Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/213/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: PYRONOVA s. r. o., Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 422 802, zast.: BAJO LEGAL, s. r. o., Landererova 8, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Sajado-sk, s. r. o., Rajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 837 364, zast. KADUC & PARTNERS s. r. o., Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava o zaplatenie sumy 9.201,15 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/397/2015-260 zo dňa 05.05.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/397/2015-260 zo dňa 05.05.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/397/2015-260 zo dňa 05.05.2017, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 9.201,15 eur s 9,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.927,41 eur od 30.01.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.273,74 eur od 16.03.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti predmetného rozsudku (výrok I. rozsudku). Vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol (výrok II. rozsudku). Súd prvej inštancie zároveň predmetným rozsudkom priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania (výrok III. rozsudku).

2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.201,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 7.927,41 eur od 08.01.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.273,74 eur od 16.03.2015 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

3. Nárok uplatnený žalobou žalobca odôvodnil nasledovne: Na základe objednávky žalovaného, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 02.07.2014, sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dodávku a montáž spriklerového stabilného hasiaceho zariadenia (SHZ) v objekte Sajado River Park v Bratislave. Dňa 31.07.2014 vystavil žalobca žalovanému zálohovú faktúru na sumu 8.000,- eur, ktorú žalovaný uhradil. Žalobca dielo v zmysle objednávky pre žalovaného zhotovil, pričom zvyšnú časť dojednanej ceny diela vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 320140566 na sumu 7.921,41 eur s DPH, splatnou dňa 07.01.2015, ktorá bola žalovanému doručená dňa 26.01.2015 a faktúrou č. 320150034 na sumu 1.273,74 eur s DPH, splatnou dňa 15.03.2015, ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.02.2015. Žalovaný dlžnú sumu 9.201,15 eur nezaplatil ani po upomienkach zo strany žalobcu.

4. Žalobca dôvodnosť svojho uplatneného nároku preukazoval listinnými dôkazmi priloženými k žalobe: objednávka, cenová ponuka, faktúra č. 320140566, faktúra č. 320150034, výpis z účtu zo dňa 08.08.2014, doručenky, súpis vykonaných prác, upomienky, e-mailová komunikácia strán sporu zo dňa 19.08.2015 - 20.08.2015. Spolu s následnými vyjadreniami predložil žalobca súdu prvej inštancie kolaudačné rozhodnutie, stanovisko Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, e-mailovú komunikáciu s dodávateľom bio krbu a grafy výhrevnosti bio krbu. Žalobca zároveň navrhol v rámci konania výsluch svedkov, ktorí zhotovovali projekt SHZ.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.01.2016 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 19.02.2015, t.j. v deň oficiálneho otvorenia prevádzky, došlo k vzniku škody, ktorá bola spôsobená chybným naprojektovaním bezpečnostného protipožiarneho zariadenia zo strany žalobcu v blízkosti krbu, zhruba vo vzdialenosti 90 cm. Zapnutím krbu v interiéri prevádzky došlo k aktivovaniu protipožiarneho zariadenia a k následnému zaplaveniu oboch poschodí prevádzky. Uvedená škodová udalosť sa stala bezprostredne pred oficiálnym otvorením, pričom tejto akcie sa zúčastnilo približne 300 hostí. V dôsledku žalobcom chybne dodanej projektovej dokumentácie bola žalovanému spôsobená tak materiálna škoda, ako aj ujma v spojení s poškodením dobrého mena, spolu so znížením obchodnej reputácie a zmenou správania sa zákazníkov. Táto škoda, vyčísliteľná znížením miery obchodného dopytu a ušlým ziskom, predstavuje podľa žalovaného sumu minimálne vo výške 7.927,41 eur. Predmetnú pohľadávku na náhradu škody si voči žalobcovi započítal listom zo dňa 12.11.2015, doručeným žalobcovi dňa 18.11.2015. Žalovaný v tejto súvislosti ako dôkaz navrhol vykonať jeho písomné podanie zo dňa 12.11.2015 spolu s doručenkou, fotografie z otvorenia prevádzky, komunikáciu súvisiacu s likvidáciou škodovej udalosti a výsluch strán sporu.

6. Vo vyjadrení zo dňa 13.10.2016 žalovaný uviedol, že predmetné priestory na 1. a 2. nadzemnom podlaží budovy River Park na Dvořákovom nábreží 10 v Bratislave mal v podnájme na základe zmluvy zo dňa 01.04.2014. Nakoľko mal záujem prevádzku prerobiť pre potreby reštaurácie a baru, uzavrel dňa 20.01.2014 s architektonickou spoločnosťou ARCH GALLERY s.r.o. ako generálnym projektantom zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu, ktorou si objednal vypracovanie projektovej dokumentácie na celú prevádzku. Súčasťou diela (projektovej dokumentácie) bol aj projekt SHZ, ktorý generálny projektant zadal subdodávateľsky žalobcovi. Žalobca dodal projekt SHZ generálnemu projektantovi dňa 20.03.2014. V súlade s dodaným projektom SHZ si žalobca u žalovaného objednal, a žalobca zrealizoval, stavebnú realizačnú časť SHZ v prevádzke žalovaného.

7. Žalovaný celkovú škodu, ktorá mu mala v súvislosti so škodovou udalosťou vzniknúť, špecifikoval vo výške 139.172,25 eur, pričom táto mala pozostávať zo skutočnej škody vo výške 108.827,70 eur a ušlého zisku vo výške 30.344,55 eur. Skutočnú škodu mala tvoriť priama škoda vo výške 72.767,63 eur a následná škoda vo výške 36.060,07 eur. Priamu škodu žalovaný špecifikoval ako škody vzniknuté samotnou škodovou udalosťou (zničené podlahy, zariadenie, jedlo), následnou škodou mala byť škoda vzniknutá v dôsledku škodovej udalosti (platenie nájomného za prevádzku počas opráv, mzdy a odvody zamestnancov, ubytovanie pre zamestnancov a pod.). Ušlý zisk žalovaný vypočítal v zmysle ust. § 381 Obchodného zákonníka porovnávacou metódou vo vzťahu k svojej inej prevádzke, ktorú má v obchodnom centre Eurovea. Podľa názoru žalovaného zodpovednosť za vznik predmetnej škody nesú dva subjekty - okrem žalobcu aj generálny projektant a to taktiež titulom zmluvnej zodpovednosti založenej zmluvou o dielo. Generálny projektant mal uzavreté poistenie profesnej zodpovednosti za škodu v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá v súvislosti s touto poistnou udalosťou plnila v prospech žalovaného poistné plnenie vo výške 72.767,63 eur. V dôsledku krátenia poistného plnenia, resp. existencie výluky z poistenia generálneho projektanta, si zvyšok čiastky zo skutočnej škody vo výške 36.060,07 eur a ušlý zisk vo výške 30.344,55 eur žalovaný uplatnil listom zo dňa 08.07.2016 priamo voči generálnemu projektantovi.

8. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil v rámci konania ako ďalšie dôkazy zmluvu o podnájme, zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu, objednávku projektu SHZ, záznam o odovzdaní a prevzatí projektovej dokumentácie, nájomnú zmluvu v obchodnom centre Eurovea, súpis škodových položiek a výpočet ušlého zisku, poistnú zmluvu a dokumentáciu o likvidovaní poistnej udalosti. Žalovaný zároveň navrhoval v rámci konania výsluch generálneho projektanta, výsluch konateľov a prevádzkarky žalovaného.

9. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov zistil nasledovný skutkový stav: projekt SHZ vypracoval žalobca ako subdodávateľ pre generálneho projektanta na základe písomnej objednávky generálneho projektanta zo dňa 22.02.2014; už predtým dňa 17.02.2014 generálny projektant doručil žalobcovi podklad, v ktorom bol v rámci priestoru prevádzky vyznačený bio krb s presklením; dňa 13.03.2014 žalobca zaslal e-mailom generálnemu projektantovi projekt SHZ v stave rozpracovanosti, v ktorom bol bio krb zakreslený; dňa 20.03.2014 žalobca odovzdal projekt generálnemu projektantovi, v ktorom bio krb nebol zakreslený; na samotnú realizáciu diela - SHZ uzavreli žalobca a žalovaný ústnou formou zmluvu o dielo, a to na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 30.05.2014 a objednávky žalovaného doručenej žalobcovi dňa 02.07.2014; vady projektu ani vady samotnej realizácie SHZ neboli zo strany žalovaného reklamované; dňa 19.02.2015 počas otvorenia prevádzky došlo k spusteniu SHZ a zatopeniu priestorov, pričom vzniknutú škodu si generálny projektant uplatňoval v rámci poistenia svojej profesnej zodpovednosti u poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá žalovanému uhradila sumu 72.767,36 eur.

10. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania vec právne posúdil nasledovne: Nárok uplatnený žalobcom bol právne posúdený ako nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle ust. § 536 Obchodného zákonníka, keďže obe strany sporu sú podnikatelia a dielo sa týkalo ich podnikateľskej činnosti (§ 261 Obchodného zákonníka). Tento nárok nebol sporný, žalovaný počas konania potvrdil, že suma 9.201,15 eur bola stranami dohodnutá za predpokladu bezvadného plnenia. Sporné medzi stranami bolo, či nárok žalobcu zanikol započítaním, ktoré vykonal žalovaný listom zo dňa 12.11.2015 v sume 7.927,41 eur, resp. započítaním realizovaným zo strany žalovaného v rámci súdneho konania dňa 14.10.2016, kedy žalovaný v rámci obrany započítal celú žalovanú sumu. Žalobca započítanie týchto nárokov, realizované zo strany žalovaného, neuznal s odôvodnením, že podľa jeho názoru neexistuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody, nakoľko žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť za škody vzniknuté žalovanému.

11. Podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka predpokladá porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, teda buď porušenie povinnosti dohodnutej priamo v zmluve alebo porušenie povinnosti vyplývajúcej z Obchodného zákonníka na základe uzavretej zmluvy. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným len pokiaľ ide o zhotovenie SHZ. Toto dielo žalobca vykonal podľa projektu, bez vád. Žalovaný ani netvrdil, že by dielo malo vady. Do úvahy tak prichádzala zodpovednosť žalobcu za porušenie inej právnej povinnosti podľa ust. § 415 (všeobecná prevenčná povinnosť) a ust. § 420 (všeobecná zodpovednosť) Občianskeho zákonníka. V rámci prípadnej zodpovednosti žalobcu za škodu by podľa uvedených ustanovení prichádzala do úvahy iba náhrada skutočnej škody a ušlého zisku. Pri zatopení priestorov bola škoda spôsobená na veciach, nie na zdraví. Skutočnou škodou sa pri veciach rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

12. Plnením od poisťovne bola žalovanému nahradená škoda vo výške 72.767,63 eur, ktorú žalovaný označil za skutočnú priamu škodu. Okrem toho žalovaný žiadal od žalobcu nahradiť aj následnú skutočnú škodu vo výške 36.060,07 eur, ktorá mu mala vzniknúť platením podnájomného za prevádzku počas vykonávania opráv, miezd zamestnancov a odvodov do poisťovní. Takáto následná škoda však nie je skutočnou škodou a v zmysle uvedených ustanovení sa nenahrádza. V rozhodovacej praxi súdov sa náhrada takejto škody ani nepriznáva.

13. Ako uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, podstatou ušlého zisku podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie svojich majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí. Ide teda o skutočný ušlý zisk, ktorý je nevyhnutné presne vyčísliť a preukázať. Žalovaný si však voči žalobcovi neuplatnil náhradu skutočného ušlého zisku, ani žiadny dôkaz o skutočnom ušlom zisku nepredložil, keďže predmetnú reštauráciu nikdy neprevádzkoval. Žalovaný si uplatnil tzv. abstraktný ušlý zisk, ktorý, ako sám uviedol, vypočítal porovnávacou metódou vo vzťahu k inej svojej reštaurácii v inom objekte. Náhrada takéhoto ušlého zisku nie je podľa občiansko- právnej úpravy podľa názoru súdu prvej inštancie možná, prípustná je iba v obchodných vzťahoch v zmysle ust. § 381 Obchodného zákonníka, podľa ktorého namiesto skutočného ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká. Aplikovanie tohto ustanovenia na vzťah občiansko-právnej zodpovednosti medzi stranami neprichádzalo do úvahy. Vyplýva to nakoniec aj zo samotného znenia ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka, ktoré vychádza z „porušenej zmluvy“. Na základe uvedeného žalovanému nevznikol voči žalobcovi nárok na náhradu škody, teda ani následnej skutočnej škody vo výške 36.060,07 eur, ani ušlého zisku vo výške 30.344,55 eur. Skutočnú škodu, ktorú žalovaný označoval ako priamu škodu, žalovanému nahradila poisťovňa. Z týchto dôvodov pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny diela započítaním nezanikla a žalovaný je povinný ju žalobcovi zaplatiť.

14. Pre úplnosť súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri zodpovednosti za škodu sa podľa Občianskeho zákonníka vyžaduje okrem porušenia povinnosti, existencie škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, aj zavinenie. Tvrdenia žalovaného a predložené dôkazy neboli dostatočné nielen na preukázanie zavinenia, ale ani na preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu. Žalovaný tvrdil len to, že generálny projektant zaslal dňa 17.02.2014 všetkým svojim dodávateľom grafický podklad priestoru na 2. podlaží, na ktorom bol krb vyznačený. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie nie je dostatočné, najmä s prihliadnutím na to, že v projekte skutočného vyhotovenia SHZ, ktorý bol súčasťou projektovej dokumentácie generálneho projektanta, ktorý zmluvne zodpovedal žalovanému, žiadny krb nebol ani len vyznačený.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť ceny diela nebola medzi stranami sporu dohodnutá a nakoľko žalobca cenu diela účtoval žalovanému faktúrami až po ukončení diela, žalovaný bol podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť cenu v stanovenej primeranej lehote po doručení faktúry, ktorá je zároveň daňovým dokladom pre DPH. Faktúru č. 413064 žalobca doručil žalovanému až dňa 26.01.2015, t.j. po určenom dni splatnosti, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného platiť úrok z omeškania až po uplynutí primeranej trojdňovej lehoty na zaplatenie. Vo zvyšku úroku z omeškania za obdobie od 08.01.2015 do 29.01.2015 bola preto žaloba zamietnutá.

16. Žalobca mal vo veci podľa názoru súdu prvej inštancie celkový úspech, pričom neúspech v časti uplatnených úrokov z omeškania sa nedal pomerne vyjadriť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

17. Žalovaný podal dňa 03.07.2017 proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) Civilného sporového poriadku. V rámci odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vylúčil aplikáciu ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného sa tak stalo na základe nesprávneho právneho záveru, spočívajúceho v predpoklade, že žalobca vykonal dielo bez vád a neporušil povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu a teda bolo na právne posúdenie veci nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto nesprávne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie vyústilo do vylúčenia možnosti uplatnenia náhrady ušlého zisku. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného napriek konštatovanej obchodno-právnej povahe právneho vzťahu medzi stranami aplikoval na tento vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom toto odchýlenie od spôsobu vedenia sporu relevantným spôsobom nevysvetlil.

18. Žalovaný považuje za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „žalobca nemal povinnosť upozorňovať žalovaného na nevhodné pokyny v zmysle ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka a teda ani neporušil povinnosti vyplývajúce z konceptu obchodnoprávnej zodpovednosti“. Mal za to, že v samotnom napadnutom rozsudku je konštatované a vyhlásené za nesporné, že žalobca mal vedomosť o tom, že v priestoroch reštaurácie má byť umiestnený bio krb s presklením, pričom jeho vlastným pričinením v konečnej projektovej dokumentácii vyznačenie tohto krbu absentovalo, napriek tomu, že tento projekt vyhotovil samotný žalobca. Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia pripustil vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia podrobností ohľadne zodpovednosti za škodu, pričom ho neskôr zamietol a svoj implicitne vyjadrený predbežný právny názor zmenil. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne interpretoval význam pojmu odborná starostlivosť. Právny záver súdu by bol korektný, ak by neexistovala zhoda subjektu medzi zhotoviteľom projektu a jeho realizátorom.

19. Žalovaný navrhol na preukázanie zanedbania odbornej starostlivosti žalobcu pri montáži hasiaceho zariadenia (t.j. pri vykonaní diela) odborné vyjadrenie znalca z odboru protipožiarnej ochrany a zároveň aj odborné vyjadrenie znalca z odboru ekonómie, a to za účelom vymedzenia/presného vyčíslenia ušlého zisku, prípadne akejkoľvek majetkovej ujmy vo sfére žalovanej, ktorá bola spôsobená žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný požiadal súd prvej inštancie o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie vyššie uvedených dôkazov, súd prvej inštancie neumožnil tieto dôkazy v konaní vykonať, resp. poskytnúť dodatočnú lehotu na ich predloženie. Z pohľadu žalovaného sa jednalo o kľúčové dôkazy, ktorými bolo možné preukázať skutočnosti tvrdené žalovaným, a to konkrétne tvrdenie o zanedbaní resp. nevynaložení odbornej starostlivosti pri zhotovení diela (montáži hasiaceho zariadenia) zo strany žalobcu, pričom pri dokázaní tejto skutočnosti (a pri súbežnej eliminácii nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu) by sa stalo relevantným aj vyčísľovanie ušlého zisku, prípadne akejkoľvek majetkovej ujmy vo sfére žalovaného, ktorá bola spôsobená žalobcom, odborným posudkom znalca z odboru ekonómie. Uvedeným postupom podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere/intenzite, že došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

20. Žalovaný na podklade vyššie uvedených odvolacích dôvodov v rámci podaného odvolania navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.09.2017. Odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, nakoľko podľa jeho názoru žalovaný vo svojom odvolaní opomína základné skutkové okolnosti sporu a vykonané dôkazy a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný v rámci celého priebehu súdneho konania neprodukoval ani jeden dôkaz, ktorým by bolo preukázané aktivovanie SHZ v dôsledku teploty z bio krbu. Žalobca pritom v rámci konania predložil dôkazy preukazujúce, že teplo z bio krbu bolo tak nízkej intenzity, že nikdy nemohlo aktivovať sprinkler SHZ vzdialený 90 cm. Mal za to, že v dôsledku absencie preukázania tejto skutkovej okolnosti žalovaný nemohol byť úspešný v spore pri akomkoľvek právnom posúdení. Žalobca neporušil v tomto prípade svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani žiadnu svoju inú právnu povinnosť. Žalobca pred realizovaním samotného diela SHZ pre žalovaného realizoval dielo - projekt SHZ, a to na základe zmluvného vzťahu medzi ním a generálnym projektantom. Projekt SHZ bol objednávateľom riadne prevzatý, cena za dielo bola uhradená a objednávateľ nepoukázal na žiadne vady (ani neuplatnil žiadne nároky z vád) ani iné nedostatky projektu SHZ ako vykonaného diela. Sprinkler SHZ, ktorého poistka bola nastavená na 68 oC a ktorý bol umiestnený vo vzdialenosti 90 cm od bio krbu, nemohol byť v žiadnom prípade v dôsledku tepla z bio krbu aktivovaný, keďže v tejto vzdialenosti od krbu už bola bežná izbová teplota. Žalobca tieto tvrdenia preukázal dôkazmi spolu s podaním zo dňa 21.04.2017, kde tieto aj podrobnejšie vysvetlil.

22. Žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie „následnej škody“ vo výške 36.060,07 eur a ušlého zisku vo výške 30.344,55 eur žalobca nepovažuje za nárok z titulu náhrady skutočnej škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ani za nárok z titulu náhrady škody podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka. Žiaden z týchto nákladov podľa žalobcu nemusel byť vynaložený v dôsledku porušenia, ale naopak, tieto náklady by boli vynaložené bez ohľadu na porušenie.

23. Pokiaľ sa jedná o ušlý zisk, tento podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal. Výpočet porovnávacou metódou predložený žalovaným nie je za týmto účelom použiteľný.

24. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces tým, že nepredĺžil lehotu na predloženie odborných vyjadrení, resp. súkromného znaleckého posudku, žalobca poukázal na skutočnosť, že 60 dňová lehota na predloženie dôkazov bola stranám uložená na pojednávaní dňa 21.02.2017, pričom žalovaný znalca kontaktoval až e-mailom zo dňa 04.04.2017, teda po uplynutí uvedenej lehoty. V prípade odborného vyjadrenia k ušlému zisku žalovaný znalca kontaktoval dňa 17.03.2017 a 24.03.2017. Z tohto dôvodu žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na predloženie uvedených listinných dôkazov považuje žalobca za účelovú. Žalovanému podľa názoru žalobcu nič nebránilo zaobstarať si odborné vyjadrenia už v predchádzajúcom priebehu konania. Postup súdu, kedy by napriek vyššie uvedenému žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na predloženie dôkazu vyhovel, by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania.

25. Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného ďalej uvádza, že jednostranný zápočet pohľadávok zo strany žalovaného je neurčitý, nakoľko z tohto právneho úkonu nie je zrejmé, akú pohľadávku si žalovaný v časti započítal (následná škoda alebo ušlý zisk), pričom žiadna pohľadávka z titulu následnej škody ani neexistuje a pohľadávka za abstraktný ušlý zisk podľa Obchodného zákonníka nebola vyčíslená.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 , a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

30. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

31. Je nutné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej je potrebné z hľadiska právneho posúdenia veci dôsledne rozlišovať zmluvný vzťah medzi generálnym dodávateľom ako objednávateľom diela v rámci subdodávky a žalobcom ako zhotoviteľom týkajúci sa diela - projektu SHZ a zmluvný vzťah medzi žalovaným ako objednávateľom diela a žalobcom ako jeho zhotoviteľom, na základe ktorého žalobca vyhotovil pre žalovaného dielo - montáž protipožiarneho systému SHZ. V danom prípade sa jedná o dva samostatné záväzkovoprávne vzťahy, ktoré nemajú totožné zmluvné strany. V prípade vyhotovenia projektu SHZ neexistoval priamy zmluvný vzťah medzi žalovaným ako objednávateľom diela - projektu SHZ a žalobcom ako subdodávateľom, ktorý by zakladal priamu zmluvnú zodpovednosť žalobcu voči žalovanému a oprávňoval žalovaného priamo si voči žalobcovi uplatňovať a/alebo jednostranne započítať akékoľvek nároky z titulu vád tohto diela. Nároky uplatnené žalovaným v rámci tohto konania tak bolo nutné posudzovať ako nároky z titulu zodpovednosti žalobcu za porušenie inej právnej povinnosti podľa ust. § 415 a ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

32. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali zodpovednosť žalobcu za porušenie inej právnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka resp. zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka a to tak vo vzťahu k vyhotoveniu diela - projektovej dokumentácie SHZ, ako ani vo vzťahu k vyhotoveniu diela - montáži protipožiarneho systému SHZ v objekte. Žalovaný ani nepreukázal, že k aktivácii protipožiarneho systému a teda aj vzniku škody došlo práve vplyvom ním konštatovaného nevyhovujúceho umiestnenia sprinklera SHZ, resp. jeho nesprávneho nastavenia. Naopak žalobca v priebehu konania predložil dôkaz - graf výhrevnosti predmetného bio krbu, z ktorého vyplýva, že vo vzdialenosti, v ktorej bol aktivovaný sprinkler SHZ umiestnený, bola aj pri zapnutom krbe teplota nižšia ako medzná teplota, ktorá bola na sprinkleri nastavená pre spustenie protipožiarneho systému. Súd prvej inštancie tak podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistil správne a v zodpovedajúcom rozsahu pre jeho náležité právne posúdenie.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol v súvislosti s ním uplatneným, resp. započítaným nárokom svoje dôkazné bremeno v tomto konaní a takto uplatnenému/započítanému nároku nebolo možné poskytnúť právnu ochranu. Naopak nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní bol riadne preukázaný listinnými dôkazmi, preto odvolací súd tento považuje, v súlade s názorom súdu prvej inštancie, za dôvodný v celom rozsahu.

34. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, v zmysle ktorej mu postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie ďalších dôkazov, bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd dodáva, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, pričom strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V prípade, ak strany sporu svoje skutkové tvrdenia včas a náležite, v súlade so zásadou hospodárnosti konania a pokynmi súdu, nepreukážu relevantnými dôkazmi, má tento postup strany sporu následok v podobe jej neúspechu v konaní. Ako je zrejmé aj z obsahu súdneho spisu, žalovaný mal zo strany súdu prvej inštancie, v prípade ak mal záujem predložiť na preukázanie svojich tvrdení ďalšie dôkazy, vytvorený dostatočný časový priestor na ich predloženie. Postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému neumožnil dodatočné predĺženie lehoty na predloženie dôkazov po márnom uplynutí pôvodne určenej lehoty a bez preukázania relevantného dôvodu ospravedlňujúceho zmeškanie tejto lehoty žalovaným, bol v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu plne v súlade so základnými zásadami Civilného sporového poriadku, predovšetkým so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

35. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť ako vecne správny.

36. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 24Cb/397/2015-260 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .