Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-112-2018.pdf
PDF · 126.15 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/112/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu AMSTAVBA s.r.o., IČO: 44152884, Majerská cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., IČO: 47232293, Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov ZÁHONOK A3, IČO: 31 901 034, Záhonok 1195/17-19, 960 01 Zvolen, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Š. Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 v konaní o zaplatenie 2 908,26 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/18/2018-118 zo dňa 13. júla 2018 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/18/2018-133 zo dňa 8. augusta 2018 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/18/2018-118 zo dňa 13. júla 2018 v prvej a druhej výrokovej vete mení tak, že žalobu zamieta.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/18/2018-133 zo dňa 8. augusta 2018 vo štvrtej výrokovej vete mení tak, že žalobu zamieta.
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozsudkom č. k. 19Cb/18/2018-118 zo dňa 13. júla 2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.189,36 Eur od 10.06.2017 do 07.07.2017, celkom v sume 12,23 Eur a zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. O trovách konania rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Cb/18/2018-133 zo dňa 8. augusta 2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 126 Eur od 03.06.2017 do 17.07.2017, celkom v sume 0,78 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 26.01.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.908,26 Eur, spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.983,62 Eur od 10.06.2017 do 07.07.2017, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.794,26 Eur od 08.07.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 240 Eur od 03.06.2017 do 17.07.2017, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 114 Eur od 18.07.2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si prostredníctvom objednávok objednal poskytnutie služieb, ktoré sú bližšie špecifikované v jednotlivých faktúrach a ktoré žalobca pre žalovaného riadne a včas vykonal. Žalovaný dňa 07.07.2017 a 17.07.2017 vykonal čiastočné úhrady vo výškach 3 189,36 Eur a 126 Eur, pričom dlžná suma po vykonaných úhradách predstavuje 2.908,26 Eur.
3. Okresný súd uviedol, že upomínací súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom na zaplatenej žalovanej sumy. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom žalovaný nárok namietal ako nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko žalobca vyúčtoval za vykonané dielo podstatne vyššiu cenu, ako bola určená vo vzájomne odsúhlasenej cenovej ponuke vo výške 3.189,36 Eur, pričom vyúčtovaná cena nezodpovedá ani skutočne zrealizovaným prácam. Nakoľko s vyúčtovanou cenou nesúhlasil, vrátil žalobcovi faktúry naspäť. Následne žalobca doručil žalovanému dobropis na sumu - 3.208,56 Eur a cenové vyrovnanie na sumu 5.983,62 Eur, s ktorou žalovaný opäť nesúhlasil. Pokiaľ ide o práce súvisiace s čistením kanalizácie, žalobca ich znovu vyfakturoval v sume 240 Eur, avšak znova s prácami, ktoré si žalovaný neobjednal. Preto dobropis a faktúru žalovaný opätovne vrátil žalobcovi. Žalovaný si dal vypracovať odborný posudok, z ktorého vyplynulo, že suma 9.129,18 Eur, ktorá bola žalobcom dodatočne ponížená dobropisom na sumu 5.983,62 Eur nezodpovedá skutočne zrealizovaným prácam, je značne nadhodnotená, nakoľko cena uvedených prác podľa odborného posudku je vo výške 3.045,60 Eur. Z opatrnosti dňa 07.07.2017 žalovaný uhradil žalobcovi dohodnutú sumu 3.189,36 Eur a zároveň 14.07.2017 uhradil aj práce zo dňa 07.04.2017 na čistení vo výške 126 Eur, ktoré predchádzali samotnej realizácii diela. Žalovaný namietol, že žalobca si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný nedal súhlas na navýšenie ceny diela a o navýšení ceny diela sa dozvedel až po jeho zrealizovaní.
4. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca na základe podaného odporu žalovaným navrhol v konaní pokračovať na príslušnom súde. Žalobca uviedol, že cenovú ponuku vypracoval na základe žalovaným tvrdeného stavu a v cenovej ponuke boli uvedené len predpokladané dodané množstvá a predpokladané výkony v jednotkových cenách. Žalobca opakovane žalovanému zdôrazňoval ústnou formou, ako aj v emailovej komunikácii, že ide len o predbežnú cenovú ponuku, ktorá je určujúca pre výpočet jednotkových cien predmetu zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že rozpočet v nej bol len nezáväzný a že výška ceny diela bola závislá od žalobcom skutočne vykonaných a zrealizovaných prác pri výmene kanalizačného potrubia. Žalobca o vykonaných prácach viedol v súlade s predpismi stavebný denník. Žalobca k právnej stránke veci uviedol, že na predmetnú zmluvu o dielo sa vzťahuje Obchodný zákonník a podľa dispozitívneho ustanovenia § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho cenu diela stanovenú rozpočtom vyplýva, že na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
5. Žalovaný v konaní zotrval na závere, že v danom prípade treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka na predmetnú zmluvu o dielo, pričom cena bola určená rozpočtom v zmysle § 635 Občianskeho zákonníka, ktorú však žalobca bez jeho súhlasu jednostranne zvýšil. Žalobca ho bol povinný informovať o potrebe navýšenia ceny, kedy by mal potom žalovaný možnosť odstúpiť od zmluvy, alebo odsúhlasiť navýšenie ceny. Žalobca o tejto potrebe však žalovaného informoval až po vykonaní diela.
6. Okresný súd dospel k záveru, že zmluva o dielo bola medzi stranami sporu uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nakoľko iba jeden subjekt zmluvného vzťahu (žalobca) je a bol podnikateľom. Uviedol, že Obchodný zákonník (ďalej len ObZ) v kogentnom ustanovení § 261 jednoznačne určuje, kedy sa na záväzkové vzťahy medzi subjektmi zmluvného vzťahu vzťahujú jeho ustanovenia tretej časti. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len ako „Spoločenstvo“) je v zmysle ZVBaNP právnickou osobou, ktorá nie je založená na účel podnikania a dosahovania zisku, ale za účelom, aby spravovala spoločné nebytové priestory, príslušenstvo obytného domu a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo tiež zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. To znamená, že nejde o činnosti, ktoré by napĺňali znaky podnikania podľa Obchodného zákonníka, ktorý podnikanie definuje ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Spoločenstvo sa nezapisuje do obchodného registra ale do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja. Okresný súd teda jednoznačne uzavrel, že Spoločenstvo nie je podnikateľom, keďže nespĺňa ani jeden z atribútov podnikateľa podľa § 2 ods. 2 ObZ, teda nejde o osobu zapísanú v obchodnom registri, nejde o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nejde o osobu, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a nejde o fyzickú osobu, ktorá by vykonávala poľnohospodársku výrobu a bola by zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Spoločenstvo nie je ani (a) subjektom verejného práva, ani (b) štátnou organizáciou a ani (c) právnickou osobou v zmysle § 261 ods. 3, 4 a 5 ObZ, čo vylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka na predmetnú zmluvu o dielo v zmysle § 261 ods. 2 ObZ. Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným sa nespravuje podľa Obchodného zákonníka aj z dôvodu, že nie je ako zmluvný typ resp. obchod explicitne uvedená v § 261 ods. 6 ObZ. Preto by sa predmetná zmluva o dielo mohla spravovať ustanovenia Obchodného zákonníka jedine v prípade, ak by sa na tom žalobca a žalovaný v zmysle § 262 ObZ písomne dohodli, k čomu však v danom prípade nedošlo.
7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v danom prípade nebola cena diela určená ani rozpočtom (v zmysle § 635 OZ) a ani dohodou o určení ceny diela na základe dohodnutých jednotkových cien za konkrétne práce a materiál. Ako vyplýva z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 07.04.2017, obaja používali termín „predbežná“ cenová ponuka. Použitím gramatického, ako aj logického výkladu, nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že pojem „predbežná“ (cenová ponuka) neznamená dohodu o pevnej cene, resp. dohodu o pevnej cene rozpočtu. Rovnako tak logickým a gramatickým výkladom nie je možné dospieť k záveru, že došlo k dohode o jednotkových cenách konkrétnych prác a materiálu, nakoľko v cenového ponuke zo dňa 07.04.2017 nie sú uvedené ceny len za (jednu) jednotku vykonaných prác a dodaného materiálu, ale sú v nej obsiahnuté konkrétne predpokladané výmery a na to sú naviazané predpokladané jednotlivé (položkovité uvedené) ceny. Okresný súd uviedol, že je bežnou praxou, že ceny materiálu nerastú absolútne lineárne v závislosti od množstva materiálu, nakoľko predajcovia pri väčších odberoch bežne poskytujú odberateľom zľavu, pričom výška zľavy závisí práve od množstva odobratého materiálu. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na názor súdu o podriadení predmetnej zmluvy o dielo režimu podľa Občianskeho zákonníka, došlo podľa názoru súdu medzi stranami sporu k dohode o cene diela odhadom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 636 OZ, nakoľko cenu diela a presný rozsah prác nebolo možné exaktne určiť vopred (čo zhodne potvrdili na pojednávaní aj sporové strany).
8. K sporu o tom, či žalobca upozornil žalovaného na potrebu zvýšenia objemu prác, dodávky materiálu a s tým súvisiace zvýšenie ceny diela okresný súd uviedol, že ustanovenie § 636 ods. 1 OZ, a obdobne tak aj ust. § 635 OZ pri cene určenej rozpočtom, na účel ochrany objednávateľa ako aj s cieľom zabrániť zložitým sporom a rozsiahlemu dokazovaniu v prípadných súdnych sporoch zakotvuje tzv. notifikačnú povinnosť zhotoviteľa diela, a to obligatórne v písomnej forme, čo znamená, že ak zhotoviteľ diela dodatočne zistí, že bude treba cenu diela určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu. Za podstatné prekročenie ceny diela určenej odhadom sa v zmysle súdnej praxe rozumie prekročenie ceny diela o 10 % až 20 %. V danom prípade žalobca ako zhotoviteľ prekročil pôvodne odhadnutú cenu diela o 188,21 %, po ponížení na základe dobropisu o 86,67 %, čo v oboch prípadoch súd považuje za podstatné prekročenie ceny diela určenej odhadom. Nesplnenie písomnej notifikačnej povinnosti zhotoviteľa Občiansky zákonník sankcionuje striktne tým, že zhotoviteľ nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že v písomnej forme si svoju notifikačnú povinnosť voči žalovanému nesplnil, čo spôsobuje, že žalobca v zmysle § 636 ods. 1 OZ nemá nárok na zaplatenie rozdielu v cene diela. Konateľ žalobcu uviedol, že na zmenu rozsahu prác a s tým súvisiacu zmenu ceny diela upozornil štatutára žalovaného ústne, čo však štatutár žalovaného výslovne na pojednávaní poprel. Svedkovia na pojednávaní vypovedali, že oni sa so štatutárom žalovaného o cene diele nerozprávali (nemali to ani v náplni práce). Jedine svedok P. X. uviedol, že konateľ žalobcu a štatutárny zástupca žalovaného sa bavili o tom, že s rozsahom vykonaných prác sa bude meniť aj cena, avšak priamo prítomný pri tom rozhovore nebol - bol vzdialený. To znamená, že z vykonaného dokazovania jednoznačne a nepochybne nevyplynulo ani to, že by si konateľ žalobcu voči žalovanému splnil notifikačnú povinnosť čo i len ústne.
9. Okresný súd pripomenul, že v prípade, že by tomu aj tak bolo, k splneniu notifikačnej povinnosti žalobcu v písomnej forme, tak ako to striktne ukladá zákon, nedošlo. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť, že zhotoviteľ diela v zmysle § 631 OZ znáša aj nebezpečenstvo pri vykonávaní prác, pričom za nebezpečenstvo je nutné považovať aj riziko zvýšených nákladov na zhotovenie diela pre prípadné prekážky a ťažkosti pri výkone diela. Žalobca - zhotoviteľ ako odborne spôsobilá osoba musí mať znalosti nielen v oblasti technických postupov a noriem, ale musí byť osoba znalá aj pokiaľ ide o príslušnú právnu reguláciu v oblasti zmluvy o dielo, tak podľa Obchodného zákonníka ako aj podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o dielo je tým najfrekventovanejším typom zmluvy, ktorú žalobca ako zhotoviteľ v rámci svoje činnosti a bežnej praxi s objednávateľmi uzatvára. Žalobca si teda mal byť vedomý, že ak objednávateľ nie je podnikateľom a ak ním žalobcom odhadnutá cena diela bude v dôsledku prekážok alebo zmeny pomerov podstatne prekročená, čo zistil už v prvý deň začatia realizácie diela, ako to vyplynulo z dokazovania, mal zákonnú povinnosť splniť si svoju notifikačnú povinnosť voči žalovanému, čo však neučinil. Žalobca informoval žalovaného o zvýšení ceny diela písomne (e- mailom) až 19.04.2017, teda až týždeň po dokončení diela, kedy mu oznámil novú cenu diela, ktorá oproti pôvodnej cene predstavovala nárast až o 188,21 %. Nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, že žalovaný vedel o zmene rozsahu prác a aj o zmene ceny diela, nakoľko bol na dennej báze prítomný na mieste realizácie diela. Takisto nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, že žalovaný o zmene rozsahu prác a tým aj o zmene ceny diela musel vedieť z dodacích listov, ktoré mu zamestnanci žalobcu dávali na podpis a ktoré odmietal podpisovať, nakoľko dodacie listy, ako vyplynulo aj z výpovede svedkov, obsahujú už vykonané práce a dodávky materiálu, takže ak by ich aj žalovaný podpísal, mohlo by ísť len o splnenie notifikačnej povinnosti ex post a aj to len v prípade, že by v nich výslovne bolo uvedené, že sa cena diela mení. Z ustanovenia § 636 ods. 1 OZ však jednoznačne vyplýva, že notifikačná povinnosť voči objednávateľovi sa musí splniť písomne bez zbytočného odkladu a teda vopred pred realizovaním nadprác, ktoré spôsobia navýšenie ceny diela - v opačnom prípade zhotoviteľ nárok na rozdiel ceny diela nemá a teda zhotoviteľ znáša v dôsledku porušenia jeho notifikačnej povinnosti riziko zvýšených nákladov na dielo, pokiaľ ich objednávateľ dobrovoľne neuhradí. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že v písomnej forme si žalobca svoju notifikačnú povinnosť podľa § 636 ods. 1 OZ voči žalovanému nesplnil a preto žalobca nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie rozdielu v cene diela.
10. K spornej otázke, či boli skutočne zrealizované všetky práce uvedené v podkladoch faktúry a či fakturované ceny zo strany žalobcu sú cenami primeranými okresný súd uviedol, že vzhľadom na to, že súd dospel k záverom o podriadení predmetnej zmluvy o dielo režimu podľa Občianskeho zákonníka a že žalobca si nesplnil písomnú notifikačnú povinnosť v zmysle § 636 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho nemá nárok na rozdiel v cene diela, takže má nárok len na zaplatenie pôvodne dohodnutej ceny (určenej odhadom) dňa 07.04.2017, súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý by podľa žalobcu mal vyvrátiť závery odborného posudku predloženého žalovaným o neprimeranosti cien, resp. o nevykonaní všetkých prác. Súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za hospodárne vykonávať rozsiahle znalecké dokazovanie ohľadom toho, či boli skutočne vykonané všetky práce, dodaný všetok fakturovaný materiál a ani ohľadom skutočnosti, či sú žalobcom fakturované ceny primerané, nakoľko aj v prípade, že by znalecký posudok verifikoval tvrdenia žalobcu vo všetkých týchto jeho skutkových tvrdeniach, záver súdu (o tom, že žalobca podľa § 636 ods. 1 OZ nemá pre nesplnenie notifikačnej povinnosti voči žalovanému nárok na zaplatenie rozdielu v cene diela) by sa tým nezmenil. Len na okraj okresný súd podotkol, že dodacím listom ako aj stavebnému denníku chýba istá miera objektivity, keďže nie sú zo strany žalovaného podpísané. Náležitú mieru objektivity by mohli mať vážne lístky o množstve vyvezenej a uskladnenej zeminy, aj keď ani v tomto prípade nie je bez znaleckého dokazovania možné s istotou uzavrieť, že uskladnené množstvo zeminy zodpovedá množstvu zeminy vykopanej žalobcom na mieste realizácie diela. Pochybnosti o skutočnom množstve zrealizovaných prác a dodaného materiálu nevniesol len odborný posudok predložený žalovaným, ale vniesol ich aj sám žalobca, keď oproti cenovému rozpočtu z 19.04.2017 na sumu 9 192,18 Eur (kde malo ísť o „skutočne vykonané práce a dodaný materiál“) žalobca na základe cenového vyrovnania (na sumu 5 983,62 Eur) ponížil jednotlivé merné jednotky predmetných „skutočne vykonaných práce a dodaného materiálu“ na menšie množstvá. Aj z cenových rozpočtov, dodacích listov a z výpovedí svedkov vyplývajú isté nezrovnalosti, nakoľko dodacie listy sa týkajú 4 dní (08.04.2017, 09.04.2017, 10.04.2017 a 12.04.2017), svedkovia prevažne uviedli, že práce trvali 3 dni a v cenovom rozpočte je pri niektorých položkách narátaných 5 dní. V súvislosti s návrhom žalobcu na znalecké dokazovanie okresný súd uviedol, že v zmysle § 153 ods. 2 CSP by súd uplatnením koncentračnej zásady na predmetný návrh žalobcu (žalobca tento návrh uplatnil až tesne pred skončením dokazovania na pojednávaní), ani nemusel prihliadnuť, nakoľko by to jednoznačne vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
11. Ako sporné sa v priebehu pojednávania ukázalo aj to, či ešte pred začatím realizácie diela (dňa 07.04.2017) bol žalobca, resp. zamestnanci žalobcu na predmetnom mieste realizácie diela. Žalobca na pojednávaní poprel, že by on alebo jeho zamestnanci boli prítomní na mieste realizácie diela pred začatím realizácie diela (t.j. pred dňom 08.04.2017). Popieranie tejto skutočnosti zo strany žalobcu súd vyhodnotil ako účelové, keďže žalovaný na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že zamestnanci žalobcu boli prítomní ešte deň pred realizáciou diela, teda dňa 07.04.2017 na mieste, kde zistili, že kanalizácia sa nedá vyčistiť „krtkovaním“ a na základe toho poslal žalobca žalovanému cenovú ponuku na vykonanie diela a teda žalobca bol na mieste realizácie diela ešte pred uzavretím zmluvy o diela a mal možnosť si podmienky a miesto realizácie diela obzrieť. V rozpore s tvrdením žalobcu sú samotné listinné dôkazy, ktoré sám žalobca predložil v konaní - faktúry a cenové rozpočty, kedy si žalobca vyfakturoval za „čistenie kanalizácie vysokotlakovým strojom dňa 07.04.2017“ sumu 36 Eur a za „motohodinu vysokotlakového stroja dňa 07.04.2017“ sumu 90 Eur, celkom za deň 07.04.2017 teda sumu 126 Eur, ktorú sumu žalovaný aj uhradil, aj keď po lehote splatnosti.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil okresný súd žalobu ako v prevažnej miere nedôvodnú, pričom žalobcovi v dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením dohodnutej ceny diela priznal len nárok na úroky z omeškania, nie však vo výške 8 % ročne, ako si žalobca uplatnil, ale v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR v miere 5 % ročne z pôvodne určenej ceny diela 3 189,36 Eur a to od 10.06.2017 (v zmysle žalobného návrhu) do 07.07.2017, kedy žalovaný dohodnutú cenu diela uhradil.
13. Nakoľko žalobca nebol v spore čo do istiny úspešný vôbec a priznané úroky z omeškania za necelý mesiac predstavujú len nepatrnú sumu, okresný súd žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. V dopĺňacom rozsudku č.k. 19Cb/18/2018-133 zo dňa 08.08.2018 okresný súd uviedol, že predmetom žaloby okrem nárokov žalobcu na zaplatenie ceny diela (rekonštrukcia kanalizačného potrubia) podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami dňa 07.04.2017, ktoré sa začalo realizovať od 08.04.2017, bolo aj príslušenstvo (úroky z omeškania) zo sumy 240 Eur, fakturovanej žalobcom faktúrou č.2017188, splatnou 02.06.2017, pričom predmetná faktúra sa týkala aj dvoch položiek podľa pôvodnej faktúry č. 2017165 a súvisiaceho cenového rozpočtu a to (a) „Čistenie kanalizácie vysokotlakovým strojom zo dňa 07.04.2017“ v sume 36 Eur a (b) „Motohodina vysokotlakového stroja zo dňa 07.04.2017“ v sume 90 Eur - celkom v sume 126 Eur za práce predchádzajúce uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo. Okresný súd uviedol, že žalovaný predmetnú sumu 126 Eur síce žalobcovi uhradil, avšak až dňa 17.07.2017, pričom splatnosť týchto dvoch položiek bola určená žalobcom najskôr na deň 24.05.2017, neskôr posunutá žalobcom podľa faktúry č. 2017188 na 02.06.2017, a teda dňom 03.06.2017 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením týchto dvoch položiek a v omeškaní bol až do ich zaplatenia dňa 17.07.2017 a preto súd dopĺňacím rozsudkom (výrok IV.) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 126 Eur od 03.06.2017 (tak ako si aj žalobca uplatnil v konaní) až do 17.07.2017, nie však v miere 8 % ročne ako si žalobca uplatnil, ale v zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, v miere 5 % ročne. Nakoľko Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 19Cb/18/2018-118 zo dňa 13.07.2018 nebolo rozhodnuté ani o ostávajúcej časti predmetu konania v zmysle žaloby, okresný súd o nej dopĺňacím rozsudkom (výrok V.) rozhodol tak, že vo zvyšnej časti, týkajúcej sa (a) sumy žalovanej istiny nad sumu 3 189,36 Eur, (b) sumy žalovanej istiny nad sumu 126 Eur, ako aj (c) úrokov z omeškania nad mieru 5 % ročne zo sumy 3 189,36 Eur od 10.06.2017 do 07.07.2017 a (d) úrokov z omeškania nad mieru 5 % ročne zo sumy 126 Eur od 03.06.2017 do 17.07.2017 žalobu zamietol.
15. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. V odvolaní poukázal žalovaný na to, že právna úprava nároku na náhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je upravená v § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., pričom v zmysle dôvodovej správy predstavuje paušálna náhrada nákladov náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Vzhľadom na to, že inštitút paušálnej náhrady je upravený výlučne v Obchodnom zákonníku je zrejmé, že jeho aplikácia je možná len v rámci obchodných vzťahov. Nakoľko okresný súd v rozsudku skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným ide o občiansko-právny vzťah, mal súd s prihliadnutím na charakter paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť. Súd prvej inštancie svojim postupom spočívajúcim v priznaní paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky napriek jeho predchádzajúcej konštatácii o existencii občiansko-právneho vzťahu medzi stranami sporu a aplikoval na skutkový stav nesprávnu právnu normu a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/69/2016 a 10C/71/2016. Uviedol, že priznanie paušálnej náhrady nákladov je aj v rozpore s jej samotnou podstatou, keďže ako vyplýva z názvu ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Nakoľko žalovaný uhradil pohľadávku žalobcu dňa 07.07.2017, t. j. ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobca si podaným návrhom uplatňoval len sumu, ktorá nezodpovedala jeho skutočnej pohľadávke a na ktorú ako skonštatoval aj súd prvej inštancie v rozsudku nemal žalobca nárok. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že súd v nepatrnej časti vyhovel žalobe žalobcu, čo sa týka úrokov z omeškania, nakoľko paušálna náhrada sa spája výlučne s uplatnením pohľadávky a nie jej príslušenstva.
17. Žalovaný v odvolaní namietol aj priznanie úrokov z omeškania žalobcovi okresným súdom. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, čím sa okresný súd riadil pri stanovení dátumu splatnosti sumy vo výške 3.189,36 Eur, resp. dátumu údajného omeškania žalovaného so zaplatením tejto sumy. Okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 10.06.2017, čo znamená, že za dátum splatnosti sumy 3.189,36 Eur považoval okresný súd deň 09.06.2017. Zo žiadnych z dokladov predložených žalobcom v konaní však nevyplýva, že by dátumom splatnosti mal byť práve deň 09.06.2017. Tento dátum sa nachádza uvedený ako dátum splatnosti len na dobropise žalobcu FA 2017189, v ktorom žalobca žalovanému dobropisoval sumu vo výške -3.208,56 Eur. Vzhľadom na to, že dobropis bol vystavený na mínusovú sumu, túto zaplatiť žalovaný v skutočnosti nemohol, keďže mínusovú položku plniť nemožno. Po vystavení dobropisu nedošlo zo strany žalobcu k vystaveniu novej správnej faktúry a tým k stanoveniu sumy, ktorú by mali zaplatiť. Žalobca spolu s dobropisom zaslal žalovanému len doklad „cenové vyrovnanie 2017036“ v ktorom bol uvedený súpis prác a suma vo výške 5.983,62 Eur. Tento doklad však nespĺňal zákonom požadované náležitosti pre daňový doklad - faktúru a jeho obsahom nebola ani lehota splatnosti. Takýto doklad nemohol založiť splatnosť pohľadávky. Vzhľadom na to, že dátum splatnosti od ktorého žalobca žiadal priznanie úrokov z omeškania je dátumom splatnosti vzťahujúcim sa na dobropisovanú mínusovú sumu, pričom žalobca nevystavil novú a najmä správnu faktúru, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania so zaplatením ceny diela. Zdôraznil, že uvedený dobropis žalobcovi obratom vrátil, nakoľko nesúhlasil ani s takto poníženou sumou a trval na prepracovaní faktúry v zmysle pôvodnej cenovej ponuky vo výške 3.189,36 Eur. Pripomenul, že žalovaný aj napriek pasivite žalobcu zaplatil z opatrnosti s prihliadnutím na časový odstup od vykonania diela, sumu podľa pôvodnej cenovej ponuky odsúhlasenej spoločenstvom žalovaného, t. j. vo výške 3.189,36 Eur. V tomto prípade však skutočnosti plnili pred splatnosťou záväzku, keďže dodnes zo strany žalobcu nebola vystavená správna faktúra, ktorá by mohla založiť splatnosť dlhu. Aj samotné rozhodnutie súdu potvrdzuje túto skutočnosť, keďže súd mu jeho nárok vyvodený z nesprávne vystavených faktúr zamietol.
18. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa mal v konaní zaoberať presným určením omeškania a nemal sa spoliehať len na určenie dátumov omeškania, ktoré v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol žalobca, pretože tieto nevychádzajú ani zo zisteného skutkového stavu, ani z právnych predpisov. Rovnako nepovažoval za správne a spravodlivé priznanie úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 126,- Eur od dňa 03.06.2017 do 17.07.2017, nakoľko dátum splatnosti, od ktorého okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania je dátumom splatnosti uvedenej na faktúre č. FA 2017188, ktorá bola vystavená žalobcom na nesprávnu sumu vo výške 240,- Eur a ktorú žalovaný žalobcovi vrátil dňa 08.06.2017. Ani v tomto prípade nedošlo zo strany žalobcu k vystaveniu novej správnej faktúry.
19. Žalovaný upozornil, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebol dohodnutý čas plnenia. Poukázal na ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť požiadať žalovaného o zaplatenie správnej ceny diela. V takom prípade by sa žalovaný dostal do omeškania, pokiaľ by nezaplatil požadovanú sumu deň nasledujúci po takomto požiadaní. Žalobca však žalovaného nepožiadal o splnenie dlhu rovnajúcemu sa cene diela ani prác, ktoré boli vykonané ešte pred uskutočnením diela. Žalovaný sa tak nedostal, ani sa nemohol dostať, do omeškania, keďže žalobca žiadal zaplatiť viac ako mal nárok, a preto aj vystavil nesprávne faktúry. Zamietnutím žaloby túto skutočnosť osvedčil aj okresný súd, nemal však priznať nárok na úrok z omeškania, keďže žalovaný v omeškaní s úhradou správnej sumy ani nemohol byť, pretože do dnes nedisponuje dokladom (faktúrou), ktorá by znela na správnu výšku plnenia a zakladala tak splatnosť záväzku.
20. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca zaslal dňa 07.04.2017 žalovanému e- mailovú správu, ktorou mu poslal predbežnú cenovú ponuku na rekonštrukciu kanalizačného potrubia, na základe čoho si žalovaný dňa 07.04.2017 e-mailovou správou objednal rekonštrukciu kanalizačného potrubia bytového domu Na Záhonku 1195/17-19, Zvolen.
24. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. FA 2017165 na sumu 9.192,18 Eur s dátumom splatnosti 24.05.2017, faktúru FA 2017188 na sumu 240,- Eur s dátumom splatnosti 02.06.2017 a dobropisovú faktúru FA 2017189 k úhrade -3.208,56 Eur s dátumom splatnosti 09.06.2017.
25. Žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 07.07.2017 sumu 3.189,36 Eur ako úhradu za práce z CP 2017036 a sumu 126,- Eur dňa 17.07.2017 ako platbu z CR 2017036 za čistenie kanalizácie 07.04.2017.
26. Podaním zo dňa 17.05.2017 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. FA 2017165 s cenovým rozpočtom č. 2017036 s celkovou sumou 9.192,18 Eur z dôvodu, že cenový rozpočet nie je v súlade s cenovou ponukou CP 2017036 zo dňa 07.04.2017 na celkovú cenu 3.189,36 Eur, ktorá bola žalovaným odsúhlasená a na základe ktorej si práce objednal. Zároveň požiadal vystaviť samostatnú faktúru za práce vykonané 07.04.2017 na základe objednávky č. 142.
27. Podaním zo dňa 08.06.2017, označeným ako vrátenie faktúry, žalovaný oznámil žalobcovi, že požadovanú cenu k úhrade 5.983,62 Eur, ktorá sa odlišuje od dohodnutej cenovej ponuky nebola odsúhlasená, a preto vracia faktúru aj s dobropisom na prepracovanie. Týkalo sa to faktúry FA 2017165, ktorá bola vystavená ako dobropis podľa cenového vyrovnania č. 2017036. Zároveň vrátil faktúru FA 2017188, ktorá nezahŕňa práce vykonané iba 07.04.2017 ako si vyžiadal a opätovne požiadal z cenového rozpočtu 2017036 vystaviť samostatnú faktúru na práce vykonané iba 07.04.2017.
28. Žalovaný podal odvolanie voči tej časti rozhodnutia okresného súdu, ktorou priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 40 Eur ako paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie uplatnenej pohľadávky a voči tej časti, ktorou priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy 3.189,36 Eur a 126 Eur, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil. Voči zvyšným výrokom rozhodnutia okresného súdu odvolanie podané nebolo, preto ich odvolací súd nepreskúmaval.
29. Keďže okresný súd vykonal dokazovanie navrhovanými dôkazmi v potrebnom rozsahu, dokazovanie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť a zároveň nebol daný verejný záujem na nariadení pojednávania. Vykonanie pojednávania by tak nebolo hospodárne a preto rozhodol odvolací súd v zmysle § 385 CSP bez nariadenia pojednávania.
30. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalovaného, ktoré podrobne odôvodnil v odvolaní a dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky a na úroky z omeškania. Primárne je treba zdôrazniť, že nárok na paušálnu náhradu nákladov je možné priznať výlučne za predpokladu, že veriteľ si voči dlžníkovi oprávnene uplatňuje pohľadávku, s vymáhaním ktorej mu vzniknú náklady na jej uplatnenie. Nemusí ísť nutne iba o náklady spojené so súdnym konaním, pod pojem náklady na vymáhanie je možné subsumovať aj náklady spojené s administratívnymi úkonmi spojenými s vymáhaním pohľadávky od dlžníka ktoré veriteľ vykoná ešte pred podaním žaloby (výzva na zaplatenie, predžalobná výzva a podobne). Podmienkou vzniku nároku je, aby veriteľ vymáhal pohľadávku, na ktorú mu v zmysle hmotného práva vznikol nárok, teda pohľadávku v oprávnenej výške a najmä splatnú pohľadávku. Pred tým, ako je pohľadávky splatná, nemá veriteľ nárok na jej zaplatenie, takže pokiaľ vykonáva úkony smerujúce k jej vymáhaniu predčasne, pred tým ako splatnosťou vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť, nemá veriteľ nárok na úhradu týchto nákladov.
31. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ okresný súd zamietol nárok veriteľa v celej výške uplatnenej pohľadávky 2.908,26 Eur, nemohol mu priznať nárok na úhradu nákladov spojených s jej vymáhaním, pretože ju neuznal za oprávnenú. Z rozhodnutia okresného súdu ani nie je zrejmé, z akého dôvodu uplatnenú paušálnu sumu 40 Eur žalobcovi priznal, keďže v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, čo ho k takémuto rozhodnutiu viedlo.
32. Rovnako v prípade úrokov z omeškania už z ich názvu vyplýva, že nárok na ich priznanie je podmienený tým, že dlžník sa dostane do omeškania. Dlžník je v omeškaní vtedy, ak veriteľovi neuhradí jeho splatnú pohľadávku, Preto je pre určenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevyhnutné, aby súd ustálil (a odôvodnil) presné obdobie za ktoré sa mal dlžník do omeškania dostať.
33. V prejednávanom prípade je treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca ho pred tým, ako dňa 07.07.2017 zaplatil sumu 3.189,36 Eur na jej zaplatenie korektne nevyzval. Žalobca vyzval dlžníka na zaplatenie sumy 9.192,18 Eur, čo však dlžník považoval za neoprávnené, takúto pohľadávku neuznal a faktúru žalobcovi listom zo 17.05.2017 vrátil. Vystavenie ďalšej faktúry, ktorou žalobca dobropisoval žalovanému sumu -3.208,56 Eur by sa dalo chápať ako nová výzva na zaplatenie sumy 5.983,62 Eur (pôvodná faktúra 9.192,18 Eur - dobropisovaná 3.208,56 Eur). Ani takúto pohľadávku uplatnenú voči žalovanému tento neuznal, o čom svedčí podanie zo dňa 08.06.2017, v ktorom poprel, že by mal žalobcovi zaplatiť sumu 5.983,62 Eur, ktorá by ostala po dobropisovaní 3.208,56 Eur druhou faktúrou. Okresný súd zamietnutím žaloby v rozsahu istiny 2.908,26 Eur uznal postup žalovaného, ktorým nesprávne vystavené faktúry odmietol zaplatiť, za správny. Uvedené platí aj pre faktúru, ktorú žalobca vystavil žalovanému v sume 240 Eur, ktorú rovnako podaním zo dňa 08.06.2017 žalovaný odmietol.
34. Žalovaný tak nebol pred tým, ako dobrovoľne uhradil nárok žalobcu v tej výške, ktorú uznal za oprávnenú žalobcom korektne na zaplatenie pohľadávky v správnej výške vyzvaný. Zároveň si dobu splatnosti žalobcovej pohľadávky strany medzi sebou nedohodli. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na plnenie až podaním žaloby (20.04.2018), kedy už bol dlh žalovaného v celej výške uhradený. Okresný súd tak nemohol dospieť k záveru, že žalovaný bol vzhľadom na zaplatenie sumy 3.189,36 Eur, ktorú dobrovoľne zaplatil bez toho, že by už nastala jej splatnosť dňa 07.07.2017 v omeškaní s jej zaplatením. Rovnako nemohol byť v omeškaní so zaplatením sumy 240 Eur, ktorú dobrovoľne uhradil dňa 17.07.2017 napriek tomu, že jej splatnosť tiež ešte nenastala. Z uvedených dôvodov žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol.
35. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov a na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol, v tejto časti rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že nárok uplatnený žalobou zamietol. Vo zvyšnej časti ostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.
36. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
37. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).