Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-211-2018.pdf
PDF · 93.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/211/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. K. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov M. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. - G. č. XXX a Z. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. č. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Jančim so sídlom Advokátskej kancelárie v Liptovskom Mikuláši na Garbiarskej 695 v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 4. októbra 2017 č.k. 9P/181/2017-84 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o výživnom pre mal. X. K. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 4. októbra 2017 č.k. 9P/181/2017 -84 zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 10. februára 2016 č.k. 9P/126/2015 - 79 tak, že zveril maloletého X. K. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého X. 120,- € mesačne od 1.9.2017 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa, dlžné výživné 30,- € za obdobie od 1.9.2017 do 30.9.2017 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa a styk otca s maloletým X. neupravil.
2. Rozhodnutie založil na tom podklade, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 19. augusta 2008 sp.zn. 6C/64/2008 boli na čas po rozvode zverené maloleté deti N. K. nar. X.X.XXXX a X. K. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, pričom výška výživného bola postupne upravovaná. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 10. februára 2016 č.k. 9P/126/2015-79, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. februára 2016 bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že mal. X. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu 90,- € mesačne. Od februára 2017 je maloletý X. v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa naďalej osobnej stará o mal. N. nar. X.X.XXXX a mal. L. A.Š.Š. nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z jej terajšieho manželstva. Matka žije v spoločnej domácnosti s manželom X. A., ktorý je živnostník s príjmom 700,- až 800,- € mesačne. Matka je zamestnaná ako vychovávateľka v Detskom domove na E. XX v H. s výkonom práce v obci Č. a jej čistý mesačný príjem bol 701,60 € za obdobie od augusta 2016 do júla 2017. Maloletý X. od februára 2017 je študentom N. K. Š. N. I. H. a v čase rozhodovania bol študentom 2. ročníka. Matka mu uhrádza cestovné 35,- €, obedy v školskej jedálni 22,- €, bežné školské pomôcky 20,40 €, náklady na ošatenie predstavujú 109,61 €, za telefón 7,- € a dáva mu vreckové 12,- € mesačne. Otec dieťaťa býva v obci S. v spoločnej domácnosti s priateľkou Z. L. v trojizbovom byte, ktorého výlučnou vlastníčkou je otcova priateľka zarábajúca cca 450,- € mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti D.W. - H. s.r.o. a jeho čistý mesačný príjem za obdobie od
augusta 2016 do júla 2017 bol 744,80 €. Otec nemá cestovné náklady do zamestnania, pretože pracuje v mieste bydliska, ale uhrádza za telefón 20,- - 30,- €, internet 10,- €, spláca úver 99,90 € mesačne a ročné výdavky na pevné palivo - uhlie sú 600,- € a na drevo 650,- €. Zistený skutkový stav posúdil a o vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu rozhodol podľa § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že príjem otca je dostatočný nato, aby prispieval na výživu mal. X. 120,- € mesačne po zohľadnení, že má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi N. vo výške 90,- € a takto určené výživné rovnako zodpovedá aj rozsahu odôvodnených potrieb maloletého X., ktorý je študentom strednej školy. Súd prvej inštancie rovnako poukázal aj na tú podstatnú skutočnosť, že výživné pre mal. dieťa má vo vzťahu k ostatným výdavkom povinného rodiča prioritný charakter, preto je povinnosťou otca usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. V tejto súvislosti poukázal hlavne na výdavky otca vyplývajúce z úverovej zmluvy 99,90 €, na ktoré pri rozhodovaní neprihliadol. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého X. v súlade s návrhom matky od 1.9.2017 s poukazom na to, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi od februára 2017 vo výške 90,- € mesačne. Dlžné výživné za mesiac september 2017 vo výške 30,- € zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa.
4. Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a s rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože nie je vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Vyjadril názor, že súd pri rozhodovaní mal prihliadnuť na jeho úverové zaťaženie 99,90 €, ktorý si zobral za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s matkou maloletého, a teda úver si nevzal za účelom uspokojenia svojich materiálnych potrieb. Jeho finančné pomery v porovnaní s finančnými pomermi matky neodôvodňujú, aby bol zaviazaný platiť výživné 120,- €. Súd sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s takými okolnosťami, ako napríklad, že matka má nižšie výdavky na cestovné do školy mal. X., školské pomôcky zakúpené otcom môže používať aj v ďalších ročníkoch strednej školy, teda matke nevznikajú výdavky na ich zakúpenie. Navyše stravovanie pre viacčlennú rodinu (cez víkendy alebo voľné dni) je nepochybne hospodárnejšie, teda výdavky na stravovanie na jedného člena rodiny matky sú podstatne nižšie ako pre stravovanie jeho dvojčlennej rodiny. V jeho schopnostiach a možnostiach je platiť výživné v takej výške, ako doposiaľ platil matke, a to aj bez súdneho rozhodnutia, keďže v prepočte mu ostáva na týždeň cca 44,- €, čo je pri zohľadnení každodenných nevyhnutných potrieb suma, ktorá nezodpovedá ani životnému minimu a naozaj žije, ako sa povie „z rúk do úst“. Vzhľadom na ním uvedené skutočnosti má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého X. sumou 90,- € od 1.9.2017.
5. Otec doplnil odvolanie, v ktorom zotrval na dôvodoch svojho odvolania a zároveň predložil kópiu zmluvy o splátkovom úvere (úvere na bývanie), ktorú uzatvoril spolu s Z. L. nar. XX.X.XXXX ako dlžníci so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom dňa 12.3.2018 a ktorej predmetom je poskytnutie úveru bankou dlžníkom vo výške 71.000,- €. Výška mesačnej splátky bola zmluvnými stranami dohodnutá na 325,32 €. Ide o skutočnosť, ktorá nastala po vynesení rozhodnutia a po podaní odvolania, preto pri určovaní výšky výživného nemohla byť zohľadnená. Ide o skutočnosť, ktorá podstatným spôsobom ovplyvní jeho majetkové pomery, preto žiadal, aby odvolací súd pri posudzovaní jeho majetkových pomerov zohľadnil aj fakt, že jeho mesačné výdavky stúpnu o 162,66 € (čo predstavuje polovicu mesačnej splátky) od 15.4.2018. Má za to, že ide o výdavok, ktorý je štandardný a pri určovaní výšky výživného by mal byť zohľadnený, nakoľko ide o jeho potrebu zabezpečiť si bývanie, čo nemožno považovať za neoprávnený výdavok.
6. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec nezobral úver za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s ňou, nakoľko byt, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve predali 6.6.2016 (notárska zápisnica pripojená k vyjadreniu) a predajom bytu splatili úver 3.423,19 €, ktorý si ako manželia zobrali. Tiež uviedla, že otec žiadnym spôsobom nekontaktoval maloletého syna od januára 2017, prestal sa o neho zaujímať a nad rámec výživného na jeho potreby neprispieva a nekupuje mu žiadne darčeky. Od januára 2018 posiela na účet výživné pre maloletého X. vo výške 120,- €, proti ktorému sa odvolal, čím potvrdil, že je schopný platiť takúto sumu. Školské potreby, ktoré otec zakúpil synovi v 1. ročníku nepostačujú na to, aby ich používal do konca 4. ročníka vzhľadom na to, že navštevuje stavebnú školu a potrebuje výkresy, špeciálne ceruzy, rysovacie perá, špeciálny počítačový
program na rysovanie, notebook a iné. Výdavky na školské potreby riadne predložila v priebehu konania na súde prvej inštancie, rovnako ako aj cestovné náklady. Nesúhlasila s tvrdením, že stravovanie 5 - člennej rodiny je v porovnaní so stravovaním 2 - člennej rodiny nákladovo nižšie. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutočný stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo všetkých bodoch. K doplneniu odvolania otca uviedla, že otec napriek tvrdeniu, že mu ostáva na týždeň cca 44,- €, sa zaťaží úverom na bývanie so splátkou vo výške 325,32 € (polovica mesačnej splátky 162,66 €) na 24 rokov, čím vyvrátil tvrdenia o svojich majetkových a finančných pomeroch, ktoré uvádza v odvolaní. Je toho názoru, že pokiaľ súd zohľadní tento výdavok otca pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti, je potrebné zohľadniť aj jej výdavok vo výške 332,- €, čo je úver na bývanie, ktorý si zobrala spolu so svojím manželom X. A. ako dlžníci so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom dňa 13.4.2017, nakoľko ide o zabezpečenie bývania nielen pre ňu, ale aj pre maloleté deti otca, teda mal. X. a mal. N.. Týmto úverom refinancovali hypotekárny úver, ktorý uzatvorili s Tatrabankou kvôli nižšej úrokovej sadzbe (zmluva o splátkovom úvere pripojená k vyjadreniu).
7. Otec dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na všetkých dôvodoch svojho odvolania.
8. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolaní súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k mal. X.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces neparí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôsledne preukázaný rozsah odôvodnených potrieb maloletého X. v priebehu konania na súde prvej inštancie odôvodňuje určenie výživného 120,- €
mesačne, pretože je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca po zohľadnení, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. N. a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. X. do výšky príjmu otca. Odvolací súd poznamenáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného len 120,- € mesačne (výživné 4,- € na jeden deň) a dodáva, že vzhľadom na to, že ide o dieťa študujúce na strednej škole, blízko veku dospelosti a vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, v dôsledku čoho sú jeho odôvodnené potreby rozhodne vyššie ako stabilizované potreby rodiča, je súdom určené výživné primerané schopnostiam a možnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi v rozsahu 120,- € mesačne aj pri zohľadnení, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.
12. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že súdom určené výživné zabezpečuje potreby mal. X.Š. len v rozsahu nevyhnutných potrieb, preto je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi a podiel matky na výživnom je zjavne vyšší vzhľadom na rozsah odôvodnených potrieb maloletého a nezáujem otca akoukoľvek inou formou podieľať sa na výchove, resp. výžive svojho dieťaťa.
13. Odvolací súd tiež dodáva, že v prípade určenia výživného od rodiča pre mal. dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmu maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v zbierke zákonov ako oznámenie FMZB pod č. 104/1991, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. S poukazom na zásady vyplývajúce z Dohovoru nie je zákonne možné vyhodnotiť konanie (hospodárenie) rodiča, ktoré vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania primeraného výživného pre svoje dieťa, v neprospech dieťaťa odkázaného svojou výživou na rodiča.
14. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca (doplnenie odvolania ) odvolací súd dodáva, že otec mal byť pri uzatváraní úverovej zmluvy minimálne opatrnejší práve so zreteľom na jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. X. a tiež mal. N. a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, pretože bez ďalšieho nie je spravodlivé ani zákonne možné podmieňovať vyživovaciu povinnosť rodiča k mal. dieťaťu splátkami úveru, hoci jeho účelom je zabezpečenie kvalitnejšieho bývania. V tejto súvislosti odvolací súd tiež konštatuje, že otcom platené splátky úveru 162,66 € sú vyššie o 1/3-inu v pomere k určenému výživnému, ktoré spolu s podielom matky na výživnom má pokryť všetky výdavky dieťaťa. Z týchto dôvodov argumentácia otca rozsahom jeho nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej i právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. X. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého X. preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. V kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd námietky otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ako na to vo svojej úvahe poukazoval v podstate aj súd prvej inštancie.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP a podľa § 387 ods. 3 sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).