Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-251-2018.pdf
PDF · 88.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/251/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: J. B. s.r.o., so sídlom v A., K. 8, J.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Q. M., advokátom so sídlom A., K. X proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou W. & W., s.r.o., so sídlom A., D. XX, J.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.775,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 12.júna 2018, č. k. 3C/151/2016-107 takto,
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti I. a výrokovej časti III. p o t v r d z u j e.
Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.588,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.588,82 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 86,56 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.06.2016, doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.775,23 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3C/151/2016-36 zo dňa 07.03.2017 tak, že žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. O odvolaní Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením č. k. 4Co/261/2017-71 zo dňa 25.01.2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní oboznámil so žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky uzatvorenou dňa 21.02.2013 medzi predchodcom žalobcu a žalovaným a zistil, že na základe tejto zmluvy predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.608,82 Eur. Účelom poskytnutého úveru bolo uhradiť záväzky žalovaného vo výške poskytnutého úveru. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 99 mesačných splátkach vo výške 56,81 Eur. Termín konečnej splatnosti je v zmluve označený ako: "Máj/2021". Výška RPMN je uvedená: 23,99%. Súd sa zároveň oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil, že v bode 12.2 si strany sporu dohodli, že veriteľ (predchodca žalobcu) môže zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Súd z prehľadu splátok zistil, že žalovaný celkovo uhradil predchodcovi žalobcu sumu 20 Eur. Poslednú splátku žalovaný vykonal dňa 21.08.2013. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 101, § 517 ods. 2, § 582 Občianskeho zákonníka; § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie
zistil, že k ukončeniu vzťahu došlo výpoveďou v zmysle § 582 OZ. Predchodca žalobcu vypovedal zmluvu k 20.06.2013. Od nasledujúceho dňa preto začala plynúť premlčacia doba 3 roky. Predchodca žalobcu žalobu tunajšiemu súdu doručil dňa 17.06.2016 teda počas plynutia trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Zmluva obsahuje označenie jej účastníkov aj spôsobilý obsah a je z nej bez pochybností zrejmé, čo chceli jej účastníci dosiahnuť. Má aj povinnú písomnú formu v zmysle osobitného právneho predpisu. Je teda platná. Ďalej nebolo zrejmé, aké nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup mal žalobca voči nemu použiť. Z predložených listinných dôkazov žiadne nekalé praktiky súd prvej inštancie nezistil. Žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy a ak s ním nesúhlasil, podpísať ju nemusel. To, že z každej zmluvy žalovaný platí poplatky a úroky je logické, pretože predchodca žalobcu poskytoval úvery v rámci podnikateľskej činnosti za účelom zisku. Z posledného úveru žalovaný navyše zaplatil len 20 Eur, to znamená, že neuhradil ani istinu, ktorá mu bola poskytnutá na vyrovnanie predchádzajúcich dlhov. Súdu nebolo zrejmé, aké podmienky mal vyhlásiť za neprijateľné. V neposlednom rade súd konštatoval, že účel pôžičky bol jasne daný a to splatenie predchádzajúcich dlhov žalovaného. Súd po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že tá neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje presne určený termín konečnej splatnosti zmluvy. V zmluve sa síce uvádza, že konečná splatnosť zmluvy je Máj/2021, súd mal však za to, že termín konečnej splatnosti by mal byť uvedený označením presného dátumu, z dôvodu väčšej istoty medzi stranami uzatvárajúcimi zmluvu a následnému predchádzaniu prípadných sporov ohľadom konečnej splatnosti zmluvy. Preto mal súd prvej inštancie za to, že termín konečnej splatnosti by mal byť presne určený dátumom tejto konečnej splatnosti, a takéto presné určenie konečnej splatnosti v zmluve absentuje. Vzhľadom na absenciu náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom, poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou žalovaného ohľadom nesprávne uvedeného údaju o výške RPMN. Po prepočítaní výšky RPMN, pre poskytnutý úver vo výške 2.608,80 Eur a mesačnú splátku vo výške 56,81 Eur, kedy žalovaný má úver splatiť v 99 mesačných splátkach, je výška RPMN 23,99 %, teda údaj o výške RPMN je v zmluve uvedený správne. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.608,82 Eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na nesplatenú istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalovaný celkovo žalobcovi uhradil sumu 20 Eur. Žalobca tak má nárok na sumu 2.588,82 Eur (2.608,82 - 20 = 2.588,82 Eur). Súd preto rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.588,82 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.
2. Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, nakoľko je toho názoru, že v danom prípade je potrebné zohľadňovať aj všetky 3 predošlé zmluvy o úvere, ktoré údajne mali byť refinancovaním vyplatené. Uviedol, že z dôkazu predloženom žalobcom - Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky vyplýva, že účelom použitia pôžičky bolo uhradenie špecifikovaných záväzkov voči spoločnosti B. (bod Účel použitia pôžičky). Doplnil, že ide aj o staré zmluvné záväzky, ktoré boli premlčané a boli vyúčtované v plnej výške spolu so sankciami a všetkými poplatkami. Toto zmluvné dojednanie, prípadne zmluvu ako celok, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, prípadne nekalú obchodnú praktiku žalobcu. Mal za to, že účel poskytnutia úveru na prefinancovanie iných záväzkov, a teda iných predošlých úverov, je neprípustný a v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné a ani vhodné, aby bol poskytnutý úver na vyplatenie predošlých záväzkov voči žalobcovi, a to najmä z dôvodu netransparentnosti použitia predmetného úveru, ako aj samotných predošlých požičaných finančných prostriedkov. Poukázal na predpokladanú neúmernú výšku poplatkov za predošlé poskytnuté úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu ktorých si na ich splácanie zobral žalobca ďalší úver. Zmluva uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takisto ani predošlé dve zmluvy neobsahujú všetky náležitosti a sú prekryté financovaním - refinancovaním, čím sa navýšila údajná istina o úroku a poplatky, ktoré nemali byť ich súčasťou. Žalobca poskytol ,,úver“ iba na to, aby žalovaný splatil staré úvery, ktoré obsahovali neprimerané vysoké poplatky a úroky a predmetom vyplatenia boli aj premlčané splátky zo starých úveroch. Žalovaný mal za to, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a takisto ani pôvodné zmluvy o úvere neobsahujú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi by tak podľa názoru žalovaného vznikalo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. Táto suma sa rovná rozdielu istiny úverov a uhradených splátok žalovaným. Tak isto vznikol nárok žalobcu na zaplatenie starých úveroch
iba vo výške istiny a nie všetkých úrokov a poplatkov. Mal za to, že zmluva, ako aj všetky pôvodné zmluvy o úvere/B. uzavreté medzi účastníkmi sú svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Všetky zmluvy neobsahujú požadované náležitosti, a preto veriteľ, teda žalobca nemôže požadovať úrok. ani poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov. Žalobca však v konaní uplatňuje istinu úveru, ako aj úroky a poplatky z neho. Vzhľadom na uvedené sa domáha vydania rozsudku, ktorým by súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. a výrokovej časti III. je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Žalovaný vo svojom odvolaní okrem iného namietal, že v danom prípade mal súd prvej inštancie zohľadniť aj predošlé 3 zmluvy, ktoré uzatvorila B. so žalovaným, a ktoré boli refinancované zmluvou zo dňa 21.02.2013 označenej ako „zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“ uzatvorenou medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu z toho dôvodu, že záväzky z týchto zmlúv boli premlčané a boli vyúčtované v plnej výške spolu so sankciami a všetkými poplatkami, pričom tiež namietal obsahové nedostatky týchto zmlúv.
6. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok zo zmluvy zo dňa 21.02.2013 označenej ako „zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“ uzatvorenej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.608,82 Eur (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Zmluva o pôžičke v bode III. upravuje účel použitia pôžičky tak, aby sa poskytnuté prostriedky použili na úhradu záväzkov voči VÚB, a.s., divízia B. požičovňa, označených ev. číslom XXXXXXX s dátumom uzatvorenia zmluvy 18.05.2012 vo výške záväzku 1684,69 Eur a ev. číslom XXXXXXX s dátumom uzatvorenia zmluvy 15.04.2012 s výškou záväzku 924,13 Eur.
7. Predmetom konania, tak ako ho vo svojej žalobe zo dňa 17.06.2016 vymedzil žalobca a ktorým je súd viazaný, je nárok žalobcu uplatnený z predmetnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 a nie zo zmlúv, ktoré mal žalovaný uzatvorené s iným veriteľom v minulosti. Je tak zrejmé, že len predmetná zmluva zo dňa 21.02.2013 podlieha súdnemu prieskumu v intenciách platných právnych predpisov vrátane spotrebiteľského práva. I keď zmluva o pôžičke mala slúžiť na refinancovanie iných záväzkov žalovaného, je potrebné uviesť, že zmluvou o pôžičke medzi dlžníkom (v tomto prípade spotrebiteľom) a veriteľom vznikol nový záväzok, a to bez vzťahu s inými záväzkami dlžníka, ktoré majú byť z novo poskytnutých prostriedkov zo zmluvy o pôžičke splatené. V prípade naplnenia účelu zmluvy, ktorým je refinancovanie záväzkov dlžníka, predchádzajúce záväzky dlžníka zaniknú splnením z prostriedkov novo poskytnutého úveru, či pôžičky.
8. Nakoľko v predmetnej veci nie je sporné, že zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.), účel poskytnutia spotrebiteľského úveru v prípade refinancovania môže byť skúmaný len v rozsahu posudzovania toho, či veriteľ dostatočne overil schopnosti spotrebiteľa splácať refinancovaný úver /§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z./ a nie v rozsahu posudzovania obsahu predchádzajúcich zmlúv, resp. skutočností, že prípadne predchádzajúce zmluvy, ktoré boli refinancované, mohli byť premlčané.
9. Žalovaný v odvolaní namietal aj obsahové nedostatky zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2013, a to konkrétne absenciu náležitosti podľa §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010. K odvolacej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že prípadná absencia tejto náležitosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj súd prvej inštancie po preskúmaní predmetnej zmluvy o pôžičke dospel k záveru, že zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a teda pre absenciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom
predpísaných podmienok vymenovaných v § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto nebolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie a rovnako tiež odvolací súd zaoberal skúmaním ďalších náležitostí v zmysle uvedeného ustanovenia.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti I. a výrokovej časti III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a tieto mu nevyplývajú ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).