Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/296/2015

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO : 35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: E. E., nar. XX.X.XXXX, XXX XX E. I. č. XXX, okres D. P., o vymoženie 7.434,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinnému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. O trovách súdneho exekútora rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.4.2015, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 7.434,80 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 4 Zm79/2014-11 zo dňa 9.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.7.2014. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5710 038646 súdnemu exekútorovi dňa 20.5.2015.

2. Z exekučného titulu vyplýva, že bol vydaný na podklade zmenky. Súd sa ale nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným ako zmenkovým dlžníkom a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako zmenkovým veriteľom.

3. Dňa 20.1.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený podaním v zákonnej lehote zo dňa 8.1.2016 predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 EP, v ktorom uviedol, že dňa 30.5.2013 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 17141573299, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 7.578,- eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 2.578,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru, ktorá zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy bol preto dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 18 mesačných splátkach vo výške 421,- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 6.1.2014 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina úveru v sume 5.095,- eur a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 10 zmluvy vo výške 4.546,80 eura, pričom ide o zmluvnú pokutu vo výške 378,90 eura za omeškanie s úhradou splátky č. 2, zmluvnú pokutu vo výške 378,90 eura za omeškanie s úhradou splátky č. 6 a zmluvnej pokuty vo výške 3.789,- eur za omeškanie o viac ako 15 dní s úhradou zosplatneného úveru, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky o viac ako 30 dní. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávnenému ako veriteľovi za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania povinného splnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím

právom k blankozmenke dohodnutým v článku 4 zmluvy vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Z samotnej zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka (povinný) sa uvádza aj jeho IČO. Prideľovanie IČO upravuje zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v ust. § 27 a nasl. Z uvedených ustanovení vyplýva : Identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby určuje úrad (§ 27 ods. 1), Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi- (§ 27 ods. 2), Každej právnickej osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno identifikačné číslo (§ 27 ods. 3). Fyzická osoba môže tak mať, v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa (keďže v prípade právnických osôb sa prideľuje bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský subjekt alebo nie napr. nadácie, občianske združenie, akciová spoločnosť založená za iným účelom než podnikaním majú takisto pridelené IČO). Podľa § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka, každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme ( ďalej len „ obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzatváraní. Rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Aj z iných ustanovení zmluvy je nesporné, že je uzatváraná medzi podnikateľskými subjektmi a vzťahuje sa na ich podnikateľskú činnosť. Napr. v článku 1 ods. 1.1 zmluvy sa uvádza, že „ Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky...“, ďalej článok 12 ods. 12.1 zakotvuje viaceré povinnosti, ktoré budú považované za porušenie zmluvy ( prípady nepnenia) a z ktorých vyplýva, že dlžníkom musí byť podnikateľský subjekt. Z uvedeného je nesporné, že povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt. Podľa § 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy : Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania“. Vzhľadom na uvedené povinného nemožno považovať za spotrebiteľa. Povinný uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie úveru, kde vyplnil všetky časti určené pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol kúpa auta. Z ust. § 2 písmeno a) zák. č. 129/2010 Z.z. rovnako aj z ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Už zo samotného označenia povinného na zmluve vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu podľa ustanovenia § 497 a nasl. obchodného zákonníka. Ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah. vzhľadom na túto skutočnosť, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka a spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ustanovenia o § 3 občianskeho zákonníka. Rovnako na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby v súlade s ust. § 243e ods. 6 Exekučného poriadku súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

4. Podľa § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

6. Podľa § 243f ods. 1 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 243f ods. 3 EP, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

8. Podľa § 243f ods. 4 EP, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

9. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie

10. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. V tejto súvislosti je daná možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

11. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je zmenkový platobný rozkaz t.j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Súd preto v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia §243f ods.6 EP, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným.

12. Súd zistil, že povinný, dňa 24.5.2013 požiadal oprávneného o “preklenovací úver“. Povinný bol označený menom, priezviskom, rodným číslom, rodinným stavom, kontaktom adresou a tiež obchodným menom, IČO, miestom podnikania, predmetom podnikania : elektrina. Poskytnutá čiastka vo výške 5.000,- eur splatnosť úveru 18 mesiacov, výška mesačnej splátky 421,- eur, nominálna hodnota úveru 7 578,- eur, požadovaný dátum splatnosti splátky - deň mesiaci 1. Účel čerpania úveru: kúpa auta. Ako prílohy sú označené : kópie osobných dokladov, bankového účtu, daňové priznania rok 2011, 2012, živnostenský list, výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch, súvaha, výkaz ziskov a strát, potvrdenie z Daňového úradu a Sociálnej poisťovne. Dňa 30.5.2013 uzavrel oprávnený s povinným zmluvu o revolvingovom úvere č. 171415-73299, kde oprávnený poskytol úver vo výške 7.578,- eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 2.578,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru, ktorá zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru (tu treba pre úplnosť uviesť, že daná zmluvná podmienka aj v prípade, že by išlo skutočne o obchodnoprávny vzťah, nie o spotrebiteľský, je v maximálnom možnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku - započítať odplatu za poskytnutie úveru ihneď voči samotnej istine úveru, ktorý iba má byť poskytnutý, resp. v momente jeho poskytovania, je výsostne neprípustné, nakoľko dlžník má odplatu za úver uhradiť práve z titulu obdržania a možnosti užívania plnej výšky úveru, k čomu v danom prípade nedošlo ani v náznakoch a teda ani žiadne ďalšie veriteľom požadované nároky, ktoré v dôsledku tejto skutočnosti boli nezodpovedajúce reálnemu vzťahu, ktorý v dôsledku takto neoprávnene zníženej istiny v skutočnosti vznikol a práva veriteľa uplatňované napriek uvedenému s uvažovaním o istine aká v skutočnosti bola dojednaná, nemali v žiadnom smere požívať právnu ochranu). V zmysle zmluvy bol tak dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 18 mesačných splátkach vo výške 421,- eur. Súčasťou zmluvy je splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. 171415-73299. Ďalej dlžník podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku na rad veriteľa, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj o splatnosti zmenky. Podľa dohody o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený blankozmenku vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy, pričom ako údaj sumy (v eurách) zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12 zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti zmenky je oprávnený vyplniť

ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa alebo jej časti, alebo jej príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe zmluvy.

13. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy - právne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinným (dlžníkom) tak, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva.

14. K uvedenému záveru súd dospel napriek formálnemu označeniu povinného v zmluve údajmi charakterizujúcimi ho ako fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, registrácia), pretože účel uzatvorenia zmluvy a ani účel, za akým boli peňažné prostriedky (úver) povinnému poskytnuté ako spotrebiteľský nemožno vylúčiť. Zároveň predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

15. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému) poskytnuté na účel podnikania, výkon jeho živnostenského oprávnenia - zárobkovej činnosti. Oprávnený dôraz len na označenie povinného v zmluve, že tento je identifikovaný IČO-m, ktoré sa prideľuje iba subjektom v postavení podnikateľa a tiež údajmi registra, ktorý podnikateľa zapísal, z čoho podľa názoru oprávneného treba bez ďalšieho, automaticky vyvodiť, že potom aj peňažné prostriedky (úver) mu boli poskytnuté na účel podnikania - zárobkovej činnosti, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. S takýmto názorom však súhlasiť nemožno. Navyše boli preukázané skutočnosti, ktoré túto hypotézu skôr vyvracajú.

17. Zo žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 24.5.2013, ktorú pripojil oprávnený, ktorá mala byť podkladom pre poskytnutie predmetného úveru povinnému, totiž nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že povinný zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, vzhľadom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto žiadosti. Tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko - §§ 1, 4 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, tiež rodné číslo a trvalé bydlisko, rodinný stav), ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno - § 8 Obchodného zákonníka, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným /,napr. z občianskeho preukazu. Zo žiadosti o úver je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu žiadosti priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný - dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) ani iba v žiadosti uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „kúpa auta“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere

má. Bezpečným preukázaním nie sú ani ustanovenia o povinnostiach dlžníka zakotvené v zmluve v čl. 14.1., či 17. písm. b), e), ktorými dôvodí oprávnený, že aj obsah týchto by mal jednoznačne preukazovať, že dlžníkom zo zmluvy musí byť podnikateľský subjekt a treba z nich vyvodiť i to, že úver si vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia.

18. Iné dôkazy, okrem žiadosti o úver a zmluvy o úvere, oprávnený na preukázanie svojich tvrdení nepredložil.

19. Za danej situácie je treba uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ust. článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere zo dňa 30.5.2013. Súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3.septembra 2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank România SA, podľa ktorého „pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii. Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta.

20. Postup oprávneného, ktorý prakticky iba na základe toho, že povinný bol podnikateľom, predložil mu na vyplnenie žiadosť o poskytnutie úveru predtlačenú pre podnikateľov a potom na základe takto vyplnenej žiadosti predložil povinnému na podpis vypracovanú zmluvu o úvere, v ktorej vyjadril účel poskytnutia úveru na účel výkonu podnikateľskej činnosti, aj keď tento zo žiadosti, na základe ktorej mala byť zmluva o úvere uzavretá jednoznačne nevyplýva, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej účelom v konečnom dôsledku bolo obídenie predpisov o ochrane spotrebiteľa. Oprávnený tak porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, keď mu napriek tomu nepredložil zmluvu o úvere uzavretú so spotrebiteľom, ale vypracoval a predložil povinnému na podpis zmluvu koncipovanú tak, aby bola uzavretá ako s podnikateľom. Ďalej z celkového formátu žiadosti o poskytnutie úveru a následne aj zmluvy o úvere vyplýva, že ide o typ zmluvy, ktorá je oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri jej uzatváraní nemôžu ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 . Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ neobsahuje (napr. úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, atď.), povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy a predložených listín bola povinnému na základe zmluvy o úvere vyplatená iba suma 5.000,- eur, pretože oproti sume 7.578,- eur, ktorá má podľa zmluvy predstavovať poskytnuté peňažné prostriedky, bola v deň uzavretia zmluvy započítaná zmluvná odmena v sume 2.578,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. V skutočnosti tak boli povinnému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur, nie vo výške 7.578 eur, pretože rozdiel vo výške 2.578 eur predstavuje úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Oprávnený tak voči povinnému uplatňuje aj úroky, ktoré sú s poukazom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, plnením v rozpore s dobrými mravmi. Zmenkovým platobným rozkazom bol povinný zaviazaný zaplatiť aj zmluvné pokuty v celkovej výške 4.546,80 eur, ktoré vyplývajú z neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy (čl. 12). Aj keď sa spotrebiteľ mal možnosť so zmluvnými dojednaniami upravujúcimi zmluvné pokuty oboznámiť, nemohol ovplyvniť ich obsah, a sú neprimeranou sankciou za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy - oprávnený zmluvné pokuty uplatňuje z nominálnej výšky úveru, t. j. nielen z dlžnej sumy, ale z poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom (pri omeškaní splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti 5% z nominálnej výšky úveru, pri omeškaní so splnením záväzkov zo zmluvy po zosplatnení 50% z nominálnej výšky úveru). Vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, preto mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku), ktorým doplnením

návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Tieto skutočnosti oprávnený doplnením návrhu nepreukázal.

21. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd splnil a na základe dôkazov predložených oprávneným dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákonu stanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvého stupňa preto podľa §57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

23. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pretože oprávnený nedoplnením návrhu podľa § 243f EP návrhu na vykonanie exekúcie zavinil zastavenie exekúcie a teda povinný má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v tomto konaní preukázateľné trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.

25. O trovách súdneho exekútora rozhodne súd samostatným uznesením, a to po právoplatnosti tohto uznesenia vyčíslení trov zo strany súdneho exekútora

Poučenie:

Proti výroku pod bodom III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).