Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/357/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Finance4you, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 43 906 915, zastúpená JUDr. Alanom Strelákom advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 31 819 702, proti žalovaným: 1/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., H. XXXX/X, 2/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., H. XXXX/X, o zaplatenie 26.557 eur s príslušenstvo, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. mája 2017 č.k. 4C/688/2015-62, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 26.557 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 05.03.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.921,27 eur zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 27.06.2014 ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho mal preukázané, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 26.557 euro s 5.05 % úrokom z omeškania je dôvodne podaná. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 03.11.2015, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 26.557,- eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 05.03.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 2921,27 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade so žalobcom dňa 27.06.2014 uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 1214000033 vo výške 13500,00 eur, pri úrokovej sadzbe 10,92% z istiny ročne , pričom celková odplata bola dohodnutá vo výške 3440,- eur.

2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že zo strany žalobcu bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 13500,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť do 25.06.2021. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu prvej inštancie je platným právnym úkonom, pretože obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (predovšetkým údaj o ročnej úrokovej sadzbe a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Uviedol, že zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že sa jedná o úver s poplatkom vo výške 3440,00 eur za poskytnutie úveru, pričom žalovaní zaviazali úver splácať v prvých štyroch splátkach po 1,00 eur, následne v 79. splátkach po 341,00 eur a v poslednej splátke po 317,00 eur. Výška splátok ako aj ich splatnosť bola uvedená v splátkovom kalendári, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaní prestali úver riadne splácať už v roku 2015, preto žalobca prikročil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 04.03.2015, pričom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebola zo strany žalovaných uhradená žiadna čiastka. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi celú nesplatenú časť úveru vo výške 26557,- eur, preto žalobe vyhovel . V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2921,27 eur vzal žaloba žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním, preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Zároveň zaviazal žalovaných na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 26.557,- od 05.03.2015 do zaplatenia, z dôvodu, že žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky nepresahuje výšku úroku z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 100%.

3. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za neprípustné považovali, aby súd prikázal žalovaným uhradiť sumu 26.557,- eur splatnú do 27.01.2021, nakoľko suma 26.557,- eur mala byť splatená v 79 splátkach po 341,- eur. Taktiež namietali, že žalobcovi súd priznal aj úrok z omeškania. Bránili sa tým, že ak by súd prvej inštancie postupoval správne a akceptoval by zákony SR, bolo by žalobcovi priznaných maximálne 17.333,- eur ako úrok za 3 roky t. j. od poskytnutia úveru do rozhodnutia súdu. Podľa ich názoru nie je možné, aby súd vydal rozsudok, ktorým prikáže do 3 dní plniť sumu splatnú až v roku 2021 a započítať žalobcovi úrok vopred na nasledujúce 4 roky a ešte od žalovaného žiadať úrok z omeškania. Bránili sa tým, že žalobca v súčasnej dobe nemá povolenie NBS na poskytovanie úverov , a teda podľa názoru žalovaných mu ani vopred priznané úroky nepatria, nakoľko nie je subjekt legálne poskytujúci úvery v SR. Zdôraznili, že právo na obhajobu je zakotvené v Ústave SR a napriek tomu súd nevyhovel ich žiadosti o odročenie pojednávania a neposkytol in primeranú lehotu k tomu, aby našli vhodného advokáta a nechali sa zastupovať. 4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných odmietol, alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania s tým, že žalobca sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky splatné k 27.1.2021, pričom tieto úroky sa stali splatnými na základe straty výhody splátok z dôvodu neplnenia splátkového kalendára. Uviedol, že nie je možné zamieňať zmluvné úroky dohodnuté medzi zmluvnými stranami s úrokom z omeškania, ako to účelovo robia žalovaní. Žiadal zohľadniť, že žalobca poskytol žalovaným úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.6.2014. Ku dňu uzavretia uvedenej zmluvy nebolo povinnosťou veriteľa mať udelené povolenie pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a ani to nebolo možné, keďže Národná banka Slovenska v rozhodnom čase uvedené povolenia ani nevydávala. Z tohto dôvodu je uvedenú námietku žalovaných potrebné považovať za irelevantnú až účelovú. Pokiaľ sa žalovaní dožadovali svojho práva na obhajobu, je potrebné uviesť, že uvedený spor je riešený v občianskoprávnom, a nie trestnom konaní, hoci aj takéto konanie je vedené minimálne voči žalovanej v druhom rade. Čo sa týka práva nechať sa zastupovať právnym zástupcom považoval za potrebné uviesť, že žalovaní uvedené právo nevyužili ani pri podaní odvolania. Ich jediným cieľom vyplývajúcim nielen z prvostupňového konania, ale aj zo samotného odvolania je účelovo predlžovať súdne konania a odďaľovať právoplatnosť rozsudku. Zdôraznil, že zo strany žalovaných nebola napriek prvostupňovému rozsudku uhradená žiadna finančná čiastka. Navyše žalovaný úmyselne uviedol žalobcu do omylu, čo sa týka zabezpečenia poskytnutého úveru záložným právom, keďže uvedené záložné právo nie je zapísané do dnešného dňa, pretože v súčasnej dobe je na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ťarcha. 5. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných sa žalovaní písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 26.557,- eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 05.03.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 (v znení účinnom do 31. 12. 2014) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonník ( v znení do 31. 08. 2014), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

V danej veci je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená písomná zmluva o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa a to za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 1 až 3 OZ. Ustanovenie §53 ods. 1 vyjadruje zásadu podľa ktorej, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Uvedená zásada však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V zmysle vyššie citovaného ust. §53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými síce mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje dodávateľa, pretože podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Navyše ust. § 53 ods. 6 upravuje, že ak je však predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis ( § 53 ods. 3 . Vo súvislosti odvolací súd uvádza, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenila s účinnosťou od 1. júna 2014 znenie odseku 6. Ak ide o výšku odplaty, akú možno od spotrebiteľa požadovať, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, je upravená v novelizovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo v tejto súvislosti novelizované nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014, na ktoré sa v § 53 ods. 6 odkazuje.

Z obsahu písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade k podanej žalobe vyplýva, že žalovaná výslovne namietala zmluvu, ktorú so žalobcom uzatvorila s tým, že zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje nároky uplatnené v tomto konaní obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré túto zmluvu považuje za neplatnú. Výslovne namietala hrubý nepomer medzi plnením žalobcu a plnením žalovaných. V prvom rade namietala výšku úrokov 10,92%, ktorý úrok považuje za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. V druhom rade namietala výšku dohodnutej odplaty v čl. II. ods. 1 zmluvy a to sumu 3.440,- eur, ktorá predstavuje 1/3 poskytnutého úveru. Uviedla, že uvedenú odplatu považuje za neprimerane vysokú a dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Uvedenými námietkami sa súd prvej inštancie nezaoberal napriek tomu, že posudzovaná zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 27.06.2014, kedy už bola účinná vyššie uvedená nová právna úprava, týkajúca sa odplaty , ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia iba konštatoval, že posudzovaná zmluva je platným právnym úkonom a obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úrokoch. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť ako sa vyporiadal s namietanou výškou úrokov 10,92 % a najmä s dohodnutou výškou odplaty v sume 3.440,- euro. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani z posudzovanej zmluvy o úvere nie je možné zistiť za akým účelom bola dohodnutá odplata za poskytnutie úveru v sume 3.440,- euro, na základe akých kritérií určil žalobca jej výšku, akú protislužbu za ňu žalobca žalovaným poskytol a či nešlo iba o navýšenie stranami sporu dohodnutých úrokov za poskytnutie úveru (10,92 % ).

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru (pôžičky) predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť v súlade s uzatvorenou zmluvou. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 . Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014).

Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude predovšetkým zaoberať tým, či stranami sporu dohodnutá odplata za poskytnutie finančných prostriedkov t.j. dohodnutá výška úroku 10,92 %+ odmena za poskytnutie úveru 3.440,- euro neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať ( § 53 ods. 6 OZ. § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Posúdi, či výška odplaty, ktorú žalobca od spotrebiteľa na základe dohodnutých zmluvných podmienok požadoval zodpovedá ust. § 53 ods. 3 a § 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zároveň sa súd prvej inštancie bude aj zaoberať jednotlivými zmluvnými podmienky uvedenými v časti III. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1214000033 zo dňa 27.06.2014 najmä v tom smere, či neobsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či tieto zmluvné dojednania možno považovať za platné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať nárokom žalobcu v zmysle vyššie uvedených právnych záverov. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .