Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-11-2019.pdf
PDF · 112.66 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/11/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast. JUDr. Filip Varga, advokát, Stráž 223, 960 01 Zvolen proti žalovanému Reisecentrum s. r. o., so sídlom Dolná 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 861 029 právne zast. BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Horná, 23, 974 01 Banská Bystrica o splnenie povinnosti, o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/91/2017-100 zo dňa 3. augusta 2018, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/91/2017-134 zo dňa 10. októbra 2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/91/2017-134 zo dňa 10. októbra 2018 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/91/2017-100 zo dňa 3. augusta 2018, ktorým súd rozhodol o uložení povinnosti, že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nahliadnuť do výpisov z bankových účtov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; došlých a vystavených faktúr vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Denníkov (Pokladničný denník, Denník prijatých (dodávateľských) faktúr, Denník odoslaných (vystavených) faktúr) vedených žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Hlavná kniha vedená žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Interných dokumentov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, rozhodol že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vyhotoviť si na vlastné náklady žalobcu fotokópie, resp. obrazové snímky z: výpisov z bankových účtov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; došlých a vystavených faktúr vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Denníkov (Pokladničný denník, Denník prijatých (dodávateľských) faktúr, Denník odoslaných (vystavených) faktúr) vedených žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Hlavná kniha vedená žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Interných dokumentov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017 do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. O nároku na splnenie povinností uplatnenom žalobcom rozhodol súd v súlade s § 137, písm. a) CSP a § 274 CSP na návrh žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03. 08. 2018 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie mu bolo pritom doručené do elektronickej schránky v dostatočnom časovom predstihu pri dodržaní viac ako 5 dní pred dňom, keď sa pojednávanie malo konať. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, napriek tomu žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.
3. Súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenia žalovaného v návrhu, ktorý doručil súdu dňa 06.09.2018 na zrušenie rozsudku vydaného okresným súdom na pojednávaní dňa 03.08.2018 z dôvodu, že nemal o pojednávaní žiadnu vedomosť, keďže mu neprišla žiadna notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy na e-mailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c>, čo bol dôvod, prečo neprevzal predvolanie na pojednávanie v úložnej lehote a ani do termínu konania pojednávania. Vychádzal pritom z ust. § 11 ods.3 CSP, podľa ktorého sa rovnako, ako aj pri doručovaní do elektronickej schránky považujú dokumenty za doručené márnym uplynutím úložnej lehoty, čo vyplýva z § 32 ods.5 písm. b) zák. č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ktorý upravuje úložnú lehotou ako lehotu, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú, pričom táto je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni jej uloženia. Zákonodarca viaže začiatok plynutia úložnej lehoty na uloženie elektronickej úradnej správy, nie na doručenie notifikácie alebo oboznámenie sa adresáta s obsahom notifikácie napriek tomu, že si adresát takúto možnosť zvolil.
4. Súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie mu do elektronickej schránky doručené bolo, táto správa bola pre neho dostupná, avšak svojim subjektívnym zavinením sa s jej obsahom neoboznámil. Žalovaný mal zachovanú zákonnú lehotu na prípravu pojednávania viac ako 5 dní pred dňom pojednávania, čo vyplýva z § 178 ods.2 CSP a v návrhu na zrušenie rozsudku ani neosvedčil, že by mal notifikáciu v rozhodujúcom čase aktivovanú a že mu notifikácia na e-mailovú adresu doručená nebola. Ak by aj tieto skutočnosti osvedčil, služba notifikácie nemôže mať žiaden vplyv na plynutie úložnej lehoty, ani jej nedoručenie nemôže predstavovať ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie pojednávania, keďže zákonodarca s touto službou nespája žiadne právne účinky a ani následky.
5. Žalovaný už od 16.02.2018, kedy mu bola súdom doručená žaloba spolu s prílohami a uznesením na vyjadrenie k žalobe vedel, že sa na Okresnom súde v Banskej Bystrici vedie súdne konanie o prejednávanej veci, pričom sa vyjadril len k podanej žalobe, avšak k ostatným podaniam žalobcu sa už nevyjadril. Ak sám žalovaný potvrdil, že sa do elektronickej schránky prihlásil dňa 30.01.2018 a potom až dňa 08.08.2018 a ospravedlnenie doručil súdu až 10.08.2018, nie je možné jeho ospravedlnenie považovať za riadne a ani za včasné, keďže bolo súdu doručené až siedmy deň po konaní pojednávania.
6. Vzhľadom na to, že žalovaný neosvedčil tú skutočnosť, že by bol pojednávanie vo veci dňa 03.08.2018 zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, súd jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b), d) a h) CSP. Uviedol v ňom, že má na doručovanie písomností aktivovanú elektronickú schránku v zmysle § 29 ods.1 zák.č. 305/2013 Z.z. o e- Governmente, pričom v nastaveniach elektronickej schránky má zvolenú možnosť zasielania notifikácií o uložení elektronickej úradnej správy na e-mailovú adresu, čo preukázal žalovaný výpisom nastavenia oznámení z elektronickej schránky žalovaného predloženým k návrhu. O uložení elektronickej úradnej správy, ktorou bolo v prejednávanej veci doručenie predvolania neobdržal notifikáciu na e-mailovú adresu a o tejto sa včas nedozvedel, čo bol dôvod neprevzatia predvolania v stanovenej úložnej lehote a ani do termínu konania pojednávania. Až následnou kontrolu elektronickej schránky, do ktorej sa prihlásil až dňa 08.08.2018, čo preukázal výpisom histórie prihlásení zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, preto hneď, ako sa o tom dozvedel, doručil súdu dňa 10.08.2018 ospravedlnenie. Ak by mu bola bývala doručená notifikácia na e-mailovú adresu včas, bol by prevzal predvolanie, pretože mal záujem sa na prejednaní veci zúčastniť a uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany. Skutočnosť, že mu nebola doručená notifikácia na e-mailovú adresu považoval žalovaný za tak vážnu okolnosť, ktorá zakladá ospravedlniteľný dôvod jeho neprítomnosti na pojednávaní, pre ktorý neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný súdu preukázal, že po doručení rozsudku komunikoval s Ústredným portálom verejnej správy prostredníctvom a@b.c <mailto:a@b.c> ohľadom podania informácie, z akého dôvodu mu neboli posielané notifikácie na e-mailovú adresu, avšak odpoveď na túto jeho žiadosť ku dňu podania návrhu na zrušenie rozsudku neobdržal.
8. Žalovaný v prejednávanej veci komunikoval, keď súdu doručil vyjadrenie k žalobe zo dňa 02.03.2018, v ktorom uviedol zásadné a rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a žiadal žalobu zamietnuť. Z tohto postupu vyplýva, že bol v súdnom konaní činný, preto mal súd prihliadnuť na ospravedlnenie a na vážnosť okolností, pre ktoré sa pojednávania nezúčastnil a odchýliť sa od striktného gramatického výkladu ust. § 274 CSP, keďže to zo závažných dôvodov vyžaduje požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov.
9. Ani odôvodnenie rozhodnutia súdu nepovažoval žalovaný za dostatočné a preskúmateľné, keď v odôvodnení konštatoval len to, že ospravedlnenie žalovaného z 10.08.2018 nebolo ospravedlnením neúčasti, pretože nebolo doručené súdu včas a nebolo ani vážnou okolnosťou. Bol preto toho názoru, že súd nesprávne rozhodol a mal vyhovieť návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nariadiť vo veci nové pojednávanie, pretože pre vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené podmienky. Odvolací súd by mal preto podľa jeho názoru zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že rozsudok okresného súdu pre zmeškanie zo dňa 03.08.2018 zruší. Súčasťou odvolania je aj príloha, a to vyjadrenie konateľky žalovaného zo dňa 06.11.2018.
10. K návrhu na zrušenie rozsudku žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.09.2018. Poukázal v ňom na to, že elektronická úradná správa sa s poukazom na § 32 ods.2 a 5 zák.č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente považuje okrem iného za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy. Zákonodarca v žiadnom z ustanovení nerieši dôsledky prípadného nedoručenia notifikácie a ani to, že by nedoručenie notifikácie malo mať za následok akékoľvek účinky na moment fikcie doručenia elektronickej správy. Žalovaný nepoprel, že predvolanie mu do schránky doručené bolo a že lehota márne uplynula z dôvodu, že sa do elektronickej schránky takmer pol roka neprihlásil. Notifikácia je pritom len doplnkovou službou portálu, s ktorou zákon nespája žiadne právne účinky.
11. Z predložených dôkazov žalovaným nie je zrejmé, že by mal nastavenú notifikačnú službu pred samotným pojednávaní. Zo zaslaného printscreenu je zrejmé len aktuálne nastavenie ku dňu komunikácie s portálom. Ku dňu podania návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj odvolania nemal žalovaný k dispozícii stanovisko servicedesk portálu o tom, že by predmetné notifikácie neboli žalovanému odoslané. Obrana žalovaného sa tak zakladá len na ničím nepreukázanom skutkovom tvrdení, ktoré žalobca poprel, pričom ospravedlniť neúčasť na pojednávaní je z procesného hľadiska možné najneskôr v deň pojednávania, nie však spätne.
12. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný nezmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu, nebol odcestovaný, nebol mimo dispozície k internetovému pripojeniu, doručované predvolanie sa nestratilo zo schránky, ani nebolo odoslané nesprávnemu subjektu. Ak by sa bol žalovaný prihlásil do elektronickej schránky spoločnosti čo len raz v priebehu obdobia od mája 2018, kedy bolo predvolanie žalovanému doručené do augusta 2018, kedy sa konalo pojednávanie, bol by sa o pojednávaní dozvedel.
13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.12.2018, v ktorom k procesným dôvodom uvádzaným žalovaným v jeho odvolaní uviedol, že elektronická úradná správa sa s poukazom na § 32 ods.2 a 5 zák.č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente považuje okrem iného za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy. Zákonodarca v žiadnom z ustanovení nerieši dôsledky prípadného nedoručenia notifikácie a ani to, že by nedoručenie notifikácie malo mať za následok akékoľvek účinky na moment fikcie doručenia elektronickej správy. Žalovaný nepoprel, že predvolanie mu do schránky doručené bolo a že lehota márne uplynula z dôvodu, že sa do elektronickej schránky takmer pol roka neprihlásil. Notifikácia je pritom len doplnkovou službou portálu, s ktorou zákon nespája žiadne právne účinky.
14. Z predložených dôkazov žalovaným nie je zrejmé, že by mal nastavenú notifikačnú službu pred samotným pojednávaní. Zo zaslaného printscreenu je zrejmé len aktuálne nastavenie ku dňu komunikácie s portálom. Ku dňu podania návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj odvolania nemal žalovaný k dispozícii stanovisko servicedesk portálu o tom, že by predmetné notifikácie neboli žalovanému odoslané. Obrana žalovaného sa tak zakladá len na ničím nepreukázanom skutkovom tvrdení, ktoré žalobca poprel, pričom ospravedlniť neúčasť na pojednávaní je z procesného hľadiska možné najneskôr v deň pojednávania, nie však spätne.
15. K vecným dôvodom uvádzaným žalovaným v odvolaní uviedol faktické pripomienky, ktoré však predmetom súdneho konania, výsledkom ktorého bol rozsudok pre zmeškanie, neboli. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný nezmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu, nebol odcestovaný, nebol mimo dispozície k internetovému pripojeniu, doručované predvolanie sa nestratilo zo schránky, ani nebolo odoslané nesprávnemu subjektu. Ak by sa bol žalovaný prihlásil do elektronickej schránky spoločnosti čo len raz v priebehu obdobia od mája 2018, kedy bolo predvolanie žalovanému doručené do augusta 2018, kedy sa konalo pojednávanie, bol by sa o pojednávaní dozvedel. Takýto jeho omyl nie je možné považovať preto za ospravedlniteľný dôvod.
16. K vyjadreniu žalobcu zaslal dňa 10.01.2019 žalovaný vyjadrenie. Uviedol v ňom, že s tvrdeniami, ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu nesúhlasí. Poukázal na § 29 ods.3 Z.z. o e-Governmente, ako aj na § 32 ods.3 cit. zák., pričom zdôraznil, že po uložení elektronickej úradnej správy mu mala byť bezodkladne zaslaná notifikácia o jej doručení podľa nastavení v profile elektronickej schránky, k čomu nedošlo a o uložení elektronickej úradnej správy, ktorou bolo v prejednávanej veci doručované predvolanie na pojednávanie určené na deň 03.08.2018, neobdržal žiadnu notifikáciu na e-mailovú adresu a@b.c <mailto:T. v dôsledku čoho sa o predvolaní včas nedozvedel. Nedoručenie notifikácie je takou vážnou okolnosťou, na základe ktorej možno ospravedlniť jeho neprítomnosť na pojednávaní, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
17. Žalovaný zopakoval tie isté tvrdenia, ktoré uviedol aj v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho návrhu na zrušenie rozsudku, a to aj v časti vecných námietok, pričom jeho argumenty uvedené v bode 6 a 7 vyjadrenia neboli predmetom prejednania súdom prvej inštancie, preto nie sú pre prejednávanú vec v odvolacom konaní relevantné. Žalovaný zopakoval aj v bode 8 a 9 svoju argumentáciu totožnú s argumentáciu v ním podanom odvolaní s opakovaným tvrdením, že súd v tejto veci nesprávne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a návrhu na jeho zrušenie, ktorý žalovaný podal, mal vyhovieť.
18. Dňa 19.01.2019 bola súdu doručená duplika k vyjadreniu žalovaného. K tvrdeniam žalovaného žalobca opakovane uviedol, že z predloženej komunikácie nevyplýva nastavenie notifikačnej služby pred samotným pojednávaním, ale len aktuálne nastavenie ku dňu komunikácie s portálom ku dňu 04.09.2018.. Žalovaný nepredložil výsledky reklamácie o nedoručení notifikačnej správy portálom slovensko.sk. Notifikácia je pritom len doplnkovou službou, s účinkami ktorej zákon nespája žiadne dôsledky.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.05.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na nepeňažné plnenie, a to vydanie obchodných dokumentov a účtovných záznamov špecifikovaných v rozhodnutí, ktoré je napadnuté odvolaním. V žalobe tvrdil, že uzatvoril so žalovaným dňa 08.09.2014 zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej vložil do spoločnosti žalovaného peňažný vklad vo výške 30.000,- Eur, čo malo byť kompenzované podielom žalobcu na zisku u žalovaného vo výške 50%. Napriek tomu, že tržby žalovaného dosiahli v roku 2014 sumu 85.685,- Eur a v roku 2015 913.564,- Eur, spoločnosť žalovaného je účtovne stále v strate a teda náklady, resp. výdavky žalovaného prevyšujú jeho príjmy. S poukazom na to, že sa nejedná o výrobnú spoločnosť, ale o spoločnosť, predmetom podnikania ktorej je poskytovanie služieb, sa žalobcovi javí takáto výška nákladov na prevádzkovanie žalovaného neprimeraná. Z tohto dôvodu má žalobca ako tichý spoločník oprávnený záujem oboznámiť sa s účtovníctvom žalovaného a overiť si, či nebol ukrátený o podiel na zisku, ktorý by bol vznikol, ak by bolo účtovníctvo vedené riadne, alternatívne sa rozhodnúť, či náklady boli vynaložené efektívne a v prípade že nie, ukončiť zmluvu o tichom spoločenstve jedným z dojednaných spôsobov.
21. Na výzvy žalobcu žalovaný nereagoval a originály dokladov a dokumentov týkajúcich sa podnikania žalobcovi nepredložil, a to ani napriek jeho výzve zo dňa 06.02.2017 doručenej žalovanému dňa 13.02.2017 a ani na predžalobnú výzvu. Žalobcovi pritom stačí predložiť doklady a dokumenty za účtovné obdobie roku 2016 a 2017, a to od začiatku účtovného roka po mesiac marec 2017. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.09.2017 doplnil petit žalobného návrhu vo veci.
22. Žalovaný reagoval vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.03.2018, v ktorom namietal právny základ žalobcom uplatneného nároku, kedy v zmysle bodu 2 čl. III. Zmluvy o tichom spoločenstve stratila zmluva platnosť pre naplnenie rozväzovacej podmienky, keď zo strany žalobcu nedošlo k zaplateniu prvej časti vkladu tichého spoločníka. Zároveň namietal šikanózny charakter žaloby, keď žalobca bol v období od 01.10.2014 do 31.01.2017 zamestnaný v spoločnosti žalovaného a mal k dispozícii originály všetkých obchodných dokumentov, z ktorých väčšina bola vyhotovená práve žalobcom. Mal preto k dispozícii všetky výpisy z bankového účtu žalovaného a aj disponibilné právo k bankovému účtu. V súlade s § 675 ods.1 Obch. zák. má navyše žalobca ako tichý spoločník právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojim vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Z § 675 ods.3 Obch. zák. a ani z bodu 1 čl. V. Zmluvy o tichom spoločenstve nevyplýva tak, ako sa to snaží žalobca prezentovať, povinnosť žalovaného zaslať tichému spoločníkovi originály všetkých dokladov a dokumentov týkajúcich sa podnikania, ale len povinnosť tieto bezodkladne na požiadanie tichému spoločníkovi poskytnúť. Tichý spoločník preto nemá právo vziať si doklady a dokumenty týkajúce sa podnikania so sebou, ani sa domáhať vydania ich kópií. Navyše nie je žiaduce, aby žalovaný predložil žalobcovi dokumenty, ktoré tvoria jeho obchodné tajomstvo a ktorými by došlo k prezradeniu osobných údajov tretích osôb, ktoré sú chránené zák.č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
23. Žalobca podaním doručeným súdu poprel skutkové tvrdenia žalovaného. Tvrdil, že zmluva o tichom spoločenstve nestratila platnosť a jej zmluvné strany sú jej obsahom viazané. Žalobca má z titulu tichého spoločníka nárok na 50% zo zisku žalovaného, preto nemá žiaden dôvod zneužívať obchodné tajomstvo spoločnosti a rovnako ako pri obchodnom tajomstve je treťou osobou oprávnenou sa oboznamovať so spracovaným údajmi spoločnosti titulom tichého spoločníka v nevyhnutnom rozsahu na kontrolu obchodných dokladov.
24. Súd prvej inštancie predvolal strany sporu na pojednávanie na deň 03.08.2018 o 8.45 hod. s tým, že predvolanie na pojednávanie obsahovalo poučenie o tom, že ak sa strana nedostaví na pojednávanie vo veci a neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd o žalobe na návrh protistrany rozsudkom pre zmeškanie. Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (§ 274 CSP). Predvolanie na pojednávanie bolo odoslané do elektronickej schránky žalovaného dňa 28.05.2018 a doručené mu 13.06.2018. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca navrhol nsa pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Ospravedlnenie doručil žalovaný súdu prvej inštancie až 10.08.2018 s odôvodnením, že si konateľ neprevzal správu v elektronickej schránke, preto o pojednávaní nevedel.
25. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
26. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
27. V zmysle § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odseku 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
28. Podľa § 18 ods.2 zák.č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente) notifikáciou je na účely tohto zákona právne nezáväzná informácia, ktorú zasiela orgán verejnej moci a ktorej obsah ustanovuje zákon. Technologické zabezpečenie prenosu notifikácie určuje správca notifikačného modulu v rámci funkcionality ústredného portálu.
29. Podľa § 32 ods.1 cit. zák. uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
30. Podľa ods.2 cit. ust. úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
31. Podľa ods.3 cit. ust. ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.
32. Podľa ods.5 písm.b) cit. ust. elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
33. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 03.08.2018 zamietol. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý pojednávanie vo veci nariadené súdom prvej inštancie zmeškal. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP na pojednávaní na návrh žalobcu, keďže sa žalovaný na pojednávanie nariadené v dostatočnom časovom predstihu v prejednávanej veci nedostavil, hoci bol naň včas a riadne predvolaný. V predvolaní na pojednávanie súd žalovaného dostatočne jasne poučil o následkoch nedostavenia sa, ako aj o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil včas, keď tak urobil až siedmy deň po pojednávaní a ani vážnymi okolnosťami, keďže vážnou okolnosťou nemôže byť tá okolnosť, že si neprehliadol včas svoju elektronickú schránku, do ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že mal aktivovanú službu notifikácie elektronických správ, čo v konaní nielenže nepreukázal, ale v konečnom dôsledku by táto skutočnosť ani na zvrátenie existujúceho stavu nemala žiaden podstatný vplyv, keďže notifikácia sama o sebe nemá za následok zmenu v uložení elektronickej úradnej správy.
34. Pri návrhu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP súd skúma len splnenie procesných podmienok pre vyhlásenie takéhoto rozhodnutia, medzi ktoré nesporne patrí tá, že sa žalovaný na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, napriek tomu svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Súd v takomto prípade nárok uplatnený žalobcom z hľadiska hmotného práva neposudzuje a neprihliada ani na prípadnú aktivitu žalovaného v spore, keďže súd rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie na prvom pojednávaní.
35. Žalovaný je právnickou osobou, preto je jeho zákonnou povinnosť nielen to, že má mať zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku, ktorá slúži na komunikáciu s orgánmi verejnej moci, a teda aj so súdom, keďže je súd povinný doručovať písomnosti stranám sporu do elektronickej schránky tak, ako to vyplýva pre neho z § 105 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ale má byť natoľko zodpovedný, že obsahu elektronickej stránky venuje náležitú pozornosť, inak sa vystavuje takým situáciám, aká nastala v prejednávanej veci, že zmešká lehoty na uplatnenie svojich práv. Takéto konanie žalovaného nie je konaním s odbornou starostlivosťou, čoho dôsledkom nemusí byť len strata práv, ale aj vznik ujmy.
36. Žalovaný v konaní nepoprel, že jeho elektronická schránka bola aktivovaná a ani tú skutočnosť, že do nej bola doručená úradná správa z okresného súdu, ktorá obsahovala predvolanie na pojednávanie nariadené súdom na deň 03.08.2018, a teda že mu správa bola objektívne dostupná. Samotná notifikácia nie je právne záväznou informáciou. Je prenášaná správcom notifikačného modulu v rámci funkcionality Ústredného portálu bez toho, že by mala podstatnejší vplyv na okamih uloženia elektronickej úradnej správy a na úložnú lehotu, ktorá je stanovená v § 32 ods.2 Zákona o e-Governmente na 15 dní, ktoré plynú odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú.
37. Z obsahu Zákona o e-Governmente nevyplýva, že by sa úložná lehota 15 dní viazala na deň nasledujúci po dni doručenia notifikácie žalovanému, a to zrejme aj z toho dôvodu, že sa jedná len o doplnkovú službu portálu, s ktorou Zákon o e-Governmente nespája žiadne právne účinky.
38. Zákon o e-Governmente nerozlišuje, z akého dôvodu sa adresát o uložení správy nedozvedel, preto ak si žalovaný priebežne nesledoval poštu prijatú do jeho elektronickej schránky odhliadnuc od toho, či mu o doručení boli alebo neboli doručované notifikácie, nesie si za vzniknutú situáciu zodpovednosť výlučne sám. Navyše zo žalovaným zaslaného printscreenu je zrejmé len aktuálne nastavenie notifikácie ku dňu komunikácie s portálom, t.j. v čase po vydaní rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie, nie však nastavenie notifikačnej služby aj pred pojednávaním dňa 03.08.2018.
39. Dňa 04.09.2018 zaslal žalovaný - jeho konateľ p. T. - na adresu a@b.c <maiB..sk> požiadavku ÚPVS č. 180918 o poskytnutie informácie o tom, že žalovaný disponuje s predvoleným kontaktom tel.č. +XXX XXXXXXXXX a že prvá SMS notifikácia prišla žalovanému až 22.08.2018 napriek tomu, že do elektronickej schránky prišli nové správy už aj predtým, kedy žalovanému žiadna SMS notifikácia neprišla a neprišla ani na predvolený e-mail a@b.c <.ároveň je v tejto e-mailovej komunikácii uvedené, že žalovaný posiela upravené kontaktné údaje.
40. Nie je preto vylúčené, že notifikácie mohli byť žalovanému doručené, pričom mohlo dôjsť k ich automatickému odfiltrovaniu do spamového koša prevádzkovateľom e-mailovej služby tak, ako to tvrdí žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, prípadne tak mohlo byť urobené aj SMS správou, čo vyplýva aj z reakcie prevádzkovateľa, ktorý v e-mailovej komunikácii s C. T. uviedol, že žalovaný má nastavený predvolený kontakt, a to telefónne číslo +XXX XXXXXXXXX a zároveň ho požiadal o doplnenie snímky z obrazovky z nastavenia profilu elektronickej schránky - helpdesk ÚPVS, ktorej obsah nebude upravený.
41. Za danej situácie, keď súd prvej inštancie na žiadosť žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie nemohol pri splnení ostatných zákonných podmienok reagovať inak, ako mu vyhovieť, keďže žalovaný nielenže sa neospravedlnil z účasti na pojednávaní, ale ani nežiadal o jeho odročenie, aby mohol posúdiť vážnosť dôvodu odročenia ešte pred pojednávaním, na ktorom vydal rozsudok pre zmeškanie a keď žalovaným uvádzaný dôvod ospravedlnenia nemá povahu vážneho dôvodu, ak za jeho vznik nesie zodpovednosť len sám žalovaný, nemohlo dôjsť takýmto postupom k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom, t. j. ani k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces. Nebol to totiž súd prvej inštancie, ktorý by bol žalovanému legálnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Oneskorené ospravedlnenie zo strany žalovaného doručené súdu prvej inštancie sedem dní po skončení pojednávania, na ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie nie je možné hodnotiť ako splnenie si procesných povinností žalovaným tak, ako to vyžaduje § 274 CSP.
42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ak sa žalovaný nedozvedel o predvolaní, čo bol dôvod, prečo sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nezúčastnil a ani sa z jeho účasti neospravedlnil, nemohol súd postupovať inak, pokiaľ žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len tak, že jeho návrhu musel vyhovieť. Pri rozhodovaní veci rozsudkom pre zmeškanie súd hmotnoprávne nárok žalobcu neposudzuje, pretože vec samú neprejednáva, keďže rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je rozhodnutím procesným, preto žalovanému ani nemohla byť odňatá možnosť jeho procesnej obrany a ani nemohlo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď za neúčasť na pojednávaní a za neospravedlnenie sa na ňom nesie zodpovednosť výlučne sám.
43. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.
44. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).