Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/289/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcov: 1./ S.. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, D., 2./ D. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., obaja v konaní zastúpení: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 51, IČO : 47 231 157 proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o určenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 17C/241/2016-86 zo dňa 7. júna 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že na pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX K., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX K., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/ XX o výmere XXXX K., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., obec D., mestská časť W., okrem D. X., je vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom v prospech vlastníkov pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX K., zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., obec D., mestská časť W., okres D. X., a rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX K., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., obec D., mestská časť W., okrem D. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobcom 1./ 2./ priznal náhradu trov konania.

1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcov, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo žalobkyňa 1./ nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojej matky S.. A. Š. zo dňa 29.04.2014 a žalobca 2./ na základe darovacej zmluvy od žalobkyne 1/. Pred momentom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami užívali a vlastnili nehnuteľnosti rodinní príslušníci žalobkyne 1./ sústavne od roku XXXX, kedy bol rodinný dom skolaudovaný. Počas tohto užívania všetci vlastníci predmetnej nehnuteľnosti využívali ako prístupovú cestu komunikáciu vedúcu od miestnej komunikácie až po rodinný dom s tým vedomím, že táto komunikácia slúži ako prístup k ich rodinnému domu, dobromyseľne, domnievajúc sa, že vecné bremeno bolo zriadené už pri výstavbe rodinného domu na zabezpečenie prístupu a umožnenie užívania rodinného domu. Tomuto záveru svedčí aj skutočnosť, že pôvodný vlastník / stavebník / rodinného domu bol zamestnanec Železníc Slovenskej republiky, rovnako pozemok pod rodinným domom bol v správe Železníc Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu dostal stavebník možnosť postaviť rodinný dom s následnou možnosťou odkúpenia pozemku pod rodinným domom a s právom prechodu a prejazdu cez priľahlé pozemky. Správca majetku štátu nikdy nenamietal skutočnosť, že vlastníci predmetného domu majú právo prechodu cez priľahlé pozemky vo vlastníctve štátu. V prípade, že by sa súd nestotožnil s názorom vydržania vecného bremena, navrhli súdu, aby zriadil na predmetných pozemkoch vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v prospech žalobcov. Tento alternatívny petit žaloby odôvodnili tým, že Železnice SR ako správca majetku štátu prejavili v roku 2014 záujem o pozemky využívané ako prístup k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcov k susediacim rodinným domom a podmienili ich užívanie uzatvorením nájomných zmlúv. Pôvodná vlastníčka, matka žalobkyne 1./, zaslala dňa 11.02.2014 list, v ktorom žiadala o preverenie správnosti vytýčenia hraníc a o prenájom a následný predaj pozemku parc. č. XXXX v správe železníc, ale zároveň upozornila na skutočnosť, že pozemok je využívaný od roku 1920 ako prístupová cesta. Motívom jej návrhu na nájom a odkúpenie pozemku bola skutočnosť, že potrebovala čo najrýchlejšie zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam z dôvodu rekonštrukcie a mimosúdnou cestou bola ochotná tieto pozemky odkúpiť, prípadne za svoje právo prechodu aj zaplatiť. Žalovaný však odpredaj pozemkov odmietol a trval výlučne na uzatvorení nájomnej zmluvy. Žalobcovia boli preto nútení uzavrieť dňa 30.10.2014 nájomnú zmluvu predmetom ktorej bol odplatný prenájom nehnuteľností: časť pozemku parcelné číslom XXXX/XX o výmere XXX K. , časť pozemku parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX K., podiel na spoločnej prístupovej ceste a okolitom pozemku (časť pozemku na parc. č. XXXX/XX o výmere XX K., časť pozemku na parc. č. XXXX/XX o výmere XX K., časť pozemku na parc. č. XXXX/XX o výmere XX K.), spolu o výmere XX K.. Účelom uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy bolo to, aby žalovaný ako správca majetku štátu nezačal brániť jednotlivým vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorým je možný prístup len cez parcely vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia uviedli, že aj napriek presvedčeniu o existencii ich práva prechodu a prejazdu nemali v tomto prípade na výber a uzatvorili nájomnú zmluvu na zabezpečenie prístupu k ich rodinnému domu hlavne z dôvodu, že ide o jedinú prístupovú cestu.

1.2. Vec právne posúdil ustanovení § 151n ods.1 ; § 151o ods.1 ; § 130 ods. 1 ; § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho konštatoval, že žalobcovia vydržali právo prechodu a prejazdu spolu so svojimi právnymi predchodcami, pretože pozemky užívali dlhšie ako 10 rokov, išlo o spôsobilý predmet vydržania, boli pri držbe dobromyseľní viac ako 10 rokov počas celej zákonom ustanovenej doby, a žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil a nevyvrátil domnienku ich dobromyseľnosti.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

2. Rozsudok odvolaním napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcovia ako dôvod svojej dobromyseľnosti uvádzali, že toto právo vykonávali už ich právni predchodcovia, neuviedli však žiaden dôkaz, že ich právni predchodcovia nadobudli právo vecného bremena, pritom už v období odkedy tvrdia, že ich právni predchodcovia právo vykonávali (rok 1922), sa na vznik vecného bremena vyžadovala písomná zmluva. Listy so žiadosťou o zriadenie vecného bremena adresované žalovanému, ktoré boli v konaní predložené žalovaným dostatočne preukazujú, že žalobcovia dobromyseľní neboli. Žalobcovia sami nevedeli ani len konkretizovať titul, na základe ktorého by im právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo. Tvrdenie žalobcov, že už pri výstavbe rodinného domu bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu neobstojí, nakoľko daná okolnosť nie je uvedená v žiadnej zmluve a žalobcovia o existencii takéhoto práva nepresvedčili. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať cez pozemok nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že si boli vedomí toho, že neexistuje žiadny právny titul na základe ktorého by vecné bremeno vzniklo. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a súd rozhodol len na základe ich tvrdení nepodloženými žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. 2.1. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie. Tvrdí, že podmienka dobromyseľnosti ako jeden zo základných predpokladov nebola splnená. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalobcovia by mali uviesť o ktorý, inak spôsobilý titul nadobudnutia práva by malo ísť. Uvedené vo svojom uznesení sp. zn. 3 Cdo 17/2016 deklaroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008).Tvrdenia žalobcov, že pozemky pare. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX slúžili nielen ako prístupová komunikácia k rodinnému domu žalobcov, ale aj k všetkým rodinným a bytovým domom v ich susedstve súd neposúdil správne, nakoľko kto užíva cudzí pozemok v presvedčení, že ide o verejnú cestu, nie je oprávnený v držbe práv zodpovedajúceho vecnému bremenu (NS sp. zn. 2 Cdon 1728/1997: Soudní rozhledy 2000 č.2). 2.2. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že súd síce žiadosť o zriadenie vecného bremena nevyhodnotil ako pretrhnutie alebo spočinutie vydržacej doby, ale ďalšími podmienkami vydržania u jednotlivých právnych predchodcov žalobcu podľa v tom období platnej a účinnej právnej úpravy týkajúcej sa vydržania práva vecného bremena, sa však súd ani nezaoberal. Je nevyhnutné si uvedomiť, že na pozemku reg. C KN parc.. č. XXXX/XX sa nachádza verejná komunikácia, na ktorej nemôže byť vecné bremeno zriadené a výmera parciel uvedených vo výroku rozhodnutia sa nezhoduje s výmerou uvedenou v katastri nehnuteľností. Taktiež výrok neobsahuje špecifikáciu cez ktorú časť pozemku má žalobca chodiť avšak z povahy veci tým, že ide o právo k cudzej veci však vyplýva, že cesta cez pozemok, ktorého vlastníkom je žalovaný musí byť vedená tak aby čo najmenej zasahovala do práv vlastníka pozemku. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Žalobcovia 1./,2./ sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušiť, keďže postupom prvoinštančného súdu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

5. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhajú určenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom vydržaním, alternatívne aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v prospech žalobcov. 6. Súd prvej inštancie stroho v zdôvodnení napadnutého rozsudku (pozri odsek 18.) uviedol, že žalobcovia „vydržali právo prechodu a prejazdu spolu so svojimi právnymi predchodcami“ prijaté právne závery ktoré nemajú nielen podklad vo vykonanom dokazovaní, ale ani nekorešpondujú s ustálenou judikatúrou. 7. Odvolací súd poukazuje na záver, vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Cdo 110/2010, v zmysle ktorého „predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, §134 Občianskeho zákonníka). Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je v dobrej viere, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí“. 7.1. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7 MCdo 4/2013 konštatoval, že „oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby“. 7.2. Skutočnosť, že právny subjekt užíva cudziu vec so súhlasom jeho vlastníka, hoci aj dlhú dobu, nemusí ešte sama osebe viesť k záveru, že tento subjekt je oprávneným držiteľom; z uvedených dôvodov nemôže dôjsť k vydržaniu ani vlastníckeho práva, ani vecného bremena .Rovnako tak ústny súhlas vlastníka s prechádzaním cez jeho pozemok nemôže byť právnym dôvodom oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva (Rozhodnutia NS ČR z 25. 9. 2006 , sp. zn. 22 Cdo 2241/2005). 7.3. Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí s ústnou informáciou prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľností a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, aby si existenciu tohto práva, príp. právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil (Rozhodnutie NS ČR z 18. 2. 1999, sp. zn. 2 Cdon 431/1996).

8. Z vyššie uvedených záverov ustálenej súdnej praxe vychodí, že k dosiahnutiu úspechu žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že žalobcovia chodia po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok s vedomím žalovaného, ktorý im v práve prechodu nebráni, ale musia konkretizovať titul, na základe ktorého im právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo, alebo riadne na nich prešlo, pričom ústna informácia, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je sama o sebe spôsobilá založiť dobromyseľnosť nadobúdateľa. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o tzv. výprosu (precarium), t. j. bezodplatné vykonávanie práva, alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Žalobcovia ako dôvod svojej dobromyseľnosti uviedli, že toto právo vykonávali už ich právni predchodcovia a to od roku 1922, kedy bol rodinný dom skolaudovaný domnievajúc sa, že vecné bremeno bolo zriadené už pri výstavbe rodinného domu. Tomuto záveru svedčí údajne skutočnosť, že stavebník domu bol zamestnancom Železníc SR. Ako zamestnanec dostal možnosť postaviť rodinný dom na pozemku Železníc, s následným odkúpením pozemku pod rodinným domom a s právom prechodu a prejazdu cez priľahlé pozemky (bod II. žaloby ; odsek 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Ak totiž žalobcovia tvrdia, že právo vecného bremena bolo zriadené už pri výstavbe rodinného, bolo ich povinnosťou tieto skutočnosti dôkazne preukázať. Treba dôsledne rozlišovať medzi tvrdením dobromyseľnosti a jej preukázaním, resp. medzi tvrdením oprávnenej držbe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a preukázaním tejto oprávnenej držby. Ako dôkaz žalobcovia navrhli pripojiť dokumenty tvoriace katastrálny operát a zbierku listín týkajúce sa nehnuteľností na LV č. 3040 pre katastrálne územie Rača. Súd prvej inštancie Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor požiadal o zapožičanie týchto listín, avšak k vykonaniu týchto dôkazov podľa § 204 C.s.p. nedošlo. V rozhodnutí napadnutého rozsudku rovnako absentuje zdôvodnenie prečo k vykonaniu tohto dôkazu, napriek jeho obstaraniu zo strany súdu neprišlo. Z obsahu spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcov dňa 19. 04. 2017 (č.l. 54) si vyžiadala fotokópie úradných listín poskytnutých Okresným úradom -katastrálny odbor, avšak bez toho, aby odkázala nato, či nimi preukázala skutočnosti v žalobe tvrdiace. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie o vydržaní vecného bremena, ktoré malo byť zriadené už pri výstavbe rodinného domu do takej miery, že iba na podklade tvrdenia, bez splnenia dôkaznej povinnosti žalobe vyhovel. Keďže súd prvej inštancie nevykonal žalobcami navrhnutý jediný dôkaz, od existencie ktorej odvodili titul na základe ktorého im právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo, nemohol reálne pri svojom rozhodnutí vychádzať z relevantných listinných dokladov ktoré tvoria súčasť resp. prílohu spisu, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý zviedol súd prvej inštancie aj k predčasným právnym záverom. 9. Súd prvej inštancie nezadefinoval na základe akého konkrétneho titulu sa žalobcovia domnievajú že sú dobromyseľní pri nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, ktoré konkrétne osoby (nie osoby bližšie neurčené, t.j. právni predchodcovia žalobcov) boli držiteľom tohto konkrétneho práva, či neprerušene pre seba aj fakticky toto právo vykonávali, či boli počas plynutia celej doby dobromyseľní v tom, že sú jeho oprávnenými vykonávateľmi. Súd prvej inštancie neskúmal a potom logicky ani nemohol určiť okamih rozhodujúci pre začatie plynutia vydržacej doby, t.j. ku ktorému okamihu mali byť splnené podmienky vydržania práva vecného bremena a konkrétne u ktorého z predchodcov, rovnako ako kedy a u ktorého konkrétneho právneho predchodcu žalobcov vydržacia doba uplynula. Súd prvej inštancie sa podmienkami vydržania u jednotlivých právnych predchodcov žalobcov podľa v tom období platnej a účinnej právnej úpravy týkajúcej sa vydržania práva vecného bremena vôbec nezaoberal. Keďže podľa tvrdenia žalobcov nadobúdací titul mal vzniknúť v roku 1922 súd prvej inštancie ani neuviedol podľa ktorého právneho predpisu vznik ako aj nároky z uplatneného práva posúdil. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že pokiaľ vtedajší právny poriadok nepripúšťal zmluvné zriadenie vecného bremena, predchodcovia žalobcov nemali objektívny dôvod nadobudnúť vnútorné presvedčenie, že sú oprávnení vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak toto presvedčenie napriek tomu mali, išlo u nich jednoznačne o právny omyl neospravedlniteľný (uznesenie NS SR sp.zn. 3 Cdo 37/2018 zo dňa 16. októbra 2018). Súd prvej inštancie vonkoncom nevenoval pozornosť ani obrane žalovaného, že podania so žiadosťou o zriadenie vecného bremena adresované žalovanému dostatočne preukazujú, že žalobcovia dobromyseľní neboli. Tento fakt nemôže zvrátiť ani žalobcami podsúvaná pohnútka smerujúca k urýchleniu stavebného povolenia. 10. Prvoinštančný súd nepodal zrozumiteľný a jasný výklad prečo nevykonal a následne nevyhodnotil navrhnuté dôkazy, resp. prečo vo svojom rozhodnutí na ne neprihliadol, čo spôsobilo nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nielen v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, ale aj v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť zásadnej otázke, že oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa, t.j. právo, ktoré k cudzej veci vykonávajú žalobcovia im patrí lebo riadne vzniklo, alebo na nich riadne prešlo. Súd prvej inštancie rovnako dôsledne neskúmal splnenie ani ďalších základných predpokladov pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecného bremena vydržaním ( pozri odsek 7.,8.a9.). Týmto postupom znemožnil žalovanému aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vykonať dôkaz v zmysle ust. § 204 C.s.p. čítaním dokumentov tvoriacich katastrálny operát a zbierku listín týkajúcich sa nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., ktoré súd prvej inštancie zaobstaral od Okresného úrad Bratislava, Katastrálny odbor a následne po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere dôkaz starostlivo v zmysle § 191 C.s.p. vyhodnotil tak, že uvedie, ktoré skutočnosti má z týchto dôkazov za preukázané, resp. vyvrátené , t.j. či z týchto listín vyplýva, že je v nich prejavená vôľa smerujúca k zriadeniu vecného bremena berúc do úvahy, či právny poriadok v čase vyhotovenia listiny uznával takýto spôsob vzniku vecných bremien. 10.1. Za účelom efektivity práce súdu prvej inštancie odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobcovia v žalobe uvádzajú, že pozemky par.č. XXXX/XX, XXXX/XX slúžia ako prístupová cesta aj ku všetkým rodinným a bytovým domom v ich susedstve. K vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí faktický výkon tohto práva, ale opravený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k nehnuteľnosti výlučne jemu právo patrí. V prípade, že pozemok slúži ku chôdzi a prejazdu i iným, nemôžu byť žalobcovia v dobrej viere, že iba im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Tento právny náhľad vychádza z ustálenej praxe, ktorého právna veta znie „ Právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve chôdze a jazdy nemôže nadobudnúť výkonom práva (vydržaním) ani ten, kto užíva cudzí pozemok v domnienke, že ide o verejnú cestu (Rozhodnutie NS ČR z 18. 7. 2005, sp. zn. 22 Cdo 2887/2000). Kto užíva cudzí pozemok v domnienke, že ide o verejnú cestu, nie je v oprávnenej držbe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu cesty (Rozhodnutie NS ČR z 18. 11. 1999, sp. zn. 2 Cdon 1728/1997). 10.2. Je potrebné súhlasiť so žalovaným, že výrok neobsahuje špecifikáciu cez ktorú časť pozemku by mali žalobcovia v prípade splnenia ostatných podmienok právo prechodu a prejazdu. Súdne rozhodnutie o určení či už vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo aj vecného bremena je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností v zmysle § 30 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam / / a preto každá zmluva, verejná listina alebo iná listina spôsobilá zápisu práva k nehnuteľnosti do katastra musí obsahovať aj označenie nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok aj výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel / § 42 ods. 2. cit. zák./.

10.3. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom na základe rozhodnutia súdu, preto vecné bremeno musí byť v rozsudku presne vymedzené. Pokiaľ spočíva v obmedzení práv vlastníka nehnuteľnosti, musí byť presne vyjadrené, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú ďalšie osoby určité práva zodpovedajúce vecným bremenám. Vymedzenie časti parcely, kde došlo vydržaním k vzniku vecného bremena, bude možné zaobstaraním geometrického plánu, ktorý musí byť súčasťou rozsudku; nemožno, pravda, vylúčiť ani iné (určité) vymedzenie tohto vecného bremena. S ohľadom na tieto požiadavky nemožno považovať žalobcami určený petit za perfektný, na poklade ktorého v prípade vyhovenia žaloby by došlo k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľnosti a bude preto potrebné pri určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj na toto prihliadnuť. 11. Po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov s poukazom na vyššie uvedené právne názory odvolacieho súdu ktorými je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie viazaný, bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať, či boli splnené všetky podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. V prípade ak súd prvej inštancie dôjde k záverom, že tieto splnené neboli, bude sa potrebné zaoberať alternatívnym návrhom žalobcov, ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve cesty v ich prospech. V prípade nového rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie musí byť presvedčivé, preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2,3,4 C.s.p.. 12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).