu je prípustné len v lehote uvedenej podľa § 21 ods. 4 ZRK. Všetky ďalšie dôvody a hypotézy, ktoré žalobca uviedol po uplynutí 30-dňovej hmotnoprávnej lehoty podľa § 21 ods. 4 ZRK sú prekluzívne neprijateľné a súd na ne nesmie prihliadať. Žalobca je iba nespokojný s tým ako rozhodcovský súd rozhodol. Žalobca sa iba nechce podrobiť rozhodcovskému rozhodnutiu v zmysle § 21 ods. 1 ZRK.

17. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

18. Žalovaný v 1/ rade nikdy so žalobcom nebol v žiadnom obchodnom vzťahu a nemá voči žalobcovi žiadne záväzky. Žalovaný v 1/ rade je postupníkom pohľadávky od spoločnosti QUICK TRANS s.r.o. Tieto pohľadávky nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávky z 19.05.2017. V čase postúpenia pohľadávky žalobca nedisponoval žiadnymi právami, ktoré by postupovanú pohľadávku oslabovali. Všetky údajné nároky, ktoré si začal žalobca po postúpení pohľadávky vymýšľať', sa v žiadnom prípade nemôžu týkať žalovaného v 1/ rade a jeho nárokov, ktoré si uplatnil v rozhodcovskom konaní. Pohľadávka žalovaného v 1/ rade predstavuje nezaplatené medzinárodné prepravy, ktoré vykonala spoločnosť QUICK TRANS s.r.o. pre žalobcu v období od 02.12.2016 do 13.03.2017 v celkovej sume istiny 228 204,- EUR. Na všetky tieto prepravy žalobca riadne vystavil objednávku, čím prišlo k riadnemu uzatvoreniu prepravnej zmluvy. Všetky prepravy spoločnosť QUICK TRANS s.r.0. vykonala. Jednalo sa o automobilové, letecké a námorné prepravy tovaru podľa Dohovoru č.11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Ani žalobca ani príjemca zásielky voči jedinej preprave nevzniesli reklamáciu. Žalobca je dlžníkom žalovaného v 1/ rade. Hypotézy žalobcu (sú zväčša iba osobného charakteru) a jeho rôzne nároky, resp. krivdy, ktoré rozvádza do absurdných rozmerov, sú voči samotnej pohľadávke žalovaného v 1/ rade právne irelevantné.

19. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou QUICK TRANS s.r.o. (pôvodný vlastník pohľadávky) vznikla v obsahu Všeobecných zasielateľských podmienok QUICK TRANS s.r.o. (VZP QUICK TRANS) a je uvedená v čl. 14 ods. 14.5/b, 14.5/c a 14.5/d. Uvedené VZP boli súčasťou jednotlivých prepravných zmlúv a boli podpísané zástupcom žalobcu. Táto osoba objednávala a podpisovala aj jednotlivé prepravné zmluvy. Prepravné zmluvy za žalobcu podpísal jeho poverený zástupca L. H.. Túto skutočnosť L. H. potvrdil v rozhodcovskom konaní svedeckou výpoveďou z 31.03.2017.

20. Rozhodcovskú zmluvu za žalobcu podpísal jeho poverený pracovník, ktorý zároveň aj podpisoval objednávky - prepravné zmluvy. Tento pracovník žalobcu tieto skutočnosti nikdy nespochybňoval. Takáto prax fungovala medzi žalobcom a spoločnosťou QUICK TRANS s.r.o. počas celého obdobia ich spolupráce. Toto oprávnenie svojho pracovníka žalobca prvýkrát spochybnil až v rozhodcovskom konaní.

21. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení uviedol, že nebol účastníkom rozhodcovského konania RD/36/2017 a preto nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný v 2/ rade upozornil na procesné obmedzenie súdu konajúceho v námietke o právomoci rozhodcovského súdu v zmysle § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. V tomto ponímaní iný zákon znamená Zákon č. 244/2002 Z. z. Jeho kogentné ustanovenia majú preto prednosť pred znením a procesným postupom súdu podľa CSP. Nakoľko Zákon č. 244/2002 Z. z. uvádza, že žalobu podáva jeden účastník proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, je potom vylúčené aplikovať v takejto žalobe ustanovenia druhého dielu § 75 - § 85 CSP. Žalobca vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodcovského uznesenia o právomoci rozhodcovského súdu nesprávne určil okruh účastníkov. Nesprávne a v rozpore s okruhom účastníkov, ktorí vystupovali v rozhodcovskom konaní RD/36/2017. V rozhodcovskom konaní RD/36/2017 a v napadnutom rozhodcovskom uznesení RD/36/2017 z 26.05.2017 vystupoval na strane žalobcu iba QUICK COIN, zzpo. Podľa názoru žalovaného mal konajúci súd podľa § 138 („Ak už zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná.“), vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2/ rade. Súd mal preskúmať vecnú legitimáciu účastníkov sporu a porovnať ich s účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Žalovaný v 2/ rade z vyššie uvedených dôvodov žiada konajúci súd, aby vyzval žalobcu podľa § 138 na späťvzatie jeho zjavne bezdôvodnej žaloby voči žalovanému v 2/ rade.

22. Podaním zo dňa 20.06.2018 žalobca informoval súd o vývoji skutkového stavu od posledného úkonu žalobcu v tejto veci, keďže nové skutočnosti jednoznačne preukazujú, že rozhodcovský súd R.. W. O. nemal právomoc rozhodovať vo veci RD/36/2017, teda zdôrazňujú dôvodnosť žalobného návrhu o preskúmanie Rozhodcovského uznesenia zo dňa 26.05.2017 a potvrdzujú, že rozhodcovský súd Ing. W. O. nemal právomoc konať v uvedenom rozhodcovskom konaní.

23. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/36/2017-294 zo dňa 01.03.2018 (ďalej len „Uznesenie“) konajúceho vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v predmetnom rozhodcovskom konaní, prostredníctvom ktorého súd v tejto veci rozhodol tak, že zamietol návrh Žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dôvodu, že uvedený rozhodcovský rozsudok je nulitným rozhodnutím, vydaným absolútne vecne nepríslušným subjektom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, nie je naň možné prihliadať, pretože ako vyplýva z právnej teórie a právnej praxe, rozhodnutie vyhlásené za nulitné neexistuje, od začiatku nespôsobuje právne účinky, nezaväzuje subjekty, ktorých sa týka a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

24. Rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené zák. č. 244/2002 Z.z. stratil dňom 01.01.2017 postavenie rozhodcovského súdu a teda aj právomoc v rozhodcovských konaniach konať a rozhodovať. Neexistencia rozhodcovského súdu a teda nedostatok právomoci je takým závažným nedostatkom konania, že „rozhodcovský rozsudok“, je nutné označiť za nulitné rozhodnutie.

25. Žalovaný v 1/ aj 2/ rade vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu uviedli, že v konaní RD/36/2017 nevystupoval žiaden stály rozhodcovský súd v žiadnom procesnom postavení a toto konanie prebiehalo pred rozhodcovským súdom podľa § 7 ods. 1 ZRK - ad hoc rozhodcom R.. W. O. podľa § 8 ods. 1 ZRK, ktorý bol priamo dohodnutý v rozhodcovskej zmluve. Vybraná právnická osoba nie je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu ale poskytuje technické zázemie rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcovi R.. W. O..

26. K vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že R.. W. O., uvažovaný ad hoc rozhodca, ktorý viedol rozhodcovské konanie, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, je bývalým rozhodcom zrušeného stáleho rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika. Po zrušení stálych rozhodcovských súdov od 01.01.2017 stály rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, v snahe obísť novelu zákona o rozhodcovskom konaní len zmenil dikciu rozhodcovských doložiek tak, že miesto zrušeného stáleho rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo mal spory rozhodovať tzv. ad hoc rozhodca, pričom ako takéhoto ad hoc rozhodcu určil zrušený rozhodcovský súd pre všetky spory pôvodného rozhodcu zrušeného stáleho rozhodcovského súdu - Ing. W.a O..

XX. Ing. Miloš O. pred vyšetrovateľom v trestnej veci iniciovanej E. v súvislosti s vydaným rozhodcovským rozsudkom sám svojou výpoveďou potvrdil obavy o jeho zaujatosti a konflikte záujmov. Ad hoc rozhodca na otázku vyšetrovateľa: „Z. zaplatený súdny poplatok za rozhodcovské konanie? Ak áno, uveďte, kedy, kým a predložte o tom doklad,“ reagoval odpoveďou: „L. poplatok nebol uhradený a žalobca, spoločnosť C. G. s.r.o., má odloženú splatnosť rozhodcovského poplatku. Je to štandardný postup u klientov, ktorí majú viacero rozhodcovských konaní a dlhodobejšie spolupracujú s arbitrážnym centrom. O. odklad je do ukončenia súdnych konaní, v ktorých je rozhodcovské konanie napádané.“

XX. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že rozhodca hovoril o strane konania ako o svojom „klientovi“, ktorému poskytuje zvýhodnené podmienky, ako napríklad odloženie splatnosti poplatku za rozhodcovské konanie, napriek tomu, že od E. zaplatenie poplatku vyžadoval. G. spriaznenej strane konania umožňuje viesť rozhodcovské konanie prakticky bez rizika, zároveň rozhodca s jeho „klientom“, stranou konania, predpokladajú napadnutie rozhodcovského rozsudku, skúšajú, či rozhodcovský rozsudok „prejde“ cez exekučný súd a až v prípade úspechu a vymoženia sumy si rozhodca vezme svoj podiel z úspešne vymoženej sumy.

XX. Rozhodca zároveň počas uvedeného výsluchu pod prísahou nazval stranu konania klientom „arbitrážneho centra“, čo potvrdzuje, že rozhodcovské konanie vnímal ako konanie vedené arbitrážnym centrom, nie jeho osobou ad hoc rozhodcu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovské konanie bolo vedené ako inštitucionálna arbitráž, teda že bolo vedené zrušeným stálym rozhodcovským súdom. Už samotné začlenenie rozhodcovskej doložky do všeobecných zasielateľských podmienok popiera zmysel ad hoc arbitráže a na každú takto uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu by malo byť nazerané ako na absolútne neplatnú pre jej rozpor so zákonom. V prípade uvedenia rozhodcovskej doložky do podmienok, ktoré by mali zaväzovať vždy tú istú stranu, ktorá rozhodcovskú doložku do všeobecných zasielateľských podmienok a vždy odlišnú protistranu, ktorá by k týmto zverejneným podmienkam len pristúpila, nie sú vytvorené podmienky pre nestranné rozhodnutie rozhodcovského súdu, keďže je zrejmé, že ak by rozhodca rozhodoval proti subjektu, ktorý si ho uviedol do všeobecných podmienok, tento subjekt by si rozhodcu z podmienok odstránil, čo by znamenalo, že by rozhodca nemohol ďalej profitovať z poplatkovej povinnosti súvisiacej s vedením rozhodcovského konania. U. rozhodcovskej doložky do všeobecných podmienok s predpokladom, že ten istý rozhodca bude rozhodovať rôzne spory medzi vopred neurčeným a neznámym okruhom strán sporu popiera zmysel ad hoc arbitráže a vykazuje všetky znaky inštitucionálnej arbitráže.

XX. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný najprv predložil na preukázanie vzniku rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, na základe čoho rozhodcovský súd založil svoju právomoc konať v tejto veci, iné O. zasielateľské podmienky, v inom znení, nepodpísané p. H.. Žalovaný doložil tieto iné, ďalšie VZP, tentokrát parafované p. H., do spisu až po námietke neexistencie a neplatnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy zo strany Žalobcu. Ak by aj zjavne účelové a dodatočne vykonštruované uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v podobe VZP, bez zjavných protichodných prejavov vôle je možné považovať za platné uzatvorenie písomnej rozhodcovskej zmluvy, takáto rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, keďže je neurčitá. V zmysle konštantnej judikatúry a v zmysle konštantných názorov odbornej právnickej verejnosti, môže byť právomoc rozhodcovského súdu založená len písomnou rozhodcovskou zmluvou. Každá písomná zmluva musí obsahovať podstatné náležitostí - označenie zmluvných strán - parafované VZP, takúto kvalitu písomnej zmluvy nemajú. Žalovaný mal obchodný vzťah aj so spoločnosťou, ktorej bol p. Chyla konateľom. Z podpísaných VZP nevyplýva, za ktorý subjekt by mal p. Chyla VZP podpísať. X. udelená „svedecká výpoveď“ nedokáže „zhojiť“ chýbajúcu podstatnú náležitosť na písomnom vyhotovení zmluvy.

31. Legitímne vyhotovenie „svedeckej výpovede“ p. H. bolo tiež spochybnené v prebiehajúcom trestnom konaní. Rozhodca R.. W. O. počas jeho výsluchu v trestnom konaní na otázku vyšetrovateľa , či Pozná osobu L. H., uviedol, že pána H. pozná z rozhodcovského konania, lebo ho vyzval na svedeckú výpoveď, ktorú mu aj poskytol.

32. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodca tvrdí, že vyzval p. H. na svedeckú výpoveď, ktorú mu aj poskytol, kdežto p. H. tvrdí, že mu meno rozhodcu nič nehovorí a rozhodcu nepozná. Vzhľadom na rozsiahly text svedeckej výpovede a jej konkrétne zameranie je absurdné, aby p. H. skutočne uvedenú svedeckú výpoveď poskytol a nevedel ani komu a pre aké účely ju poskytuje. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že ide o dôkaz, na ktorý nemožno v konaní prihliadať.

33. Na pojednávaní dňa 31.01.2019 strany sporu predniesli podstatný obsah svojich doterajších rozsiahlych písomných vyjadrení.

34. Z VZP doložených žalovaným 2/ v rozhodcovskom konaní k rozhodcovskej žalobe, súd zistil, že tieto nie sú nikým podpísané.

35. Z VZP doložených žalovaným 2/ v rozhodcovskom konaní po podaní námietky nedostatku právomoci, súd zistil, že tieto sú podpísané pravdepodobne p. H. bez uvedenia za aký subjekt VZP podpísal a bez uvedenia dátumu podpisu.

36. Zo „Svedeckej výpovede“ súd zistil, že p. H. mal VZP žalovaného 2/ podpísať v mene žalobcu.

37. Zo zápisnice z výsluchu svedka R.. W. O. v trestnom konaní ČVS: KRP-102/2-VYS-NR-2017 súd zistil, že tento vypovedal, že p. H. vyzval na podanie svedeckej výpovede v rámci rozhodcovského konania.

38. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2002 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

39. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2002 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

40. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2002 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

41. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2002 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

42. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2002 do 31.12.2014, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30. 6.2009'>.

43. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2017, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

44. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2017, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

45. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2017, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252321'&ucin-k-dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

46. Žalovaný v 2/ rade namietal v konaní pasívnu legitimáciu z dôvodu, že v priebehu rozhodcovského konania došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania na žalovaného v 2/ rade. Z priloženého spisového materiálu súd zistil, že žalobu v konaní RD/36/2017 podávala spoločnosť QUICK TRANS s.r.o., teda žalovaný v 2/ rade. Taktiež v rozhodcovskom uznesení, ktorým rozhodca oznamoval začatie rozhodcovského konania bol ako žalobca označený žalovaný v 2/ rade. V zmysle § 21 ods. 4 ZRK môže účastník rozhodcovského konania, ktorý v tomto konaní podal námietku nedostatku právomoci rozhodcu do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Žalobca podal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu dňa 06.04.2017. V čase podania tejto námietky bola žalobcom v rozhodcovskom konaní spoločnosť QUICK TRANS s.r.o., teda žalovaný v 2/ rade. Až po podaní námietky v rozhodcovskom konaní rozhodol rozhodca uznesením zo dňa 24.05.2017 o zmene strany sporu na strane žalobcu tak, že povolil, aby QUICK COIN, zzpo vstúpila do rozhodcovského konania sp. zn. RD/36/2017 namiesto pôvodného žalobcu QUICK TRANS s.r.o. Vzhľadom k tomu, že súd rozhoduje o námietke žalobcu podanej v rozhodcovskom konaní môžu vzniknúť pochybnosti o tom kto mal byť v súdnom konaní označený ako žalovaný. Teda, či mal žalobca označiť ako žalovaného QUICK TRANS s.r.o., ktorý bol žalobcom v čase podania námietky alebo QUICK COIN, zzpo, ktorý bol na základe singulárnej sukcesie žalobcom v čase podania žaloby na všeobecný súd. V prípade pochybností je teda podľa názoru súdu možné žalovať pôvodného účastníka ako aj právneho nástupcu.

47. Žalobca podal žalobu na súd v súlade s ust. § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002, t. j. v zákonnej lehote 30 dní od doručenia uznesenia, ktorým rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. W. O. rozhodol, že bude pokračovať v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/36/2017, čím nevyhovel žalobcovi a jeho námietke nedostatku právomoci.

48. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

49. Súd poukazuje podľa čl. 2 ods. 2 na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/245/2010, podľa ktorého rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

50. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade existoval obchodnoprávny vzťah a žalovaný v 2/ rade vykonával na základe telefonických, resp. e-mailových objednávok prepravné resp. zasielateľské služby. V konaní žalovaní uviedli, že medzi stranami bola uzavretá rámcová zmluva na základe ktorej sa následne objednávky zasielali a služby realizovali avšak do spisu nebola doložená jej písomná forma a teda súd vychádza z toho, že ani v písomnej podobe neexistovala a taktiež neexistovala ani žiadna písomná zmluva k jednotlivým prepravám. V konaní bolo sporné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou žalovaným v 2/ rade ako právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade a žalobcom. Žalovaní odvodzovali právomoc súdu zo Všeobecných zasielateľských podmienok žalovaného v 2/ rade, pričom tieto VZP mali byť podľa tvrdenia žalovaných podpísané poverenou osobou p. L. H. v mene žalobcu a žalobca mal byť s týmito VZP oboznámený a mal poznať ich obsah. Túto skutočnosť žalovaní preukazovali „svedeckou výpoveďou“ p. L. H.. V konaní bolo preukázané, že p. H. bol do januára 2017 zamestnancom žalobcu v pozícií manažér dodávateľského reťazca a taktiež nebolo spochybnené konanie p. H. počas jeho pôsobenia u žalobcu spočívajúce v tom, že bez vedomia žalobcu napriek zákazu konkurencie vykonávala niektoré prepravy spoločnosť p. Chylu RR TRANSPORT s.r.o. pričom tieto prepravy uhradil žalobca žalovanému v 1/ rade napriek tomu, že tento ich nevykonal. Práve aj tieto prepravy boli predmetom rozhodcovského konania. Žalovaný v 2/ rade k žalobe doložil VZP žalovaného v 2/ rade, ktoré neboli podpísané a ich platnosť a účinnosť je od roku 2016. Po vznesení námietky nedostatku právomoci doložil žalovaný v 2/ rade VZP, ktoré sú taktiež platné od roku 2016 avšak nie sú obsahovo ani formou totožné s VZP, ktoré boli doložené k žalobe. Napríklad v VZP doložených k žalobe bolo v čl. 1 bod 1/a uvedené: „Tieto Všeobecné zasielateľské podmienky spoločnosti QUICK TRANS s.r.o. so sídlom Popraďová 3, 821 01 Bratislava, IČO: 50290037, zapísaná v Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 115829/B...“ pričom vo VZP, ktoré boli následne predložené po podaní námietky nedostatku právomoci bolo v v čl. 1 bod 1/a uvedené: Tieto Všeobecné zasielateľské podmienky spoločnosti QUICK TRANS s.r.o. so sídlom Lúky 1116/28, 952 01 Vráble, IČO: 50290037, zapísaná v Banská Bystrica, odd. Sro, vl. č. 29684/S...“.

51. Žalovaní preukazovali podpísanie VZP žalobcom svedeckou výpoveďou p. H., ktorý mal byť oprávnenou osobou konať za žalobcu aj ohľadom podpísania VZP. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že túto listinu nie je možné považovať za svedeckú výpoveď vzhľadom ku skutočnosti, že p. H. nebol poučený o následkoch krivej výpovede. Ide teda len o listinný dôkaz. K tomuto dôkazu súd uvádza, že p. H. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti RR TRANSPORT s.r.o. a to od roku 2015 a s predmetom činnosti: nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy, medzinárodná preprava tovaru po ceste v prenájme alebo za úhradu a iné. Žalovaný v 2/ rade nepoprel, že medzi ním a spoločnosťou RR Transport s.r.o. bol taktiež zmluvný vzťah a táto spoločnosť vykonávala pre žalovaného v 2/ rade prepravy. Ako vyplýva zo svedeckej výpovede svedka R.. W. O. v trestnom konaní ČVS: KRP-102/2-VYS-NR-2017, v ktorom bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede svedok uviedol, že p. H. pozná z rozhodcovského konania, pretože ho vyzval na svedeckú výpoveď, ktorú mu aj poskytol. Rozhodcovská žaloba bola na rozhodcovský súd podaná dňa 22.03.2017, resp. bola tohto dňa datovaná a dňa 27.03.2017 bolo vydané rozhodcovské uznesenie o začatí rozhodcovského konania. V žalobe nebol navrhnutý žiaden dôkaz, ktorý by mal rozhodca vykonať a teda ani návrh na vypočutie svedka. Dokument označený ako „Svedecká výpoveď“ bol p. Chylom spísaný dňa 31.03.2017. V tento deň však ad hoc rozhodca nemohol mať ako nestranný rozhodca vedomosť o existencii osoby pána H. nakoľko jeho meno sa v žalobe nespomína. Pokiaľ ad hoc rozhodca vo svojej výpovedi uviedol, že vyzval p. H. na podanie svedeckej výpovede, nie je súdu zrejmé kedy a na základe akej skutočnosti k tomu došlo nakoľko v zmysle § 27 ods. 1 ZRK rozhodcovský súd vykoná len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania a ku dňu spísania „Svedeckej výpovede“ takýto dôkaz navrhnutý nebol.

52. Žalobca k podanej žalobe navrhol súdu v prípade pochybností výsluch svedka L. H.. Na pojednávanie nariadené dňa 31.01.2019 svedok volaný nebol napriek tomu sa dostavil v sprievode právneho zástupcu žalovaných a konateľa žalovaného v 2/ rade.

53. Žalovaní odvodzovali právomoc rozhodcovského súdu od parafovaných O. p. H.. Z tejto parafy nie je však zrejmé v mene akého subjektu p. H. VZP podpísal a ani čas ich podpisu. Pán H. mohol podpísať VZP nie len za žalobcu ale aj za spoločnosť RR Transport, s.r.o. prípadne ako fyzická osoba. Čo sa týka „Svedeckej výpovede“ tento dôkaz nepovažoval súd za hodnoverný vzhľadom na okolnosti jeho vzniku a vzťahu p. H. k spoločnosti žalobcu ako aj na jeho vlastné podnikateľské aktivity vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Taktiež nie je zrejmé, na koho podnet bola „svedecká výpoveď“ p. H. vyhotovená a akým spôsobom sa dostala do rozhodcovského spisu. Z uvedených dôvodov nepovažoval ani za potrebné p. H. ako svedka vypočuť, nakoľko žalobca na jeho výsluchu netrval , žalovaní výslovne jeho výsluch nenavrhol a súd mal a má výrazne pochybnosti o hodnovernosti jeho prípadnej svedeckej výpovede.

54. Súd vychádzal z ust. § 4 ZRK, pričom táto úprava rozhodcovskej zmluvy je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu. Táto formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. Žalovaný nepreukázal, že tieto VZP boli dohodnuté v čase uzavretia záväzku, nedoložil spoločnosťou žalobcu podpísané VZP, pričom samotná zmluva, ktorej súčasťou mali byť tieto VZP bola dohodnutá ústnou formou, čo nebolo sporné. Je neobvyklé, aby k hlavnej zmluve, ktorá bola uzavretá ústne, boli písomné všeobecné zasielateľské podmienky. Z § 273 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám zmluvy známe, alebo boli priložené k návrhu zmluvy. Avšak žalovaný nepreukázal, že na ústnu rámcovú zmluvu sa vzťahovali písomné všeobecné zasielateľské podmienky, že by boli žalobcovi známe.

55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nepovažoval dodatočne doložené VZP parafované p. H. bez uvedenia dátumu a subjektu, za ktorý mal tieto VZP podpísať za platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu resp. rozhodcovskú doložku medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade.

56. Čo sa týka návrhu žalovaného v 2/ rade, ktorým žiadal súd, aby na konanie bezvýhradne uplatnil aj ustanovenie § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v 2/ rade za takýto právny úkon považoval návrh žalobcu na rozhodnutie o námietke právomoci, je potrebné poukázať na ust. § 34 Obč. zák., podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú a podanie žaloby za právny úkon ako je definovaný v tomto zákonnom ustanovení rozhodne považovať nemožno.

57. Taktiež k námietke žalovaných, že v priebehu konania nie je možné rozširovať dôvody nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a že toto konanie nie je odvolacím konaním ale konaním o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, súd uvádza, že vo svojich vyjadreniach žalobca uvádza skutkové tvrdenia preukazujúce existenciu dôvodu nedostatku právomoci uvedeného v jeho námietke pričom nedochádza k zmene dôvodu a ktorým od samého počiatku je neexistencia rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Čo sa týka tvrdení, ktoré uvádzal žalobca v neskorších podaniach a mohli by byť považované za rozšírenie návrhu po uplynutí prekluzívnej 30-dňovej lehoty, k týmto skutkovým tvrdeniam a dôvodom súd neprihliadal. Preto sa súd v konaní zaoberal len existenciou platnej rozhodcovskej zmluvy.

58. Žalovaní nepredložili žiaden iný dôkaz, z ktorého by vyplývalo uzavretie rozhodcovskej doložky tak ako to má na mysli zákon o rozhodcovskom konaní. Z dôvodu absencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky uzavretej medzi stranami sporu, súd preto návrhu žalobcu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.