Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-123-2018.pdf
PDF · 129.86 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/123/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu ALBATROS, spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, Dunajská Streda, IČO: 31443222, zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, proti žalovanému Colnému úradu Trnava, Piešťanská 3, Trnava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní žalobou o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (teraz § 252 a nasl. SSP - žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy) domáhal, aby súd zakázal žalovanému Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda pokračovať vo vykonávaní preverovaní pravdivosti a správnosti dokladov na podklade Oznámenia číslo 881848/2015 zo dňa 12.06.2015 a aby žalovanému prikázal v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov žalobcu vo vzťahu k (1) Datagroup Plusz Kft. Honvéd utca 8 1/2, HU 1054 Budapest, zo dňa 10.6.2015 a 11.6.2015 (2) Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca 57.2. em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 11.06.2015 vyhovieť a zabezpečenie DPH uvoľniť.
2.
Uvádzal, že nezákonným zásahom Colného úradu Trnava, ktorý nie je rozhodnutím a je zameraný proti žalobcovi a jeho dôsledky trvajú, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Colný úrad Trnava, pobočka colného úradu Dunajská Streda, Mliečany 61, Dunajská Streda doručil žalobcovi písomnosť číslo 881848/2015 zo dňa 12.06.2015 označenú ako Oznámenie, ktorou oznamuje, že v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 48 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov zahajuje preverovanie pravdivosti a správnosti dokladov, colné vyhlásenia číslo: JCD č. 0586110505737 CMR č. 1221/2015, JCD č. 0586110505739 CMR č. 1223/2015, JCD č. 0586110505755 CMR č. 1215/2015, JDC č. 0586110505766 CMR č. 1233/2015, JCD č. 0586110505767 CMR č. 1234/2015, JCD č. 0586110505768 CMR č. 1229/2015, JCD č. 0586110505780 CMR č. 1238/2015, JCD č. 0586110505782 CMR č. 1236/2015, JCD č. 0586110505783 CMR č. 1237/2015, JCD č. 0586110505821 CMR č. 1240/2015, JCD č. 0586110505829 CMR č. 1239/2015, JCD č. 0586110505832 CMR č. 1250/2015, JCD č. 0586110505836 CMR č. 1264/2015, JCD č. 0586110505838 CMR č. 1251/2015, JCD č. 0586110505839 CMR č. 1265/2015, JCD č. 0586110505847 CMR č. 1263/2015, JCD č. 0586110505849 CMR č. 1249/2015, JCD č. 0586110505860 CMR č. 717421, JCD č. 0586110505865
CMR č. 1274/2015, JCD č. 0586110505868 CMR č. 1273/2015, JCD č. 0586110505878 CMR č. 1276/2015. Na základe vyššie uvedeného Oznámenia požiadal žalobca Pobočku Colného úradu Trnave v Dunajskej Strede o oznámenie, v čom konkrétne spočívali pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktoré viedli k potrebe preverovať pravdivosť alebo správnosť týchto dokladov. Preverovanie dokladov v zahraničí znamená pretrvávajúce blokovanie finančných prostriedkov žalobcu, ktorý poskytol zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru. Žalobcovi bolo Colný úradom Trnava vydané Osvedčenie o schválení byť DPH ručiteľom č. 14SK580000Y000019, na základe ktorého bol oprávnený poskytovať ručenie za zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru prepusteného do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH. Pri prepustení tovaru do režimu voľný obeh s následným oslobodením od DPH pri každom z vyššie uvedených colných vyhlásení (JCD) špecifikovaných vyššie vydal Rozhodnutie o určení povinnosti zložiť zabezpečenie na DPH. Následne žalobca podal Žiadosť o uvoľnenie finančných prostriedkov a to vo vzťahu k obchodným partnerom: vo vzťahu k obchodným partnerom: Datagroup Plusz Kft. Honvéd utca 8 1/2, HU 1054 Budapest zo dňa 10.06.2015, Datagroup Plusz Kft. Honvéd utca 8 1/2, HU 1054 Budapest zo dňa 11.06.2015, Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 11.06.2015, ku ktorej ako dôkaz o dodaní tovaru predložil zákonom požadovaný (1) Doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte a ku každému dodaniu (2) medzinárodný nákladný list CMR. Doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte obsahoval všetky náležitosti, ktoré požadoval zákon o DPH vo svojom ustanovení § 48b ods. 3 písm. a) až e). V úvode tohto žalobného bodu vyslovil žalobca názor, podľa ktorého preverovanie pravdivosti predložených dokladov možno len vtedy, ak má colný úrad (1) konkrétnymi skutočnosťami podložené podozrenie o nedodaní tovaru do iného členského štátu, (2) takéto podozrenie s uvedením konkrétnych skutočností musí byť daňovému subjektu oznámené. V danej právnej veci colný úrad vydal iba Oznámenie, v ktorom skonštatoval, že zahajuje preverovanie pravdivosti a správnosti v ňom uvedených dokladov a až na dopyt žalobcu, v čom konkrétne spočívali jeho pochybnosti, iba všeobecne uviedol, že pochybnosti spočívajú v nezrovnalostiach o mieste dodania tovaru a v osobách príjemcu. Ak neexistujú konkrétnymi skutočnosťami podopreté a daňovému subjektu oznámené dôvody preverovania, nemožno považovať takto vedené preverovanie za zákonné (bližšie v bode VI. Žaloby) a s poukazom na Nález Ústavného súdu 1ÚS 1835/07 je takéto preverovanie protiústavné, zasahujúce do autonómnej sféry daňového subjektu. Predmetným oznámením oznámil žalovaný, že zahajuje preverovanie pravdivosti a správnosti dokladov. Na dopyt žalobcu, aby konkrétne ozrejmil, v čom spočívajú jeho pochybnosti v odpovedi uviedol, že „preverovanie dokladov bolo zahájené na základe informácií získaných od príslušných orgánov iných členských štátov a pochybnosti spočívali v nezrovnalostiach o mieste dodania tovaru a o osobách príjemcu zodpovedných za dodanie.“ Ak teda žalovaný colný úrad disponoval informáciami o „nezrovnalostiach o mieste dodania a osobách príjemcu, pre ktoré nemôže uvoľniť zabezpečenie DPH“, bol žalovaný s ohľadom na zásady a špecifiká daňového konania (§ 3 v spojení s § 24 daňového poriadku) povinný zaslať daňovému subjektu Výzvu, kde by oznámil svoje konkrétne pochybnosti tak, aby sa daňový subjekt mohol brániť, predkladať nové dôkazy, ktoré si vie obstarať v súčinnosti so zahraničným daňovým subjektom, prípadne navrhovať dôkazy, ktoré nemá možnosť obstarať (Prax ukazuje, že colný úrad neumožní predkladať ďalšie dôkazy, vyčkáva na výsledky prešetrení trvajúce viac ako rok, čo spôsobuje prieťahy v konaní). Až v prípade, ak by žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a pochybnosti by pretrvávali, colný úrad by mal následne možnosť preveriť správnosť a pravdivosť dokladov podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH a v rámci dokazovania vykonať a vyhodnotiť všetky získané dôkazy tak, aby skutkový stav bol zistený dostatočne spoľahlivo a následne si urobiť úsudok o dodaní tovaru ako relevantnej skutočnosti pre oslobodenie od DPH v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru. V závere tohto žalobného bodu žalobca zastáva názor, že k vykonávaniu preverovania dožiadaním v zahraničí nie je možné pristúpiť bez toho, aby bol daňový subjekt oboznámený s reálnymi a konkrétnymi pochybnosťami colného úradu o dodaní tovaru do iného členského štátu a následne bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie ďalších podporných dôkazov. Takýmto postupom je daňový subjekt ukrátený na svojom práve navrhovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Prax ukazuje, že poskytovatelia zábezpek komunikujú s príjemcami tovaru v inom členskom štáte a títo im poskytujú alternatívne dôkazy o prevzatí tovaru, podaní daňového priznania a zaplatení dane, colný úrad tieto dôkazy neakceptuje s odôvodnením, že vykonáva preverovanie dožiadaním v inom členskom štáte, bez toho, aby prerušil konanie. V danej veci žalobca namieta nezákonnosť obstarávania dôkazov, pretože preverovania vedené Colným odborom Finančného riaditeľstva SR sa môžu týkať vzájomnej výmeny informácií týkajúcich sa colného dohľadu (napr. ide o Medzinárodný dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov). V danej veci však nejde o preverovanie skutočností týkajúcich sa colného dohľadu a nejde ani o zisťovanie a vyšetrovanie
colných deliktov. Samotný colný úrad v odpovedi na sťažnosť uvádza, že „skutočne nejde o výmenu informácií týkajúcich sa colného dohľadu“ a ak teda nejde o výmenu informácií týkajúcich sa colného dohľadu, ale ide o výmenu informácií týkajúcu sa DPH, takáto sa môže realizovať iba na základe Nariadenia (EÚ) 904/2010 (prostredníctvom Odboru boja proti podvodom FR SR) a v lehotách v ňom uvedených, preto žalobca považuje výsledky dožiadaní na podklade Colného odboru FR SR pre účely dokazovania za právne irelevantné. Ak teda obstarávanie dôkazov pre účely oslobodenia od DPH nie je uskutočňované na základe zákonného podkladu, takéto výsledky dožiadaní nemajú pre účely dokazovania žiaden právny význam a v danej veci je potrebné prijať tie dôkazy o dodaní tovaru do iného členského štátu, ktoré predložil žalobca, a zabezpečenie uvoľniť. Žalobca vady v procesnom postupe žalovaného nemôže uplatňovať po ukončení preverovania žalobou podľa II. hlavy V. časti OSP a to z dôvodu, že žalobcovi ako ručiteľovi DPH nie je vydané rozhodnutie o dovymeraní DPH (ani žiadne iné). V prípade negatívnych dožiadaní nasvedčujúcich tomu, že tovar nebol dodaný do iného členského štátu, čím sa oslobodenie od DPH nepriznáva, je dovymeraný colný dlh z titulu DPH účastníkovi colného konania ako daňovému dlžníkovi. Žalobca ako ručiteľ nie je účastníkom konania, pretože Colný zákon vo svojom ust. § 85 ods. 2 (a na jeho základe normatívne riadiace akty FR SR) neumožňuje ručiteľovi stať sa účastníkom konania, pretože účastníkom konania o dovymeraní colného dlhu je (primárny) dlžník. Z uvedeného dôvodu sa vo vzťahu k žalobcovi ako ručiteľovi nevydáva rozhodnutie o dovymeraní DPH. Žalobca ako ručiteľ DPH nie je účastníkom základného colného konania ani konania o vymeraní DPH v prípade, ak tovar nie je dodaný do iného členského štátu (§ 85 ods. 2 Colného zákona), rozhodnutie o dovymeraní DPH sa žalobcovi nedoručuje, nemôže uplatňovať námietky v konaní, nemôže podávať riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. V praxi nastáva situácia, kedy dlžník je nečinný, nepreberá písomnosti a aj v prípade doručenia rozhodnutia nezaháji obranu, pretože colný úrad automaticky bude žiadať úhradu DPH od ručiteľa. V danej veci, keďže žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný, podal sťažnosť riaditeľovi Colného úradu Trnava. O výsledku prešetrenia tejto sťažnosti doručil Colný úrad Trnava navrhovateľovi dňa 11.09.2015 Odpoveď na sťažnosť číslo 1303828/2015 zo dňa 19.08.2015, v ktorej námietky sťažovateľa vyhodnotil ako neopodstatnené.
3.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.11.2015 uviedol, že s názorom žalobcu, podľa ktorého preverovanie pravdivosti predložených dokladov je možno len vtedy, ak má colný úrad konkrétnymi skutočnosťami podložené podozrenie o nedodaní tovaru do iného členského štátu a takéto podozrenie s uvedením konkrétnych skutočností musí byť daňovému subjektu oznámené, inak je takto vedené preverovanie nezákonné a protiústavné, zasahujúce do autonómnej sféry daňového subjektu, nesúhlasí a uskutočňované preverovanie považuje za ústavné a v súlade s právnymi predpismi. I keď žalobca predložil doklady, ktoré boli po formálnej stránke v súlade s ustanoveniami § 48b ods. 3 písm. a) až e) zákona o DPH, Colný úrad Trnava mal indície prostredníctvom registra rizikových profilov a informácie o dodaní tovaru do Maďarskej republiky prostredníctvom informačného systému HUSKI a o deklarantoch poskytnuté finančnou správou Maďarskej republiky prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR. Tieto pochybnosti ho oprávňovali na preverenie predložených dokladov po skutkovej stránke. Hodnotenie dôkazov prináleží Colnému úradu Trnava ako správcovi dovozných platieb a toto právo na preverovanie a vyhodnocovanie dôkazov v prípade pochybností nie je možné vylúčiť. Táto dispozícia na preverenie dôkazov je v prípade pochybností v súlade s ustanovením § 48b ods. 4 o DPH, podľa ktorého ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3. Čo sa týka žalobcom vytýkaného obsahového nedostatku Oznámenia č. 881848/2015 zo dňa 12.06.2015 pobočky CÚ Dunajská Streda, v čom konkrétnom spočívali pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predložených dokladov, bol uvedený formálny nedostatok odstránený dňom 02.07.2015, kedy pobočka CÚ Dunajská Streda vydala Odpoveď na žiadosť č. 1079669/2015, ktorou informovala žalobcu o získaní informácií z Maďarskej republiky o nezrovnalostiach v mieste dodania tovaru a osobách príjemcu. Žalobca v časti VI. svojej žaloby tvrdí, že Colný úrad Trnava viedol dokazovanie preverovaním podľa §48 ods. 4 zákona o DPH podľa zásad a princípov daňového práva a bol v prípade pretrvávajúcich pochybností o pravdivosti a správnosti tvrdení daňového subjektu povinný tieto pochybnosti daňovému subjektu oznámiť a zároveň daňový subjekt vyzvať na preukázanie tvrdení, čiže postupovať podľa procesných ustanovení daňového poriadku (§ 3 a § 24). Z výzvy správcu dane
adresovanej daňovému subjektu musí jasne vyplývať, o ktorých tvrdeniach daňového subjektu, resp. o ktorých skutočnostiach má správca dane pochybnosti. Daňový subjekt svoje dôkazné bremeno na základe výzvy môže uniesť tak, že doloží doklady na podporu svojich tvrdení, alebo navrhne vykonanie dôkazov, ktorých doloženie nie je v jeho možnostiach. Aj keď daňový poriadok má pozitívne vymedzenie k zákonu o DPH nejedná sa v tomto prípade o daňové konanie, ale tak, ako je vyššie uvedené Colný úradom Trnava, jedná sa o colné konanie, v ktorom sa rozhoduje podľa colných predpisov o nakladaní s tovarom, uplatnení dovozných formalít, vybratie dovoznej platby, t.j. prípadnej sumy cla, spotrebnej dane a DPH alebo oslobodenie od tohto vybratia niektorej z týchto platieb. Keďže colné konanie má zväčša procesné ustanovenia upravené vo vykonávacom nariadení, colnom zákone a zákone o DPH, je možné použiť procesné ustanovenia správneho poriadku - subsidiárnej procesnej normy len vtedy, ak tieto osobitné predpisy neustanovujú inak. Zákon o DPH v ustanovení § 48b ods. 3 obsahuje špeciálnu právnu úpravu dokazovacieho konania, ktorá explicitne vymedzuje špecifický dôkazný prostriedok a to doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktorý musí obsahovať náležitosti uvedené v písm. a) až e), t.j. - meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, množstvo a druh tovaru, adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala uvedené paličkovým písmom a jej podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. Osobité ustanovenia osobitného zákona majú prednosť pred použitím všeobecných ustanovení subsidiárnej procesnej normy („lex specialis derrogat lex generalis“). Colné konanie sa v predmete oslobodenia DPH (len režim 4200) uskutočňuje v súlade s ustanoveniami § 48b zákona o DPH a tak v prípade, že žalobca predložil Colnému úradu Trnava tieto zákonom požadované špecifické doklady v lehote 60 dní od prepustenia tovaru do režimu voľný obeh (§ 48b ods. 5 zákona o DPH) a colný úrad mal pochybnosti v správnosti či pravdivosti týchto navrhnutých dôkazov (tým bola naplnená skutková podstata § 48b ods. 4 zákona o DPH) na tomto oprávnenom základe začal preverovanie, či sú dôkazné alebo nie. Zákon o DPH ustanovuje, aký doklad má byť predložený, a taxatívne určuje formálny obsah tohto dokladu, neponecháva v tomto smere úvahu na správny orgán. Taktiež určuje, čo je colný úrad povinný vykonať. Z toho dôvodu Colný úrad Trnava nemohol použiť ustanovenia správneho poriadku a vyzývať deklaranta, alebo jeho zástupcu - žalobcu na predloženie iných dôkazných dokladov, resp. žalobcove návrhy a iné dôkazy v predmetnej veci uplatniť prostredníctvom či už prostredníctvom ustanovení správneho poriadku alebo podľa §3 a § 24 daňového poriadku, ako navrhoval žalobca, nakoľko daňový poriadok je v predmete tohto konania vylúčený. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť obstarávania dôkazov, pretože preverovania vedené Colným odborom Finančného riaditeľstva SR sa môžu týkať vzájomnej výmeny informácií týkajúcich sa colného dohľadu (napr. ide o Medzinárodný dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov) a ak nejde o výmenu informácií týkajúcich sa colného dohľadu, ale ide o výmenu informácií týkajúcu sa DPH, takáto sa môže realizovať iba na základe Nariadenia Rady č. 904/2010, žalovaný uvádzal, že každá organizačná zložka finančnej správy plní úlohy jej dané organizačným poriadkom, nejedná sa preto o nelegálnosť úkonov týchto zložiek a to ako v smere vedeného šetrenia, tak aj v opodstatnenosti tohto šetrenia. Pobočka CÚ Dunajská Streda ako organizačná zložka Colného úradu Trnava (orgán finančnej správy) bola povinná postúpiť prostredníctvom inej zložky Colného úradu Trnava - oddelenia colného svoju žiadosť na preverenie dokladov do zahraničia, ktorú následne odstúpilo nadriadenému orgánu finančnej správy - Finančnému riaditeľstvu SR, sekcii daňovej a colnej a jeho zložkám, colnému odboru
- Oddeleniu medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti colníctva a to následne po spracovaní odstúpilo uvedenú žiadosť Oddeleniu Medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti colníctva, ktoré ju postúpilo maďarským finančným orgánom určenou elektronickou formou v zmysle Nariadenia Rady č. 904/2010. Colnej správe do 01.01.2012, resp. po tomto dátume finančnej správe Zákonom č. 333/2011 Z.z. bolo zverené nielen vykonávanie právnych predpisov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú iba samotného cla, ale i právne predpisy z oblasti správy dane z pridanej hodnoty, ktoré taktiež patria do pôsobnosti colníctva. Nariadenie Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, bolo priamo aplikované v rámci medzinárodného dožiadania. Popritom je finančná správa SR povinná zhromažďovať a aplikovať aj ďalšie poznatky, buď vytvorené vlastnou činnosťou, alebo poskytnuté finančnými orgánmi inej krajiny spoločenstva, ktoré sa dotýkajú predmetu konania (colný režim 4200) medzi, ktoré patria aj zaslané informácie o rizikových subjektoch. V predmete dovozu tohto tovaru bola pre finančnú správu SR nemenej zaujímavá taktiež skutočnosť, že z tretích krajín (Čína) dovezený tovar vstúpil do európskeho spoločenstva v Slovinskej republike (prístav Koper) a následne bol poukázaný v colnom režime tranzit spoločenstva T1 do Slovenskej republiky, pričom
tranzitné doklady T1 boli vystavené na krajinu určenia Maďarsko (viď spisový materiál) a režim tranzit bol smerovaný a ukončený v Slovenskej republike (Pobočka CÚ Dunajská Streda), kde bol následne smerovaný v colnom režime 4200 do Talianska, pričom dodacia podmienka (ods. 20 JCD je CPT Budapešť, Maďarsko, tzn. preprava platená do dohodnutého miesta - Budapešť). Podľa čl. 1 Nariadenia Rady č. 904/2010 toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boli proti podvodom súvisiacich s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami. Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady č. 904/2010 na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Na účely oznamovania informácií uvedených v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. Colný úrad Trnava nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý poukazuje, že v prípade tohto šetrenia sa nejedná o vykonávanie colného dohľadu a poukazuje na odpoveď Colného úradu Trnava, ktorou vybavil jeho sťažnosť (prechádzala tomuto súdnemu konaniu). Colný úrad Trnava je právneho názoru, že colný režim (4200) má osobité podmienky na jeho uplatnenie, ktoré trvajú aj po prepustení tovaru do tohto režimu, nakoľko sa jedná o voľný obeh s podmienkou dodania tovaru do iného členského štátu. Táto podmienka dodania, resp. oslobodenia od DPH trvá aj po formálnom prepustení tovaru do tohto režimu, nakoľko pri samotnom prepustení sa vychádza z fikcie skutkového stavu veci, ktorou je následné dodanie tovaru do inej členskej krajiny a trvá až do dôkazne preukázaného skutku (§ 48b ods. 4 druhá veta zákona o DPH), tým vzniká právny nárok na oslobodenie, alebo do vydania právneho aktu príslušnej pobočky colného úradu, rozhodnutia o vyrubení sumy DPH a zároveň zrušení/neuplatnení oslobodenia a to buď v prípade ukončeného šetrenia (§ 48b ods. 4 druhá veta zákona o DPH) alebo z titulu nepredloženia dôkazu v lehote 60 dní (nečinnosť § 48b ods. 5 zákona o DPH). V prípade vyrubenia sumy DPH (neuplatnenie oslobodenia) je postavenie tovaru ako v režime štandardného voľného obehu (colný režim 4000). Tento právny názor Colný úrad Trnava opiera nielen o uvedené ustanovenia zákona o DPH, ale aj o ustanovenie čl. 79 colného kódexu, podľa ktorého prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov. Čiže, ak neboli vybraté (zaplatené) všetky dlžné platby (DPH je súčasťou dovozných platieb), nie je splnená skutková podstata ustanovenia čl. 79 colného kódexu a s tovarom sa nedovolene nakladá na území spoločenstva, lebo nebola zaplatená suma DPH. Colný úrad súhlasil s názorom žalobcu, že jeho osoba je vylúčená z okruhu účastníkov konania, nakoľko podľa § 85 ods. 2 colného zákona „účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník“. Žalobca sa stal priamym zástupcom deklaranta, tzn. koná v rámci celého konania v mene a na účet deklaranta (dlžníka). Všetky úkony zo strany Pobočky CÚ Dunajská Streda boli uskutočnené voči deklarantovi a to prostredníctvom tohto zástupcu, čiže žalobca mal vedomosť o všetkom, čo vykonával Colný úrad Trnava voči účastníkovi konania - deklarantovi. Svedčia o tom všetky písomnosti, ktoré sú prevzaté zástupcom žalobcu (viď spisový materiál). Žalobcovi v postavení zástupcu deklaranta nie sú Colným úradom Trnava ubraté práva vznášať tak námietky ako aj návrhy. Žalobca bol v tomto smere aktívnym zástupcom deklaranta. Na tomto základe je nutné konštatovať, že bol dostatočne v rozsahu svojich práv informovaný. Vyššie uvedení deklaranti si vybrali zabezpečiť DPH prostredníctvom inej osoby, v danom prípade osoby žalobcu, o čom svedčí ručiteľské vyhlásenie na zadnej strane colného vyhlásenia (záručná listina GRN 14SK580000Y000019 a uvedenie príslušnej sumy DPH), ktorým splnili podmienku zabezpečenia. Na tomto základe boli Pobočkou CÚ Dunajská Streda vydané príslušné rozhodnutia o zabezpečení, ktoré boli určené deklarantovi, t.j. prípadnému dlžníkovi sumy DPH. Z tohto dôvodu Colný úrad Trnava odmieta názor žalobcu, že jemu bolo iba určené rozhodnutie o zabezpečení. Vzhľadom na to, že preverovacie konanie je medzinárodného charakteru, všetky žiadosti boli včas odstúpené do krajiny určenia tovaru - Talianskej republiky a nie je možné, aby Colný úrad Trnava, resp. jeho organizačná zložka - Pobočka CÚ Dunajská Streda rozhodla bez preverenia dôkazov žiadaného finančného orgánu. Colnému úradu Trnava nebola doposiaľ doručená odpoveď talianskeho finančného orgánu s výsledkom preverenia dodania tovaru týkajúca sa uvedených colných vyhlásení. Colný úrad Trnava odmietal taktiež názor žalobcu, podľa ktorého v praxi nastáva situácia, kedy dlžník (vedomý si aplikačnej praxe v SR) je nečinný,
nepreberá písomnosti a aj v prípade doručenia rozhodnutia nezaháji obranu, pretože colný úrad bude okamžite žiadať úhradu DPH od ručiteľa. Považuje tento názor za účelový, nakoľko je na deklarantovi a jeho priamom zástupcovi - žalobcovi akú formu komunikácie a rozsah zastúpenia si zvolia. V týchto prípadoch sa jedná o mandátne zastúpenie na základe ustanovení § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s dotknutými colnými predpismi. Je na zvážení obidvoch zmluvných strán, aké práva a povinnosti považujú za žiaduce preniesť na mandanta alebo mandatára. Ak sa domnieva žalobca, že jeho mandanti sú nedostatočne činní, nekomunikatívni, vyhýbajúci sa svojim povinnostiam, má dispozičné oprávnenie na podklade príslušnej mandátnej zmluvy vyvodzovať plnenie povinností zo strany mandanta, požadovať dodržiavanie platobnej disciplíny, vypovedať mandátnu zmluvu alebo ju neuzatvárať s nespoľahlivými obchodnými partnermi, resp. formou občiansko-súdnych konaní sa domáhať náhrady škody spôsobenej z titulu neplnenia podmienok zmluvy. Colný úrad Trnava v postavení správcu dovozných platieb realizoval všetky úkony v súlade s uvedenými právnymi predpismi a to s cieľom zabránenia v rámci systému colného režimu 4200, aby tovar, ktorý sa umiestňuje cez jej územie na európsky trh bol predmetom úniku DPH, nakoľko únik DPH ovplyvňuje finančné záujmy členských štátov. Má dosah na rozpočet EÚ, pretože v dôsledku úniku sa znižujú vlastné zdroje jednotlivých členských krajín založené na DPH. Daňové podvody navyše ohrozujú fungovanie vnútorného trhu a zabraňujú spravodlivej hospodárskej súťaži medzi jednotlivými spoločnosťami. Na včasné odhalenie úniku DPH je nevyhnutné okamžité zaslanie informácií o dodávkach tovarov v rámci Spoločenstva nasledujúcich po dovoze v rámci colného režimu 4200 daňovým orgánom v členskom štáte určenia. Monitorovanie správneho uplatňovania DPH pri cezhraničných transakciách zdaniteľných v inom členskom štáte ako je ten, v ktorom je usadený dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb, závisí v mnohých prípadoch od informácií, ktoré má členský štát usadenia k dispozícii, alebo ktoré by mohli oveľa jednoduchšie získať tento členský štát. Účinný dohľad nad takýmito transakciami preto závisí na včasnom konaní správcu DPH. Colný úrad Trnava v prípade preukázateľného dodania tovaru do inej krajiny spoločenstva ihneď (do 10 dní) uvoľní zabezpečenie sumy DPH. Tak to vykonal v stovkách iných dovozných prípadoch týkajúcich sa tohto žalobcu, ktoré nie sú predmetom tejto žaloby. Žalovaný má legislatívou dané nepochybné zmocnenie na preverenie dôkazov predložených žalobcom, tzn. právo na preverovanie a vyhodnocovanie dôkazov v prípade pochybností nie je možné vylúčiť. Úkony vykonané žalovaným v rámci preverenia neboli protizákonné, resp. nad rámec zvereného zmocnenia. Žalobca nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom žalovaného. Žalovaný v postavení správcu dovozných platieb postupoval v konaní v súlade s platnými právnymi predpismi, a to s odkazom na ustanovenia § 48b zákona o DPH v spojení s ustanovením § 48 ods. 3 zákona o DPH. Na základe vyššie uvedeného Colný úrad Trnava žiadal Krajský súd v Trnave, aby návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
4.
Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 14S/159/2015-158 zo dňa 8.9.2016 žalovanému uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnúť o žiadosti žalobcu zo dňa 11.6.2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 1 944,86 eur, ďalej o žiadosti žalobcu zo dňa 10.6.2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 26 776,05 eur ako aj o žiadosti žalobcu zo dňa 11.6.2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 8 956,03 eur adresovaných Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda, s tým, že žalovaný je povinný doručiť svoje rozhodnutie správnemu súdu do 30 dní od jeho vydania.
5.
Podľa obsahu odôvodnenia uznesenia súd na základe úpravy petitu žaloby zo strany právneho zástupcu zmenenom na pojednávaní vo veci, žalobu posudzoval ako smerujúcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP a dospel pritom k záveru, že hoci pri vzniku pochybností o pravdivosti alebo správnosti dokladu o prevzatí tovaru colný úrad v zmysle § 48b ods.4 zákona o dani z pridanej hodnoty jeho správnosť preverí u príslušného finančného orgánu iného štátu, ako tomu bolo aj v danom prípade, stav právnej neistoty na strane žalobcu trvajúci viac ako jeden rok je potrebné odstrániť práve rozhodnutím o žiadostiach žalobcu o uvoľnenie finančných prostriedkov.
6.
Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 8.9.2016 zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1Sžk/10/2017 zo dňa 11.9.2018, ktorým bola súčasne vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v predmetnom konaní sa žalobca bez akejkoľvek pochybnosti domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov ním určených, pričom žalobca bol v zmysle § 62 SSP oprávnený meniť rozsah a dôvody žaloby iba do uplynutia lehoty na podanie žaloby, ktorá žalobcovi preukázateľne uplynula. Krajský súd preto nepostupoval správne a súladne so zákonom, keď prihliadol na navrhovanú zmenu žaloby, a jeho úlohou v ďalšom konaní bude posúdiť dôvodnosť pôvodnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
7.
Za splnenia zákonných podmienok súd v ďalšom konaní prejednal vec bez nariadenia pojednávania, riadiac sa záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť pôvodnej žaloby, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
8.
Podľa § 491 ods.1 zák. č. 162/2015 Z.z. ( Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 6 ods. 1 SSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 252 SSP
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
Podľa § 262 ods.1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.
Podľa § 3 ods.1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 48b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou 4b) alebo zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou 24aa) alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky 24ab) bez výhrad.
Podľa § 48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.
9.
Podľa obsahu žaloby, ktorej dôvodmi a rozsahom je súd viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (podľa terajšej právnej úpravy proti inému zásahu orgánu verejnej správy), za ktorý zásah považoval postup žalovaného spočívajúci v bezdôvodnej realizácii preverovania pravdivosti a správnosti k colnému konaniu predložených dokladov - colných vyhlásení deklarantov Datagroup Plusz Kft. Budapešt a Technocomker Plusz Kft., Budapešt. Na zabezpečenie ochrany pred týmto, podľa žalobcu nezákonným zásahom, žalobca podľa petitu žaloby žiadal uložiť žalovanému zákaz pokračovať v preverovaní pravdivosti a správnosti dokladov na podklade Oznámenia číslo 881848/2015 zo dňa 12.6.2015 a prikázať mu, aby v lehote 14 dní vyhovel jeho žiadosti o uvoľnenie jeho finančných prostriedkov vo vzťahu k spoločnostiam Datagroup Plusz Kft. Budapešt a Technocomker Plusz Kft. a zabezpečenie DPH uvoľnil.
10.
Podľa obsahu žaloby tieto finančné prostriedky žalobca poskytol ako ručiteľ pri zabezpečovaní dane z pridanej hodnoty, na ktorú činnosť je oprávnený na základe Osvedčenia o schválení byť DPH - ručiteľom č. 14SK580000Y000019. Uvádzal, že ako ručiteľ DPH nie je účastníkom základného colného konania, ani konania o dovymeraní DPH v prípade, ak tovar nie je dodaný do iného členského štátu, pretože účastníkom konania o dovymeraní colného dlhu je primárny dlžník, preto v konaní nemôže uplatňovať námietky ani podávať opravné prostriedky.
11.
V tomto smere nie je rozpornosť v tvrdeniach účastníkov, nakoľko aj podľa stanoviska žalovaného je žalobca ustanovením § 85 ods.2 colného zákona vylúčený z okruhu účastníkov konania, tento je priamym zástupcom deklaranta, v rámci celého konania koná v mene a na účet deklaranta, ktorý ako dlžník colného dlhu a tým aj prípadnej DPH, bol povinný zabezpečiť colný dlh vrátane sumy DPH, a ktorý podmienky zabezpečenia splnil prostredníctvom žalobcu.
12.
V zmysle už vyššie uvádzaného ustanovenia § 254 SSP aktívna žalobná legitimácia v konaní o poskytnutie ochrany pred iným (nezákonným) zásahom orgánu verejnej správy svedčí tomu subjektu, ktorý nielen, že tvrdí, že bol na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom dotknutý, ale aj že ide o zásah nezákonný a že tento bol priamo zameraný alebo vykonaný proti nemu.
13.
Odhliadnuc už od skutočnosti, že súd v žalobcom namietanom postupe orgánu verejnej správy nezistil porušenie ustanovenia § 48b zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty upravujúceho oprávnenie colného úradu pravdivosť alebo správnosť dokladov preverovať, ako to súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci zo dňa 8.9.2016 (dôvod pre ústup od tohto právneho názoru v konaní po zrušení rozhodnutia kasačným súdom nebol daný), v danom prípade žalobca ako zástupca deklaranta a poskytovateľ ručenia na základe právneho vzťahu s deklarantom zjavne nie je subjektom, voči ktorému je zásah spočívajúci v preverovaní dokladov deklarantov Datagroup Plusz Kft. a Technocomker Plusz Kft. a ktorého prípadným negatívnym následkom je primárne dodatočné vymerania colného dlhu dlžníkom - deklarantom, priamo zameraný alebo vykonaný.
14.
Pokiaľ sa žalobca v druhej časti svojho žalobného petitu domáhal vydania príkazu na vydanie rozhodnutia (priamo kladného) o jeho žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré na zabezpečenie colného dlhu tretích osôb poskytol, ide o príkaz s tvrdeným nezákonným zásahom spočívajúcim vo vykonávaní preverovania pravdivosti alebo správnosti dokladov logicky nesúvisiaci, trvajúci zásah a jeho možné negatívne následky nepochybne neodstraňujúci, nezabraňujúci v pokračovaní zásahu ani neobnovujúci stav pred zásahom, ako to predpokladá ustanovenie § 262 ods.1 SSP upravujúce spôsob poskytnutia ochrany proti inému (nezákonnému) zásahu orgánu verejnej správy, a preto v rámci žalobcom zvoleného typu správnej žaloby nedôvodný.
15.
Súd z vyššie uvádzaných dôvodov žalobu podľa § 261 SSP uznesením zamietol.
16.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.