Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/303/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, s evidovaným pobytom v O. O., o vymoženie 33,19 Eur s prísl, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta 4, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 4937/08, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1033/2008-36 zo dňa 10. júla 2018, takto

rozhodol:

Odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením (I. výrok) Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) z dôvodu uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Súd prvej inštancie zároveň aplikujúc ustanovenia § 243j Exekučného poriadku nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2644097 zo dňa 23.07.2007 sa stal vykonateľným dňa 07.08.2007. Aplikujúc ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 konštatoval, že trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o priestupku uplynula dňa 07.08.2010, v dôsledku čoho zaniklo právo priznané rozhodnutím o priestupku. Pretože exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinný, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na záver o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 243j Exekučného poriadku uviedol, že súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.08.2008, pričom prekluzívna lehota na výkon exekučného titulu uplynula dňa 07.08.2010. Po tomto dátume stratil exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, čoho následkom bola skutočnosť, že exekútor nemal k dispozícii zákonný titul (dôvod) na ďalšie vykonávanie exekúcie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že exekútor si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, a to predložiť vec súdu prvej inštancie pri nadobudnutí pochybnosti o tom, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie, a preto mu náhradu trov exekúcie v danom prípade nepriznal.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že predmetom exekúcie je pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. AA2644097 zo dňa 23.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2007 a vykonateľnosť dňa 07.08.2007. Spochybnil záver súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie z dôvodu zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že prekluzívna lehota by v danom prípade uplynula dňa 07.08.2010, pričom počas jej plynutia nadobudla účinnosť novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., v zmysle ktorej sa zo znenia § 88 zákona o priestupkoch vypustil ods. 1, ktorý ustanovoval povinnosť vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie. V citovanej novele neexistujú prechodné ustanovenia, ktoré by sa zaoberali situáciami, keď trojročná prekluzívna lehota uplynie po 01.09.2008. V podanom odvolaní súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013 a stanovisko obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.09.2011. Ďalej uviedol, že dôvod na zastavenie exekúcie bol daný od 07.08.2010 a spochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal dňa 23.04.2012 uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania a konštatoval, že súdny exekútor bude vo vykonávaní exekúcie ďalej pokračovať. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne aj vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

5. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie.

6. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že trvá na odvolacích dôvodoch vymedzených v podanom odvolaní. Navyše poukázal, že odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie došlo k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Z uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

7. Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ,,CSP") odmietol a odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 , skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie súdneho exekútora bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou (proti I. výroku) a smeruje aj voči II. výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 26.06.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 30.07.2008 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 27.08.2008 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. AA2644097 zo dňa 23.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2007 a vykonateľnosť dňa 07.08.2007. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože mal za preukázané, že uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o priestupku v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008. Proti uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku; účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 243j Exekučného poriadku; v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

16. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

17. Podľa § 386 písm. b) a c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podmienkou na to, aby odvolací súd posudzoval odvolaním napadnuté uznesenie v nadväznosti na odvolacie dôvody z meritórnej stránky je to, aby podané odvolanie spĺňalo všetky zákonom predvídané náležitosti, bolo podané včas, oprávnenou osobou a aby smerovalo voči rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. V prípade, ak nie je čo i len jedna z uvedených podmienok splnená, má to za následok odmietnutie podaného odvolania bez posudzovania vecnej stránky odvolaním napadnutého uznesenia.

19. Možno uzavrieť, že postavenie súdneho exekútora počas prebiehajúcej exekúcie je špecifické. Na jednej strane vystupuje ako štátom určená a splnomocnená osoba na realizáciu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, pričom pri výkone exekúcie zabezpečuje realizáciu tých činností, ktoré za iných okolností vykonáva štát prostredníctvom iných štátnych orgánov, na strane druhej je účastníkom exekučného konania len pre daný, zákonom vymedzený úsek exekučného konania podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (ide o prípad, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie). V iných prípadoch exekučný poriadok súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania nepriznáva. Preto o právach a povinnostiach, ktoré prináležia účastníkovi konania, medzi ktoré patrí aj oprávnenie podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote, možno v prípade súdneho exekútora hovoriť iba v nadväznosti na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie, aj to len v prípade, ak by rozhodná právna úprava, vzťahujúca sa na trovy exekúcie možnosť podania opravného prostriedku voči takémuto rozhodnutiu pripúšťala.

20. Súdny exekútor v podanom odvolaní v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď danú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného však súdny exekútor v danom úseku konania nevystupuje ako účastník konania, preto aj právo podať odvolanie mu v nadväznosti na daný úsek konania, neprináleží. Takéto právo prináleží len účastníkom konania, ktorými sú v zmysle cit. § 37 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku oprávnený a povinný. Odvolací súd preto odvolanie súdneho exekútora v časti, v ktorej smeruje proti dôvodom zastavenia exekúcie, a v ktorom namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, vyhodnotil za podané neoprávnenou osobou.

21. Súdny exekútor ďalej namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nepriznaní trov exekúcie. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ, ktorým je v danom prípade súdny exekútor, je v zmysle cit. ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom konania pre daný úsek, t. j. v prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Aj napriek uvedenému je nevyhnutné brať na zreteľ, vychádzajúc zo znenia ust. § 355 ods. 2 CSP, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie len v prípadoch, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Z ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške bude hradiť trovy exekúcie. Exekučný poriadok proti tomuto rozhodnutiu odvolanie výslovne nepripúšťa (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku). Preto podľa § 355 ods. 2 platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. V zmysle uvedenej rozhodujúcej platnej a účinnej právnej úpravy tak odvolací súd nemá oprávnenie na to, aby zasiahol do výroku o náhrade trov exekúcie.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP. Ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie v ustanovení § 357 CSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie.

23. Ak účastník konania podá odvolanie, ktorý na to nie je zo zákona oprávnený, pričom toto smeruje proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. b) a c) CSP. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

24. Pretože odvolanie proti I. výroku napadnutého uznesenia bolo podané neoprávnenou osobou a zároveň smerovalo (síce podané oprávnenou osobou) aj proti II. výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. b) a c) a odvolanie súdneho exekútora odmietol.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2