Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-219-2015.pdf
PDF · 98.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/219/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Ján Šoltésom, AK sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: F., o zaplatenie 410,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 234,26 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11.03.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 14,18 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2015 sa pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 410,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.03.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 17.12.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 600,- Eur. Žalovaná mala splatiť pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 12,86 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej sumy len 115,74 Eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku. V súlade so zmluvou žalobca preto dňa 29.02.2012 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
2. V priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, konkrétne pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzavrel dňa 01.06.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok previedol pohľadávku proti žalovanej na žalobcu, preto súd uznesením č. k. 6C/219/2015-16 zo dňa 16.02.2018 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu. Tým mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
3. Žalovanej bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach doručená dňa 17.09.2018. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nijako nerozporovala.
4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 31.01.2019. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 26.11.2018.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 17.12.2010, podmienkami k zmluve o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 29.02.2012, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 17.12.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku vo výške 350,- Eur. Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky 12,86 Eur v počte 48 splátok a celkovej výške pôžičky v sume 600,- Eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 33,83 %, priemerná RPMN 44,57 % a ročná úroková sadzba vo výške 33,83 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 12/2014.
8. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaná uhradila splátky v celkovej výške 115,74 Eur.
9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.02.2012 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k úhrade všetkých splátok jednorazovo do troch dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Z doručenky vyplýva, že žalovaná prevzala upomienku dňa 07.03.2012. Dlh sa stal tak splatným dňa 10.03.2012.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. a.) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
22. Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska.
23. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
24. Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
26. V prejednávanej veci súd s poukazom na citovanú právnu úpravu vychádzal zo záveru, že zmluva o pôžičke uzatvorená právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 17.12.2010 je zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala v predmete svojho podnikania poskytovania spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňa charakteristiku dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a veriteľa podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaná je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto žalovaná spĺňa charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a podľa § písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Súd pristúpil ku kontrole predmetnej zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky tak z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka ako i zák. č. 129/2010 Z. z. a zistil, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Zo zmluvy nie je zrejmá doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Doba trvania a termín konečnej splatnosti je určený iba údajom 12/2014 a nie je uvedený ani dátum splatnosti jednotlivej splátky v mesiaci, od čoho by bolo možné odvodiť konečnú splatnosť. V článku 6 bodov 6.2 a 6.4 všeobecných obchodných podmienok je síce uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári, v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, ak nie je ustanovené inak. Uvedenie údaja 12/2014 nie je však uvedením konečného termínu splatnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Citované ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti 12/2014 je mätúci a zmluvu v tejto časti robí pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
29. Taktiež uplatnený a v zmluve dohodnutý úrok vo výške 33.83 % vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mien pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v decembri 2010 (priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách - spotrebiteľské úvery uverejnené - na stránke Národnej banky Slovenska) súd zistil úrokovú sadzbu 12,82 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky vo výške 33,83 % tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách takmer trojnásobne. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné, vzhľadom na mieru rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná, tak ako to je v danom prípade. Úroky sú neplatné v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že neprimeranú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve nemožno moderovať, žalobcovi súd nepriznal úrok z úveru podľa priemerných úrokov.
30. Zmluva o poskytnutí pôžičky obsahuje údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 250,- Eur, údaj o počte mesačných splátok 48 a o výške jednej mesačnej splátky s poistením 12,86 Eur. Z týchto údajov je zrejmé, že mesačnými splátkami po 12,86 Eur (s poistením) v celkovom počte 48 splátok mal žalovaný zaplatiť sumu 617,28 Eur, v zmluve je uvedená celková suma pôžička vo výške 600,- Eur. Ak od tejto sumy (617,28 Eur) odpočítame sumu skutočne poskytnutej pôžičky vo výške 350,- Eur (v zmluve uvedené ako schválená pôžička) dostaneme sumu skutočných nákladov spotrebiteľa vrátane nákladov na poistenie a to vo výške 267,50 Eur. V zmluve je teda uvedený nesprávny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, ktorý má správne byť 267,50 Eur (nie suma 250,- Eur). Keďže v zmluve je nesprávny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov neboli použité všetky náklady, ktoré majú byť v RPMN zahrnuté a teda aj údaj o RPMN uvedený v zmluve vo výške 33,83 % ročne je nesprávny a správne má byť RPMN 35,38 % (pri splátkach 12,86 Eur v počte 48 a pri výške pôžičky 350,- Eur) a vo výške 34,33 % pri počte splátok 47 (pokiaľ je stanovených 48 mesiacov trvania zmluvy a podľa VOP je prvá splátka splatná až nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy). Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že nie je možné, aby ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov boli rovnaké, tak sú uvedené v zmluve, nakoľko na výpočet každej z nich sa použijú iné údaje a to v súlade s § 9 ods. 2 písm. i) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto je zmluva v tejto časti pre spotrebiteľa nezrozumiteľná a nejasná a neprijateľná.
31. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
32. Súd potom s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 350,- Eur a žalovaná zaplatila len sumu vo výške 115,74 Eur, žalobca má proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 234,26 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.
33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Keďže žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 234,26 Eur od 11.03.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 11.03.2012 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou, t.j. 3 dni po vrátení predžalobnej upomienky) predstavovala 1 %, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 410,34 Eur, úspešný bol v časti 234,26 Eur, čo predstavuje 57,09 %. Žalovaná mala úspech v časti o v sume 176,08 Eur, čo predstavuje 42,90 %. Žalobca bol úspešný v pomernej časti 14,18 % (57,09 - 42,91). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).