Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/68/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného Roberta Fulíra, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2019

rozhodol:

Obžalovaný:

F. T., D.. XX.XX.XXXX S. Z., bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. sa uznáva za vinného, že

v období od mesiaca február 2018 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca december 2018, kedy uhradil na výživné sumu 200 Eur a mesiaca január 2019, kedy uhradil na výživné sumu 150 Eur, si úmyselne neplatil výživné na svoju maloletú dcéru D. T., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky V. Z. S. C., X.. R. Č.. XXXX/XA, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2007, sp. zn. 37C/105/2007-39, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2007 a to tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry D. T. sumou 3.000,-Sk (v prepočte 99,58-€) mesačne, vždy do 22. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. Z., a hoci si bol obvinený F. T. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči svojej maloletej dcére, neprejavil dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol výživné uhrádzať a z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu nespolupráce, pričom od mesiaca február 2018 na výživu dcéry D. neprispel finančne ani iným spôsobom, čím mu za obdobie od mesiaca február 2018 do mesiaca august 2018 vrátane vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 844,96 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. , § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

odôvodnenie:

Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. por. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por., výsluchom svedkyne- poškodenej V. Z. a oboznámením listinných dôkazov: rodným listom maloletej (č.l. 54), potvrdením o návšteve školy (č.l. 55), rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/105/2007 (č.l. 49), odpisom registra trestov obžalovaného, výpisom jeho priestupkov v evidencii MV SR a správami na obžalovaného (č.l. 56-89).

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný T. ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Obžalovaný T. sa do zápisnice o výsluchu obvineného ku skutku doznal, keď potvrdil, že výživné neuhrádza od mesiaca február 2018. Bránil sa v podstate tvrdením, že výživné neuhrádzal z dôvodu svojej zlej finančnej situácie a dodal, že je nezamestnaný a jediný jeho majetok predstavuje osobné motorové vozidlo Škoda Octávia, ktorú vlastní od roku 2010. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti Bekaert Hlohovec, kde však odpracoval iba jeden mesiac a pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe, pretože tam nebol spokojný. Predtým pracoval v spoločnosti AUTO-IMPEX ako automechanik 8 rokov a pracovný pomer ukončil z dôvodu svojej nespokojnosti. So svojou dcérou nie je v žiadnom kontakte.

Svedkyňa-poškodená Andrea Z. potvrdila, že obžalovaný sa o svoju dcéru nezaujíma a výživné neplní dlhodobo. Po tom, čo bola podaná obžaloba (v prejednávanej veci) jej v mesiaci december 2018 uhradil titulom výživného sumu 200 Eur a v januári 2019 sumu 150 Eur. Okrem týchto dvoch platieb jej žiadne iné výživné na dcéru neuhradil. Má vedomosť o tom, že na Vianoce 2018 dal obžalovaný dcére 15 Eur do školy a dcéra od neho dostala i starší používaný notebook.

Z rodného listu D. T. a rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2007, sp. zn. 37C/105/2007 má súd za preukázané, že obžalovanému ako P. D. T., nar. XX.XX.XXXX bola právoplatne uložená povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry sumou 3000 Sk (99,58 Eur) mesačne vždy do 22. dňa v mesiaci vopred k rukám matky - V. Z..

Výsledky procesu dokazovania dávajú súdu bezpečný záver na skonštatovanie, že obžalovaný T.X. ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt s individuálne určenou povinnosťou tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej. Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako nepriamy úmysel s tým, že obžalovaný vedel, že svojim konaním, resp. opomenutím konania, na ktoré bol povinný, môže spôsobiť porušenie objektu chráneného Trestným zákonom a pre tento prípad s tým bol uzrozumený.

K argumentácii obžalovaného, že výživné neplnil z dôvodu vlastnej zlej finančnej situácie považuje súd za vhodné poukázať na to, že zo správy AUTO-IMPEX, spol. s.r.o. (č.l. 63) vyplynulo, že obžalovaný bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od 01.08.2010 do 23.10.2017, pričom vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru zamestnávateľovi počas celého pracovného pomeru nenahlásil. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru boli neospravedlnené neprítomnosti obžalovaného na pracovisku, čoho následkom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Následne bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti Bekaert od 01.11.2017 do 05.12.2017, pričom vyživovaciu povinnosť na dcéru si opäť nenahlásil. Pracovný pomer bol skončený zo strany obžalovaného v skúšobnej dobe (č.l. 59). Následne bola obžalovanému Sociálnou poisťovňou v období od 10.01.2018 do 19.02.2018 vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 808,10 Eur (č.l. 56). Na úrade práce - pracovisko Hlohovec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 10.01.2018 do 19.02.2018, pričom vyradený bol z dôvodu nespolupráce (č.l. 74).

Vo svetle vyššie uvedeného považuje súd argumentáciu obžalovaného iba za bagatelizovanie vlastnej zodpovednosti za spáchaný skutok, nakoľko v nepriaznivej finančnej situácii sa obžalovaný neocitol z objektívnych, ale zo subjektívnych dôvodov, ktorých následky v žiadnom prípade nemôže znášať osoba, voči ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Súd považuje za vhodné obžalovanému zdôrazniť, že nie je jeho oprávnením si svojou vlastnou úvahou upravovať výšku vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená právoplatným súdnym rozhodnutím bez toho, že by existovali objektívne skutočnosti nezávislé na jeho vôli, ktoré mu výživné v stanovenej výške neumožňujú plniť. Nepriaznivá finančná situácia ho trestnoprávnej zodpovednosti v žiadnom prípade nezbavuje, keďže súd nezistil žiadnu takú objektívnu skutočnosť, ktorá by obžalovanému objektívne bránila nájsť si prácu a teda si potrebný príjem zabezpečiť. Z procesu dokazovania bez pochybností vyplýva, že obžalovaný ako fyzicky zdravý jedinec v produktívnom veku vlastným zavinením nebol zamestnaný a dokonca vlastným zavinením bol vyradený aj z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Či už neschopnosť obžalovaného, alebo jeho nezáujem v žiadnom prípade nie je možné posudzovať ako objektívnu skutočnosť nezávislú na jeho vôli, ktorá by ho zbavovala zákonnej rodičovskej vyživovacej povinnosti, ktorej rozsah bol určený právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného nesúceho znaky značnej ľahostajnosti voči vlastnému dieťaťu, jeho následok v podobe porušenia druhového objektu chráneného Trestným zákonom, zavinenie vo forme nepriameho úmyslu (§ 15 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), pohnútku, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (keďže sa ku skutku priznal a oľutoval ho), absenciu priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák.., pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov a výpisu priestupkov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. a v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol a priestupkovo doposiaľ riešený nebol.

Vychádzajúc z trestnej sadzby v zmysle § 207 ods. 1 Tr. zák. upravenej postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. súd nadobudol presvedčenie, že na nápravu obžalovaného a najmä na jeho uvedomenie si spoločenskej neprípustnosti a trestnoprávnych dôsledkov svojho úmyselného a ľahostajného konania je na neho potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 16 mesiacov.

Na posilnenie účelu trestu a najmä včasné uspokojenie nároku oprávnenej osoby na výživné súd obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné a tiež i povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Skutkovú vetu tohto rozsudku súd čo do výšky zameškaného výživného upravil v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zák. s prihliadnutím na výsledky procesu dokazovania, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný po podaní obžaloby uhradil na výživnom sumu 350 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.