Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Csp-8-2019.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Subarea
40Csp/8/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: T.O. P., nar. X.X.XXXX, bytom Ďurkov 122, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver“ uvedeného v článku 3 bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.1.2012 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu a upustiť od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11.1.2019 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver“ uvedeného v článku 3 bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.1.2012 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalovaného - Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Svoje podanie označila ako vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že právny predchodca žalobcu však schválil úver dňa 11.1.2012 v Bratislave so zmenami uvedenými v bode 3 zmluvy o úvere, teda išlo o prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere so zmenami a dodatkami. Bola doplnená výška mesačnej splátky, úroková sadzba, RPMN a ďalšie náležitosti, ktoré neboli obsahom návrhu na uzatvorenie zmluvy a teda nedošlo ku konsenzu zmluvných strán ohľadom podstatných náležitostí zmluvy o úvere, pretože zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný prijal zmenu návrhu na uzatvorenie zmluvy tak, ako je uvedené v bode 3 zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastáva názor, že zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 11.1.2012 je absolútne neplatný právny úkon a zmluvné strany boli povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Keďže zmluva je neplatná subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu dňa 12.1.2012 a uplynula 12.1.2014. Objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 11.1.2012 (dátum poskytnutia úveru na účet žalovaného) a uplynula 11.1.2015, žalovaný vznáša námietku premlčania. Ak by však súd nepovažoval zmluvu o úvere za neplatnú, táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov pretože, obsahuje nesprávnu výšku nákladov spojených so zaplatením úveru vo výške 2.386,56 EUR, čo má za následok nesprávny výpočet RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok teda 88,29 x 70 = 6.180,30 EUR. Ak od tejto sumy odpočítame istinu poskytnutého úveru vo výške 3.500 EUR, teda 6.180,30 EUR - 3.500 EUR = 2.680,30 EUR. Z obsahu samotnej zmluvy nie je zrejmé, že dlžník môže aj odmietnuť uzavretie poistnej zmluvy na poistenie schopnosti splácať úver, pretože takáto možnosť z obsahu zmluvy nevyplýva. Zmluva obsahuje len možnosť voľby základného a komplexného súboru poistenia, bez akéhokoľvek poučenia o tom, že uzavretie poistnej zmluvy nie je nevyhnutné pre poskytnutie úveru za daných podmienok. Zmluva o úvere obsahuje v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver. Takéto ustanovenie zahrnuté do samotnej zmluvy o úvere malým ťažšie čitateľným písmom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže takéto ustanovenie nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca listom zo dňa 10.8.2018 označeným ako: „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ predložil zamestnávateľovi žalovaného zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy. V súčasnej dobe sú žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku za august 2018. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalobcovi na majetok žalovaného prostredníctvom zamestnávateľa žalovaného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalovaného, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia.
2. Zo zmluvy o úvere zo dňa 11.1.2012 súd zistil, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi na základe zmluvy zo dňa 11.1.2012 úver vo výške 3.500 EUR, mesačná splátka 88,29 EUR, celková výška nákladov 2.386,56 EUR, dátum konečnej splatnosti 11.11.2007, počet splátok 70, úroková sadzba 19,50%, priemerná RPMN 18,29%, RPMN banky 21,79%. Súčasťou formulárovej zmluvy bolo ustanovenie, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 zák. č. 40/1964, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver. Právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úver.
3. Z obchodných podmienok pre úver súd zistil, že klient a banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení a klient udeľuje súhlas banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy klienta, ako aj na iné príjmy klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie klientových záväzkov voči banke vyplývajúcich zo ZoÚ.
4. Z výzvy na vykonanie zrážok zo mzdy súd zistil, že právny zástupca spoločnosti Bencont Collection, a.s. listom zo dňa 10.8.2018 vyzval zamestnávateľa žalobkyne Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach, platiteľa mzdy žalobkyne, na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
5. Z výplatnej pásky žalobkyne za august 2018 mal súd za preukázané, že titulom exekúcií boli vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 88,29 EUR.
6. Zo spisu Okresného súdu Košice I 23Csp/63/2018 súd zistil, že žalovaný sa žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2018 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3 148,01 EUR, úroky vo výške 3 051,18 EUR, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 3 148,01 EUR, vo výške 19,5 % p.a. zo sumy 3 148,01 EUR od 25.8.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 3 148,01 EUR od 25.8.2017 do zaplatenia zo zmluvy o úvere. Dňa 21.9.2018 vydal Okresný súd Košice I platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú v predmetnom konaní zaplatiť žalobcovi sumu 3 148,01 EUR, úroky vo výške 3 051,18 EUR, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 3 148,01 EUR, vo výške 19,5 % p.a. zo sumy 3 148,01 EUR od 25.8.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 3 148,01 EUR od 25.8.2017 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 500,52 EUR na účet advokáta žalobcu. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2018.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1,3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1,2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1,2 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa ust. § 329 ods. 1,2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa ust. § 332 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa ust. § 335 ods. 1,3 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
16. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Účelom neodkladných opatrení po začatí konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany.
20. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
23. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný.
24. Žalobkyňa sa nariadením neodkladného opatrenia domáha uloženia zákazu výkonu zrážok zo mzdy zo zmluvy o úvere. Aj keď je nepochybné, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po právoplatnom ukončení konania o zaplatenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prípustný v súlade s ust. § 324 ods. 1 CSP, keďže takýto návrh možno podať pred začatím, počas konania, aj po jeho skončení.
25. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
26. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobkyňa sa domáha neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že v zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy.
27. Žalobkyňa osvedčila aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keďže žalovaný pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy oznámením platiteľovi mzdy žalobkyne zo dňa 10.8.2018 a zrážky zo mzdy boli realizované, čo žalobkyňa preukázala výplatnou páskou za mesiac august 2018, z ktorej vyplýva, že titulom exekúcie jej bola zrazená suma 88,29 EUR, rovnajúca sa výške splátky zo zmluvy o úvere.
28. Vzťah k predmetu konania žalobkyňa preukázala konaním vedeným na Okresnom súde Košice I 23Csp/63/2018, ktorým sa žalovaný domáha zaplatenia dlžnej sumy z úveru voči žalobkyni. Keďže toto konanie bolo právoplatne skončené, žalobca disponuje právoplatným exekučným titulom na zaplatenie dlžnej sumy.
29. Súd posudzoval odôvodnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy a upustenie od vykonania zrážok zo mzdy ako aj vykonania oznámenia o výkone zrážok zo mzdy.
30. Pokiaľ ide o návrh neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalovaného o výkone zrážok zo mzdy, návrh v tejto časti je nedôvodný, keďže z predložených listín má súd za preukázané, že žalovaný už tento úkon uskutočnil a vykonal oznámenie platiteľovi mzdy o výkone zrážok, preto by uloženie zákazu žalovanému v tomto rozsahu bolo bezpredmetné a nesplnilo by účel nariadenia neodkladného opatrenia.
31. Keďže žalobkyňa sa domáhala aj povinnosti zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a upustiť od vykonávania zrážky zo mzdy v tejto časti boli splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd predbežne posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, nie je zrejmé, či žalobkyni ako spotrebiteľovi bola daná možnosť uzavrieť zmluvu bez takéhoto dojednania, táto skutočnosť zo zmluvy nevyplýva, za daných okolností má súd za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu bol nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
32. S poukazom na vyššie uvedené súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy zo zmluvy zo dňa 11.1.2012 a upustiť od vykonávania zrážok zo mzdy z predmetnej zmluvy.
33. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v časti uloženia zákazu vykonať oznámenie nedôvodný, v tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
34. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po ukončení konania o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, v ktorom bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, má súd za to, že výrok nariadeného neodkladného opatrenia je totožný s výrokom vo veci samej, ktorou by sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne zákazu vykonať dohodu o zrážkach zo mzdy a upustiť od vykonávania dohody o zrážkach zo mzdy, vzhľadom k tomu nie je dôvodné ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, keďže nariadením neodkladného opatrenia dôjde k úprave žalobkyňou sledovaných práv a povinností zo zmluvy o úvere.
35. Pokiaľ ide o žalovaného, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere, nie je dôvodné ani podanie poučenia žalovanému o jeho právach domáhať sa prípadného plnenia podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, keďže tohto sa už domáhal a disponuje právoplatným exekučným titulom.
36. Vzhľadom k tomu, že súd neuložil žalobkyni podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. právoplatným rozhodnutím v konaní o nariadení neodkladného opatrenia bude toto konanie ukončené, súd rozhodol o náhrade trov konania a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu jej úspechu, t.j. v rozsahu 100% podľa ust. § 255 ods. 1.
37. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Podľa ust. § 357 písm. d/ CSP toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia.