Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-329-2021.pdf
PDF · 76.78 KB
Case nature
Subarea
5S/329/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: Obec Horné Štitáre, so sídlom Horné Štitáre 75, 956 03 Horné Štitáre, IČO: 00 310 450, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: 11887-P/2021 zo dňa 04.11.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.11.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 02.12.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: XXXXX-P/ XXXX zo dňa 04.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu: XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 05.08.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní) vo výške 34.994,13 eura.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že suma premietajúca sa v uloženej pokute je pre žalobcu s ohľadom na výšku celkového ročného rozpočtu žalobcu vyslovene neúnosná. V dôsledku aktuálnej situácie spôsobenej rozšírením ochorenia COVID - 19 sa v tom období ocitajú všetky súkromné subjekty vo finančnej kríze. V dôsledku dlhodobého ochromenia ekonomiky obce aktuálne nezískavajú príjmy, s akými pôvodne počítali v návrhoch rozpočtov (predovšetkým sa jedná o príjmy z daní) a táto skutočnosť má vážny dopad na ich celkové hospodárenie. Podobne je to aj v prípade žalobcu, ktorého znížené príjmy poznačujú aj jeho bežné výdavky. Za situácie, že by žalobca bol povinný túto pokutu okamžite uhradiť, malo by to značné následky na riadne zabezpečenie všetkých jeho úloh pri výkone samosprávy, obzvlášť v tomto, pre neho kritickom období. Žalobca sa obáva, že zaplatením pokuty by sa ocitol v situácii, že ku koncu rozpočtového obdobia by sa jeho deficit rozpočtu natoľko prehĺbil, že nebude schopný plne hradiť výdavky na výkon všetkých samosprávnych pôsobností obce. Najpravdepodobnejšia sa javí situácia, že ku koncu rozpočtového obdobia obce nebude žalobca schopný riadne a načas uhradiť výdavky na mzdy, príp. ďalšie bežné výdavky na chod obecného úradu. Skutočnosť, že toto hromadné ukladanie pokút, ktoré v posledných rokoch žalovaný inicioval, nespĺňa primárny žiadúci účel správneho konania, ktorým je v prvom rade chrániť záujmy štátu, je v spoločnosti živo diskutovaná. Účinok, ktorý toto hromadné sankcionovanie zo strany žalovaného na spoločnosť má, je vyslovene nežiadúci, pretože konečným subjektom, ktorý pociťuje následok uloženej sankcie, je
obyvateľ tej ktorej samosprávy, ktorému v dôsledku postihu obce pokutou, nemusia byť zabezpečované elementárne služby v rámci výkonu samosprávnych kompetencií.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 25.11.2021 spolu s predložením príslušného administratívneho spisu. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že podľa neho návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. V predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené § 185 Správneho súdneho poriadku. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy v podobe neúnosného zaťaženia ročného rozpočtu žalobcu uložením pokuty zo strany žalovaného. Žalobca však hroziacu závažnú ujmu bližšie nekonkretizoval a neodôvodnil. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu, v ktorom absentovala konkrétne špecifikovaná hrozba závažnej ujmy a jej dopady na žalobcu, nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy. Žalobca žiadne dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Nepredložil žiadne doklady osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti, nepreukázal správnemu súdu ani svoju aktuálnu majetkovú situáciu, v kontexte ktorej by správny súd mohol posúdiť dopad uloženej pokuty na finančnú situáciu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu splnenia povinnosti a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku nijako neosvedčil.
14. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).